Preskočiť na obsah
  |  

Ódor: Vláda nemá zdroje, aby kompenzovala samosprávam ceny energií

Vláda nedisponuje finančnými zdrojmi, aby samosprávam vedela poskytnúť kompenzácie za vysoké ceny energií. Uviedol to v pondelok na brífingu na Úrade vlády SR premiér Ľudovít Ódor v súvislosti s minulotýždňovým rokovaním so Združením miest a obcí Slovenska (ZMOS). Zároveň nevylúčil personálne zmeny vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni (VšZP), ak nebudú účinné prebiehajúce ozdravné opatrenia. Oznámil tiež, že na podporu rómskych hliadok v obciach pôjde 50 miliónov eur z eurofondov.

„Nedisponujeme teraz nejakými dodatočnými zdrojmi, aby sme vedeli uspokojovať všetky potreby samospráv. To, čo sme im vedeli sľúbiť je, že skúsime porozmýšľať, ako odpustiť takzvané covidové pôžičky pre samosprávy, ktoré sú na úrovni cez 150 miliónov eur. Pre nás to teda nepredstavuje nejaký priamy hotovostný výdavok v rozpočte. Z tohto pohľadu ponúkame túto možnosť," priblížil predseda vlády.

„Stretneme sa o dva týždne, kde budeme finalizovať, v čom sa vieme dohodnúť a v čom nie. Nie sme však v situácii v súčasnosti, aby sme vedeli nejako veľmi štedro kompenzovať. Aj samosprávy chápu túto situáciu, my chápeme ich situáciu. Problémom je, že tých peňazí v rozpočte nie je veľmi veľa, aj vzhľadom na zmeny, ktoré prebehli v parlamente," spresnil.

Upozornil, že parlamentom schválené zmeny rôznych zákonov spôsobili výpadok rozpočtových príjmov. „Dostali sme z parlamentu ´darček´ cez 650 miliónov eur na tento rok, kde nie je krytie v rozpočte," dodal Ódor.

Premiér nevylúčil personálne zmeny vo VšZP, ak nebudú účinné ozdravné opatrenia

„Prebiehajú tam nejaké ozdravné opatrenia. Keď nebudú účinné vo veľmi krátkom čase, tak pravdepodobne pristúpime aj k výrazným personálnym zmenám a osoby a obsadenia budú zmenené, aby zlé hospodárenie, ktoré momentálne vidíme, neohrozovalo do budúcnosti zdravotnú starostlivosť," skonštatoval.

Okrem situácie v štátnej VšZP je podľa jeho slov v štádiu riešenia aj situácia s výpoveďami stoviek pediatrov z ambulantných pohotovostných služieb. „Rieši to minister zdravotníctva. Ja som informovaný. Je pre mňa kľúčové, aby bola zabezpečená plnohodnotná zdravotná starostlivosť," dodal.

Ministerstvo zdravotníctva SR už minulý týždeň rozhodlo, ako sa má riešiť situácia v súvislosti so zlým hospodárením vo VšZP. Avizovalo, že o podrobnostiach chce informovať po pondelkovom rokovaní dozornej rady poisťovne.

Strata VšZP predstavovala ku koncu marca 50,2 milióna eur, vlani skončila v strate 153,8 milióna eur. Minister zdravotníctva Michal Palkovič preto v máji požiadal jej dozornú radu, aby predložila návrh opatrení na zvrátenie rastu dlhu. Očakával, že opatrenia budú spĺňať parametre, ktoré v minulosti musel spĺňať ozdravný krízový plán.

Na podporu rómskych hliadok pôjde z eurofondov 50 miliónov eur

„Prevencia je vždy lepšia ako represia a práve tieto občianske hliadky dokážu udržiavať poriadok bez násilnosti a nejakých vážnejších problémov. Sú akýmisi predĺženými rukami polície a záchranných zložiek," povedal predseda vlády.

Hlavným cieľom rómskych hliadok je zlepšiť životné prostredie v obciach s marginalizovanými rómskymi komunitami. Taktiež podporovať miestny rozvoj, udržiavať verejný poriadok, ochraňovať život, zdravie a majetok prostredníctvom informačno-preventívnych aktivít, priblížil splnomocnenec vlády SR pre rómske komunity Ján Hero. Doplnil, že vnímali veľký dopyt po pokračovaní hliadok.

„Členovia hliadok majú povinnosť vzdelávať sa v oblastiach, ktoré budú vykonávať. V rámci komunity pôsobia členovia hliadok ako vzory, a aj preto to považujeme za nesmierne dôležité," podotkol splnomocnenec.

Podmienky výzvy vychádzajú z predchádzajúcich projektov a požiadavok samospráv. Oprávnenými žiadateľmi sú všetky obce s rómskymi komunitami, ktoré sú uvedené v Atlase rómskych komunít z roku 2019 a majú minimálne 80 rómskych obyvateľov. Možnosť zapojiť sa do výzvy majú podľa Hera aj viac rozvinuté samosprávy.

Starosta košického Luníka IX Marcel Šaňa označil projekt rómskych hliadok za úspešný. "Po tom, ako sme začali pôsobiť na Luníku sa rapídne zlepšila situácia v oblasti bezpečnosti, potvrdili nám to aj štátni policajti. Riešili sme dochádzku detí do školy, ktorá bola veľmi zlá. Celá situácia sa zlepšovala," zhodnotil Šaňa.

Zároveň uvítal, že podmienky financovania sa upravili tak, aby sa mohli do projektu zapojiť aj mestské časti.

Celkovo na integráciu marginalizovaných rómskych komunít má z eurofondov poputovať 900 miliónov eur, priblížil Balík. V tejto súvislosti je podľa neho dôležité, aby správne nastavili fungovanie úradu splnomocnenca pre rómske komunity a mohol financie rozdeliť.

(tasr)

  |  

Trenčania, pozor na zmenu vývozu odpadu

TRENČÍN – Vývoz triedeného odpadu v Trenčíne má od začiatku júla nový harmonogram. Triedený odpad budú odvážať zvlášť spred bytoviek a zvlášť spred rodinných domov.

Informovala o tom trenčianska hovorkyňa Erika Ságová. V harmonogramoch sa podľa nej Trenčania dozvedia, kedy sa z jednotlivých ulíc alebo časti mesta vyváža papier, trojkombinácia (plast, kovy a tetrapaky) a bioodpad, vývoz ktorého mal doteraz svoj samostatný harmonogram.


„Harmonogramy s termínmi na obdobie júl až december 2023 nájdu obyvatelia mesta zverejnené aj v najnovšom vydaní mestských novín alebo si ich môžu stiahnuť z webovej stránky mesta," doplnila hovorkyňa.

(tasr)

  |  

Prvé miesta kandidátky Sme rodina patria jej poslancom, Klus má 150-ku

Kandidátnu listinu hnutia Sme rodina tvoria aktuálni poslanci parlamentu, ale aj členovia regionálnych štruktúr hnutia. Sme rodina má zároveň na kandidátke platformu primátorov a starostov. Z prvého miesta kandiduje predseda hnutia Boris Kollár, nasledujú podpredsedovia Milan Krajniak, Petra Krištúfková a Peter Pčolinský. Na piatom mieste je poslanec Ľudovít Goga. Zo 150. miesta kandiduje bývalý predstaviteľ SaS Martin Klus.

Prvých 15 miest obsadili poslanci pôsobiaci v klube Sme rodina. „Prioritou sú, samozrejme, moji aktuálni poslanci, potom krajskí a okresní predsedovia hnutia, členovia, sympatizanti a rozhodli sme sa dať šancu aj platforme primátorov a starostov, aby zastupovali hlas ľudu," uviedol Kollár v stanovisku hnutia.

Považuje za dôležité, aby sa regióny spolupodieľali na tvorbe zákonov, ktoré ich ovplyvnia.

Klus bude kandidovať zo 150. miesta ako nestraník. Sme rodina urobila podľa neho v tomto volebnom období progres vo svojich jasných proeurópskych, proatlantických a proukrajinských postojoch. „Mojím pozvaním ako nestraníka na ich kandidátku na symbolické 150. miesto, aby som tieto témy ďalej presne v tomto duchu pokrýval, chceli okrem iného demonštrovať, že to je progres trvalý a nezvrátiteľný," napísal Klus na sociálnej sieti. V súčasnosti je nezaradeným poslancom parlamentu, z SaS odišiel v decembri 2022 po tom, ako strana iniciovala návrh na vyslovenie nedôvery vláde. Predtým pôsobil ako štátny tajomník na ministerstve zahraničných vecí a európskych záležitostí.

Predčasné parlamentné voľby sa budú konať v sobotu 30. septembra. Volebná kampaň sa začala 9. júna, končí sa 48 hodín predo dňom konania volieb.

(tasr)

  |  

Smutný začiatok prázdnin: Na Zelenej vode sa utopil muž, druhý zrejme ochrnul

NOVÉ MESTO NAD VÁHOM – Polícia vyšetruje okolnosti úmrtia muža, ktorý sa v sobotu utopil na Zelenej vode.

„Na základe doteraz zistených informácií, krátko pred 13:00 hod. bol pomocou záchranného člna pri miestnom bare v časti trávnatého porastu vytiahnutý z vody muž bez známok života. Na brehu záchranári začali vykonávať resuscitáciu na neodkladnú záchranu života a zdravia. Následne bol muž v kritickom stave prevezený posádkou RZP do nemocnice," uviedla hovorkyňa Krajského riaditeľstva policajného zboru (KR PZ) v Trenčíne.

Žiaľ, mužovi už nepomohli.

[link url = https://standard.sk/382450/ohavna-vrazda-andrey-takto-konala-policia]

„Polícia v súvislosti s touto udalosťou vedie trestné stíhanie vo veci prečinu Usmrtenie. Okolnosti a príčiny tejto tragickej udalosti sú predmetom vyšetrovania," vysvetlila Kuzmová.

Hneď na druhý deň sa na Zelenej vode, kde sa počas víkendu konal Topfest, udiala ďalšia smutná udalosť. Leteckí záchranári transportovali do nitrianskej nemocnice 34-ročného muža, ktorý utrpel zranenie po skoku do jazera.

„Aj posádka Krištof 07 z Trenčína pomáhala popoludní 34-ročnému mužovi, ktorý po skoku do plytkej vody jazera Zelená voda (Nové Mesto n/Váhom) utrpel poranenie chrbtice. Po ošetrení bol prevezený do FN v Nitre,“ uviedli na facebooku.

Podľa informácií portálu tvnoviny.sk sa muž išiel kúpať na Zelenú vodu so svojou rodinou, pričom chcel dcére ukázať, ako skočí do jazera „rybičku". Podľa spomínaného portálu muž ochrnul.

Polícia vyzýva občanov, aby nepodceňovali bezpečnosť pri kúpaní. Leto je v plnom prúde, preto nezabudnite, že nebezpečenstvo hrozí aj v blízkosti hrádze či na štrkoviskách, kde vás môže voda strhnúť. „Nechoďte plávať v noci a po požití alkoholických nápojov. Nie je vhodné plávať ani v blízkosti motorových člnov a lodí," uzavrela Kuzmová.

  |  

Šojgu tvrdí, že vzbura vagnerovcov nijako neovplyvnila operáciu na Ukrajine

Ruský minister obrany Sergej Šojgu v pondelok prvýkrát verejne prehovoril od nedávnej vzbury žoldnierov z Vagnerovej skupiny, ktorá sa pokúsila zvrhnúť ruské vojenské velenie. Rusov ubezpečil, že vzbura nemala nijaký vplyv na „špeciálnu vojenskú operáciu" na Ukrajine, ako Moskva nazýva agresívnu vojnu voči svojmu susedovi. TASR o tom informuje na základe správ agentúry Reuters a stanice Sky News.

Šojgu uviedol, že zámer vagnerovcov destabilizovať Rusko zlyhal vďaka lojalite vojakov voči štátu. Armády sa podľa jeho slov vzbura nijako nedotkla a neovplyvnila ani priebeh invázie na Ukrajinu.

„Provokácia (vagnerovcov) nemala vplyv na činnosť armádnych skupín (zapojených do tejto operácie)," povedal Šojgu na pondelkovom zasadnutí na ministerstve obrany v Moskve.

Skutočnosť, že Šojgu od júnovej vzbury až nevystúpil so žiadnym verejným prejavom, vyvolávala rozsiahle špekulácie o tom, že ruský prezident Vladimir Putin možno jeho pozíciu prehodnocuje, približuje Sky News.

Práve Šojgu a náčelník generálneho štábu Valerij Gerasimov boli už dlho pred vzburou terčom najostrejšej kritiky zo strany šéfa vagnerovcov Jevgenija Prigožina. Predstavitelia západných tajných služieb nedávno vyslovili tvrdenie, že Prigožin plánoval počas vzbury Šojgua aj Gerasimova zajať.

Šéf vagnerovcov obvinil v piatok 23.júna ruskú armádu z raketového útoku na tábory jeho bojovníkov. Následne sa pokúsil pomocou svojich jednotiek zvrhnúť ruské vojenské velenie. Zmocnili sa mesta Rostov nad Donom na juhu Ruska a vydali sa smerom na Moskvu. V sobotu večer sa však situácia upokojila, keď Prigožin oznámil, že svojim jednotkám nariadil, aby sa vrátili do táborov na Ukrajine.

Ukončenie krízy údajne sprostredkoval bieloruský prezident Alexandr Lukašenko. V súlade s dohodou sa Prigožin minulý utorok presunul do Bieloruska, zatiaľ čo jeho muži dostali na výber, či sa k nemu pridajú, alebo budú začlenení do ruských ozbrojených síl.        

(tasr)

  |  

Demokrati predstavili kandidátku. Podľa Šeligu chcú mať dvanásť percent

Mimoparlamentná strana Demokrati predstavila v pondelok zloženie kandidátnej listiny do septembrových parlamentných volieb. Povedie ju lekárka Andrea Letanovská. Na druhom mieste kandiduje šéf strany a expremiér Eduard Heger.

Tretie miesto patrí podpredsedníčke Andrei Cocherovej, štvrté podpredsedovi a exministrovi obrany Jaroslavovi Naďovi. Z piateho miesta kandiduje poslankyňa Jana Žitňanská, zo šiesteho poslanec Miroslav Kollár a zo siedmeho miesta poslanec Juraj Šeliga. Na ôsmom mieste je člen predsedníctva Pavel Nechala, na deviatom Monika Podhorány Masariková a prvú desiatku uzatvára Ján Šubák.

Podľa Letanovskej hrozí, že po voľbách nebude mať kto tým najzraniteľnejším pomôcť so zdražovaním, vysokou infláciou a chudobou. „Hrozí, že zdravotníctvo bude opäť na okraji záujmu a už sa ho nepodarí resuscitovať. Hrozí, že sa k moci vráti mafia, oligarchovia a rozmach korupcie. Hrozí nám vytrhnutie zo Západu a odklon našej krajiny od cesty k prosperite," vyhlásila na pondelkovej tlačovej konferencii. Pripomenula, že medzi Demokratmi je mnoho ľudí so skúsenosťami z politiky aj vládnutia.

Heger zdôraznil potrebu vlády pokoja, ktorá by mala vzísť zo septembrových volieb. „Vláda, ktorá ponechá spravodlivosti slobodu, vláda, ktorá bude pevne držať Slovensko na západe, vláda, ktorá bude pokračovať v reformách, a vláda, ktorá bude rozvíjať demokraciu," skonštatoval.

Letanovská uviedla, že politickým cieľom strany je dostať sa do parlamentu. Na novinársku otázku, či chcú päťpercentné parlamentné kvórum prekročiť tesne alebo s náskokom, poslanec Juraj Šeliga odpovedal, že chcú získať "dvanásť percent" voličských hlasov. "Trend je veľmi priaznivý. Pevne verím, že sa nám podarí uchopiť tep doby a adresovať tie veci, ktoré najviac trápia ľudí," nechala sa počuť volebná líderka.

Optimisti sú aj v strane Jablko

Strana Jablko získala na kandidátke Demokratov posledných päť miest. Podľa jej predsedníčky chceli mať posledných dvadsať miest, ale sú spokojní aj so štvornásobne nižším počtom. Zo 145. miesta kandiduje bývalý predstaviteľ SaS Jozef Mihál.

Europoslankyňa Lucia Ďuriš Nicholsonová, ktorá založila stranu Jablko, obsadila 150. miesto. Strana podľa nej nemôže pod značkou Demokratov zaniknúť, lebo má ako jediná "vlastný emotikon". "Nepredpokladám, že Jablko zanikne. Práve naopak, toto je pre nás iba štart. Nie sme strana, ktorá vznikla na jedno volebné obdobie. Pevne verím, že pôjdeme ďalej," uzavrela europoslankyňa.

Letanovská dodala, že kandidátka je zložená z piatich strán.

Termín na odovzdanie kandidátok uplynul v nedeľu (2. júla) o polnoci. Odovzdalo ju 25 politických subjektov. Predčasné parlamentné voľby sa budú konať v sobotu 30. septembra. Volebná kampaň sa začala 9. júna, končí sa 48 hodín predo dňom konania volieb.

(tasr, est)