Preskočiť na obsah
  |  

Detská fakultná nemocnica Košice obmedzuje poistencom VšZP plánovanú zdravotnú starostlivosť

Detská fakultná nemocnica (DFN) Košice od 1. júla nebude môcť poskytnúť poistencom Všeobecnej zdravotnej poisťovne (VšZP) žiadnu plánovanú ústavnú ani ambulantnú zdravotnú starostlivosť. V zdravotníckom zariadení ošetria iba poistencov VšZP vyžadujúcich neodkladnú zdravotnú starostlivosť.

Dôvodom je chýbajúci zmluvný vzťah DFN s VšZP, informovala v piatok nemocnica. "Pre ďalšie manažovanie plánovanej zdravotnej starostlivosti odporúčame pacientom VšZP kontaktovať príslušnú pobočku tejto zdravotnej poisťovne," uviedol riaditeľ DFN Andrej Koman.

Poisťovňa podľa neho ani po opakovaných rokovaniach nebola ochotná v rámci novej zmluvy o poskytovaní zdravotnej starostlivosti od 1. júla poskytnúť nemocnici mesačný objem finančných prostriedkov vo výške vyprodukovaných výkonov tak, aby DFN mohla naďalej poskytovať detským pacientom potrebnú zdravotnú starostlivosť v celom rozsahu a bez obmedzenia. "Preto bolo vedenie DFN Košice nútené neprijať nový návrh VšZP, ktorý je v rozpore so zákonom o rozpočtových pravidlách verejnej správy a nekryje ani neodkladnú produkciu výkonov poskytnutých poistencom VšZP," uviedol riaditeľ.

Nemocnica sa ospravedlňuje poistencom VšZP a ich zákonným zástupcom za vzniknuté nepríjemnosti a verí, že aktuálna situácia sa premietne do prehodnotenia poskytnutého objemu finančných prostriedkov zo strany poisťovne.

(tasr)

  |  

Koniec vojny je zrejme v nedohľadne, povedal pápež po návrate vyslanca z Moskvy

Zdá, že koniec vojny na Ukrajine je v nedohľadne, uviedol v piatok pápež František po návrate svojho mierového vyslanca z trojdennej návštevy Moskvy. TASR o tom informuje podľa správy agentúry Reuters.

„Tragická skutočnosť tejto vojny, ktorá – zdá sa – nemá konca, vyžaduje od všetkých spoločné tvorivé úsilie smerujúce k predstave a vytváraniu cesty k mieru," povedal pápež členom delegácie vyslanej konštantinopolským pravoslávnym patriarchom.

Vatikán v samostatnom vyhlásení uviedol, že pápežov vyslanec kardinál Matteo Zuppi ukončil svoje konzultácie v Moskve, kde sa stretol s poradcom ruského prezidenta Jurijom Ušakovom a patriarchom ruskej pravoslávnej cirkvi Kirillom.

„Cieľom (návštevy) bolo vytypovať humanitárne iniciatívy, ktoré by mohli otvoriť cestu k mieru," uvádza sa vo vyhlásení.

František opakovane vyzýva na ukončenie vojny na Ukrajine a v máji požiadal Zuppiho, aby sa stal jeho mierovým vyslancom. Kardinál potom začiatkom júna navštívil Kyjev, kde rokoval s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským.

(tasr)

  |  

Kandidátku strany Modrí, Most-Híd vedie Dzurinda, nasleduje Sólymos

Lídrom volebnej kandidátky mimoparlamentnej strany Modrí, Most-Híd bude jej predseda a bývalý premiér Mikuláš Dzurinda. Na druhom mieste je bývalý minister životného prostredia László Sólymos. Strana to potvrdila na piatkovom predstavení kandidátov pre septembrové voľby v Košiciach.

Ďalší na kandidátke je prvý podpredseda strany Ľuboš Schwarzbacher. Nasledujú bývalý štátny tajomník na ministerstve kultúry Konrád Rigó a predsedníčka Združenia dodávateľov energií a prednostka Okresného úradu vo Veľkom Krtíši Jana Ambrušová.

Medzi kandidátmi je aj primátor Fiľakova Attila Agócs, podpredsedníčka Bratislavského samosprávneho kraja Alžbeta Ožvaldová. V prvej dvadsiatke sú napríklad aj primátor Veľkých Kapušian Peter Petrikán či Dzurindova dcéra a výkonná riaditeľka občianskeho združenia Inštitút pre politiku a reformy Jana Šoková.

Zostava kandidátky je podľa Dzurindu zhruba v pomere pol na pol zo zástupcov pôvodných strán Modrí-ES a Most-Híd 2023. Strana začína volebnú kampaň, jej súčasťou bude aj cyklistická tour po Slovensku.

Dzurinda nechcel dopredu vylúčiť iné strany z možnej povolebnej spolupráce dodal, že nemá potrebu to robiť. Zároveň skonštatoval, že jeho postoje sú známe a že pôjde iba s demokratmi, Európanmi, slušnými a s tými, „ktorí chcú robiť". „Chcem ponúknuť so svojimi spolubojovníkmi Slovensku novú silu, novú energiu, peknú kombináciu skúseností a mladej dravosti," povedal.

Sólymos poukázal na silný ekonomický program strany so silným akcentom na regionálny rozvoj aj národnostnú politiku. „Vieme, že Slovensko napredovalo vtedy, keď sa Slováci spojili aj s Maďarmi," povedal.

(tasr)

  |  

Matoviča mrzí, že sa Modrí, Demokrati a Maďarské fórum nespojili

Lídra hnutia OĽaNO a priatelia Igora Matoviča mrzí, že sa menšie demokratické strany nespojili. Pripomenul mimoparlamentné subjekty Demokrati, Modrí, Most-Híd a Maďarské fórum (MF), ktoré diskutovali o spájaní. Tvrdí, že hrozí prepadnutie hlasov.

"Mrzí ma, že do volieb pôjdu zápasy troch samostatných 'eg' predsedov, či už Eduarda Hegera, Zsolta Simona alebo Mikuláša Dzurindu. Tri subjekty, od ktorých sa očakávalo, že sa spoja, nakoniec pôjdu vlastnou cestou," povedal Matovič na piatkovej tlačovej konferencii.

Matovič tvrdí, že krátko pred Hegerovým rozhodnutím odísť z OĽaNO dostal ponuku byť lídrom volebnej kandidátky hnutia. Matovič mal byť na poslednom mieste. Ľudia by tak vo voľbách podľa neho rozhodli, koho chcú za predsedu. Išlo o poslednú ponuku hnutia pre Hegera. Ponuku mu podľa Matovičových slov dávali aj preto, lebo videli, že sa "neobklopuje úplne správnymi ľuďmi". Dzurindovi a Simonovi hnutie podľa Matoviča neponúkalo miesta na kandidátke. Považuje ich za ľudí, ktorí majú skôr odísť z politiky, ako sa do nej vracať. Poznamenal, že pre Demokratov majú ešte dvere otvorené.

Maďarské fórum Zsolta Simona sa napokon spojilo s ďalšími stranami a plánuje spoločnú kandidátku strán Maďarské fórum, Občianski demokrati Slovenska, Za regióny, Rómska koalícia, Demokratická strana. Dzurindovi Modrí sa spojili s Mostom-Híd, ktorý tvoria odídenci z Aliancie. K Demokratom sa pridali menšie subjekty ako Šanca, Jablko či Dobrý deň Slovensko.

Heger nepotvrdil, že by dostal ponuku byť jednotkou na kandidátke obyčajných ľudí. Matovič im podľa jeho slov ponúkol ešte miesta na kandidátke, Demokrati to však odmietli. "Odišiel som z OĽANO preto, lebo chcem robiť slušnú politiku s ľuďmi, ktorí sú konštruktívni a chcú v politike ľuďom slúžiť," uviedol Heger. Dodal, že Demokrati spojili na svojej kandidátke päť strán a idú svojou cestou.

(tasr)

  |  

Do OĽaNO sa vracia Martina Brisudová

Do poslaneckého klubu OĽaNO sa vracia poslankyňa Národnej rady (NR) SR Martina Brisudová. Verí, že jej návrat bude signálom, že OĽaNO je miestom aj pre ľudí, ktorí majú liberálnejšie zmýšľanie. Dodala, že klub si prešiel zmenami, a tak sa doň mohla vrátiť aj ona.

"Aj vďaka ľuďom, ktorí neskôr odišli z klubu, sa ja môžem vrátiť," skonštatovala na piatkovej tlačovej konferencii Brisudová. Poslankyňa bola súčasťou skupiny poslancov takzvanej občiansko-demokratickej platformy, ktorí koncom minulého roka odišli z klubu OĽaNO. Niektorí z nich vstúpili do mimoparlamentnej strany Demokrati.

Správu budeme aktualizovať...

(tasr)

  |  

Macron pre nepokoje opustil summit Európskej únie, apeluje na rodičov i sociálne siete

Francúzsky prezident Emmanuel Macron v piatok predčasne opustil summit EÚ v Bruseli, aby predsedal mimoriadnemu zasadnutiu vlády v Paríži o prebiehajúcich nepokojoch po celom Francúzsku. Rodičov vyzval, aby nedovolili svojim deťom zúčastniť sa na výtržnostiach, a na sociálne siete apeloval, aby odstránili "najcitlivejší obsah" súvisiaci s nepokojmi. Informuje o tom TASR na základe správ agentúr AFP a AP.

Podľa Macrona približne tretinu z takmer 900 zadržaných výtržníkov počas uplynulej noci tvorili "mladí alebo veľmi mladí ľudia".

"Je zodpovednosťou rodičov, aby ich deti zostali doma," povedal novinárom po zasadnutí vlády a dodal, že "nie je vecou štátu robiť to za nich".

Podľa neho nepokoje nepriamo podporujú aj sociálne siete, pretože výtržníci sa vo veľkej miere organizujú prostredníctvom nich. "Občas máme pocit, že (mladí výtržníci) sa na uliciach správajú, ako keby boli vo videohrách, ktoré ich takto vnútorne otrávili," vyhlásil francúzsky prezident.

Nepokoje zasiahli celé Francúzsko po tom, čo v utorok počas cestnej kontroly policajt v Nanterre na predmestí Paríža zastrelil 17-ročného mladíka severoafrického pôvodu. Demonštranti aj počas uplynulej noci v uliciach mnohých miest vytvorili barikády, podpaľovali autá a na policajtov hádzali pyrotechniku. Polícia odpovedala vodnými delami a slzným plynom. Počas tretej noci nepokojov utrpelo zranenia najmenej 200 policajtov.

(tasr)