1. júla 2023 | 7:51

Minúta | 1. júla 2023 | 7:51

Česko od soboty predsedá V4, prioritou sú medziľudské vzťahy, biznis a Ukrajina

Česká republika v sobotu po Slovensku na rok prevzala predsedníctvo vo Vyšehradskej štvorke, ktorej ďalšími členmi sú Poľsko a Maďarsko. Heslom siedmeho českého predsedníctva v tejto skupine je "V4 for Citizens" (V4 pre občanov) a jeho hlavnými prioritami sú medziľudské vzťahy, biznis a Ukrajina.

Česko chce nadviazať na úsilie slovenského predsedníctva o návrat ku koreňom vyšehradskej spolupráce, z ktorých vyzdvihuje ľudské práva, slobodu, demokraciu a právny štát. ČR tiež pripomenula, že počas jej predsedníctva oslávia krajiny Vyšehradskej štvorky 20. výročie vstupu do EÚ a 25. výročie vstupu do NATO – v prípade Slovenska 20. výročie.

Český rezort zahraničných vecí zdôraznil, že ČR prevzala predsedníctvo v dramatickom geopolitickom kontexte pokračujúcej ruskej agresie na Ukrajine. Preto bude práve Ukrajina jednou z troch hlavných priorít, ktoré si na nasledujúci rok v rámci V4 stanovila. Chce podporiť spoluprácu krajín V4 v maximálnej pomoci Ukrajine a jej občanom – napríklad pri prijímaní utečencov, ich vzdelávaní, zdravotnej starostlivosti či justičnej alebo humanitárnej pomoci.

Ďalšou z oblastí záujmu českého predsedníctva je bezpečná a vyspelá spoločnosť, pričom v centre pozornosti majú byť občania. ČR chce pokračovať v projektoch, ktoré občanom prinášajú pridanú hodnotu a uľahčujú ich spolužitie v regióne. Pôjde napríklad o kultúru, vzdelávanie, vedu a výskum, cestovný ruch, ale aj oblasť bezpečnosti, migrácie a obrany.

Treťou hlavnou úlohou je prispieť k rozvoju inovatívnej a prepojenej ekonomiky. ČR sa chce sústrediť napríklad na spoluprácu pri príprave vysokorýchlostných železničných spojení, v oblasti energetiky hodlá diskutovať o reforme trhu s elektrinou. Pokúsi sa tiež určiť spoločné ciele v kozmických aktivitách.

"Významnou a dlhodobou prioritou českého predsedníctva bude aj naďalej podpora ambicióznej politiky rozšírenia EÚ vrátane zrýchlenej integrácie partnerov do aktivít a politík EÚ," avizovala ČR. V tomto zmysle zostanú kľúčovými partnerskými regiónmi V4 krajiny západného Balkánu a Východného partnerstva (Arménsko, Azerbajdžan, Gruzínsko, Moldavsko, Ukrajina a Bielorusko – aktuálne sa nezúčastňuje na vládnej úrovni).

Český premiér Petr Fiala v piatok po skončení samitu EÚ v Bruseli uviedol, že V4 má za sebou mnohé úspechy, a preto by nebolo vhodné "hodiť ju za hlavu". Zdôraznil však, že medzi krajinami sú rozdiely, pred ktorými nemožno zatvárať oči. Ostro skritizoval krok Poľska a Maďarska, ktoré na samite zablokovali prijatie záverov o migrácii. V mnohých oblastiach je však podľa neho spolupráca v rámci V4 možná.

(tasr)

1. júla 2023 | 1:59

Minúta | 1. júla 2023 | 1:59

Najvyšší súd USA zablokoval plán na odpustenie dlhov zo študentských pôžičiek. Bidena to sklamalo

Najvyšší súd Spojených štátov v piatok zablokoval plán amerického prezidenta Joea Bidena na odpustenie dlhov zo študentských pôžičiek v hodnote 430 miliárd dolárov. Šéf Bieleho domu však vyhlásil, že plánuje prijať nové opatrenia na zmiernenie finančnej záťaže pre dlžníkov. Správu publikovali agentúra AFP a spravodajská stanica BBC.

"Viem, že mnohí Američania sú teraz sklamaní, znechutení alebo trochu nahnevaní. Musím priznať, že ja tiež," povedal v reakcii na rozhodnutie Najvyššieho súdu Biden. Zároveň prisľúbil, že prijme opatrenia zamerané na "zmiernenie finančnej záťaže pre čo najviac dlžníkov" a urobí tak "čo najrýchlejšie".

Medzi novými opatreniami, ktoré Biden navrhuje, je aj 12-mesačná pozastavenie platenia pokút za neskoré splácanie pôžičky. Šéf Bieleho domu chce zároveň zmeniť pravidlá splácania pôžičiek tak, že z príjmu dlžníkov sa bude sťahovať každý mesiac na platbu pôžičky namiesto desiatich percent len päť.

Agentúra AFP pripomína, že Bidenovo plánované odpustenie študentských dlhov sa malo týkať približne 40 miliónov Američanov. Mnohí študenti v Spojených štátoch si totiž práve vďaka pôžičke od štátu môžu dovoliť vysokoškolské štúdium, ktoré je v USA pomerne nákladné. Podľa Najvyššieho súdu však prezident v tejto záležitosti "prekročil svoje právomoci".

O odpustenie dlhov požiadalo 26 miliónov dlžníkov. Bidenov plán však na súde napadlo šesť republikánskych štátov – Arkansas, Iowa, Kansas, Missouri, Nebraska a Južná Karolína, píše BBC.

(tasr)

30. júna 2023 | 21:51

Minúta | 30. júna 2023 | 21:51

Kokaín za 223 miliónov eur. Španielski a kolumbijskí policajti našli medzi banánmi 6,5 tony drogy

Príslušníci španielskej a kolumbijskej polície zaistili pri troch operáciách 6,5 tony kokaínu ukrytého medzi legálnymi zásielkami banánov. Celková hodnota drog na čiernom trhu dosahuje 223 miliónov eur, informuje TASR podľa správy Europolu.

Španielska Civilná garda (Guardia Civil) rozložila s podporou Europolu zločineckú sieť, ktorá do EÚ z Južnej Ameriky pašovala tony kokaínu. Do vyšetrovania, ktoré sa začalo v októbri 2022, bola zapojená aj polícia z Kolumbie a Lotyšska. Europol sprostredkúval výmenu informácií medzi zúčastnenými stranami a zabezpečoval analytickú podporu. Príslušníci Europolu následne sprostredkúvali komunikáciu jednotlivých strán aj v deň zásahu priamo v teréne v Španielsku.

Pri zásahoch policajti prehľadali osem lokalít v španielskych mestách Cádiz a Málaga, zadržali 13 osôb, zaistili celkovo 6,5 tony kokaínu, niekoľko vozidiel, luxusné hodinky, veľké množstvo elektroniky a 1,5 milióna eur v hotovosti.

Šéf siete je považovaný za jednu z najvýznamnejších postáv narkozločinu v Španielsku. Hlavný stan mal v Málage, drogy vo veľkom pašoval do EÚ z Kolumbie a Ekvádoru prostredníctvom rodinnej firmy venujúcej sa veľkoobchodu s mrazenými rybami. Kokaín však do EÚ pašoval aj v zásielkach banánov.

Úrady počas uplynulých siedmich mesiacov zhabali v súvislosti s touto zločineckou sieťou tri veľké zásielky drog. Kolumbijská polícia v decembri minulého roka zhabala v prístave Turbo asi tri tony kokaínu ukrytého v zásielke banánov, pri inej akcii zase kolumbijské úrady zaistili v prístave Cartagena jeden a štvrť tony tejto drogy.

Zločinecká sieť sa chcela vyhnúť komplikáciám, preto sa pokúsila vynechať Kolumbiu a v máji tohto roka nasmerovala zásielku z Ekvádoru priamo do španielskeho prístavu Algeciras. Drogy úspešne dorazili do Španielska, kde ich vyzdvihol jeden z členov skupiny. Policajti však zásielku zachytili počas jej prevozu do neďalekého skladu a zadržali pri tom sedem ľudí.

Aj tento úspech španielskej a kolumbijskej polície však bledne v porovnaní s dosiaľ najväčším úspešným protidrogovým zásahom v Európe, ktorý sa v roku 2022 podaril holandským a belgickým úradom. Tie počas akcií v Antverpách a Rotterdame zhabali celkovo 160 ton kokaínu.

(tasr)

30. júna 2023 | 21:41

Minúta | 30. júna 2023 | 21:41

Francúzsko očakáva štvrtú noc nepokojov, zvyšuje počet policajtov v uliciach

Francúzsko sa v piatok rozhodlo v očakávaní štvrtej noci nepokojov nasadiť do ulíc v celej krajine až 45.000 policajtov a žandárov. Oznámil to francúzsky minister vnútra Gérald Darmanin, informuje TASR citujúc zo správy agentúry AFP.

V porovnaní z predchádzajúcou nocou, sa počet policajtov a žandárov vo francúzskych uliciach zvýši o 5000. AFP uvádza, že hoci protesty, ktoré vyvolalo utorňajšie usmrtenie tínedžera policajtom, trvajú už štvrtý deň, nič neosvedčuje tomu, že by sa hnev verejnosti už začal zmierňovať.

Smrť 17-ročného tínedžera bola bol zachytená na video, ktoré vyvolalo debatu o správaní francúzskych policajtov. Policajt mladíka postrelil do hrude z bezprostrednej blízkosti, keď ho v utorok ráno zastavili pre dopravný priestupok v meste Nanterre na predmestí Paríža. Incident vyvolal v celom Francúzsku vlnu násilných protestov.

K výtržnostiam prišlo v noci na piatok už tretiu noc po sebe aj napriek rozsiahlym bezpečnostným opatreniam, v rámci ktorých nasadili po celej krajine okolo 40.000 policajtov a žandárov. Polícia len v noci na piatok 875 ľudí.

V noci na piatok bolo zhorelo počas nepokojov v celom Francúzsku približne 1900 áut. Požiare boli založené aj v zhruba 500 verejných budovách vrátane policajných staníc a radníc, informuje agentúra DPA citujúc miestne úrady. Len v samotnej metropolitnej oblasti Paríža horelo 934 áut a požiare tam boli založené v 212 budovách. V Štrasburgu údajne zhorelo 74 áut.

Do boja s plameňmi bolo podľa francúzskych úradov a médií v celej krajine nasadených takmer 10.000 hasičov. Počas noci na piatok, a teda tretej noci nepokojov, horeli autá aj odpadkové koše a výtržníci hádzali na policajtov petardy.

Francúzsko pristúpilo v piatok k ďalším opatreniam zameraným na potlačenie nepokojov. Na celom území krajiny prestala od 21.00 h až do odvolania premávať autobusová a električková doprava. Zároveň je v zakázaný predaj zábavnej pyrotechniky so silnejším účinkom.

Okrem toho boli zrušené veľké verejné podujatia, keďže by podľa slov francúzskej premiérky Élisabeth Bornovej vyťažili políciu a príslušníkov bezpečnostných síl a predstavovali by hrozbu pre verejný poriadok.

Usmrteného 17-ročného mladíka severoafrického pôvodu majú pochovať v sobotu, oznámil v piatok starosta mesta Nanterre, Patrick Jarry.

(tasr)

30. júna 2023 | 20:59

Minúta | 30. júna 2023 | 20:59

Francúzsko odmieta obvinenia OSN, že v tamojšej polícii je rozšírený rasizmus

Francúzska vláda v piatok odmietla obvinenia OSN z toho, že medzi francúzskymi policajtmi je rozšírený rasizmus a že bol príčinou zastrelenia 17-ročného mladíka pôvodom zo severnej Afriky počas utorkovej dopravnej kontroly. TASR informuje na základe správy agentúry AFP.

"Akékoľvek obvinenia z rasizmu alebo systémovej diskriminácie v policajnom zbore sú absolútne nepodložené," vyhlásilo v piatok francúzske ministerstvo zahraničných vecí.

Násilné protesty prerastajú do čoraz väčšej krízy, ktorú úrady zvládajú iba s vypätím všetkých síl – zhoreli už tisíce áut a zadržané boli stovky osôb. Francúzsky prezident Emmanuel Macron zvažoval, že v oblasti zasiahnutej nepokojmi zavedie výnimočný stav, zatiaľ tak však neurobil.

Policajné odbory medzitým vydali vyhlásenie, podľa ktorého sú ich členovia počas uplynulých dní vo vojne so "zberbou" a vyzvali na rázne riešenie situácie.

"Príslušníci policajného zboru sú dnes v prvej línii, pretože sme vo vojne. Tvárou v tvár týmto násilníckym hordám už nestačí iba vyzývať na upokojenie situácie, jej upokojenie je potrebné vynútiť," uvádza sa v spoločnom vyhlásení odborov APN a UNSA, ktoré združujú dovedna polovicu policajtov v krajine.

Macron po troch nociach násilných protestov prisľúbil zvýšenie počtu nasadených policajtov.

Policajné odbory "volajúce po občianskej vojne by sa mali naučiť držať jazyk za zubami; už sme videli vážne následky, ktoré takáto rétorika môže napáchať. Politici by mali opäť prebrať kontrolu nad políciou," napísal na Twitteri bývalý prezidentský kandidát krajne ľavicovej strany Nezlomné Francúzsko (LFI) Jean-Luc Mélenchon.

"Zhodneme sa už konečne na tom, že v polícii máme hlboko zakorenený problém? Toto je volanie po občianskej vojne," súhlasila predsedníčka strany Zelení Marine Tondelierová.

Zástupcovia ľavice opakovane tvrdia, že zákon z roku 2017 viedol k zvýšeniu počtu obetí policajných zákrokov. Policajtom totiž umožňuje použiť pri cestných kontrolách na svoju obranu zbraň v prípade, že sú v ohrození života. Právnik pozostalých Yassine Bouzrou však tvrdí, že podľa videozáznamu aktuálneho incidentu policajta na živote nič neohrozovalo a tínedžera chladnokrvne zastrelil.

Minister vnútra Gérald Darmanin tento týždeň uviedol, že dá podnet na zrušenie malých krajne pravicových odborov Syndicat France Police, ktoré na Twitteri privítali mladíkove zastrelenie. Inkriminovaný tweet bol už medzitým odstránený.

(tasr)

30. júna 2023 | 19:48

Minúta | 30. júna 2023 | 19:48

Zomrel herec Alan Arkin. Mal 89 rokov

Vo veku 89 rokov zomrel americký herec Alan Arkin. Smutnú správu v piatok oznámila jeho rodina. Informuje o tom spravodajský portál CNN.

„Náš otec bol jedinečne talentovaná sila prírody, ako umelec aj ako človek. Milujúci manžel, otec, starý otec a pradedo, bol zbožňovaný a bude nám veľmi chýbať,“ uviedli vo vyhlásení jeho synovia Adam, Matthew a Anthony Arkinovci.

Alan Arkin, ktorý sa narodil 26. marca 1934 v Brooklyne do rodiny rusko-nemeckých židovských prisťahovalcov, k umeniu inklinoval od mladosti. Navštevoval Bennington College, ale zo školy odišiel, aby mohol vytvoriť skupinu The Tarriers, v ktorej spieval a hral na gitaru. Neskôr bol jedným zo zakladajúcich členov improvizačnej skupiny Second City, ale naďalej pracoval aj s hudbou. Jeho vášňou bolo aj herectvo, čo sa pretavilo aj do jeho debutového vystúpenia na Broadwayi v hre Enter Laughing v roku 1963, za ktoré si vyslúžil cenu Tony. V divadle pôsobil aj ako režisér.

Bol jedným z mála hercov, ktorých nominovali na Oscara už za ich prvú filmovú rolu. Tou bol Rozanov vo vojnovej komédii The Russians Are Coming the Russians Are Coming (1966). Okrem toho ho na ceny americkej Akadémie filmových umení a vied nominovali The Heart Is a Lonely Hunter (1967) a Argo (2012), pričom nomináciu premenil na víťazstvo v road movie Malá Miss Sunshine (2006), keď získal Oscara za vedľajšiu rolu. Na konte má aj cenu BAFTA, Zlatý Glóbus či dve Screen Actors Guild Awards

Známy je napríklad aj z filmov Čakaj, kým sa zotmie (1967), Hlava 22 (1970), Príbuzní (1979), Nožnicovoruký Edward (1990), Glengarry Glen Ross (1992), 13 Conversations About One Thing (2001), Dostaňte agenta Smarta (2008), Ako za starých čias (2012), Späť do ringu (2013), Kúzelníci (2013), Miliónový nadhadzovač (2014), Chaos na Vianoce (2015) alebo Vo veľkom štýle (2017). Zahral si aj v niekoľkých seriáloch, naposledy v Kominského metóde (2018 - 2021), za čo si vyslúžil dve nominácie na ceny Primetime Emmy.

(tasr)

30. júna 2023 | 19:34

Minúta | 30. júna 2023 | 19:34

Počas ďalšieho protestu Iračanov proti páleniu Koránu vo Švédsku zhorela dúhová a švédska vlajka

Tisícky stúpencov irackého šiitského duchovného Muktadu as-Sadra sa v piatok zhromaždili vo väčších mestách Iraku na protest proti páleniu Koránu, ku ktorému došlo tento týždeň pred mešitou vo švédskej metropole Štokholm. TASR správu prevzala z agentúry AP.

Účastníci protestov, ktoré sa konali v deň piatkových moslimských modlitieb, vyzývali na vyhostenie švédskeho veľvyslanca z Iraku. Demonštrácie v irackej metropole Bagdad a v meste Basra na juhu krajiny sprevádzalo pálenie švédskych vlajok, ako aj dúhových zástav symbolizujúcich komunitu LGBTQ+. Účastníci protestov skandovali "Áno, áno islamu" a "Nie, nie diablovi", cituje AP.

Jeden zo šiitských duchovných počas prejavu na bagdadskom predmestí Sadr City vyzval na "vyhostenie švédskeho veľvyslanca a úplné prerušenie diplomatických vzťahov" so Švédskom, "ak to bude nevyhnutné".

K demonštráciám došlo deň po tom, čo stovky protestujúcich nakrátko vtrhli do budovy švédskej ambasády v Bagdade.

Muž, ktorý sám seba označil za utečenca z Iraku, zapálil v stredu posvätnú knihu moslimov pred mešitou v centre švédskej metropoly Štokholm, pripomína AP. Iracké bezpečnostné zdroje uviedli, že ide o irackého kresťana, ktorý v minulosti bojoval v kresťanskej jednotke prevažne šiitských milícií, neskôr integrovanej do irackej armády.

Švédska polícia protest v Štokholme povolila a odvolala sa pritom na slobodu prejavu. Predchádzajúce rozhodnutie o zákaze podobného protestu zamietol švédsky súd.

K páleniu koránu Koránu došlo v čase významného moslimského sviatku íd al-adhá a zo strany moslimov vo svete to vyvolalo rozsiahle pobúrenie.

Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan vo štvrtok uviedol, že tento incident bude ďalšou prekážkou pre úsilie Švédska o členstvo v Severoatlantickej aliancii (NATO).

Irackí predstavitelia vyzvali Švédsko, aby 37-ročného Salwana Momiku, ktorý Korán zapálil, vydali na trestné stíhanie do Iraku.

(tasr)

30. júna 2023 | 18:43

Minúta | 30. júna 2023 | 18:43

Biely dom: Ukrajinská protiofenzíva zaostáva za očakávaním, no americká podpora bude pokračovať

Administratíva amerického prezidenta Joea Bidena v piatok uznala, že počiatočné fázy ukrajinskej protiofenzívy zaostali za očakávaniami, ale zopakovala, že Spojené štáty budú naďalej poskytovať podporu v oblasti výcviku, vybavenia a poradenstva. Referuje o tom spravodajský web CNN.

„Sme v neustálom kontakte s našimi ukrajinskými partnermi. Oni nás informujú a naďalej robíme, čo môžeme, aby sme im pomohli v protiofenzíve,“ povedal hovorca americkej Rady pre národnú bezpečnosť John Kirby. „Myslím tým, že im naďalej poskytujeme podporu, ale to, kam pôjdu a ako rýchlo pôjdu, bude skutočne na ich rozhodnutí.“

Minulý týždeň CNN uviedla, že americkí predstavitelia sa domnievajú, že protiofenzíva „nespĺňa očakávania na žiadnom fronte“, zatiaľ čo ruské obranné línie sa ukázali ako dobre opevnené, čo ukrajinským silám sťažuje ich prelomenie. Ukrajinské sily sa ukazujú ako „zraniteľné“ voči mínovým poliam a ruské sily „kompetentné“ v ich obrane, uviedol jeden zo západných predstaviteľov.

V súvislosti s protiofenzívou Kirby uznal, že ukrajinské sily „urobili určitý pokrok – a sami hovorili o tom, že to nie je až také, ako by si želali, ale opäť sa zameriavame na to, aby sme sa uistili, že majú to, čo potrebujú, a budeme v tom pokračovať“.

Kirby odmietol naznačiť, ako dlho by podľa neho mohol konflikt ešte trvať. „Myslím si, že všetci by sme chceli, aby vojna skončila dnes, ak je to možné, ale nevyzerá to veľmi uskutočniteľné. Nemyslím si, že niekto z nás má krištáľovú guľu, ktorá by nám mohla konkrétne povedať, ako dlho to ešte bude trvať,“ zakončil Kirby.

(sita)

30. júna 2023 | 17:59

Minúta | 30. júna 2023 | 17:59

Advokát obvinený v kauze vraždy Tupého zostáva stíhaný vo väzbe

Obvinený Adam Puškár, ktorý je podozrivý z vraždy študenta Daniela Tupého, zostáva stíhaný vo väzbe. Na neverejnom zasadnutí o tom rozhodol senát Krajského súdu (KS) v Bratislave. Rozhodnutie je právoplatné. TASR to potvrdil hovorca bratislavských súdov Pavol Adamčiak.

„Odvolací Krajský súd v Bratislave vo štvrtok 22. júna o sťažnosti obvineného A. P. rozhodol tak, že sťažnosť obvineného zamietol ako nedôvodnú," priblížil hovorca. Krajský súd rozhodoval o sťažnosti Adama Puškára proti rozhodnutiu Mestského súdu Bratislava I, ktorý ho ponechal vo väzbe.

Obvinený sa nachádza v tzv. útekovej väzbe pre obavy, že by mohol utiecť alebo sa iným spôsobom vyhýbať trestnému stíhaniu. Obhajca obvineného Michal Ellinger už skôr deklaroval, že jeho klient trvá na svojej nevine. Adam Puškár má pozastavený výkon advokácie.

Študenta Daniela Tupého zavraždili 4. novembra 2005 vo večerných hodinách v bratislavskom parku na Tyršovom nábreží. Na študentov zaútočila pri petržalskom brehu Dunaja skupina mužov vyzbrojených nožmi a boxermi. Podľa svedkov mal útok trvať asi minútu. Zranenia utrpeli viacerí ľudia.

Zločin vyvolal množstvo reakcií odsudzujúcich násilie a prejavy neonacizmu. Polícia pracovala v minulosti aj s verziou, že vraždu mohli mať na svedomí muži z podsvetia. V kauze pôvodne obžalovali päť osôb, Richardovi H. za vraždu hrozilo desať až 15 rokov. Okresný súd Bratislava I ich v júni 2009 oslobodil.

(tasr)

30. júna 2023 | 17:30

Minúta | 30. júna 2023 | 17:30

Čo sa stalo so 130 000 Sýrčanmi? OSN zriadi inštitúciu na objasnenie osudu nezvestných

Valné zhromaždenie OSN hlasovalo v piatok za zriadenie nezávislej inštitúcie, ktorá má zistiť, čo sa stalo s viac než 130 000 ľuďmi nezvestnými v dôsledku konfliktu v Sýrii. TASR správu prevzala z agentúry AP.

Rezolúcia bola prijatá v reakcii na výzvy rodín nezvestných Sýrčanov. V 193-člennom VZ OSN ju odsúhlasili v pomere hlasov 83-11, kým 62 členov sa hlasovania zdržalo.

Medzi krajinami, ktoré hlasovali proti prijatiu rezolúcie, bola aj samotná Sýria a režim tamojšieho prezidenta Bašára Asada už vyhlásil, že s novovytvorenou inštitúciou spolupracovať nebude. Proti rezolúcii hlasovali aj Rusko, Čína, Severná Kórea, Venezuela, Kuba a Irán.

Na čele snáh o presadenie rezolúcie stálo Luxembursko. V prijatom dokumente sa uvádza, že po 12 rokoch bojov v Sýrii sa „dosiahol len malý pokrok v zmierňovaní utrpenia rodín tým, že sa im poskytnú odpovede, čo sa týka osudu a miesta pobytu všetkých nezvestných osôb", cituje AP.

Schválením návrhu rezolúcie valné zhromaždenie autorizovalo vznik „Nezávislej inštitúcie pre nezvestné osoby v Sýrskej arabskej republike", ktorá bude fungovať pod záštitou OSN. Jej úlohou bude „objasniť osud a miesto pobytu všetkých nezvestných osôb", ako aj poskytnúť adekvátnu podporu obetiam, preživším a rodinám týchto nezvestných ľudí.

Podľa textu rezolúcie musí generálny tajomník OSN António Guterres predložiť návrh mandátu pre novú inštitúciu do 80 pracovných dní a podniknúť kroky na jej urýchlené zriadenie a fungovanie.

Povstanie v Sýrii vyústilo do dlhoročného vojenského konfliktu, v ktorom prišlo o život takmer pol milióna ľudí. V dôsledku bojov došlo k vysídleniu zhruba polovice z 23 miliónov obyvateľov, ktoré krajina mala pred vojnou. Nezvestných je viac než 130 000 ľudí, vyplýva z odhadov OSN.

(tasr)

30. júna 2023 | 17:07

Minúta | 30. júna 2023 | 17:07

Ódor v Bruseli reaguje na Orbána: Európskej únii nehrozí bankrot

Väčšina lídrov členských krajín EÚ vie, že nemožno hovoriť o hroziacom bankrote Únie alebo o tom, že spolok je bez peňazí. Povedal to slovenský premiér Ľudovít Ódor po skončení dvojdňového samitu EÚ v Bruseli s odkazom na vyjadrenia svojho maďarského kolegu Viktora Orbána. Informuje o tom spravodajca TASR.

Orbán vo štvrtok (29. 6.) pred zasadnutím Európskej rady a aj v piatkovom rozhovore pre verejnoprávny rozhlas Kossuth rádió naznačil, že Európska únia sa rozpočtovo dostala „na hranice svojich možností". Na svojom účte na Facebooku zverejnil status, v ktorom uviedol, že účastníci samitu sa pýtajú, kam sa podeli peniaze Únie.

Zároveň tvrdil, že Brusel nevie vyúčtovať doterajšiu podporu Ukrajine a požaduje od členských krajín ďalšie financie na splatenie úverov. To vraj Brusel zabalil do návrhov na zvýšenie rozpočtu o desiatky miliárd eur pre druhú polovicu obdobia viacročného finančného rámca (VFR) na roky 2024 – 2027.

Ódor s odkazom na VFR a vyjadrenia Orbána pripomenul, že lídri na samite EÚ o tom nediskutovali. Táto téma bude podľa neho predmetom rokovaní na októbrovom samite.

„Prevažná väčšina lídrov to berie tak, že tie vyjadrenia išli smerom k domácemu publiku. Na európskej úrovni vieme všetci, že nemôžeme hovoriť o nejakom bankrote alebo o tom, že EÚ je bez peňazí," vysvetlil slovenský premiér.

Pripomenul, že dôležitá je debata o čo najefektívnejšom využití európskych zdrojov: na európskej úrovni a – to platí aj pre Slovensko – taktiež doma.

„Táto vláda to rieši v zásade každý deň. Hľadáme spôsob, ako využiť peniaze, ktoré ešte máme k dispozícii a ktoré predchádzajúce vlády trochu zameškali," povedal Ódor s tým, že vláda sa snaží stihnúť aj termíny vyplývajúce z plánu obnovy.

(tasr)

30. júna 2023 | 17:01

Minúta | 30. júna 2023 | 17:01

Muža, ktorý sa mal vyhrážať prezidentke a exministrovi, nevzali do väzby

Obvineného muža, ktorý sa vyhrážal prezidentke Zuzane Čaputovej a exministrovi obrany Jaroslavovi Naďovi, nevzali do väzby. Bol prepustený zo zadržania na slobodu. Dostal však viacero obmedzení. V piatok o tom rozhodol sudca pre prípravné konanie Mestského súdu (MS) Bratislava I. Rozhodnutie nie je právoplatné. Prokurátorka podala sťažnosť. Potvrdil to hovorca bratislavských súdov Pavol Adamčiak.

Prokuratúra navrhovala pre obvineného tzv. preventívnu väzbu. Preventívny dôvod väzby sa využíva pri obave z pokračovania v trestnej činnosti. Sudca pre prípravné konanie Ján Golian síce skonštatoval dôvod väzby, ale nahradil ju viacerými obmedzeniami a povinnosťami. "Mám za to, že kontrolou technickými prostriedkami, keď bude zamedzené, aby sa akýmkoľvek spôsobom k poškodeným priblížil, bude účel väzby dosiahnutý," uviedol sudca pre médiá. Najviac podľa neho zavážila skutočnosť, že obvinený má vyše 70 rokov a stará sa o osobu, ktorá je na jeho starostlivosť odkázaná.

Okrem iného musí obvinený odovzdať cestovný pas a hlásiť každú zmenu miesta pobytu. Má tiež zákaz úmyselne sa priblížiť k poškodeným a k ich rodinným príslušníkom. "Zákaz úmyselne vstúpiť do mesta Pezinok a do obce Hrubá Borša. Zákaz úmyselne vstúpiť do hlavného mesta SR okrem účasti na úkonoch trestného konania," spresnil hovorca.

Obvinený musí nosiť aj monitorovací náramok na kontrolu polohy. "Súd zároveň prijal náhradu väzby, a to písomný sľub obvineného," dodal Adamčiak. O sťažnosti prokurátorky proti nevzatiu obvineného do väzby bude rozhodovať Krajský súd v Bratislave na verejnom zasadnutí 11. júla.

Polícia obvinila muža z trestných činov vydierania, nebezpečného vyhrážania a nedovoleného ozbrojovania. Zadržali ho tento týždeň v rámci akcie s krycím názvom Pepino. Ku skutku sa priznal.

Sudca poukázal na to, že trestné konanie je v úvodnom štádiu. "Môj osobný názor je, že právna kvalifikácia niekoľkých skutkov sa bude ešte upravovať, že právna kvalifikácia niektorých skutkov je nadhodnotená," povedal.

Prokuratúra priblížila, že jednou zo skutočností, ktoré sa obvinenému kladú za vinu, je posielanie výhražných listov s nábojmi bez textu a vydieracích listov dvom poškodeným osobám.

(tasr)

30. júna 2023 | 16:17

Minúta | 30. júna 2023 | 16:17

Zelenskyj nariadil posilnenie armády pri hraniciach s Bieloruskom

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj nariadil v piatok vrchným veliteľom armády posilniť vojenský sektor na severe Ukrajiny. Vyjadril sa tak po stretnutí, na ktorom ho tajná služba aj bezpečnostné sily informovali o situácii v Bielorusku, ktoré je severným susedom Ukrajiny. TASR o tom píše podľa správy agentúry Reuters.

„Rozhodnutím je... aby vrchný veliteľ (ukrajinských ozbrojených síl Valerij) Zalužnyj a veliteľ ,Severu' (Serhij) Najev, realizovali súbor opatrení na posilnenie tohto smeru," uviedol Zelenskyj na platforme Telegram.

Reuters podotýka, že k takémuto kroku došlo po príchode šéfa ruskej žoldnierskej Vagnerovej skupiny Jevgenija Prigožina do Bieloruska. Zelenskyj však vo svojom príspevku na Telegrame Prigožina priamo nezmienil.

Šéf vagnerovcov odletel v utorok z Ruska do exilu v Bielorusku, a to na základe dohody sprostredkovanej bieloruským prezidentom Alexandrom Lukašenkom, ktorá ukončila uplynulú sobotu neúspešnú vzburu jeho žoldnierov v Rusku.

Médiá medzičasom informovali, že vagnerovci by si mohli zriadiť novú základňu v prázdnom vojenskom objekte pri bieloruskom meste Asipovičy, ležiacom približne 90 kilometrov od bieloruského hlavného mesta Minsk a 200 kilometrov od hraníc s Ukrajinou. Podľa satelitných snímok sa už zrejme v tejto lokalite začali stavať stany.

Zelenskyj v piatok taktiež povedal, že na zmienenom stretnutí s vládnymi aj vojenskými predstaviteľmi sa diskutovalo aj o situácii v iných frontových oblastiach, ako aj o dodávkach delostreleckých systémov a munície a ďalšom postupe proti ruským okupačným silám.

Reuters pripomína, že Ukrajina zaviedla už po vlaňajšom vytlačení ruských síl zo severu svojho územia opatrenia zamerané na intenzívnejšiu ochranu svojich hraníc s Bieloruskom, ktoré je blízkym spojencom Ruska.

(tasr)

30. júna 2023 | 15:58

Minúta | 30. júna 2023 | 15:58

Detská fakultná nemocnica Košice obmedzuje poistencom VšZP plánovanú zdravotnú starostlivosť

Detská fakultná nemocnica (DFN) Košice od 1. júla nebude môcť poskytnúť poistencom Všeobecnej zdravotnej poisťovne (VšZP) žiadnu plánovanú ústavnú ani ambulantnú zdravotnú starostlivosť. V zdravotníckom zariadení ošetria iba poistencov VšZP vyžadujúcich neodkladnú zdravotnú starostlivosť.

Dôvodom je chýbajúci zmluvný vzťah DFN s VšZP, informovala v piatok nemocnica. "Pre ďalšie manažovanie plánovanej zdravotnej starostlivosti odporúčame pacientom VšZP kontaktovať príslušnú pobočku tejto zdravotnej poisťovne," uviedol riaditeľ DFN Andrej Koman.

Poisťovňa podľa neho ani po opakovaných rokovaniach nebola ochotná v rámci novej zmluvy o poskytovaní zdravotnej starostlivosti od 1. júla poskytnúť nemocnici mesačný objem finančných prostriedkov vo výške vyprodukovaných výkonov tak, aby DFN mohla naďalej poskytovať detským pacientom potrebnú zdravotnú starostlivosť v celom rozsahu a bez obmedzenia. "Preto bolo vedenie DFN Košice nútené neprijať nový návrh VšZP, ktorý je v rozpore so zákonom o rozpočtových pravidlách verejnej správy a nekryje ani neodkladnú produkciu výkonov poskytnutých poistencom VšZP," uviedol riaditeľ.

Nemocnica sa ospravedlňuje poistencom VšZP a ich zákonným zástupcom za vzniknuté nepríjemnosti a verí, že aktuálna situácia sa premietne do prehodnotenia poskytnutého objemu finančných prostriedkov zo strany poisťovne.

(tasr)

30. júna 2023 | 15:16

Minúta | 30. júna 2023 | 15:16

Kandidátku strany Modrí, Most-Híd vedie Dzurinda, nasleduje Sólymos

Lídrom volebnej kandidátky mimoparlamentnej strany Modrí, Most-Híd bude jej predseda a bývalý premiér Mikuláš Dzurinda. Na druhom mieste je bývalý minister životného prostredia László Sólymos. Strana to potvrdila na piatkovom predstavení kandidátov pre septembrové voľby v Košiciach.

Ďalší na kandidátke je prvý podpredseda strany Ľuboš Schwarzbacher. Nasledujú bývalý štátny tajomník na ministerstve kultúry Konrád Rigó a predsedníčka Združenia dodávateľov energií a prednostka Okresného úradu vo Veľkom Krtíši Jana Ambrušová.

Medzi kandidátmi je aj primátor Fiľakova Attila Agócs, podpredsedníčka Bratislavského samosprávneho kraja Alžbeta Ožvaldová. V prvej dvadsiatke sú napríklad aj primátor Veľkých Kapušian Peter Petrikán či Dzurindova dcéra a výkonná riaditeľka občianskeho združenia Inštitút pre politiku a reformy Jana Šoková.

Zostava kandidátky je podľa Dzurindu zhruba v pomere pol na pol zo zástupcov pôvodných strán Modrí-ES a Most-Híd 2023. Strana začína volebnú kampaň, jej súčasťou bude aj cyklistická tour po Slovensku.

Dzurinda nechcel dopredu vylúčiť iné strany z možnej povolebnej spolupráce dodal, že nemá potrebu to robiť. Zároveň skonštatoval, že jeho postoje sú známe a že pôjde iba s demokratmi, Európanmi, slušnými a s tými, „ktorí chcú robiť". „Chcem ponúknuť so svojimi spolubojovníkmi Slovensku novú silu, novú energiu, peknú kombináciu skúseností a mladej dravosti," povedal.

Sólymos poukázal na silný ekonomický program strany so silným akcentom na regionálny rozvoj aj národnostnú politiku. „Vieme, že Slovensko napredovalo vtedy, keď sa Slováci spojili aj s Maďarmi," povedal.

(tasr)

30. júna 2023 | 15:12

Minúta | 30. júna 2023 | 15:12

Matoviča mrzí, že sa Modrí, Demokrati a Maďarské fórum nespojili

Lídra hnutia OĽaNO a priatelia Igora Matoviča mrzí, že sa menšie demokratické strany nespojili. Pripomenul mimoparlamentné subjekty Demokrati, Modrí, Most-Híd a Maďarské fórum (MF), ktoré diskutovali o spájaní. Tvrdí, že hrozí prepadnutie hlasov.

"Mrzí ma, že do volieb pôjdu zápasy troch samostatných 'eg' predsedov, či už Eduarda Hegera, Zsolta Simona alebo Mikuláša Dzurindu. Tri subjekty, od ktorých sa očakávalo, že sa spoja, nakoniec pôjdu vlastnou cestou," povedal Matovič na piatkovej tlačovej konferencii.

Matovič tvrdí, že krátko pred Hegerovým rozhodnutím odísť z OĽaNO dostal ponuku byť lídrom volebnej kandidátky hnutia. Matovič mal byť na poslednom mieste. Ľudia by tak vo voľbách podľa neho rozhodli, koho chcú za predsedu. Išlo o poslednú ponuku hnutia pre Hegera. Ponuku mu podľa Matovičových slov dávali aj preto, lebo videli, že sa "neobklopuje úplne správnymi ľuďmi". Dzurindovi a Simonovi hnutie podľa Matoviča neponúkalo miesta na kandidátke. Považuje ich za ľudí, ktorí majú skôr odísť z politiky, ako sa do nej vracať. Poznamenal, že pre Demokratov majú ešte dvere otvorené.

Maďarské fórum Zsolta Simona sa napokon spojilo s ďalšími stranami a plánuje spoločnú kandidátku strán Maďarské fórum, Občianski demokrati Slovenska, Za regióny, Rómska koalícia, Demokratická strana. Dzurindovi Modrí sa spojili s Mostom-Híd, ktorý tvoria odídenci z Aliancie. K Demokratom sa pridali menšie subjekty ako Šanca, Jablko či Dobrý deň Slovensko.

Heger nepotvrdil, že by dostal ponuku byť jednotkou na kandidátke obyčajných ľudí. Matovič im podľa jeho slov ponúkol ešte miesta na kandidátke, Demokrati to však odmietli. "Odišiel som z OĽANO preto, lebo chcem robiť slušnú politiku s ľuďmi, ktorí sú konštruktívni a chcú v politike ľuďom slúžiť," uviedol Heger. Dodal, že Demokrati spojili na svojej kandidátke päť strán a idú svojou cestou.

(tasr)

30. júna 2023 | 15:05

Minúta | 30. júna 2023 | 15:05

Do OĽaNO sa vracia Martina Brisudová

Do poslaneckého klubu OĽaNO sa vracia poslankyňa Národnej rady (NR) SR Martina Brisudová. Verí, že jej návrat bude signálom, že OĽaNO je miestom aj pre ľudí, ktorí majú liberálnejšie zmýšľanie. Dodala, že klub si prešiel zmenami, a tak sa doň mohla vrátiť aj ona.

"Aj vďaka ľuďom, ktorí neskôr odišli z klubu, sa ja môžem vrátiť," skonštatovala na piatkovej tlačovej konferencii Brisudová. Poslankyňa bola súčasťou skupiny poslancov takzvanej občiansko-demokratickej platformy, ktorí koncom minulého roka odišli z klubu OĽaNO. Niektorí z nich vstúpili do mimoparlamentnej strany Demokrati.

Správu budeme aktualizovať...

(tasr)

30. júna 2023 | 14:53

Minúta | 30. júna 2023 | 14:53

Macron pre nepokoje opustil summit Európskej únie, apeluje na rodičov i sociálne siete

Francúzsky prezident Emmanuel Macron v piatok predčasne opustil summit EÚ v Bruseli, aby predsedal mimoriadnemu zasadnutiu vlády v Paríži o prebiehajúcich nepokojoch po celom Francúzsku. Rodičov vyzval, aby nedovolili svojim deťom zúčastniť sa na výtržnostiach, a na sociálne siete apeloval, aby odstránili "najcitlivejší obsah" súvisiaci s nepokojmi. Informuje o tom TASR na základe správ agentúr AFP a AP.

Podľa Macrona približne tretinu z takmer 900 zadržaných výtržníkov počas uplynulej noci tvorili "mladí alebo veľmi mladí ľudia".

"Je zodpovednosťou rodičov, aby ich deti zostali doma," povedal novinárom po zasadnutí vlády a dodal, že "nie je vecou štátu robiť to za nich".

Podľa neho nepokoje nepriamo podporujú aj sociálne siete, pretože výtržníci sa vo veľkej miere organizujú prostredníctvom nich. "Občas máme pocit, že (mladí výtržníci) sa na uliciach správajú, ako keby boli vo videohrách, ktoré ich takto vnútorne otrávili," vyhlásil francúzsky prezident.

Nepokoje zasiahli celé Francúzsko po tom, čo v utorok počas cestnej kontroly policajt v Nanterre na predmestí Paríža zastrelil 17-ročného mladíka severoafrického pôvodu. Demonštranti aj počas uplynulej noci v uliciach mnohých miest vytvorili barikády, podpaľovali autá a na policajtov hádzali pyrotechniku. Polícia odpovedala vodnými delami a slzným plynom. Počas tretej noci nepokojov utrpelo zranenia najmenej 200 policajtov.

(tasr)

30. júna 2023 | 14:25

Minúta | 30. júna 2023 | 14:25

SkyToll bude vyberať mýto do konca roku 2024. Občania budú naďalej platiť za predražené služby, reaguje SaS

Národná diaľničná spoločnosť (NDS) požiadala spoločnosť SkyToll, aby pokračovala vo výbere mýta do konca budúceho roka. Žiadosť odôvodnila prieťahmi v súvislosti s viacnásobným uplatnením revíznych postupov v tendri na nové mýto.

V liste zaslanej spoločnosti SkyToll NDS podľa hovorkyne Evy Žgravčákovej uviedla, že "objednávateľ trvá na pokračovaní poskytovania služby podľa zmluvy, a to do konca roka 2024". Naďalej však NDS podľa hovorkyne vyvíja maximálne úsilie na zavedenie európskeho mýtneho systému (EETS).

"Aj počas tohto roka, aj počas roka 2024 budeme pracovať na tom, aby sme nákladovosť mýta čo najviac znížili. Z niekdajších takmer 50 percent je už dnes nákladovosť na omnoho nižšej úrovni. O aktualitách zo sveta mýta budeme dopravcov naďalej informovať," uzavrela Žgravčáková.

Po tom, ako NDS opäť predĺžila zmluvu na mýtne služby s firmou SkyToll, upozorňuje strana SaS na to, že pre štát je stále nevýhodná. Podľa liberálov to znamená, že predchádzajúce vedenie rezortu dopravy neurobilo v tomto smere absolútne nič, keď nedokázalo za celý čas nájsť za firmu náhradu. Kontrakt mal vypršať koncom minulého roka, teraz je predĺžený do konca roka 2024.

„Malo sa na tom začať robiť oveľa skôr, na čo sme neustále upozorňovali. S predĺženou zmluvou, aj keď štát tvrdil, že sa bude postupne ,vypínaťʼ, nesúhlasíme. Bývalé vedenie rezortu dopravy malo dôrazne trvať na vysúťažení novej firmy. Celý čas vedeli o tom, že zmluva ešte z čias Smeru je pre štát extrémne nevýhodná, no nič v tejto veci nerobili,“ uviedol tímlíder SaS pre dopravu Ladislav Matejka s tým, že keby mal štát z výberu mýta viac peňazí, mohol by ich viac investovať tam, kde to je skutočne potrebné.

Výsledkom nečinnosti vedenia rezortu, ktoré mala pod sebou Sme rodina, je podľa neho fakt, že občania budú tak aj naďalej platiť zo svojich daní predražené služby. „A to navyše súkromnej spoločnosti, ktorá je napojená na pochybných ľudí,“ uviedol s tým, že stále platí, že hneď, ako to bude možné, SaS sa bude snažiť zmluvu vypovedať.

„Zmluva je ukážkou rozkrádania a nevýhodnej dohody pre štát. Ak to bude na stole, budeme sa zmluve intenzívne venovať. Sme totiž presvedčení, že neexistuje zmluva, ktorá by bola nevypovedateľná,“ dodal L. Matejka.

(tasr, red.)

30. júna 2023 | 14:23

Minúta | 30. júna 2023 | 14:23

Štátny tajomník rezortu školstva Richard Nemec bude kandidovať za Demokratov

Štátny tajomník rezortu školstva Richard Nemec bude v predčasných parlamentných voľbách kandidovať za Demokratov Eduarda Hegera. Vládu už požiadal o uvoľnenie z funkcie. Nemec bol aj poslancom Národnej rady (NR) SR zvoleným za hnutie OĽaNO.

"Do strany Demokrati som vstúpil, lebo je to proreformná strana, pracuje ako jeden tím," odôvodnil svoje rozhodnutie Nemec. V strane sa bude venovať oblasti športu a podpory mladých talentov. "Slovensko potrebuje systémové riešenia v športe," dodal.

Heger víta Nemca ako posilu pre svoju stranu aj pre programovú oblasť športu.

(tasr)

30. júna 2023 | 13:18

Minúta | 30. júna 2023 | 13:18

Na vysvedčení život nestojí, známky je možné v budúcnosti opraviť, povedala prezidentka

Na jednom vysvedčení život nestojí, ide o spätnú väzbu, a ak sa niekomu nepodarilo, v budúcnosti známky možno opraviť. Pri príležitosti konca školského roka to uviedla prezidentka SR Zuzana Čaputová. Zároveň poďakovala všetkým žiakom i učiteľom za ich celoročné úsilie.

"Blahoželám všetkým k vysvedčeniam. Samozrejme, na jednom vysvedčení život nestojí a je to spätná väzba, ak sa niekomu nepodarilo, aby sa v budúcnosti tie známky vylepšili," povedala. Zároveň ocenila všetkých žiakov, ktorí vo svojich triedach vytvárali inšpirujúce, priateľské a podporné prostredie. "Lebo aj to je veľmi dôležité, aby sme boli k sebe empatickí a vnímaví," skonštatovala.

Hlava štátu poďakovala všetkým žiakom, ale aj učiteľom za ich celoročné úsilie dosiahnuť čo najlepšie výsledky. Zároveň im, ako aj nepedagogickému personálu škôl popriala oddychové prázdniny a leto. "Aby si ho užili a načerpali sily do ďalšieho školského roka," dodala.

Pri príležitosti konca školského roka prezidentka navštívila Základnú školu na Železničnej ulici v Bratislave. "Je veľmi výnimočná tým, akí ľudia tu pracujú a ako pristupujú k svojej práci, pretože škola sa venuje inklúzii, začleňovaniu detí, ktoré majú špeciálne potreby alebo zdravotné znevýhodnenie," priblížila. Ocenila, že škola sa venuje dôležitým témam, ako sú ekológia alebo duševné zdravie. "Videla som naozaj nádherné, tvorivé, inšpirujúce priestory, ale najmä ľudí, ktorí to robia od srdca," dodala.

(tasr)

30. júna 2023 | 13:01

Minúta | 30. júna 2023 | 13:01

Lavrov: Moskva bude po vzbure vagnerovcov silnejšia než predtým

Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov v piatok povedal, že Moskva bude po ozbrojenej vzbure žoldnierskej Vagnerovej skupiny silnejšia než predtým. TASR správu prevzala z agentúr AFP a Reuters.

Lavrov uviedol, že Rusko vždy prekoná všetky svoje problémy a vychádza z nich silnejšie a silnejšie. "Tentoraz to bude také isté. Tento proces sa už začal," povedal novinárom v Moskve.

Lavrov sa v reakcii na otázku zahraničných novinárov poďakoval za ich znepokojenie o štátne záujmy Ruska a povedal, že sa znepokojovať nemusia.

Žiadal tiež rozšírenie Bezpečnostnej rady OSN (BR OSN) s cieľom umožniť väčšie zastúpenie krajinám Ázie, Afriky a Latinskej Ameriky, aby sa rozdalo to, čo označil dominancia Západu vo svete, píše Reuters. "Väčšina sveta nechce žiť podľa západných pravidiel," povedal.

Šéf vagnerovcov Jevgenij Prigožin minulú sobotu (24. júna) vyhlásil, že organizuje "pochod spravodlivosti" na Moskvu v snahe zosadiť ruské vojenské vedenie. V sobotu večer však oznámil, že svojim žoldnierom nariadil otočiť sa späť do táborov na Ukrajine, keď bieloruský prezident Alexandr Lukašenko sprostredkoval ukončenie krízy.

Vagnerovci zohrali dôležitú úlohu pri obsadení viacerých miest na východe Ukrajiny vrátane Bachmutu.

(tasr)

Najčítanejšie

Politika|Európa

Poskytnite prosím svoj súhlas

Podmienky používania osobných údajov

Šéf CIA tajne navštívil Ukrajinu

Česko od soboty predsedá V4, prioritou sú medziľudské vzťahy, biznis a Ukrajina

USA nevedia s istotou potvrdiť, kde sa momentálne nachádza Prigožin

Najvyšší súd USA zablokoval plán na odpustenie dlhov zo študentských pôžičiek. Bidena to sklamalo

Kokaín za 223 miliónov eur. Španielski a kolumbijskí policajti našli medzi banánmi 6,5 tony drogy

Francúzsko očakáva štvrtú noc nepokojov, zvyšuje počet policajtov v uliciach

Zelenskyj kvôli wagnerovcom v Bielorusku nariadil posilnenie oblastí na severe Ukrajiny

Bolsonaro má osemročný zákaz kandidovať, rozhodol súd

Francúzsko odmieta obvinenia OSN, že v tamojšej polícii je rozšírený rasizmus

Prieskum: Voľby by v júni vyhral Smer, nasleduje Hlas, Progresívne Slovensko posilnilo

Zomrel herec Alan Arkin. Mal 89 rokov

Poľsko chce na svojom území rozmiestniť jadrové zbrane

Počas ďalšieho protestu Iračanov proti páleniu Koránu vo Švédsku zhorela dúhová a švédska vlajka

Biely dom: Ukrajinská protiofenzíva zaostáva za očakávaním, no americká podpora bude pokračovať

Cudzinec strieľal na letisku v Moldavsku, dvaja ľudia sú mŕtvi

VšZP sa nedohodla na pokračovaní zmluvy s Detskou fakultnou nemocnicou v Košiciach

Advokát obvinený v kauze vraždy Tupého zostáva stíhaný vo väzbe

Pápež František sa stretol s rodinou Juliana Assangea, zakladateľa WikiLeaks

Okradli ma vo viedenskom Prátri, tvrdí speváčka Pink

Čo sa stalo so 130 000 Sýrčanmi? OSN zriadi inštitúciu na objasnenie osudu nezvestných

Ódor v Bruseli reaguje na Orbána: Európskej únii nehrozí bankrot

Muža, ktorý sa mal vyhrážať prezidentke a exministrovi, nevzali do väzby

Obvinili muža, ktorý v Dubnici zavraždil matku dvoch detí

Obvinili muža, ktorý v Dubnici zavraždil matku dvoch detí

Zelenskyj nariadil posilnenie armády pri hraniciach s Bieloruskom

Beckovský hrad pripravil prekvapenie pre žiakov s vysvedčením

Detská fakultná nemocnica Košice obmedzuje poistencom VšZP plánovanú zdravotnú starostlivosť

Koniec vojny je zrejme v nedohľadne, povedal pápež po návrate vyslanca z Moskvy

Kandidátku strany Modrí, Most-Híd vedie Dzurinda, nasleduje Sólymos

Matoviča mrzí, že sa Modrí, Demokrati a Maďarské fórum nespojili

Do OĽaNO sa vracia Martina Brisudová

Macron pre nepokoje opustil summit Európskej únie, apeluje na rodičov i sociálne siete

SkyToll bude vyberať mýto do konca roku 2024. Občania budú naďalej platiť za predražené služby, reaguje SaS

Štátny tajomník rezortu školstva Richard Nemec bude kandidovať za Demokratov

Na vysvedčení život nestojí, známky je možné v budúcnosti opraviť, povedala prezidentka

Lavrov: Moskva bude po vzbure vagnerovcov silnejšia než predtým

Najčítanejšie

Po New Yorku dominuje ľavica aj v BerlíneDcéra tureckých utečencov je symbolom novej ľavicovej éry v Berlíne

Gašpar: Transakčnú daň zrejme nezrušíme, môžeme ju však upraviť

Trumpov veľký grónsky obchod: vojenské základne, kontrola Arktídy aj vzácne zeminy

Európania pritvrdzujú, Američania odchádzajú. Kto všetko sa pripravuje na vojnu

Mimovládne organizácie zaoberajúce sa migráciou menia svoju taktiku

Žena, ktorá chce prevziať kontrolu nad politickými prejavmi v Británii

Fed zvýšil úrokové sadzby. Najväčšie riziko sa skrýva v dlhopisoch, ktoré držia banky

Berlín padol a Merz padá spolu s ním

Parlamentné voľby vyhralo vládne Jednotné Rusko. Je mobilizácia na spadnutie?

Bruselské monštrá chcú viac vplyvu a peňazí

Trojročný fix láka. Analytici radia, na ako dlho si úrok zamknúť