Francúzsky policajt, ktorý počas utorkovej cestnej kontroly v Nanterre na predmestí Paríža zastrelil 17-ročného mladíka severoafrického pôvodu, sa ospravedlnil rodine obete. Vo štvrtok to uviedol jeho právnik Laurent-Franck Liénard. Informovala o tom agentúra AFP s odvolaním na francúzske médiá.
Prokuratúra vo štvrtok policajta obvinila z úmyselného zabitia a nariadila jeho vzatie do väzby. "Je zničený. Ráno nevstáva, aby zabíjal ľudí... Nechcel ho zabiť," povedal Liénard pre francúzsku televíziu BFMTV.
Smrť tínedžera vyvolala vo Francúzsku vlnu násilných protestov. Incident bol zachytený na video, ktoré vyvolalo debatu o správaní francúzskych policajtov. Policajt mladíka postrelil do hrude z bezprostrednej blízkosti, keď ho v utorok ráno zastavili pre dopravný priestupok.
Na protesty v krajine vo štvrtok dohliadalo približne 40-tisíc policajtov. Demonštranti vo viacerých francúzskych mestách v stredu zapaľovali autá, odpadkové koše, či verejné budovy. Francúzsky prezident Emmanuel Macron vyzval na pokoj a násilné protesty označil za "neospravedlniteľné".
Matka zastreleného tínedžera tvrdí, že incident bol rasovo motivovaný. "Neobviňujem políciu, obviňujem jednu osobu: toho, kto pripravil o život môjho syna," povedala v rozhovore pre televíznu stanicu France 5.
Ukrajina sa usiluje o pozvánku na začatie prístupového procesu do Severoatlantickej aliancie (NATO) na jej júlovom samite v Litve. Ukrajinský prezident Volodmyr Zelenskyj sa ho však nezúčastní, ak lídri Aliancie nepreukážu "odvahu" a nevyšlú jasný signál, že sa tento proces môže začať. TASR o tom informuje na základe správy stanice Sky News, ktorá sa odvolala na poradcu ukrajinského prezidenta Ihora Žovkvu.
Kyjev pripustil, že sa nemôže stať súčasťou NATO, kým na jeho území prebieha vojna; chce však začať s prístupovým procesom. "Táto žiadosť je teraz na stoloch lídrov spojencov z NATO," uviedol hlavný poradca Zelenského v oblasti diplomacie Žovkva.
"Samit vo Vilniuse bude veľmi dobrým začiatkom pre odpoveď na túto žiadosť. A odpoveďou myslíme pozvánku na členstvo, ktorá je iba prvým dejstvom," dodal.
Spojenci Ukrajiny zostávajú rozdelení v otázke, ako rýchlo by sa mala stať súčasťou NATO; niektorí sú opatrní v súvislosti s každým krokom, ktorý by Alianciu dostal bližšie k možnej vojne s Ruskom, uvádza Sky News. Podľa Kyjeva však boj Ukrajiny proti ruskej invázii demonštruje skutočnosť, že je hodná vstupu do Aliancie.
Samotný Zelenskyj sa vyjadril, že "nemá pre neho cenu" ísť na samit NATO v prípade, že nedostane "signál" - a jeho neprítomnosť môže zatieniť akýkoľvek prejav západnej jednoty na vrcholnej schôdzke tejto vojenskej aliancie.
"Ak na samit vo Vilniuse nebude žiadny výsledok, (Zelenskyj) nemá dôvod ani čas na to, aby tam šiel," uzavrel Žovkva.
Samit Aliancie v litovskom hlavnom meste Vilnius sa uskutoční 11. a 12. júla.
Severoatlantická aliancia by mala zvážiť preskočenie fázy 'akčného plánu' v prípade prijatia Ukrajiny. Povedal to v štvrtok britský minister obrany Ben Wallace. Podľa neho však tento pohľad zrejme nezdieľa všetkých 31 členských štátov, takže sa o tom pravdepodobne nerozhodne na júlovom summite NATO vo Vilniuse. TASR správu prevzala z agentúry DPA a Sky News.
NATO vystavilo v zrýchlenom režime pozvánku Fínsku a Švédsku, čo podľa britského ministra nastoľuje otázku, či by sa nemalo rovnako postupovať aj v prípade Kyjeva. "Koniec-koncov, Ukrajinci budú mať jedny z najskúsenejších pozemných síl v Európe a pravdepodobne budú jednou z najvyzbrojenejších európskych krajín," vysvetlil Wallace.
"Myslím si, že [vo Vilniuse] by sme mohli odstrániť prekážky, aby sa Ukrajina posunula smerom k väčším bezpečnostným zárukám a silnejšej podpore," dodal Wallace.
Veľvyslankyňa USA pri NATO Julianne Smithová medzitým uviedla, že členské štáty sa blížia ku kompromisu, ktorý by mohol stanoviť spôsob, akým Ukrajina vstúpi do Aliancie. Smithová je presvedčená o tom, že sa členské štáty dohodnú na texte, ktorý bude siahať nad rámec vyhlásenia z Bukurešti z roku 2008. V tom sa síce uvádza, že Ukrajina do NATO vstúpi, ale nešpecifikuje kedy a ako.
Ukrajina chce, aby jej členské štáty NATO na júlovom summite prisľúbili vstup do Aliancie hneď po skončení vojny, a to aj s jasným plánom prijatia.
Americké ministerstvo zahraničných vecí schválilo možný predaj stíhačiek F-35, munície a príslušenstva Českej republike v celkovej hodnote 5,6 miliardy dolárov. S odvolaním sa na Pentagón o tom vo štvrtok informovala agentúra Reuters, uvádza TASR.
ČR má záujem o kúpu 24 stíhačiek F-35. Hlavnými dodávateľmi techniky sú spoločnosti Lockheed Martin, Raytheon a Boeing.
Informáciu o žiadosti Českej republiky posunul Pentagón vo štvrtok aj americkému Kongresu.
Do ukrajinskej metropoly Kyjev pricestovali vo štvrtok členovia Medzinárodnej pracovnej skupiny pre ekologické dôsledky vojny, ktorí vyhodnotia vplyv bojov na Ukrajine na životné prostredie. Je medzi nimi aj švédska klimatická aktivistka Greta Thunbergová, informuje agentúry DPA.
"Potrebujeme vašu odbornú pomoc," uviedol ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, ktorý ich v ukrajinskej metropole prijal. Poukázal najmä na rozsiahle škody, ktoré začiatkom júna spôsobilo zničenie Kachovskej priehrady a následné rozsiahle záplavy v juhoukrajinskej Chersonskej oblasti.
"Nemyslím si, že reakcia sveta na túto ekocídu bola dostatočná. Nemyslím si ani to, že akákoľvek reakcia by mohla byť dostatočná. Pretože jednoducho neexistujú slová, ktorými by sa táto brutalita dala opísať," uviedla podľa ukrajinských médií Thunbergová.
Zelenskyj členov skupiny informoval aj o problémoch so zásobovaním pitnou a úžitkovou vodou v Chersone a v priľahlej Mykolajivskej oblasti. Postihnutý je aj sektor poľnohospodárstva a biodiverzita regiónu.
V pracovnej skupine sú okrem Thunbergovej aj bývalá švédska vicepremiérka Margot Wallströmová, írska exprezidentka Mary Robinsonová a podpredsedníčka Európskeho parlamentu Heidi Hautalová pochádzajúca z Fínska.
Výsledky práce skupiny majú prispieť k úsiliu prinútiť Rusko, aby kompenzovalo škody, ktoré počas viac než 16 mesiacov trvajúcej invázie spôsobilo na Ukrajine.
Rakúska polícia zhabala veľké množstvo zbraní vrátane guľometov a samopalov a zadržala tiež desiatich sympatizantov krajnej pravice. Vo štvrtok to povedal generálny riaditeľ pre verejnú bezpečnosť Franz Ruf. TASR správu prevzala z agentúry DPA.
Vyšetrovatelia zhabali aj približne sto pištolí, 10-tisíc kusov munície rôzneho kalibru a 1000 súčiastok, z ktorých by sa dalo vyrobiť 500 pištolí a 400 iných zbraní. Všetky skonfiškované zbrane mali celkovú hodnotu 1,5 milióna eur.
"Toto zhabanie automatických zbraní je dôkazom, aká je (krajne pravicová) scéna nebezpečná," povedala rakúska ministerka spravodlivosti Alma Zudicová.
Polícia okrem zbraní skonfiškovala aj 550 predmetov inšpirovaných nacizmom – vlajky, medaily a písomnosti, ako aj 600-tisíc eur v hotovosti.
Desať sympatizantov krajnej pravice polícia zadržala pre podozrenie z porušovania zákona o držbe zbraní a ďalších trestných činov. Zatknuté osoby sa k obvineniam nevyjadrili, uviedli úrady.
Podľa šéfa rakúskej bezpečnostnej služby Omara Haijawiho-Pirchnera momentálne rakúska extrémistická scéna prechádza "profesionalizáciou" a snaží sa fungovať na medzinárodnej úrovni najviac, ako sa dá.
Vlani rakúske úrady uskutočnili v súvislosti s krajnou pravicou 660 vyšetrovaní, sto domových prehliadok a zadržali 37 osôb.
Najvyšší súd Spojených štátov vo štvrtok rozhodol, že zohľadňovať rasovú a etnickú príslušnosť uchádzača pri prijímaní na vysokú školu je protiústavné. Súd tak zvrátil verdikty z roku 1978, podľa ktorých sa mali vysoké školy v USA usilovať o rasovú rozmanitosť, a preto mohli v prijímacom procese automaticky zvýhodňovať černochov a hispáncov. Informuje o tom TASR podľa správ agentúr DPA a AFP.
Šesť konzervatívnych sudcov Najvyššieho súdu USA rozhodlo, že dve vysoké školy – najstaršia súkromná Harvardova univerzita a najstaršia štátna Severokarolínska univerzita v Chapel Hill (UNC) – protiústavne diskriminovali ostatných uchádzačov, keď zohľadňovali rasu pri posudzovaní prihlášok.
Hlavný sudca John Roberts podľa Reuters napísal, že so študentom "sa musí zaobchádzať na základe jeho skúseností ako jednotlivca, nie na základe rasy. Mnohé univerzity príliš dlho robili pravý opak. A pri tom nesprávne dospeli k záveru, že kritériom identity jednotlivca nie sú prekonané výzvy, vybudované zručnosti alebo ponaučenia, ale farba jeho pleti. Naša ústavná história túto voľbu netoleruje.“
Skupina s názvom 'Študenti za spravodlivé prijímačky', za ktorou stojí finančník Edward Blum, obvinila UNC z diskriminácie bielych a ázijských žiadateľov a Harvard zo zaujatosti voči ázijským žiadateľom.
Americký prezident Joe Biden verdikt Najvyššieho súdu ostro kritizoval, pretože podľa neho "zvrátil desaťročia trvajúci precedens". Podľa Bidena by sa univerzity "nemali vzdať záväzku" vytvárať rôznorodé kolektívy študentov.
Americkí konzervatívci v tejto otázke dlhodobo argumentujú tým, že ústava aj zákon o občianskych právach zakazujú diskrimináciu na základe rasy, a to aj v prípadoch, keď jej zohľadnenie má zvýšiť rozmanitosť či napraviť historické krivdy.
Najnovšie rozsudky Najvyššieho súdu pravdepodobne iba v obmedzenej miere zasiahnu štát Kalifornia. Na tamojšej štátnej Kalifornskej univerzite zakázali pozitívnu diskrimináciu na základe rasovej príslušnosti pri prijímaní študentov po referendách v rokoch 1996 a 2020. Príklad Kalifornie nasledovalo v prípade štátnych vysokých škôl osem ďalších štátov vrátane Michiganu, Floridy či Washingtonu.
Najnovší verdikt Najvyššieho súdu sa však týka aj súkromnej Harvardovej univerzity, a tak bude pozitívna diskriminácia zakázaná nielen na verejných, ale aj súkromných vysokých školách.
Členské krajiny Severoatlantickej aliancie (NATO) sa dohodli, že predĺžia mandát súčasného generálneho tajomníka Jensa Stoltenberga o jeden rok. Oficiálne vyhlásenie bude zverejnené budúci týždeň. Pre agentúru AFP to povedali viacerí diplomati, informuje TASR.
Bývalý nórsky premiér Stoltenberg je na čele NATO od roku 2014, pričom jeho funkčné obdobie už bolo o rok predĺžené. Krajiny Aliancie sa tak dohodli vo svetle ruskej invázie na Ukrajinu. Mandát Stoltenbergovi skončí v októbri.
Viacerí diplomati pre AFP potvrdili, že 31 štátov NATO sa dohodlo na predĺžení mandátu 64-ročného Stoltenberga o ďalší rok. Nového vhodného kandidáta sa totiž pred summitom NATO vo Vilniuse, ktorý sa bude konať na začiatku júna, nepodarilo nájsť. Viacero možných kandidátov z diskusie o Stoltenbergovom nástupcovi vypadlo. Ide napríklad o dánsku premiérku Mette Frederiksenovú či britského ministra obrany Bena Wallacea.
Veľvyslankyňa USA pri NATO Julienne Smithová dohodu o predĺžení Stoltenbergovho mandátu zatiaľ nepotvrdila. Novinárom však povedala, že oznámenie o budúcom generálnom tajomníkovi NATO sa uskutoční "v najbližších dňoch". Dodala, že predĺženie mandátu Stoltenberga je "jednou z možností".
Desiatky irackých demonštrantov vnikli vo štvrtok do budovy švédskeho veľvyslanectva v Bagdade v reakcii na stredajší incident pálenia koránu v Štokholme. Po nasadení bezpečnostných zložiek demonštranti ambasádu pokojne opustili. Zdržali sa v nej približne 15 minút. Vo štvrtok o tom informoval fotoreportér agentúry AFP, na ktorého sa odvoláva TASR.
Iracký duchovný vodca Muktadá Sadr predtým žiadal vyhostenie švédskeho veľvyslanca v súvislosti s incidentom v Štokholme.
Demonštranti sa najskôr zišli pred veľvyslanectvom, kde rozdávali letáky s odkazmi v arabčine a angličtine, na ktorých bolo napísané: "Našou ústavou je korán. Naším vodcom je Sadr".
Sadrovi prívrženci tiež podpálili dúhové vlajky reprezentujúce komunitu LGBTQ. Podľa Sadra to mal byť "najlepší spôsob, ako vyprovokovať" tých, ktorí podporujú pálenie koránu.
Švédske ministerstvo zahraničných vecí vo vyhlásení uviedlo, že o situácii je informované a personál ambasády v Bagdade je v bezpečí.
Tridsaťsedemročný Salwán Múmíká, ktorý pred niekoľkými rokmi utiekol z Iraku do Švédska, v stredu za prítomnosti polície pred najväčšou mešitou v Štokholme najprv pošliapal korán a potom zapálil niekoľko strán z knihy. Incident sa odohral v čase, keď si moslimovia na celom svete pripomínali sviatok obetovania – íd al-adhá.
Švédska polícia protest v Štokholme povolila, hoci jeho účastníci vopred avizovali, že na ňom zapália korán. Polícia sa odvolala na slobodu prejavu.
❗️Sweden's Iraq Embassy Quran-burning Protest
Dozens of Iraqis gathered to protest outside the Swedish Embassy in Baghdad after the Quran was burned in Stockholm - RIA Novosti. pic.twitter.com/qvHVTyOf97
Českí poslanci na štvrtkovej schôdzi podporili v prvom čítaní novelu, ktorá má uzákoniť možnosť manželského zväzku pre páry rovnakého pohlavia. Následne schválili aj protinávrh, ktorý chce zakotviť manželstvo ako zväzok výlučne muža a ženy, informuje spravodajkyňa TASR v Prahe.
Podľa návrhu novely občianskeho zákonníka by mali homosexuálne páry rovnaké práva, aké majú teraz v manželstve muž a žena. Po nadobudnutí účinnosti novely by sa registrované partnerstvá, ktoré v Česku existujú od roku 2006, už nemohli uzatvárať. Existujúce registrované partnerstvá by však mohli ostať v platnosti.
Pre skupinu poslancov je v súvislosti so zmenou neprijateľný názov manželstvo. S obsahom zákona súhlasia, ale požadujú, aby sa takýto zväzok nazýval inak. Jedna z navrhovateliek novely, šéfka snemovne Markéta Pekarová Adamová, uviedla, že v tejto otázke je priestor na dohodu.
Poslanci následne po krátkej rozprave posunuli do druhého čítania aj protinávrh skupiny konzervatívnych poslancov, ktorí chcú do Listiny základných práv a slobôd zakotviť, aby bolo manželstvo definované ako zväzok muža a ženy. Navrhovatelia ho tým chcú chrániť pred snahami o jeho „ohrozenie". Podľa jedného z nich, predsedu poslaneckého klubu ODS Marka Bendu, je férové, že sa do druhého čítania dostali oba návrhy. Oboma predlohami sa teraz budú zaoberať parlamentné výbory.
V stredu sa na tému manželstva a rodičovstva pre gejov a lesbické páry uskutočnila v Senáte konferencia, na ktorej vystúpil aj prezident Petr Pavel. „Nie je možné, aby mala časť spoločnosti obmedzené práva z dôvodu svojej orientácie," vyhlásil prezident a dodal, že česká spoločnosť je podľa rôznych prieskumov „manželstvu pre všetkých" významne naklonená.
S emotívnym prejavom vystúpila aj šéfka snemovne Markéta Pekarová Adamová. Pri slovách, že by rovnaký zväzok, v akom je ona, chcela dopriať všetkým, si utierala slzy
Spojené štáty stoja tesne pred schválením dodávky ďalekonosného raketového systému ATACMS Ukrajine, informuje TASR na základe správy denníka The Wall Street Journal (WSJ), pre ktorý to uviedol vysoký ukrajinský predstaviteľ.
Armádny taktický raketový systém, skrátene ATACMS, má dosah približne 306 kilometrov. Americký prezident Joe Biden dodávku ešte nepodpísal čiastočne aj z obavy, že Ukrajina by zbrane mohla použiť na útoky na území Ruska a eskaláciu konfliktu.
Vysoký ukrajinský predstaviteľ z oblasti bezpečnosti pre denník WSJ vyhlásil, že Kyjev počas uplynulých týždňov zaznamenal pozitívne náznaky, podľa ktorých Spojené štáty zmenili názor na dodávku systému ATACMS.
Predstavitelia Ukrajiny apelujú na amerických partnerov, že ďalekonosný raketový systém potrebujú, okrem iného aj na to, aby mohli zasiahnuť ciele na Krymskom polostrove anektovanom Ruskom v roku 2014. Ruské jednotky ho požívajú okrem iného ako základňu na vzlet iránskych dronov, uvádzajú vyhlásenia Spojených štátov a ich európskych spojencov.
Vzhľadom na neustále ostreľovanie ruskými silami vyzvala ukrajinská armáda obyvateľov žijúcich v pohraničí v Sumskej oblasti na severovýchode Ukrajiny, aby odtiaľ odišli. TASR o tom informuje na základe štvrtkovej správy agentúry DPA.
„Vyzývam všetkých, prosím, odíďte, aby ste si zachránili život," napísal generálporučík Serhij Najev vo štvrtok na platforme Telegram. Pri evakuácii budú podľa neho pomáhať miestne úrady.
Ruské sily každý deň útočia na toto územie raketometmi, delostrelectvom a kĺzavými bombami, konštatuje Najev.
Väčšina Sumskej oblasti bola na začiatku vojny niekoľko týždňov pod ruskou kontrolou. V máji tohto roka vtrhli ozbrojenci podporovaní Ukrajinou zo Sumskej oblasti do susednej Belgorodskej oblasti v Rusku a dostali sa do potýčok s ruskými bezpečnostnými jednotkami. Po krátkom čase sa stiahli späť na územie Ukrajiny.
Predseda maďarskej vlády Viktor Orbán v úvode dvojdňového samitu Európskej únie (EÚ) v Bruseli na Facebooku zverejnil status, v ktorom uviedol, že účastníci samitu sa pýtajú, kam sa podeli peniaze Únie. Orbán kritizoval, že Brusel nevie vyúčtovať doterajšiu podporu Ukrajine a požaduje od členských krajín ďalšie financie na splatenie úverov, z ktorých Poľsko a Maďarsko nedostali nič, informuje spravodajca TASR v Budapešti.
„Európska komisia (EK) predložila návrh zmeny rozpočtu a žiada členské štáty, aby zaplatili ďalšie stovky miliárd eur. Ako sa mohlo stať, že priviedli EÚ na pokraj bankrotu?" položil otázku premiér. Ako dodal, EK žiada 50 miliárd eur aj pre Ukrajinu, pričom Brusel nevie vyúčtovať ani doposiaľ poskytnutú podporu.
Únia chce podľa slov Orbána značnú sumu od členských štátov na úhradu zvýšených úrokov z úverov, pričom toto sú pôžičky, z ktorých Maďarsko a Poľsko doteraz nevideli ani cent.
EÚ chce vyčleniť viac peňazí na migráciu, nie však na ochranu hraníc, ale na dovoz migrantov a ďalším problémom podľa maďarského premiéra je, že Brusel žiada miliardy eur na zvýšenie miezd bruselských byrokratov.
„Maďarský postoj je jasný. V prvom rade chceme vedieť, na čo sa minulo obrovské množstvo peňazí, ktoré sme doteraz dali. Potom čakáme odpoveď na otázku, kto je zodpovedný za to, že EÚ je na pokraji bankrotu," napísal na sociálnej sieti Orbán pred samitom.
Dcéra ruského generála a vrchného veliteľa vzdušných síl Sergeja Surovikina, ktorý bol údajne zatknutý v súvislosti so vzburou súkromnej žoldnierskej Vagnerovej skupiny, vo štvrtok uviedla, že jej otcovi sa nič nestalo a „nik ho nezatkol". TASR správu prevzala z denníka The Guardian.
Kremeľ špekulácie o Surovikinovom zadržaní odmietol komentovať a novinárov odkázal na ruské ministerstvo obrany.
Surovikin sa neobjavil na verejnosti od nedele. Denník The Financial Times priniesol informáciu o zatknutí generála, pričom sa odvolával na tri nemenované zdroje.
„(Surovikinovi) sa nič nestalo, nikto ho nezatkol, všetci normálne pracujú," povedala Surovikinova dcéra Veronika pre telegramový kanál Baza. Dodala, že jej otec sa predsa „nikdy nevystupoval každý deň v médiách a neposkytoval vyhlásenia".
Guardian dodal, že generálova manželka odmietla spomínané fámy komentovať.
Denník The New York Times s odvolaním sa na nemenované americké bezpečnostné zdroje uviedol, že Surovikin vedel o vzbure vagnerovcov vopred. Podľa informácií amerických tajných služieb existujú náznaky, že o okrem Surovikina o nej vedelo i viacero ďalších ruských generálov.
Zdroj agentúry Bloomberg tvrdí, že Surovikina niekoľko dní vypočúvali vojenskí prokurátori. Pýtali sa ho najmä na jeho kontakty so šéfom vagnerovcov Jevgenijom Prigožinom.
Kremeľ v stredu tieto tvrdenia poprel a označil ich za špekulácie.
Víkendové udalosti v Rusku vyvolané spormi medzi vagnerovcami a ruskou armádou sa stali predmetom debát na najvyššej európskej úrovni. Uviedli to vo štvrtok viacerí lídri členských krajín EÚ pred zasadnutím Európskej rady v Bruseli, pričom prezidenti Litvy a Lotyšska upozornili, že vagnerovci na území Bieloruska môžu predstavovať hrozbu pre Európu. Informuje o tom spravodajca TASR.
Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová pred začiatkom summitu skonštatovala, že víkendová vzbura žoldnierov z Vagnerovej skupiny ukázala "hlboké trhliny" v ruskom systéme, po ktorých budú zrejme ešte nasledovať ďalšie otrasy. Zároveň sa vyslovila za zdvojnásobenie podpory pre Ukrajinu, či už ide o vojenské kapacity alebo finančnú podporu.
"Musíme mať na pamäti aj to, že erózia vagnerovcov nebude mať dopady len na Ukrajine, ale svoju úlohu to zohrá aj v Afrike," uviedla šéfka exekutívy EÚ. Žoldnieri z polovojenskej Vagnerovej skupiny operujú napríklad v Sýrii, Líbyi, Stredoafrickej republike či Mali.
Týždenník Politico si v tejto súvislosti všíma vyjadrenia lídrov troch pobaltských krajín, ktoré sú znepokojené možným pobytom Vagnerovcov v susednom Bielorusku.
Litovský prezident Gitanas Nausėda pred novinármi vyjadril obavy, že "sérioví vrahovia" zo skupiny vagnerovcov sa môžu kedykoľvek objaviť v Bielorusku. Naznačil tiež, že víkendový "pokus o prevrat" v Rusku má dôsledky pre celú Európu.
"Akékoľvek pohyby v ruskom politickom systéme budú mať dôsledky pre našu bezpečnosť," povedal Nausėda. Vyzval tiež ostatných lídrov EÚ, aby začali pracovať na 12. balíku sankcií proti Rusku, ktorý by zahŕňal reštriktívne opatrenia voči ruskej štátnej energetickej spoločnosti Rosatom.
Lotyšský premiér Krišjanis Kariņš pred začatím summitu povedal, že jeho krajina "pozorne sleduje" vývoj v Bielorusku, lebo je možné, že sa k šéfovi vagnerovcov Jevgenijovi Prigožinovi v Bielorusku pripojí časť jeho dobre vycvičených a skúsených bojovníkov.
"To potenciálne predstavuje hrozbu. Nie priamu vojenskú hrozbu, ale skôr hrozbu pokusov o infiltráciu do Európy na neznáme účely," opísal situáciu Karinš.
Estónska premiérka Kaja Kallasová rovnako s odkazom na víkendovú vzburu žoldnierov v Rusku povedala, že EÚ sa musí aj naďalej zameriavať na pomoc Ukrajine a zároveň vyvíjať tlak na Moskvu z ekonomického aj politického hľadiska.
"Rusko sa hralo na to, že sa rýchlo unavíme a dôjde k trhlinám v našej jednote. Ale nestalo sa tak. Naopak, my vidíme trhliny na ich strane," vysvetlila premiérka, podľa ktorej Rusko je dnes "rovnako nestabilné, nepredvídateľné a nebezpečné", ako bolo pred vojenskou vzburou vagnerovcov.
Rusko vo štvrtok vyhlásilo, že jeho jednotky pri tohtotýždňovom útoku na východoukrajinské mesto Kramatorsk zabili dvoch ukrajinských generálov a "do 50 vojakov". TASR informuje na základe správy agentúry AFP.
Ruská raketa pri utorkovom útoku zasiahla pizzeriu v centre Kramatorska. Zahynulo pritom 12 ľudí vrátane troch detí a zranenia utrpelo ďalších zhruba 60 osôb, medzi nimi aj osemmesačné batoľa. Medzi mŕtvymi sú aj 14-ročné sestry-dvojičky, ktorých fotografia bola zverejnená v mnohých médiách.
"Výsledkom útoku z 27. júna na Kramatorsk bola eliminácia dvoch generálov a do 50 vojakov ukrajinskej armády," uviedlo vo vyhlásení ruské ministerstvo obrany. Ako dodalo, zabitých bolo aj "do 20 zahraničných žoldnierov a poradcov".
Ministerstvo obrany v Moskve tvrdí, že ruské jednotky v Kramatorsku vysoko presným úderom zasiahli "bod dočasného rozmiestnenia 56. samostatnej motorizovanej pešej brigády ukrajinských ozbrojených síl".
Za potenciálne rakovinotvornú látku plánuje WHO vyhlásiť aspartám v júli, informuje agentúra Reuters. Keďže však ide o jedno z najrozšírenejších umelých sladidiel, ktoré nachádza využitie napríklad v žuvačkách alebo v „light“ verziách sýtených nápojov, môže zamýšľaný krok skomplikovať situáciu potravinárskemu priemyslu.
Aspartám je látka niekoľkonásobne sladšia ako sacharóza, teda bežný cukor. Okrem potravín sa nachádza napríklad aj v niektorých liekoch proti bolesti hrdla. Toto umelé sladidlo kompetentní podrobujú intenzívnemu výskumu už niekoľko rokov.
Rozhodnutie, či je aspartám potenciálne nebezpečný pre ľudské zdravie alebo nie, vydá Medzinárodná agentúra pre výskum rakoviny (IARC), ktorá je súčasťou WHO. Situáciu posúdi na základe všetkých dostupných dôkazov.
IARC sa však nevyjadrí k otázke, aké množstvo skonzumovanej látky je pre človeka ešte stále bezpečné. Vydanie tohto odporúčania má na starosti samostatný Spoločný výbor expertov FAO [Organizácia pre výživu a poľnohospodárstvo, pozn. red.] a WHO pre potravinárske prídavné látky (JECFA) spolu s rozhodnutiami národných regulačných orgánov.
Konečný verdikt oboch orgánov v kauze aspartámu by sa verejnosť mala dozvedieť 14. júla. Podľa agentúry Reuters existujú obavy zo strany priemyslu a regulačných orgánov, či vykonávanie oboch procesov približne v rovnakom čase a následne ich výsledky nebudú mätúce pre verejnosť. Odborníci preto vyzývajú IARC a JECFA na vzájomnú koordináciu ich stanovísk.
Od roku 1981 JECFA tvrdí, že konzumácia aspartámu je bezpečná v rámci určitých denných limitov. Dospelý človek s hmotnosťou približne 60 kilogramov by musel denne vypiť 12 až 36 plechoviek nápoja s prídavkom aspartámu, aby ohrozil svoje zdravie. S týmto názorom sa stotožňujú aj viaceré národné regulačné orgány vrátane Spojených štátov či štátov Európy.
Ministerstvo vnútra (MV) SR vyhlásilo výzvu na vznik centier zdieľaných služieb, z plánu obnovy pôjde na tento účel viac ako 11 miliónov eur. Centrá majú pomáhať združovať kapacity na miestnej úrovni pri poskytovaní základných verejných služieb občanom, výzva je určená pre obce v najmenej rozvinutých okresoch. Vo štvrtok o tom v Jesenskom v okrese Rimavská Sobota informovali podpredsedníčka vlády Lívia Vašáková a štátny tajomník MV SR Tomáš Oparty.
"Cieľom tejto výzvy je prvýkrát v histórii Slovenska poskytnúť samosprávam finančné prostriedky na to, aby mohli skvalitniť svoje služby v regióne. Výsledkom bude 22 centier zdieľaných služieb, ktoré budú môcť na jednom mieste poskytovať služby, ktoré majú poskytovať samosprávy," uviedol Oparty.
Výzva na zriadenie centier zdieľaných služieb je určená pre najmenej rozvinuté okresy v Košickom, Prešovskom a Banskobystrickom kraji. "Je to podpora hlavne menších obcí, ktoré môžu využiť tieto prostriedky na to, aby si zabezpečili či už rekonštrukciu priestorov, technické vybavenie alebo aj projektový manažment, aby vedeli poskytovať lepšie služby pre občanov," skonštatovala Vašáková.
Na centrá zdieľaných služieb je z plánu obnovy vyčlenených viac ako 11 miliónov eur. Pre jedno centrum je alokovaná suma maximálne 500-tisíc eur bez DPH, pri projektoch nie je potrebné spolufinancovanie samospráv. V rámci výzvy nie je stanovený termín, dokedy musia žiadatelia o poskytnutie finančných prostriedkov požiadať, centrá zdieľaných služieb však musia byť zrealizované do konca budúceho roka.
V obci Jesenské sa vo štvrtok uskutočnilo aj stretnutie so starostami a starostkami obcí v okrese Rimavská Sobota. Aj na základe diskusie so samosprávami Vašáková verí, že o financie na centrá zdieľaných služieb budú mať obce záujem. "Roztrieštenosť obcí je veľký problém pri poskytovaní kvalitných služieb občanom. Práve táto výzva môže prispieť k tomu, že kvalita služieb sa zvýši a zároveň sa posilní aj administratíva na úrovni regiónov," uviedla Vašáková.
Americká ekonomika počas januára až marca medziročne vzrástla o dve percentá, keďže výdavky spotrebiteľov posilnili najvýraznejšie za takmer dva roky. Americká vláda tak prudko zlepšila svoj predošlý odhad rastu hospodárstva, ktorý naznačoval, že ekonomika sa v prvom kvartáli medziročne zväčšila len o 1,3 percenta.
Americkí spotrebitelia pokračujú vo výdavkoch napriek zvyšujúcim sa nákladom na požičiavanie. Ich výdavky počas januára až marca medziročne stúpli o 4,2 percenta. Išlo o najsilnejší rast od druhého kvartálu 2021. Ekonomika USA tak vzrástla napriek tomu, že zmenšenie podnikových zásob v prvom kvartáli tohto roka ubralo hospodárskemu rastu 2,1 percentuálneho bodu.
Americké ministerstvo obchodu v tretej a záverečnej správe o raste ekonomiky počas januára až marca poukázalo na prekvapujúcu odolnosť hospodárstva. Správa však napriek tomu ukázala spomalenie rastu po posilnení ekonomiky USA v záverečnom štvrťroku vlaňajška o 2,6 percenta a v treťom kvartáli minulého roka o 3,2 percenta.
V dôsledku nástupu generatívnej umelej inteligencie (AI) je automatizáciou ohrozených neprimerane veľa pracovných miest, ktoré zastávajú ženy. Vyplýva to z nového výskumu, o ktorom informuje portál Euronews.
Nástup generatívnej umelej inteligencie už dlho vyvoláva kritiku pre jej potenciálny vplyv na trh práce, keďže ľudia sa obávajú straty zamestnania alebo automatizácie najlepšie hodnotených častí ich každodenných úloh počítačovými systémami.
Nedávna správa spoločnosti Goldman Sachs konštatovala, že v dôsledku tejto prevratnej technológie je v USA a Európe automatizáciou ohrozených asi 300 miliónov pracovných miest na plný úväzok. Vplyv na pracovné miesta však nemusí byť vôbec rovnomerný, upozorňuje Euronews.
Keďže niektoré pracovné miesta sa automatizujú ľahšie ako iné a vzhľadom na rodové rozdelenie na trhu práce, mohli by ženy podľa nového výskumu znášať v dôsledku generatívnej umelej inteligencie najväčšie straty. „V mužskej časti máte toto rozdelenie medzi administratívnymi a manuálnymi prácami 50 na 50. V ženskej časti však máte 70 percent v kancelárskych a 30 percent v manuálnych prácach,“ vysvetlil pre Euronews Next hlavný autor výskumu Mark McNeilly.
Dodal pritom, že „už len z tohto jednoduchého faktu, že v tejto oblasti, ktorá sa týka kognitívnych pracovných miest, je viac žien, vyplýva, že je ovplyvnených viac žien“.
Napriek tomu, že počet mužov v pracovnej sile prevyšuje počet žien, z výskumu vyplýva, že generatívna umelá inteligencia podľa očakávaní ohrozí stratou zamestnania viac žien ako mužov.
Je to preto, že 79 percent pracujúcich žien je zamestnaných v povolaniach, ktoré sú náchylné na narušenie a automatizáciu umelou inteligenciou.
„Je veľa kancelárskych pozícií, ktoré by mohli byť tiež výrazne ovplyvnené. Tie sú vo všeobecnosti v mnohých rôznych odvetviach. Takže administratívne, podporné kancelárske profesie, približne 70 % z nich je obsadených ženami. To bude jedna z oblastí, ktorá bude dosť výrazne zasiahnutá, a je to tiež početná skupina pracovných miest,“ vysvetlil ďalej McNeilly.
Medzi ďalšie odvetvia, v ktorých pracovné miesta obsadzujú prevažne ženy a ktoré zrejme budú ovplyvnené zavedením umelej inteligencie, patria zdravotníctvo (76 percent), vzdelávanie (73 percent) a komunitné a sociálne služby (67 percent).
Euronews však zároveň pripomína, že aj keď má generatívna umelá inteligencia potenciál potlačiť alebo čiastočne automatizovať rôzne pracovné miesta, ponúka aj obrovské príležitosti na vytváranie pracovných miest. V minulosti, keď sa využili stroje na nahradenie ľudských pracovníkov v záujme vyššej produktivity a nižších nákladov, vznikli nové pracovné pozície, ktoré predtým neexistovali.
Okrem toho môže byť umelá inteligencia užitočná aj v priemyselných odvetviach, kde dokáže automatizovať nudné opakujúce sa úlohy rôznych zamestnaní, ktorým nehrozí vytlačenie a úplná automatizácia.
Medziročný rast inflácie v Nemecku sa v júni zrýchlil na 6,4 percenta zo 6,1 percenta v predchádzajúcom mesiaci. To je väčšie tempo, ako očakávali ekonómovia. Prerušilo sa tak stabilné spomaľovanie inflácie v v najväčšej európskej ekonomike v uplynulých mesiacoch. Vyplýva to z rýchleho odhadu štatistického úradu Destatis. TASR o tom informuje na základe správy AFP.
Júnový rýchly odhad mierne prekonal očakávania analytikov, ktorí predpovedali, že tempo rastu spotrebiteľských cien v Nemecku sa v júni zvýši na 6,3 percenta.
Aj jadrová inflácia, ktorá nezahŕňa nestále ceny potravín a energií, zaznamenala v júni zrýchlenie na 5,8 percenta z 5,4 percenta v máji.
Obe hodnoty zostali výrazne nad cieľom Európskej centrálnej banky (ECB), ktorým je inflácia na úrovni 2 percentá.
Destatis uviedol, že tempo rastu cien tovarov sa v júni znížilo na 7,3 percenta zo 7,7 percenta v máji, pričom sa spomalil aj rast cien potravín na 13,7 percenta zo 14,9 percenta. Ceny energií však stúpli v júni viac, o 3 percentá po májovom zvýšení o 2,6 percenta. A rast cien služieb sa citeľne zrýchlil na 5,3 percenta zo 4,5 percenta v máji.
V medzimesačnom porovnaní spotrebiteľské ceny v Nemecku v júni vzrástli o 0,3 percenta.
Harmonizovaný index spotrebiteľských cien (HICP), ktorý sa v celej Európskej únii určuje podľa jednotnej metodiky, sa v júni zvýšil medziročne 6,8 percenta a medzimesačne o 0,4 percenta. Analytici pritom odhadovali, že júnový HICP stúpne medziročne o 6,7 percenta a medzimesačne o 0,3 percenta.
Inflácia v Nemecku sa od februára 2023 spomaľovala a do mája klesla na 6,1 percenta z 8,7 percenta v prvých dvoch mesiacoch roka (vo februári aj v januári 2023).
Exminister obrany a podpredseda mimoparlamentnej strany Demokrati Jaroslav Naď odmieta opakované vyjadrenia lídra Smeru-SD Roberta Fica o znižovaní obranyschopnosti slovenskej armády v súvislosti s darovaním materiálu Ukrajine. Naď tvrdí, že ju znižovali práve predchádzajúce vlády Fica a Petra Pellegriniho. Argumentuje správou o darovanom a predanom majetku v minulosti, ktorú vypracovalo Ministerstvo obrany (MO) SR na žiadosť parlamentu. Kritizoval i odmietavý postoj Fica k posielaniu zbraní na Ukrajinu, keďže aj jeho vlády darovali zbrane do konfliktných zón.
Naď tvrdí, že vlády Smeru-SD posielali v minulosti vojenský materiál do Iraku, Afganistanu a do Konga. Malo ísť napríklad o tri milióny nábojov, protipancierové systémy, húfnice, pištole, výstroje pre vojakov a ďalšie položky. "Nula eur dostala SR za to, že rozdala zo svojich zásob techniku a materiál," vyhlásil Naď s tým, že za darovanie materiálu Ukrajine dostane Slovensko kompenzáciu zhruba za miliardu eur. Zdôraznil tiež, že pri Ukrajine hovoríme aj o vlastnom obrannom záujme, keďže ide o našu susednú krajinu.
Na margo správy vypracovanej rezortom obrany Naď poznamenal, že medzi rokmi 1993 až 2011 sa nedali dohľadať niektoré záznamy o nakladaní s majetkom armády. Hovorí o skartácii dokumentov a pýta sa, kam zmizlo napríklad 900 tankov. Poukázal aj na predaj vrtuľníkov, pásovej techniky, ale i nehnuteľného majetku armády. Predchádzajúce vlády podľa jeho slov rozpredali všetko v bývalej vojenskej ozdravovni na Zemplínskej Šírave. Vyčíta im, že nezvyšovali výdavky na obranu štátu a neinvestovali do vojenskej infraštruktúry.
Člen predsedníctva Demokratov Juraj Šeliga dodal, že súčasťou ich programu bude, aby vláda v budúcnosti každých šesť mesiacov priniesla do výboru pre verejnú správu zoznam štátneho majetku, ktorý sa predal alebo daroval. Ak by šlo o utajovaný dokument, podľa Šeligových slov by ho predkladali parlamentnému brannobezpečnostnému výboru, aby sa tomu venoval vo vyhradenom režime.
Fico na štvrtkovej tlačovej konferencii zopakoval, že Hegerova vláda vydrancovala slovenskú armádu. Naďalej chce, aby vláda povedala, čo všetko už darovala Ukrajine. Hovorí o materiáli za stámilióny eur. Chce vedieť, v akom stave je obranyschopnosť armády a naplnenosť skladov. "Táto vláda totálne oslabila obranyschopnosť SR," tvrdí. Poukázal napríklad na to, že aj náš vzdušný priestor musia chrániť spojenci.
Slabý ruský prezident Vladimir Putin predstavuje ešte väčšiu hrozbu, vyhlásil vo štvrtok šéf diplomacie EÚ Josep Borrell. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.
"Slabší Putin je väčším nebezpečenstvom... Doteraz sme sa pozerali na Rusko ako na hrozbu, pretože malo veľkú silu a silu používalo na Ukrajine. Teraz sa však musíme na Rusko pozerať ako na riziko z dôvodu vnútornej nestability," uviedol Borrell pred samitom lídrov EÚ v Bruseli.
Borell reagoval na víkendový pokus šéfa žoldnierskej Vagnerovej skupiny zvrhnúť ruské vojenské vedenie. Vzbura a pochod jeho bojovníkov na Moskvu vyvolali podľa AFP v Rusku najväčšiu politickú krízu za posledné roky.
Podľa predsedníčky Európskej komisie Ursuly von der Leyenovej budú po vzbure nasledovať ešte "dotrasy" a je preto dôležité znásobiť podporu pre Ukrajinu.
Podľa šéfa NATO Jensa Stoltenberga, ktorý absolvuje vo štvrtok pracovný obed s lídrami EÚ, vzbura v Rusku odhalila "trhliny a rozdiely". Varoval však, že je ešte príliš skoro na vyvodzovanie akýchkoľvek záverov.
Nemecký kancelár Olaf Scholz pred samitom uviedol, že po vzbure vagnerovcov Nemecko netúži po zmene režimu v Rusku. "Našim cieľom nie je zmena vlády, zmena režimu v Rusku," cituje Scholza agentúra DPA. Dodal, že Nemecko nie je súčasťou toho, čo sa deje v Rusku.
Ozbrojená vzbura vagnerovcov však podľa Scholza "opäť ukázala, že je nezodpovedné zverovať vojenskú silu do súkromných rúk".
Litovský prezident Gitanas Nauséda si však nemyslí, že slabší Putin je nebezpečnejší. "Musíme si byť vedomí, že akýkoľvek pohyb v politickom systéme Ruska bude mať následky na našu bezpečnosť. No nesúhlasím s kolegami, ktorí niekedy hovoria, že silný Putin je menej nebezpečný ako slabý. Nesúhlasím s tým," uviedol Nauséda. Zároveň vyzval na "rozhodné" kroky pri konfrontácii Ruska.
Na mimoriadnu schôdzu Národnej rady (NR) SR k odvolaniu Borisa Kollára (Sme rodina) z funkcie predsedu parlamentu nepríde ani jeden poslanec za Smer-SD. Avizuje to predseda strany Robert Fico. Dodal, že Kollára vyzvali na odstúpenie a je na ňom, či to urobí.
"Na schôdzu o odvolávaní Kollára v utorok nepôjde ani jeden predstaviteľ strany Smer-SD," povedal Fico na štvrtkovej tlačovej konferencii. Pripomenul, že ešte na ustanovujúcej schôdzi v roku 2020 sa pýtal vtedajšej koalície, prečo si za šéfa NR SR vybrala práve Kollára vzhľadom na jeho minulosť. Nechce, aby boli poslanci Smeru-SD na schôdzi, ktorá bude zavŕšením volebného obdobia a bude sa na nej riešiť hodenie dieťaťa a facky. "S týmto nechceme absolútne nič mať. Vyzvali sme Kollára, aby odstúpil z funkcie, je na ňom, či to urobí, alebo neurobí a voliči mu to buď zrátajú, alebo nezrátajú," povedal.
Rokovanie o odvolávaní Kollára sa má začať v utorok (4. 7.) o 14.00 h. Iniciovali ho nezaradení poslanci okolo Eduarda Hegera pre kauzu fyzického napadnutia bývalej Kollárovej partnerky. Pod zvolanie schôdze sa podpísali aj ďalší nezaradení poslanci a tiež členovia klubov SaS a OĽaNO.
Ak budú ďalšie návrhy na mimoriadne schôdze, Smer-SD si preštuduje najprv ich program. Ak by bola mimoriadna schôdza k rokovaniu o novele Trestného zákona, Smer-SD ju podľa Fica neodignoruje, keďže ju podporil v prvom čítaní, no v druhom čítaní mal problém s niektorými pozmeňujúcimi návrhmi. Vzhľadom na ukončenie júnovej schôdze sa poslanci nedostali v rámci riadneho rokovania k tomuto bodu. Ďalšia riadna schôdza už do konca volebného obdobia nie je naplánovaná.
DOMANIŽA – V obci Domaniža v okrese Považská Bystrica vytriedili za prvých päť mesiacov tohto roka 3 250 kilogramov použitých plienok. Obec je prvou na Slovensku, ktorá začala so separovaným zberom plienok. Informoval o tom starosta obce František Matušík.
Kým v januári sa v Domaniži vyzbieralo deväť vriec plienok s hmotnosťou 116 kilogramov, v máji to už bolo 53 vriec s celkovou hmotnosťou 863 kilogramov.
„Ak začnete s niečím novým, vždy sa nájde niekto, kto vás bude kritizovať. Pozitívne vnímame, že sa ozývali najmä tí, ktorí túto našu službu nechceli využívať, pretože už nemajú malé deti, seniorov či zdravotne znevýhodnených členov rodiny," priblížil starosta s tým, že službu odkomunikovali najmä s tými, o ktorých vedeli, že by ju uvítali a využívali by ju.
Aj keď zákon zatiaľ takúto povinnosť pre samosprávy neprikazuje, starosta zber obhajuje. Vytrieďovanie tohto druhu odpadu má podľa neho viacero pozitív.
„Prvým je pomoc sociálne ohrozeným skupinám obyvateľov, ako sú rodiny s malými deťmi, zdravotne znevýhodnení obyvatelia, seniori. Vytrieďovanie im umožňuje znížiť si poplatok za odpad v rámci zavedeného motivačného systému v odpadovom hospodárstve. Ďalším pozitívom je, že obec získava dôležité informácie o skutočnom množstve tohto druhu odpadu v zmesovom komunálnom odpade, čo má veľký význam z pohľadu stratégie riadenia odpadového hospodárstva a hľadania optimálnych riešení na jeho likvidáciu, resp. spôsob znižovania jeho tvorby," zdôraznil Matušík.
Ako dodal, obyvatelia triediaci aj plienky, znižujú množstvo odpadu končiaceho na skládke. A keďže majú menej odpadu v odpadových nádobách, musí zazmluvnená zberná spoločnosť odpad odvážať menej často.
„Domácnosť dnes preto vieme preradiť do inej kategórie poplatkov, pričom ročne ušetrí aj 70 eur. Za ich zodpovedný prístup sú odmenení spravodlivejšími, nižšími poplatkami. A po vytriedení všetkých zložiek odpadov tak niektorým rodinám odvážame nádobu na zmesový komunálny odpad len raz za tri mesiace," uzavrel Matušík.
LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ – Žilinský samosprávny kraj oznámil plánovanú optimalizáciu viacerých škôl vo svojej pôsobnosti. Týka sa to aj Strednej odbornej školy polytechnickej v Liptovskom Mikuláši. Proti jej zrušeniu sa v meste zdvihla vlna nevôle, spustili petíciu.
Žilinská župa argumentuje tým, že chce docieliť vyššiu kvalitu a sústredené využitie investícií. Župa plánuje školu zrušiť na budúci rok. Jej študijné odbory chce presunúť na iné stredné školy v rámci regiónu.
Poľnohospodárske odbory na Lesnícku školu v Liptovskom Hrádku, potravinárske na hotelovú školu a zostávajúce technické odbory na polytechnickú školu do Ružomberka. V Liptovskom Mikuláši zatiaľ už koluje petícia za zachovanie školy. Jej plánované zrušenie odsúdili mestskí poslanci, primátor Ján Blcháč i viacerí krajskí poslanci z Liptova.
„Život na Liptove bol odpradávna spojený s poľnohospodárstvom a výrobou potravín. Jediná fungujúca mliekareň v celom kraji je u nás. Nachádza sa tu päť poľnohospodárskych podnikov a množstvo firiem, ktoré pracujú v poľnohospodárskych, potravinárskych alebo strojárenských odboroch – v tých, na ktoré sa zameriava liptovskomikulášska stredná polytechnická škola," upozornil Blcháč.
Polytechnická škola nie je jedinou v kraji, ktorej sa optimalizácia dotkne. Zrušiť chcú aj Spojenú školu v Žiline-Bytčici a Strednú odbornú školu podnikania v Žiline. Nahradí ich Stredná odborná škola podnikania a služieb so sídlom v Žiline.
Komisia školstva a športu odporučila návrh optimalizácie schváliť. Rozhodovať sa o ňom bude na najbližšom rokovaní krajského zastupiteľstva, ktoré sa uskutoční v pondelok (3. 7.). „Chceme, aby naše deti dostávali kvalitné vzdelanie v moderných školách, kde študenti nájdu nielen dobré podmienky a vybavenie pre výučbu, ale aj dostatok možností na kultúrne a športové aktivity či mimoškolskú činnosť," objasnila predsedníčka ŽSK Erika Jurinová. Podotkla, že krajské zdroje sú obmedzené. „Hľadáme spolu s poslancami spôsob, ako ich využiť maximálne efektívne," zdôraznila.
Za Smer-SD bude zo 150. miesta kandidovať predseda mimoparlamentného hnutia Socialisti.sk Artur Bekmatov. Na štvrtkovej tlačovej konferencii to oznámil šéf Smeru-SD Robert Fico. Spojenie so Socialistami je podľa Fica snahou o vytvorenie priestoru pre ľavicového voliča vybrať si vhodného kandidáta.
"V poslednom období sme sledovali veľmi pozorne každú stranu, ktorá sa pohybuje v ľavicovom priestore, a snažili sme sa nájsť prieniky, ktoré by umožnili našu spoluprácu," skonštatoval Fico. Ocenil, že Socialisti.sk sú v niektorých oblastiach ešte "zemitejší" ako Smer-SD. "Majú záujem priamo navštevovať podniky na Slovensku, hovoriť so zamestnancami, chrániť ich práva," dodal. Víta, ak budú tieto aktivity súčasťou kampane. Fico pripomenul, že ich volebné programy sa vo väčšine zhodujú a nemajú trecie plochy, ktoré by ich oddeľovali.
Medzi priority Socialistov patrí postavenie zamestnancov, ich dôstojné ohodnotenie, chcú tiež otvárať témy skracovania pracovnej doby na 30-hodinový pracovný týždeň. Socialisti.sk chcú otvoriť diskusiu o návrate života do odľahlých regiónov, kde chýba práca. V oblasti medzinárodnej politiky chcú upozorňovať na potrebu mierového urovnania konfliktu na Ukrajine. Bekmatov kritizuje výrazné výdavky na zbrojenie.
Nastal čas, aby NATO vyjasnilo svoj postoj k členstvu Ukrajiny, vyhlásil vo štvrtok ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba. TASR správu prevzala od agentúry AFP.
"Ukrajina stále aktívne pracuje so všetkými spojencami z NATO, aby ich presvedčila, že nastal čas na vyjasnenie ohľadom vstupu Ukrajiny do Aliancie," uviedol Kuleba na sociálnej sieti Twitter po telefonáte s generálnym tajomníkom NATO Jensom Stoltenbergom.
Očakáva sa, že budúcnosť vzťahu medzi Ukrajinou a Severoatlantickou alianciou bude kľúčovým bodom programu summitu NATO v litovskom Vilniuse, ktorý sa uskutoční 11. a 12. júla.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v stredu v príhovore v parlamente uviedol, že ukrajinskí vojaci preverení bojom by NATO posilnili, keď Ukrajina zvíťazí, nie ho oslabili. "Teraz sme prijímateľom bezpečnostnej pomoci. No víťazná Ukrajina bude darcom bezpečnosti pre náš región, pre celú Európu, pre celý svet," vyhlásil Zelenskyj.
No aj samotný ukrajinský prezident tento mesiac priznal, že Ukrajina nebude môcť vstúpiť do NATO pred koncom invázie.
Ruský prezident Vladimir Putin pritom opakovane vyjadril rozhorčenie nad rozširovaním NATO a členov Aliancie obvinili zo zapájania sa do konfliktu na Ukrajine posielaním zbraní Kyjevu. Západ pritom podľa neho chce, aby sa Rusko rozpadlo.
Názory členov NATO na členstvo Ukrajiny sa rôznia, no podľa Stoltenberga všetci súhlasili, že sa budú držať záväzku z roku 2008, že Ukrajina sa v presne neurčenom bode stane členom Aliancie.
Slovensko by podobne ako ďalšie členské štáty EÚ chcelo citeľnejšie podporiť Ukrajinu v jej integračných snahách. Uviedol to po príchode na dvojdňový samit EÚ v Bruseli slovenský premiér Ľudovít Ódor, informuje spravodajca TASR.
Premiér upozornil, že šéfovia vlád a štátov EÚ určite budú hovoriť o situácii v Rusku, kde sa cez víkend žoldnierske skupiny dostali do sporu s velením armády a následne si cez video vypočujú príhovor ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského.
"Radi by sme vedeli čo môžeme očakávať od najnovšieho vývoja situácie, či je tam nejaký posun. Radi by sme tiež citeľnejšie podporili Ukrajinu v jej integračných snahách. Dobre vieme, že majú nejakú domácu úlohu, ale sme pripravení im z našej strany poskytnúť explicitnejší záväzok, že ak sa to podarí, tak ešte v tomto roku ich posunúť na ďalšiu úroveň," uviedol Ódor s odkazom na sedem kritérií, ktoré musí Kyjev splniť pred otvorením procesu prístupových rokovaní.
Na otázku ako Slovensko vníma spor členských krajín o použití zmrazených aktív ruských subjektov pre obnovu Ukrajiny, premiér upozornil, že treba rozlišovať medzi aktívami samotnými a ich výnosmi.
"Naša pozícia je zatiaľ sa nedotýkať samotných aktív, ale čo sa týka výnosov z nich, viem si predstaviť, aby boli použité v prospech Ukrajiny," uviedol.
Pred samitom diplomatické zdroje naznačili, že lídri vyvinú v Bruseli nátlak na maďarského premiéra Viktora Orbána, aby odblokoval Ukrajine ôsmu 500-miliónovú tranžu vojenskej pomoci cez Európsky mierový nástroj (EPF). Ódor zdôraznil, že Slovensko podporuje tento nástroj, ale nátlak odmieta. "Ja som skôr človek, ktorý hľadá konsenzus na báze argumentov. Nenazval by som to politický nátlak, ale budeme argumentovať v prospech toho, aby sa tie peniaze uvoľnili," odkázal.
Novinkou na samite je snaha poskytnúť Ukrajine dlhodobejšie bezpečnostné záväzky. Premiér spresnil, že EÚ si chce vyjasniť pozíciu v tejto oblasti, kde spolupracuje s NATO.
"Sme zástancami toho, že v podpore Ukrajiny treba pokračovať kým sa situácia uspokojivo nevyrieši. Nemôžeme nechať Ukrajinu v tom samotnú," skonštatoval.
Ďalšou veľkou témou na samite bude migrácia. Ódor pripomenul, že Slovensko je v skupine 14 krajín, ktoré chcú inovatívnejšie riešenie migrácie, aby bol možný posun vpred. Dodal, že sú namieste otázky pre Európsku komisiu, čo konkrétnejšie sa dá urobiť pre ochranu spoločných hraníc EÚ. Podporuje aj otvorenejší dialóg s krajinami západného Balkánu.
"Lebo ak my ako EÚ nebudeme mať záujem, tak sa nájdu iní hráči a bolo by dobré ich mať na našej strane," povedal premiér o západobalkánskych krajinách. Spresnil, že je otvorený podporiť rýchlejšie procesy, aby tieto krajiny cítili, že sú pre EÚ dôležité nielen z ekonomického hľadiska, ale aj toho migračného. Lebo nakoniec aj Slovensko pociťuje následky balkánskej migračnej trasy.
Keď sa medzi Slovákmi povie pojem dovolenka pri mori, mnohým ako prvé napadne Chorvátsko. Pobyt v obľúbenej destinácii však už dávno nie je lacnou záležitosťou. Ceny ubytovania, potravín či jedál a nápojov v reštauráciách v prímorských letoviskách prekonávajú aj tie v Bratislave či v Tatrách.
"Keď počujete, ako tu rastú ceny, je to niečo, čo je v každom prípade neprijateľné a musím sa priznať, že ma to istým spôsobom znepokojuje," povedal chorvátsky minister financií Marko Primorac na otázku novinára, čo si myslí o tom, že kopček zmrzliny v Chorvátsku stojí bežne aj tri eurá.
Zahraničné cestovateľské portály totiž pred letnou sezónou vo veľkom píšu o pomerne vysokých cenách, ktoré by mali turisti pri Jadrane očakávať. Ubytovanie v súkromných penziónoch sa pohybuje od zhruba 50 eur za noc za súkromnú izbu v ubytovacej jednotke, cez 100 eur za apartmán pre dvoch, až do stoviek eur za luxusné rezidencie či izbu v hoteloch.
Za zmrzlinu tam bežne utratíte 3 eurá, za pivo 4 až 6 eur a za jednu pizzu dáte zväčša dvojcifernú sumu. Lokálne jedlá podľa cestovateľských portálov stoja 25 až 35 eur.
Tamojší šéf rezortu financií na margo zdražovania uviedol, že nevidí ekonomické opodstatnenie pre zvýšenie cien, a pripomenul, že vláda v Záhrebe dotuje ceny energií a znížila aj DPH na viaceré služby a výrobky.
"Neodôvodnené zvýšenie cien je krátkodobým prínosom a ziskom, ale z dlhodobého hľadiska by mohlo mať veľmi nežiaduce účinky," varoval minister financií.
Stanica N1 minulý týždeň informovala, že na Makarskej riviére, ktorá je tradičným letoviskom aj medzi Slovákmi, klesol v júni počet turistov a prenocovaní v porovnaní s predchádzajúcim rokom o šesť percent, informuje ďalej ČTK.
Chorvátsko, ktoré 1. januára tohto roku vstúpilo do eurozóny a schengenského priestoru, však tento rok očakáva rekordnú turistickú sezónu, ktorá by mohla prekonať doposiaľ najúspešnejší rok 2019. Podľa predsezónnych odhadov do jadranskej krajiny tento rok zamieri až milión Čechov. Pozadu však nie sú ani Slováci, pre ktorých je to podľa viacerých prieskumov a cestovných agentúr jedna z najobľúbenejších destinácií.
V posledných rokoch sa preferencie dovolenkárov veľmi nemenia. Prostredníctvom cestovných kancelárií ich najviac cestuje do Turecka a v tesnom závese je Grécko.
„Do prvej trojky by som dal Chorvátsko. Je destináciou, kde bude tráviť letné voľno najviac Slovákov z pohľadu individuálnych zájazdov. My z cestoviek zasa pri Chorvátsku sledujeme čísla organizovaných pobytov. Číslo v prípade ľudí, ktorí tam smerujú cez nás, bolo vždy menšie. Ale vlani a tento rok výrazne narástlo,“ skonštatoval pre Aktuality.sk šéf Slovenskej asociácie cestovných kancelárií a cestovných agentúr Roman Berkes.
Strany zúčastnené na dohode o ukončení krátkej vzbury ruskej žoldnierskej Vagnerovej skupiny, vrátane bieloruského prezidenta Alexandra Lukašenka, podľa niektorých správ pravdepodobne pokračujú vo vyjednávaní o detailoch. Uviedol to americký Inštitút pre štúdium vojny (ISW).
Nezávislá bieloruská monitorovacia skupina Hajun poukázala na letové údaje z 27. júna naznačujúce, že lietadlo zakladateľa Vagnerovej skupiny Jevgenija Prigožina opustilo bieloruské letisko Mačuliščy a odletelo do Moskvy a potom ihneď do Petrohradu. Informuje o tom web Kyiv Independent.
ISW dodáva, že podľa proruských mediálnych kanálov sa Prigožin vrátil do Ruska, aby vyjednával s ruskými predstaviteľmi a veliteľskou radou Vagnerovej skupiny. ISW však nedokáže potvrdiť, či Prigožin naozaj letel do Ruska. Ďalšie proruské zdroje špekulujú o tom, že neúspešná vzbura už má „rozsiahly vplyv na ruskú veliteľskú štruktúru“, poznamenal ISW.
Cichanovská: Prigožin nemôže Lukašenkovi veriť
Podľa líderky bieloruskej opozície by Lukašenko mohol zakladateľa Vagnerovej skupiny zradiť. A to aj napriek tomu, že mu poskytol útočisko, domnieva sa Sviatlana Cichanovská. TASR správu prevzala od agentúry AFP.
"Nie sú spojencami. Jeden druhému nemôžu veriť. Lukašenko môže kedykoľvek zradiť Prigožina a Prigožin Lukašenka," uviedla Cichanovská v rozhovore pre AFP zverejnenom vo štvrtok.
Cichanovská uviedla, že veľa detailov dohody o ukončení vzbury zostáva nejasných. Trvá však na tom, že Lukašenko dohodu sprostredkoval, aby zachránil svoj režim v Bielorusku.
"Nekonal len preto, aby zachránil Putinovu tvár, alebo aby zachránil Prigožina, alebo aby nedopustil, aby v Rusku vypukla občianska vojna. Zaoberá sa len svojím vlastným prežitím, pretože vie, že ak sú v Rusku trenice o moc, Lukašenko bude druhý na rade," uviedla Cichanovská.
Vagnerovci môžu Lukašenka aj ohrozovať
Podľa Cichanovskej považuje Lukašenko prítomnosť vagnerovcov v Bielorusku za nebezpečenstvo pre samotný ľud, pre Ukrajinu a krajiny na západných hraniciach Bieloruska.
Varovala, že môžu ohroziť samotnú nezávislosť Bieloruska a Lukašenko ich môže použiť na potlačenie disentu. "Je to osoba, ktorá do našej krajiny priviedla vrahov a sexuálnych násilníkov. Čo urobia ľudom v našej krajine?... Ako sa budú správať?," spýtala sa Cichanovská.
V rozhovore tiež kritizovala Západ, že venuje málo pozornosti situácii v Bielorusku a tamojšiemu rozmiestneniu ruských jadrových zbraní. "Stále čakáme na odpoveď ohľadom rozmiestnenia jadrových zbraní na našom území. Ak ostáva svet v takých dôležitých chvíľach ticho, diktátori to vnímajú ako slabosť," povedala.
Príchod vagnerovcov do Bieloruska by mohol byť podľa Cichanovskej pre západne krajiny impulzom na ďalšie sankcie voči Minsku, keďže Lukašenko teraz v krajine víta "trestancov".
AKTUALIZOVANÉ Na Okresnom súde v Poprade sa vo štvrtok začalo súdne pojednávanie s bývalým slovenským prezidentom Andrejom Kiskom v kauze jeho firmy KTAG. Bývalý prezident ešte predtým pre médiá uviedol, že ide o politický proces a vinu poprel. Spolu s ním sa pred súd postavil aj konateľ firmy Eduard K.
Kiska víta, že bude môcť na súde popísať, ako sa veci udiali, a verí, že zvíťazí spravodlivosť. Tvrdí, že bol osem rokov vyšetrovaný, pretože bol prezidentom SR a nechcel sa podriadiť mafii. Podľa jeho slov by pred súdom mali stáť bývalý premiér Robert Fico, exminister vnútra Robert Kaliňák a bývalý policajný prezident Tibor Gašpar. Myslí si, že keby Fica vymenoval za predsedu Ústavného súdu SR, k žiadnej kauze by nedošlo.
Upozornil v tomto smere aj na výpovede viacerých aktérov známych súdnych káuz. Neštandardné podľa Kisku je, že prokurátor vymenil dvoch vyšetrovateľov, ktorí odmietli vzniesť voči nemu obvinenie. "Našiel sa až tretí, ktorý tak spravil," skonštatoval.
Prokurátor podľa neho vo svojej žalobe nespochybnil reálne zrealizované náklady, výnosy z prednáškových aktivít ani účtovníctvo, či vzťah spoločnosti s daňovým úradom. "Jediné, čo spochybnil, že je možné použiť politickú kampaň na zlepšenie značky môjho mena," objasnil Kiska. Deklaruje, že daňové priznanie opravili a štát neprišiel o žiadne peniaze. Na súde vyhlásil, že je nevinný.
Fico jeho verziu odmieta
Fico odmieta, že by Kiskova kauza mala niečo spoločné s menovaním šéfa Ústavného súdu. "Jasné, že to tak nebolo," odpovedal na štvrtkovej tlačovej konferencii na otázku, či mal ponúknuť Kiskovi, že nebude stíhaný v tejto veci, ak ho vymenuje. "Keď v tejto atmosfére nenávisti voči Smeru, čo predvádza polícia a prokuratúra, dotiahli Kisku pred súd a obžalovali ho, tak to musí byť čisté ako božie oko," dodal.
Súd má vo štvrtok a v piatok (30. 6.) vypočuť obžalovaných a prečíta tiež desiatky svedeckých výpovedí a listinné dôkazy. Ďalšie hlavné pojednávanie sa bude konať v závislosti od prítomnosti oboch strán počas leta. Súd chce vypočuť šesť svedkov a tiež znalcov. Súdny spis má približne 6-tisíc strán.
Podľa Denníka N prerušil popoludní na krátko pojednávanie exminister spravodlivosti Štefan Harabin. Tvrdil, že pri ňom sedí Kiskova dcéra a mobilom posielala konateľovi KTAG, ktorý bol vypočúvaný, správy z toho, čo počula na súde predtým. Tá tvrdenia poprela a uviedla, že je koncipientkou advokátskej kancelárie.
Na Okresnom súde v Poprade sa vo štvrtok začalo súdne pojednávanie s bývalým slovenským prezidentom Andrejom Kiskom v kauze jeho firmy KTAG. Foto: Adriána Hudecová/TASR
O čo ide v prípade?
Kiska spolu s konateľom čelí obžalobe pre pokračovací zločin daňového podvodu. Kauza súvisí s podozreniami z neoprávneného uplatnenia nároku na vrátenie nadmerného odpočtu spoločnosťou za jún a november 2013 a apríl 2014 v celkovej výške viac ako 155-tisíc eur, respektíve zaúčtovaním nákladov spojených s propagáciou Kisku pred prezidentskými voľbami. Obžalobu podal prokurátor prešovskej krajskej prokuratúry v apríli 2022.
Prokurátor na súde vyhlásil, že spoločnosť KTAG zahrnula do účtovníctva aj doklady, ktoré neboli predmetom jej podnikateľskej činnosti a týkali sa výdavkov na Kiskovu predvolebnú kampaň.
Na nímke vyšetrovací spis v súvislosti so súdnym pojednávaním. Foto: Adriána Hudecová/TASR
Bráni sa aj druhý konateľ
Eduard K. potvrdil, že na základe exkluzívnej zmluvy firma realizovala Kiskovu propagáciu bez ohľadu na plánovanú prezidentskú kampaň. V súvislosti s jeho vydavateľskou a prednáškovou činnosťou mal za to, že sa môžu do účtovníctva i daňových priznaní uvádzať náklady spoločnosti súvisiace s jeho propagáciou. Výnosy z činnosti podľa neho podliehali zákonu o DPH a spoločnosť KTAG vyfakturovala a odviedla plnú výšku DPH. Dodal, že exkluzívnu zmluvu podpísali v roku 2011 ešte pred začiatkom prezidentskej kampane a je stále platná, aj po skončení sa mandátu.
Kiska počas výsluchu uviedol, že v kauze doposiaľ nikto nespochybnil náklady, výnosy ani spôsob účtovania firmy KTAG a nesúhlasí s tvrdeniami obžaloby. Vďaka tomu, že pôsobil vo viacerých slovenských i zahraničných firmách, získal ocenenie manažér roka a vybudoval niekoľko obchodných značiek, prejavili podľa neho viaceré firmy záujem o jeho prednáškovú činnosť.
"Na tento zámer som využil a uzatvoril zmluvu so spoločnosťou KTAG, ktorú vlastním s bratom. Tá znášala všetky výdavky a zároveň prijímala všetky výnosy z mojej prednáškovej a vydavateľskej činnosti," objasnil Kiska s tým, že ekonomický prospech mala firma ako jediná. Potvrdil, že po rozhodnutí kandidovať na prezidenta spojil kampaň so svojou prezentáciou. Všetky nasledovné propagačné činnosti podľa neho posilnili obchodné meno, kredit jeho prednášok i výnosy spoločnosti KTAG, ktorá mala z činnosti ako jediná ekonomický prospech.
Na snímke bývalý prezident SR Andrej Kiska na súdnom pojednávaní v kauze jeho firmy KTAG. Foto: Adriána Hudecová/TASR
Prokurátor prípad komentovať nechcel
Krajský prokurátor odmietol pred novinármi komentovať priebeh súdneho pojednávania. V úvode okrem iného uviedol, že spoločnosť KTAG zahrnula do účtovníctva aj doklady, ktoré neboli predmetom jej podnikateľskej činnosti a týkali sa výdavkov na Kiskovu predvolebnú kampaň.
Podľa obhajcu Petra Kubinu však nie je preukázané, že obžalovaní spáchali trestný čin. "Maximálne, čo sa stalo, bol daňový omyl alebo nesprávny postup, čo obžalovaní aj uznali v priebehu daňového konania a nesúdili sa s daňovým úradom. To však v sebe nemá element podvodu, pretože všetky čísla, zmluvy a faktúry boli reálne," objasnil s tým, že skutkový stav nepovažujú za sporný, avšak podľa nich nie je trestným činom. "Jediné sporné sú tvrdenia, či tieto plnenia boli ekonomicky využiteľné v prospech spoločnosti KTAG, to je jadro sporu," uzavrel obhajca.
Pojednávanie vo štvrtok prerušili po Kiskovom výsluchu a pokračovať sa má v piatok.
Komisár pre deti Jozef Mikloško odsúdil obchodovanie s ukrajinskými deťmi. Vyzýva na sprísnené hraničné kontroly osôb sprevádzajúcich maloleté deti. Osobitne upozorňuje na maloleté deti, ktoré prekračujú hranice bez sprievodu rodičov. Slovenské humanitárne organizácie požiadal o obozretnosť a ohlasovanie podozrivého správania polícii. TASR o tom informovali z Úradu komisára pre deti.
„V 21. storočí je neprípustné, aby sa deti a ktokoľvek iný stával obeťou takéhoto obchodovania. Dieťa sa nikdy nesmie dostať do roly tovaru. Akékoľvek také správanie dôrazne odsudzujem. Veľmi znepokojujúce je, že sa skupiny, ktoré takýmto spôsobom obchodujú s deťmi, zaštiťujú humanitárnymi aktivitami," vyhlásil Mikloško. Zároveň ocenil, s akou otvorenosťou a razantnosťou prípad rieši ukrajinská polícia.
Komisár sa podľa svojich slov pred tromi dňami vrátil zo Zakarpatskej oblasti na Ukrajine. Vypočul si tam svedectvá o veľkom utrpení detí, žien a celých rodín. „Je ohavné využívať vojnový konflikt a utrpenie ľudí vo svoj prospech, preto v maximálnej možnej miere odsudzujem konanie, pri ktorom sa údajne maloleté deti vo veku 11 mesiacov až dva roky údajne stali predmetom falošných adopcií a obchodovania s deťmi," skonštatoval.
Upozornil na to, že ide o hrubé porušenie článku 35 Dohovoru o právach dieťaťa, v zmysle ktorého sú zmluvné štáty povinné prijímať všetky nevyhnutné vnútroštátne, dvojstranné a mnohostranné opatrenia na zabránenie únosu detí, predávaniu detí a obchodovaniu s nimi s akýmkoľvek cieľom a v akejkoľvek podobe.
Výpadky v rozpočte na tento rok budú predstavovať približne 1,2 miliardy eur, a to najmä v dôsledku slabšieho vývoja ekonomiky a mimoriadnej valorizácie dôchodkov. Horšie sa majú vyvíjať aj rozpočty v ďalších rokoch, a to o 1,1 až 1,5 miliardy eur. Uviedol to riaditeľ Inštitútu finančnej politiky (IFP) Ministerstva financií (MF) SR Juraj Valachy vo štvrtok pri predstavovaní novej daňovej prognózy.
Medziročný rast daňovo-odvodových príjmov presiahne v tomto roku hodnotu 9 percent. V nasledujúcich rokoch sa rast príjmov spomalí na úroveň okolo 5 percent ročne. Hlavným dôvodom bude pomalší rast nominálnej ekonomiky a ustálenie inflácie na nižších úrovniach.
Celkové daňovo-odvodové príjmy oproti schválenému rozpočtu však revidoval IFP smerom nadol, a to o približne 0,3 miliardy eur v roku 2023 a 1,1 miliardy eur a 1,5 miliardy eur v rokoch 2024 a 2025. Ďalší vývoj bude veľmi záležať od spotrebiteľskej inflácie a cien energií.
Prognózované výdavky na tento rok navýšil IFP o 0,6 miliardy eur. "Celý horizont je ovplyvnený najmä novou dôchodkovou legislatívou. Najväčšia úprava sa týka roka 2023, kde sa od júla prejaví predsunutá mimoriadna valorizácia dôchodkov. Zároveň dochádza k dočasnej zmene valorizačného mechanizmu pre rok 2024, ktorý zvyšuje výdavky na celom horizonte," priblížil inštitút.
Výdavky na dôchodky tak vďaka valorizácii a legislatíve v tomto roku dosiahnu medziročný rast viac ako 20 percent. Efekt vysokých cien je však vidieť aj pri nemocenských dávkach a dávke v nezamestnanosti, ktoré sú ťahané najmä rastúcou priemernou mzdou. "Ku koncu horizontu dochádza k stabilizácii situácie a medziročné rasty sa s ústupom inflácie dostávajú na predkrízové úrovne," dodal IFP.
Ukrajinské jednotky dosahujú malé územné zisky pri meste Bachmut a s ruskými silami tam vedú "urputné" boje, oznámil vo štvrtok Kyjev. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.
"Pri Bachmute sme postúpili a pokračujeme. Hýbeme sa," uviedol veliteľ ukrajinských pozemných síl Olexandr Syrskyj na sociálnej sieti.
Ruská armáda, ktorej pomáhali žoldnieri z Vagnerovej skupiny, oznámila dobytie Bachmutu v máji po niekoľkomesačných bojoch. Námestníčka ukrajinského ministra obrany Hana Maľarová v samostatnom vyhlásení vo štvrtok uviedla, že ukrajinské sily získali "operatívnu výhodu" pri Bachmute a prešli do ofenzívy.
"Naši vojaci odhrýzajú z každého kúsku územia nepriateľa v tomto urputnom boji... Dosahujú pokroky," uviedla Maľarová.
"Nepriateľ sa snaží držať svoje pozície podnikaním protiútokov, no nakoniec ustupuje po tom, čo zaznamenáva straty," dodala námestníčka.
Ruské ministerstvo obrany doteraz nepriznalo žiadne územné straty pri Bachmute a naposledy uviedlo, že v Doneckej oblasti odráža ukrajinské útoky. Úplné dobytie tejto industriálnej východoukrajinskej oblasti je v súčasnosti hlavným cieľom Moskvy. Kremeľ pritom považuje Doneckú oblasť spolu s ďalšími tromi priľahlými ukrajinskými oblasťami za súčasť územia Ruska, pripomína AFP.
Na kandidátke KDH bude aj Peter Janků, pesničkár a autor divadelných hier, scénograf a bývalý novinár.
Janků má 49 rokov a pestrý životný príbeh. Napísal deväť rozhlasových hier, v roku 2010 vyhral súťaž Dráma a v roku 2021 bol laureátom ceny Fra Angelica. Pôsobil ako riaditeľ Umelecko-dekoračných dielní v SND, šéfdramaturg a intendant v Rádiu Devín, neskôr intendant digitálnych rádií Litera, Junior a Pyramída v RTVS. Minulý rok neúspešne kandidoval na post šéfa RTVS.
Pre Štandard svoju kandidatúru potvrdil, bude na 148. mieste kandidátky.
Peter Janků povedal, že sa chce v politike venovať umeniu a kultúre, pretože „je potrebné, aby aj v tejto oblasti zaznel jasný kresťanský hlas".
„Kultúru nevidím ako priemysel, ako sa to snažia podsúvať progresívci a ich ideológia, ale ako systém hodnôt, ktoré formujú spoločenský a kultúrny život, pričom mnohé z nich sú v ohrození."
Na otázku, prečo sa rozhodol pre KDH, odpovedal, že je to štandardná strana, ktorá „poskytuje jasnú a zrozumiteľnú alternatívu pre kresťanského voliča".
