BÁNOVCE NAD BEBRAVOU – Policajti obvinili 25-ročného muža z prečinu výtržníctva. Obvinený mal v obchodnom dome v Bánovciach nad Bebravou pod vplyvom alkoholu bezdôvodne napadnúť štyroch ľudí. Informovala o tom v utorok na sociálnej sieti trenčianska krajská polícia.
Obvinený mal fyzicky napadnúť 59-ročnú ženu, 18-ročné dievča, 19-ročného muža a 53-ročného muža, ktorý utrpel zranenia tváre v oblasti nosa s doposiaľ nezistenou dobou liečby. „Zamestnanci obchodného domu ihneď privolali na miesto políciu, avšak obvinený z miesta pred príchodom hliadky ušiel," uviedli policajti.
Policajná hliadka začala po mužovi okamžite pátrať, spozorovala ho na ulici Záfortňa, kde sa dal na útek. „Policajti ho dobehli a keďže bol agresívny i voči nim a kládol aktívny odpor, za použitia donucovacích prostriedkov ho spacifikovali a obmedzili na osobnej slobode."
Policajti mu po zadržaní vykonali dychovú skúšku, ktorá skončila s výsledkom 1,46 promile alkoholu. „Muž motív svojho konania počas celého trestného konania nevysvetlil. Polícia podala podnet na jeho vzatie do väzby. O tom, či bude stíhaný väzobne, rozhodne v najbližších hodinách súd," dodali policajti.
Rusko bude pokračovať v boji proti sankciám, ktoré na neho uvalili západné krajiny pre jeho „špeciálnu vojenskú operáciu" na Ukrajine. Povedal to v utorok ruský prezident Vladimir Putin na virtuálnom samite lídrov Šanghajskej organizácie pre spoluprácu (SCO), informuje TASR na základe správy agentúry AFP.
„Rusko sebavedome odoláva a bude odolávať vonkajšiemu tlaku, sankciám a provokáciám," povedal šéf Kremľa v prejave.
AFP pripomína, že Spojené štáty a krajiny Európskej únie uvalili na Rusko po jeho napadnutí Ukrajiny bezprecedentné sankcie, čím prinútili jeho ekonomiku preorientovať sa na ázijské trhy, najmä v energetike.
Putin vo svojom utorňajšom prejave taktiež lídrom krajín zastúpených v SCO poďakoval za ich podporu počas nedávnej krátkej vzbury ruskej žoldnierskej Vagnerovej skupiny, ktorá sa koncom júna pokúsila zvrhnúť ruské vojenské velenie. „Chcel by som sa poďakovať mojim kolegom z krajín SCO, ktorí podporili kroky ruskej vlády na ochranu ústavného poriadku, ako aj života a bezpečnosti občanov," povedal Putin.
Šéf vagnerovcov Jevgenij Prigožin obvinil 23. júna ruskú armádu z raketového útoku na tábory jeho bojovníkov. Následne sa pokúsil pomocou svojich jednotiek zosadiť velenie armády a ministerstva obrany. Vagnerovci sa zmocnili mesta Rostov nad Donom na juhu Ruska a vydali sa smerom na Moskvu. Deň nato sa však situácia upokojila, keď Prigožin oznámil, že svojim žoldnierom nariadil, aby sa vrátili do táborov na Ukrajine.
Ukončenie krízy údajne sprostredkoval bieloruský prezident Alexandr Lukašenko. V súlade s dohodou sa Prigožin minulý týždeň presunul do Bieloruska, zatiaľ čo jeho muži dostali na výber, či sa k nemu pridajú, alebo budú začlenení do ruských ozbrojených síl.
Francúzsky prezident Emmanuel Macron navrhol zaviesť opatrenie umožňujúce bleskovo pokutovať rodičov detí, ktoré sa počas protestov dopúšťajú vandalizmu a lúpeží. Malo by ísť o súčasť reakcie vlády na násilné protesty, ktoré vo Francúzsku zúria už niekoľko dní, informuje TASR na základe správy agentúry AFP.
Ministerstvo spravodlivosti uviedlo, že z takmer 4-tisíc osôb zadržaných od piatku je viac ako 1 200 mladistvých – teda minimálne tretina.
Macron sa v pondelok v Paríži počas stretnutia s policajtmi poďakoval príslušníkom policajného zboru za ich prácu a predniesol myšlienku ukladať rýchle pokuty rodičom, ktorí si nedokážu ustrážiť svoje deti.
„Musíme nájsť spôsob, ako jednoducho finančne postihovať rodiny hneď po spáchaní prvého trestného činu. Udržať si deti doma je povinnosťou rodičov, štát v tomto prípade nemôže suplovať ich úlohu," vyhlásil Macron.
Návrh prichádza po tom, ako polícia počas násilných protestov zadržala iba 12-ročné deti. Protesty vypukli po tom, ako jeden z policajtov počas cestnej kontroly zastrelil 17-ročného tínedžera.
Francúzsky minister spravodlivosti Eric Dupont-Moretti sa s prezidentovým vyhlásením stotožnil a pripomenul, že rodičia sú už teraz právne zodpovední za svoje deti. Uviedol tiež, že nesú finančnú zodpovednosť za náhradu škody obeti trestného činu, ktorého sa ich dieťa dopustí.
Minister tiež prokurátorom pripomenul odsek 227-17 francúzskeho Trestného zákona, ktorý už teraz umožňuje trestanie rodičov. Rodičom, ktorí „bez vážneho dôvodu zanedbajú dodržiavanie zákonných povinností týkajúcich sa zdravia, bezpečnosti, morálky a vzdelávania svojho dieťaťa", môže byť uložená pokuta až do výšky 30-tisíc eur alebo trest odňatia slobody až na dva roky.
Mimoriadnu schôdzu k odvolávaniu predsedu Národnej rady SR Borisa Kollára (Sme rodina) sa v utorok na prvý pokus nepodarilo otvoriť. Prezentovalo sa len 66 poslancov. Na to, aby bol parlament uznášaniaschopný, treba nadpolovičnú väčšinu, čiže 76 poslancov.
Schôdzu následne neotvorili ani na druhý pokus. Prítomných bolo len 71 poslancov. Rozhodujúcu úlohu pri oboch hlasovaniach zohral poslanecký klub Smeru, ktorého poslanci sa neprezentovali.
Ďalší pokus o začiatok mimoriadnej schôdze Národnej rady k odvolávaniu Borisa Kollára sa začne v stredu (5. júla) od 9.00 h. Oznámil to v pléne podpredseda parlamentu Gábor Grendel (OĽaNO) po tom, ako sa ani druhýkrát nepodarilo v utorok začať rokovanie.
Kancelária NR SR medzitým informovala, že šéf parlamentu Boris Kollár sa v stredu 5. júla o 10.00 h zúčastní na slávnostnej svätej omši v rámci cyrilo-metodskej národnej púte, ktorá sa bude konať na Svätoplukovom námestí v Nitre.
Návrh na odvolanie Borisa Kollára iniciovala strana Demokrati. Zdôvodňuje ho tým, že Kollár použil fyzické násilie voči svojej bývalej partnerke a vyhlásil, že by to spravil znova. Pod návrhom je podpísaných 34 poslancov. Je medzi nimi 15 poslancov za stranu Demokrati, 11 poslancov strany Sloboda a Solidarita, päť z klubu OĽaNO a priatelia, nezaradení poslanci Tomáš Valášek (Progresívne Slovensko), Veronika Remišová (Za ľudí) a Romana Tabák.
Priebeh hlasovania zobrazujúci, že Národná rada nie je uznášaniaschopná počas mimoriadnej schôdze Národnej rady k odvolávaniu predsedu NR SR Borisa Kollára. Foto: Pavol Zachar/TASR
Problém
Problémje údajne Kollárov výrok, že by to urobil opäť
V odôvodnení návrhu sa píše, že „násilie na ženách je neprijateľné a neprípustné“. „O to viac, ak sa ho dopustil predseda parlamentu, ktorý zároveň niekoľkokrát vyhlásil, že by sa ho dopustil opäť.“ Podľa predkladateľov je neakceptovateľné, aby takto konal a domáce násilie obhajoval druhý najvyšší ústavný činiteľ.
Zdôrazňujú, že Boris Kollár vystupuje ako žalobca, ale aj sudca vo svojej vlastnej veci, no ani predseda parlamentu by nemal stáť nad bežnými ľuďmi. Kým sa bude násilie voči ženám považovať za niečo normálne a ospravedlniteľné, len ťažko môžeme očakávať, že zmizne zo slovenských domácností, dodali poslanci.
Kollár sa háji tým, že fyzické násilie použil preto, že boli v ohrození život a zdravie jeho syna, ktorého jeho bývalá partnerka hodila cez celú obývačku. Incident sa stal ešte v roku 2012 v Kollárovej vile v Miami na Floride.
Kollár: Odmietam odstúpiť len preto, že som chránil život svojho dieťaťa
Za jediný dôvod svojho odvolávania označil Kollár to, že chránil život a zdravie svojho ročného dieťaťa. Treba podľa neho rozlišovať medzi príčinou a dôsledkom.
„Absolútne odmietam odstúpiť pre to, že som chránil život a zdravie svojho dieťaťa," povedal Kollár na utorkovej tlačovej konferencii. Dodal, že keby nebola príčina, nikdy nenastane následok. „Keby som bol lotor, keby som bol násilník, keby som bil ženy len tak z plezíru, že prídem domov a je teplé pivo a napadnem ženu, tak by som určite odstúpil," vyhlásil. Zároveň sa ospravedlnil svojim deťom, ako aj ženám, ktoré sa touto situáciou cítia dotknuté.
Šéf parlamentu vyhlásil, že je proti násiliu na ženách a vyzval mužov, aby prestali útočiť na ženy, no zároveň vyzval aj na to, aby prestali týrať deti. Keď sa Sme rodina dostane do parlamentu, chcú podľa neho predložiť „tvrdý" zákon, ktorý by mal ochrániť ženy a deti. Kritizoval médiá za nevhodné pokrývanie kauzy, myslí si, že to škodí aj jeho deťom.
Kollár tvrdí, že sa prekrúcajú jeho slová, keď sa hovorí, že by urobil fyzický útok znova. „Povedal som, že urobím to znova, že budem chrániť zdravie a život všetkých mojich detí, keď budú napadnuté. Budem ich brániť, akými prostriedkami, to by sa uvidelo podľa toho, čo by sa udialo," vysvetlil.
Demokrati: Odvolanie Kollára by vyslalo signál, že násilie je neakceptovateľné
Odvolanie Borisa Kollára z postu predsedu Národnej rady by vyslalo do spoločnosti signál, že násilie je neakceptovateľné. Na tlačovej konferencii to v utorok uviedla volebná líderka mimoparlamentnej strany Demokrati Andrea Letanovská.
„Ženy sa nikdy nebijú. Žiadne násilie nie je pre nás akceptovateľné. Myslíme si, že odvolanie Borisa Kollára z postu predsedu parlamentu je tým správnym symbolom a tým signálom, ktorý chceme vyslať dnes všetkým obetiam týrania a násilia," povedala Letanovská. Násilie sa podľa predsedu strany Eduarda Hegera neodstraňuje ďalším násilím. Nezaradená poslankyňa parlamentu Anna Mierna vyzvala ľudí, aby pozorne sledovali, ktorí poslanci sa budú prezentovať a odsúhlasia program schôdze.
Na odvolanie šéfa parlamentu vyzvalo poslancov aj mimoparlamentné hnutie Progresívne Slovensko (PS). „Spoločnosti potrebujeme vyslať jasný signál, že násilie sa netoleruje za žiadnych okolností, obzvlášť, keď ide o vysokopostaveného politika," poznamenal predseda PS Michal Šimečka.
Slovensko podľa neho nemôže reprezentovať človek, ktorý otvorene hovorí, že použiť násilie voči žene je za istých okolností v poriadku, a že by to spravil znova. Za dôležité považuje aj nezávislé vyšetrenie podozrenia zo zneužitia štátnej moci na sledovanie Kollárovej partnerky.
Na hlasovanie za odvolanie Kollára vyzvala poslancov aj mimoparlamentná SNS. Apelovala na Smer a Hlas, aby ich poslanci odvolanie podporili. Prejavy akéhokoľvek násilia odsúdili aj mimoparlamentné politické strany združené na spoločnej kandidátke Maďarské fórum, Občianski demokrati Slovenska, Za regióny, Rómska koalícia, Demokratická strana. Postoj k problematike môžu podľa nich poslanci vyjadriť v hlasovaní.
Pellegrini: Je nedôstojné, aby sa Kollár držal stoličky predsedu Národnej rady zubami-nechtami
Je nedôstojné, aby sa Boris Kollár držal stoličky predsedu parlamentu zubami-nechtami. Uviedol to predseda strany Hlas Peter Pellegrini, ktorý je názoru, že Kollár by mal dobrovoľne odísť z funkcie predsedu Národnej rady.
Ako vysvetlil, gestom prejavu politickej kultúry, aj napriek tomu, že by s tým Kollár nesúhlasil, by bolo, keby odišiel. „Bolo by to dôstojnejšie, ako predvádzať toto divadlo," doplnil Pellegrini a dodal, že v normálnej civilizovanej krajine by takýto človek už na stoličke predsedu parlamentu nesedel. „Dnes je takýto človek druhým najvyšším ústavným činiteľom, a to nie je dobrá vizitka pre krajinu," uzavrel Pellegrini.
Šéf Hlasu doplnil, že kľúčovú úlohu v odvolávaní zohráva Smer a vidí za tým možno službu na oplátku za to, že Sme rodina podržala Roberta Fica počas hlasovania o vydaní poslanca Smeru na stíhanie.
Matovič: Kollárovo ospravedlnenie ženám mi stačí a nebudeme hlasovať za jeho odvolanie
Predsedovi hnutia OĽaNO a Igorovi Matovičovi stačí ospravedlnenie predsedu Národnej rady Borisa Kollára ženám a výzva mužom, aby nebili ženy, a nebude hlasovať za jeho odvolanie. Matovič to uviedol pre médiá po druhom neúspešnom pokuse o otvorenie parlamentnej schôdze k odvolávaniu predsedu NR SR. Šéf Obyčajných ľudí uviedol, že bude za otvorenie schôdze, tak, ako bol i dnes, no pri samotnom hlasovaní by bol proti. Pripustil však, že ospravedlnenie ženám od Kollára by si prial explicitnejšie, silnejšie a jednoznačnejšie.
Matovič je toho názoru, že s celou záležitosťou by sa už malo skončiť, a to najmä s ohľadom na dieťa, ktorého sa to týka. „Myslím si, že teraz by mal byť najvyšší záujem to dieťa, a o Borisovi Kollárovi už rozhodnú jeho voliči 30. septembra," povedal.
Matovič pred niekoľkými dňami na tlačovej besede uviedol, že ak sa Kollár do hlasovania o svojom odvolaní verejne neospravedlní za šírenie toho, že je správne biť ženy, ak má muž príčinu, a ak verejne nevyzve všetkých mužov na Slovensku, aby v živote nebili ženy bez ohľadu na to, či majú alebo nemajú príčinu, tak bude hlasovať za odvolanie Kollára z funkcie predsedu Národnej rady Kollár na dnešnom tlačovom brífingu podčiarkol, že je proti násiliu na ženách a vyzval všetkých chlapov, aby prestali útočiť na ženy. Zároveň vyzval všetky ženy aj mužov, aby prestali týrať deti, pretože o tom tu nikto podľa jeho slov nerozpráva.
Na doživotie odsúdili v utorok v Nemecku 27-ročného Eritrejčana za vraždu a pokus o vraždu. Oboch činov sa dopustil, keď vlani v decembri napadol nožom dve školáčky. TASR o tom informuje na základe správy agentúry DPA.
Krajinský súd v Ulme rozhodol, že vzhľadom na povahu tohto trestného činu by nemal mať nárok na predčasné prepustenie.
Odsúdený mladý muž z Eritrey prišiel do Nemecka ako žiadateľ o azyl.
Na dievčatá vo veku 13 a 14 rokov zaútočil nožom, keď išli do školy v juhonemeckom meste Illerkirchberg ležiacom v spolkovej krajine Bádensko-Württembersko.
Mladšiemu dievčaťu sa podarilo ujsť, staršie, ktoré malo turecký pôvod, zomrelo na následky zranení v nemocnici.
BRATISLAVA – Policajný prezident Štefan Hamran kritizuje zneužívanie minulotýždňovej vraždy v Dubnici nad Váhom politikmi. Niektorí podľa neho komentujú postupy polície a spochybňujú jej prácu, hoci nemajú k dispozícii ani len čiastkové informácie. Povedal to na utorkovej tlačovej konferencii.
„Nerobí to nič iné, iba vnáša neistotu do našej spoločnosti," zdôraznil Hamran. Poukázal na vyjadrenie exministra vnútra Roberta Kaliňáka vo víkendovej diskusnej relácii. Kaliňák hovoril o vysmievaní sa obeti policajným prezidentom. „Od bývalého ministra budem žiadať ospravedlnenie. Takéto lži sa nemôžu šíriť verejným priestorom," reagoval Hamran.
Zdôraznil, že polícia spravila v súvislosti s prípadom vraždy v Dubnici nad Váhom všetko, čo bolo v jej silách a na čo mala zákonný mandát. Napriek tomu nariadil komplexnú kontrolu vo vzťahu k trenčianskej krajskej polícii. V kontexte tohto prípadu volá po novelizácii Trestného poriadku. Možné pochybenia v postupoch orgánov, ktoré predchádzali vražde, dala preveriť aj Generálna prokuratúra SR.
K vražde 39-ročnej Andrey z Novej Dubnice prišlo vo štvrtok (29. 6.) v ranných hodinách pri novej cyklotrase v záhradkárskej oblasti Lieskovec v Dubnici nad Váhom. Podľahla početným sečným zraneniam. Ján M. čelí obvineniu za obzvlášť závažný zločin úkladnej vraždy spáchaný surovým spôsobom a so sexuálnym motívom. Cez víkend bol vzatý do väzby.
TRENČÍN – Centrum sociálnych služieb v Novom Meste nad Váhom bude mať dve nové služby – monitorovanie a signalizáciu potreby pomoci a odľahčovaciu službu. O rozšírení poskytovaných služieb a odbornej pomoci rozhodli na pondelkovom zasadnutí poslanci Zastupiteľstva Trenčianskeho samosprávneho kraja.
Podľa predsedu TSK Jaroslava Bašku odľahčovacia služba umožní umiestniť rodinného príslušníka dočasne do zariadenia sociálnych služieb. Za zákonom stanovený poplatok to môžu využiť príbuzní, ktorí idú napríklad na dovolenku, prípadne odcestujú z domova z iných dôvodov.
„Ďalšou sociálnou službou, ktorú zavádzame v CSS Nové Mesto nad Váhom, je služba monitorovania a signalizácie potreby pomoci. Ide o projekt, ktorý TSK získal ako jediný na Slovensku. Keď je človek sám doma, bude monitorovaný a v prípade, že sa mu niečo stane, vďaka monitorovaniu dostane pomoc, ktorá mu môže zachrániť život," doplnil Baška s tým, že službu môžu využívať nielen v Novomestskom a Myjavskom, ale aj v Trenčianskom okrese.
Zdôraznil, že nejde o žiadne videokamery umiestnené v byte, ale o moderný senzorový systém, ktorý v prípade potreby upozorní na potrebu pomoci príbuzných, známych, prípadne samosprávu. V TSK je podľa Bašku do projektu zapojených zatiaľ 100 ľudí, kraj chce projekt rozšíriť na kapacitu 800 ľudí.
Policajný prezident Štefan Hamran kritizuje zneužívanie minulotýždňovej vraždy v Dubnici nad Váhom politikmi. Niektorí podľa neho komentujú postupy polície a spochybňujú jej prácu, hoci nemajú k dispozícii ani len čiastkové informácie. Povedal to na utorkovej tlačovej konferencii.
„Nerobí to nič iné, iba vnáša neistotu do našej spoločnosti," zdôraznil Hamran. Poukázal na vyjadrenie exministra vnútra Roberta Kaliňáka vo víkendovej diskusnej relácii. Kaliňák hovoril o vysmievaní sa obeti policajným prezidentom. „Od bývalého ministra budem žiadať ospravedlnenie. Takéto lži sa nemôžu šíriť verejným priestorom," reagoval Hamran.
Zdôraznil, že polícia spravila v súvislosti s prípadom vraždy v Dubnici nad Váhom všetko, čo bolo v jej silách a na čo mala zákonný mandát. Napriek tomu nariadil komplexnú kontrolu vo vzťahu k trenčianskej krajskej polícii. V kontexte tohto prípadu volá po novelizácii Trestného poriadku. Možné pochybenia v postupoch orgánov, ktoré predchádzali vražde, dala preveriť aj Generálna prokuratúra SR.
K vražde 39-ročnej Andrey z Novej Dubnice prišlo vo štvrtok (29. 6.) v ranných hodinách pri novej cyklotrase v záhradkárskej oblasti Lieskovec v Dubnici nad Váhom. Podľahla početným sečným zraneniam. Ján M. čelí obvineniu za obzvlášť závažný zločin úkladnej vraždy spáchaný surovým spôsobom a so sexuálnym motívom. Cez víkend bol vzatý do väzby.
Strana ĽSNS predstavila v utorok zloženie kandidátnej listiny do septembrových parlamentných volieb. Povedie ju poslanec Marek Kotleba. Na druhom mieste kandiduje Rastislav Šlosár. Na tlačovej konferencii o tom informoval predseda strany Marian Kotleba.
Tretie miesto patrí poslancovi Martinovi Beluskému, štvrté Stanislavovi Mizíkovi. Z piateho miesta kandiduje Eleonóra Kotlebová, zo šiesteho podpredseda strany Rastislav Kyseľ a zo siedmeho miesta krajský predseda strany Peter Podolinský. Na ôsmom mieste je František Drozd, na deviatom externá posila strany Katarína Boková a prvú desiatku uzatvára taktiež externá posila Miroslav Heredus.
„Kandidátku sme skladali s jediným ohľadom, aby na nej boli ľudia, ktorí svojimi životnými príbehmi ukázali, že nielen slovami, ale najmä skutkami a činmi sú vždy na strane pravdy, spravodlivosti a na strane práva a boja slušných ľudí a obnovenia suverenity SR," povedal Kotleba.
ĽSNS chce ponúknuť jasnú víziu pre všetkých ľudí na Slovensku. Program bude mať podľa Kotlebu presne špecifikovaný.
Snina – Polícia zo Sniny v pondelok (3. 7.) popoludní preverovala oznámenie o náleze munície v lesnom poraste pri obci Runina v okrese Snina. TASR o tom informoval hovorca Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Prešove Daniel Džobanik.
„Nález na linku 158 oznamoval 48-ročný muž s tým, že našiel pri turistickom chodníku muníciu. Na miesto bol taktiež privolaný pyrotechnik, ktorý potvrdil, že ide o muníciu, konkrétne o 81-milimetrovú delostreleckú mínu z druhej svetovej vojny," uviedol Džobanik s tým, že pyrotechnik muníciu následne zabezpečil a prevzal na zneškodnenie.
Polícia čaká v súvislosti so sobotným (1. 7.) požiarom v priestoroch školy na Skalickej ceste v Bratislave na znalecké posudky a závery súdnej pitvy. Policajný prezident Štefan Hamran to povedal na utorkovej tlačovej konferencii.
Po uhasení požiaru našli záchranári mŕtve mužské telo. „Čakáme na znalecké posudky a závery súdnej pitvy, aby sme vedeli ustáliť príčinu smrti," priblížil šéf Policajného zboru. V prípade je podľa neho niekoľko nejasností. Zopakoval, že bolo začaté trestné stíhanie pre dva skutky - poškodzovanie cudzej veci a prečin usmrtenia.
K požiaru došlo počas soboty v skorých ranných hodinách v priestoroch školy pre mimoriadne nadané deti. Požiar mal byť vytvorený úmyselne. Krátko pred ním horeli aj viaceré motorové vozidlá v areáli jednej z firiem na Pestovateľskej ulici.
Členské štáty Severoatlantickej aliancie (NATO) predĺžili mandát jej súčasného generálneho tajomníka Jensa Stoltenberga o jeden rok do 1. októbra 2024. Ide už o druhé predĺženie Stoltenbergovho mandátu na čele NATO. TASR správu prevzala v utorok z agentúry AFP.
Tento bývalý nórsky premiér je na čele NATO od roku 2014 ako 13. generálny tajomník v poradí. Členské štáty Aliancie sa už vlani vo svetle ruskej invázie na Ukrajinu dohodli na predĺžení jeho mandátu o rok.
„Som poctený rozhodnutím štátov NATO predĺžiť môj mandát generálneho tajomníka do 1. októbra 2024. Transatlantické puto medzi Európou a Severnou Amerikou zaisťuje našu slobodu a bezpečnosť už 75 rokov a v tomto nebezpečnejšom svete je naša aliancia dôležitejšia než kedykoľvek predtým," napísal Stoltenberg v príspevku na Twitteri.
Viacerí diplomati pre AFP už na konci júna potvrdili, že 31 štátov NATO sa dohodlo na predĺžení mandátu 64-ročného Stoltenberga o ďalší rok. Nového vhodného kandidáta sa totiž pred summitom NATO vo Vilniuse, ktorý sa bude konať na začiatku júna, nepodarilo nájsť. Viacero možných kandidátov z diskusie o Stoltenbergovom nástupcovi vypadlo. Ide napríklad o dánsku premiérku Mette Frederiksenovú či britského ministra obrany Bena Wallacea, uviedol britský denník The Guardian.
TRENČÍN – Letisko v Trenčíne bude aj tento rok hostiť multižánrový festival Pohoda. Pre rekonštrukciu jednej z prístupových ciest otvoria jeho brány skôr ako po minulé roky.
Festivalové parkovisko, obe stanové mestečká, Tent Inn, Chatky Inovec a Trenčín (okrem Family Parku), silent camp a karavan parking otvoria v stredu 5. júla o 18:00. V oboch stanových mestečkách bude špeciálny program, fungovať budú úschovne, sociálne zariadenia, stánky s jedlom a pitím a zdravotnícke centrá. Centrum festivalu ale ostane až do štvrtka 14:00 uzavreté. Nebude sa dať prechádzať z jedného stanového mestečka do druhého.
Ako informovala trenčianska radnica, vzhľadom na rekonštrukciu cesty sa tento rok môže predĺžiť doba príchodu na festival. Ak je to možné, nechajte auto doma a využite hromadnú dopravu.
Mimoriadne vlaky na Pohodu síce železnice nevypravia, ale posilnia v prvých dvoch dňoch festivalu vlakové expresy Tatran z Bratislavy aj z Košíc o tri vozne. Na prepravu z vlakovej stanice v Trenčíne k bránam festivalu bude premávať kyvadlová doprava.
Na festival Pohoda budú aj tento rok jazdiť osobitné autobusy. Už v stredu večer vyrazia z Bratislavy, Trnavy a Piešťan, vo štvrtok z Bratislavy, Trnavy, Piešťan, Banskej Bystrice, Zvolena a Prievidze a v piatok z Bratislavy, Trnavy a Piešťan. Na webovej stránke festivalu je tiež možnosť zakúpiť si lístok na prímestskú dopravu z Trenčianskych Teplíc až k vstupu na festival pre peších.
„Príjazd na Pohodu individuálnou cestnou dopravou spomalí rekonštrukcia cesty medzi Drietomou a Mníchovou Lehotou. Na festivalové parkovisko sa z tejto cesty dostanete cez Veľké Bierovce a Opatovce. Cesta bude prejazdná len od Trenčianskych Stankoviec v obmedzenom režime, most ponad diaľnicu a Váh nebude prejazdný. Zjazd z diaľnice Chocholná bude uzavretý,” uviedla trenčianska radnica.
Vozidlá idúce z Bratislavy môžu využiť zjazd Lúka a pokračovať na Beckov a Trenčianske Stankovce. Ak pôjdete od Žiliny, použite zjazd Trenčín centrum a potom smer k OC Laugaricio s pokračovaním na Trenčianske Stankovce a Veľké Bierovce.
Odchod z festivalu bude pravdepodobne tiež trvať dlhšie. Obe stanové mestečká budú otvorené až do 16:00, namiesto pôvodne 12:00. Odchod z parkoviska bude možný do 20:00.
Košice – Štátna Všeobecná zdravotná poisťovňa (VšZP) sa dohodla na pokračovaní zmluvného vzťahu s Detskou fakultnou nemocnicou (DFN) Košice na ďalší rok. TASR o tom informovala manažérka oddelenia komunikácie poisťovne Eva Peterová.
"VšZP a DFN Košice sa dohodli na úprave zmluvných podmienok a na pokračovaní zmluvného vzťahu na nasledujúcich 12 mesiacov. Našich poistencov ubezpečujeme, že v DFN v Košiciach budú mať od 5. júla i naďalej plne zabezpečenú a hradenú zdravotnú starostlivosť," uviedla. Dodala, že pacienti s už naplánovanými výkonmi a vyšetreniami ich budú môcť absolvovať v dohodnutých termínoch.
Peterová ozrejmila, že VšZP už na konci júna aj v zmysle odporúčaní Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou ponúkla nemocnici výrazné zvýšenie úhrad oproti roku 2022. "V záujme našich poistencov sme urobili všetko pre to, aby došlo k dohode a k pokračovaniu zmluvného vzťahu," dodala. Nemocnica potvrdila utorkový podpis zmluvy s VšZP o poskytovaní zdravotnej starostlivosti. "Od polnoci 5. júla tak bude DFN Košice poskytovať zdravotnú starostlivosť všetkým pacientom - poistencom VšZP, a. s., bez akýchkoľvek obmedzení v celom rozsahu. Pacienti, ktorí už majú naplánované výkony a vyšetrenia, ich budú môcť absolvovať v dohodnutých termínoch," informoval riaditeľ nemocnice Andrej Koman.
Pacientom, ktorým bol zrušený termín na ambulantné vyšetrenie, nemocnica odporúča požiadať o pridelenie nových termínov, snahou pritom bude nájsť čo najskorší možný termín. "Sme veľmi radi, že sme uzavreli rokovania a bola podpísaná zmluva v prospech našich detských pacientov," uviedol riaditeľ.
Detská fakultná nemocnica Košice od 1. júla neposkytovala poistencom VšZP pre chýbajúci zmluvný vzťah žiadnu plánovanú ústavnú ani ambulantnú zdravotnú starostlivosť. Neodkladná zdravotná starostlivosť bola zabezpečená.
Oceňovaná ruská investigatívna novinárka Jelena Milašinová skončila v nemocnici po tom, ako ju v utorok v Čečensku brutálne zbili neznámi útočníci. Oznámila to ľudskoprávna skupina Memorial, informovala agentúra AFP.
„Jelena Milašinová má zlomené prsty a občas stráca vedomie. Na celom tele má modriny," uviedol Memorial na sociálnych sieťach.
K prepadnutiu došlo v utorok skoro ráno, keď Milašinová a právnik Alexander Nemov odchádzali z letiska v čečenskej metropole Groznyj. „Brutálne ich dokopali, kopali ich aj do tváre, vyhrážali sa im smrťou a pištoľou priloženou k hlave. Zobrali a zničili im vybavenie a dokumenty," uviedol Memorial.
Bitku potvrdil aj Milašinovej zamestnávateľ, ktorým sú nezávislé ruské noviny Novaja gazeta. Tie informovali, že Nemova aj Milašinovú ošetrili v nemocnici v Groznom.
Milašinová a Nemov sa chceli v Groznom zúčastniť na vynesení rozsudku nad Zaremou Musajevovou, manželkou bývalého sudcu čečenského najvyššieho súdu Sajdiho Jangulbajeva. Jej traja synovia kritizujúci čečenského vodcu Ramzana Kadyrova už dlhšie žijú v zahraničí.
Musajevovú zadržali vlani v januári v Nižnom Novgorode a následne previezli do väzby v Čečensku, kde ju obvinili z výtržnosti. K zadržaniu došlo krátko po tom, ako Kadyrov obvinil rodinu Jangulbajevovcov z podpory teroristov a žiadal jej zadržanie.
Novaja gazeta vlani vo februári informovala, že samotná Milašinová musela dočasne opustiť Rusko po tom, ako sa jej čečenské vedenie vyhrážalo smrťou. Milašinová dlhodobo informuje o prípadoch porušovania ľudských práv v Čečensku, pričom za svoju prácu získala aj viacero medzinárodných ocenení.
AFP pripomína, že od roku 2000 bolo zabitých už šesť novinárov a spolupracovníkov novín Novaja gazeta, ktorej šéfredaktor Dmitrij Muratov získal v roku 2021 Nobelovu cenu za mier. Jednou z nich aj Anna Politkovská, ktorú zavraždili v októbri 2006 v Moskve a venovala sa rovnakým témam ako v súčasnosti Milašinová.
KOŠICE – Hneď v prvý deň otvorenia registrácie prejavilo záujem o dlhopisy Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti, a.s. (VVS) takmer 50 percent jej akcionárov. Ako informovala riaditeľka Klubu akcionárov VVS Miroslava Hančaková, od pondelkovej polnoci zaregistrovali vyše 350 miest a obcí, ktoré prejavili záujem o dlhopisy VVS a stále čelia obrovskému záujmu akcionárov.
„Možnosť registrácie bude napriek veľkému záujmu stále otvorená, a verím, že obce, ktoré sa nezaregistrovali hneď v prvý deň, nie sú bez šance. Akcionári teraz musia zvládnuť ešte schvaľovací proces v samosprávach a dúfam, že otázka kľúča, podľa akého budú obciam prideľované dlhopisy, vzhľadom na tento silný záujem, tiež nie je definitívne uzavretá,“ dodala.
Rozhovory s akcionármi podľa člena predstavenstva VVS a člena správnej rady Klubu akcionárov VVS Daniela Krátkeho naznačovali, že záujem bude veľký, zaregistrovali tiež výzvu na navýšenie emisie, prípadne nájdenie spravodlivého kľúča na rozdelenie dlhopisov, aby bol uspokojený záujem všetkých akcionárov. Enormný záujem hneď v prvý deň tieto predpoklady potvrdzuje a je podľa Krátkeho zrejmé, že predstavenstvo sa touto témou bude musieť vážne zaoberať.
„Ako člen správnej rady Klubu akcionárov budem presadzovať, aby boli uspokojení všetci záujemcovia, napríklad aj pomerne a nielen veľkí akcionári, pretože toto je program, na ktorom chceme, aby benefitovali hlavne tí menší. Nie je vylúčené ani navýšenie objemu emisie Dlhopisov VVS Voda spieva I., ktorú sme pôvodne chceli umiestniť 30 percentám našich akcionárov. Budeme o tom určite diskutovať v rámci našich orgánov,“ zhodnotil.
Rozhovory s akcionármi podľa člena predstavenstva VVS a člena správnej rady Klubu akcionárov VVS Daniela Krátkeho naznačovali, že záujem bude veľký. FOTO: TASR - Pavel Neubauer *** Local Caption *** Česká republika
Celkový objem prvej emisie dlhopisov VVS je do 40 mil. eur. Menovitá hodnota jedného Dlhopisu Voda spieva I. je 13,28 eura. Splatnosť dlhopisu je 20 rokov. Fixný úrok 6 percent p. a. bude majiteľom vyplácaný raz ročne. Celá emisia dlhopisov je určená výlučne pre akcionárov VVS vlastniacich spolu maximálne 30-percentný podiel na základnom imaní vodární. Nebudú obchodované na žiadnej burze cenných papierov.
Klub akcionárov VVS je združením miest a obcí, ktoré sú akcionármi Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti a jej oficiálnym partnerom. Klub v súčasnosti zastupuje 72 percent akcionárov VVS, s podielom viac ako 51 percent na základnom imaní VVS. Východoslovenská vodárenská spoločnosť sa venuje výrobe a distribúcii pitnej a úžitkovej vody, prevádzke kanalizácií a čistiarní odpadových vôd a s tým súvisiacim servisným službám. S viac ako 2 000 zamestnancami je jedným z najväčších zamestnávateľov na východnom Slovensku.
TRENČÍN – Na západnom Slovensku bude dnes veľká, neskôr zmenšená oblačnosť s dažďom alebo prehánkami.
Najvyššie denné teploty sa budú pohybovať v rozpätí medzi +25 °C a +30 °C. Po krátkej pauze ale môžeme opäť očakávať nestále počasie a výskyt búrok, ktoré sa budú vytvárať predovšetkým v hornatých oblastiach stredného Slovenska.
Ak sa dnes chystáte do Vysokých Tatier, Nízkych Tatier, Veľkej Fatry, Kremnických vrchov či Štiavnických vrchov, očakávajte búrky sprevádzané prívalovými dažďami, prípadne menším krupobitím, prechodne zosilnie aj vietor.
TRENČÍN – Rekonštrukcia sa dotkne chodníka popri základnej škole až po budovu bývalej City Univerzity.
Mestská investičná akcia bude spočívať v odstránení starej a degradovanej povrchovej asfaltovej vrstvy. Vymenia obrubníky a podkladovú vrstvu chodníka. Jeho povrch bude tvoriť betónová zámková dlažba.
Práce v hodnote vyše 62-tisíc eur by sa mali začať v týchto dňoch a potrvajú približne 5 týždňov, v závislosti od počasia. Ich zhotoviteľom je spoločnosť PEMAL z Hornej Súče.
„Prosíme obyvateľov Bezručovej ulice, aby počas prác zvýšili opatrnosť, tolerovali obmedzenia a rešpektovali pokyny zhotoviteľa," uviedla trenčianska radnica na svojej webovej stránke.
Čína obmedzí vývoz niektorých kovov, ktoré sú kľúčové pre výrobu polovodičov. Záujemcovia o vývoz určitých produktov z gália a germánia budú musieť dopredu žiadať o povolenie, oznámilo v pondelok (3. 7.) čínske ministerstvo obchodu. Krok znamená ďalšiu eskaláciu v obchodnej vojne medzi Spojenými štátmi a Čínou, ktoré sa sporia o prístup k špičkovým technológiám. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters.
Čínske obmedzenia nadobudnú účinnosť 1. augusta. Budú sa vzťahovať na osem produktov súvisiacich s gáliom a šesť výrobkov z germánia. Vývozcovia budú musieť získať exportné licencie. Každý, kto bude tieto produkty vyvážať bez povolenia, respektíve nad povolený objem, bude čeliť sankciám, uviedlo čínske ministerstvo obchodu.
Germánium sa používa aj v infračervenej technológii, optických kábloch a solárnych článkoch.
Ruská armáda zostrelila v okolí Moskvy päť bezpilotných lietadiel, v dôsledku čoho muselo prerušiť prevádzku aj medzinárodné letisko Vnukovo. Informovalo o tom hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Maria Zacharovová na sociálnej sieti Telegram. TASR správu prevzala z agentúry Reuters a AFP.
„Pokus kyjevského režimu zaútočiť na zónu, kde sa nachádza civilná infraštruktúra vrátane letiska, ktoré prijíma medzinárodné lety, je teroristickým činom," uviedla Zacharovová.
Jeden z dronov zostrelili v blízkosti mesta Kubinka, nachádzajúceho sa zhruba 40 kilometrov od Vnukova.
Ruská Federálna agentúra pre leteckú dopravu (Rosaviacija) predtým oznámila, že letisko pozastavilo prílety a odlety z technických príčin, ktoré boli mimo jeho dosah. Viaceré lety museli presmerovať na iné letiská.
Letisko Vnukovo obnovilo prevádzku o 08.00 h miestneho času (07.00 h SELČ).
Záporožskú jadrovú elektráreň po štyroch mesiacoch opäť pripojili k záložnému elektrickému vedeniu. Ako referuje spravodajský web CNN, v pondelok to povedal šéf Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE) Rafael Mariano Grossi. Ten však poznamenal, že „energetická situácia lokality zostáva počas trvajúceho vojenského konfliktu mimoriadne krehká a nie je udržateľná“.
Pripojenie elektrárne k poslednému zostávajúcemu 330-kilovoltovému elektrickému vedeniu zo šiestich takýchto záložných vedení, ktoré fungovali pred začiatkom vojny, bolo prerušené 1. marca v dôsledku škôd na druhej strane rieky Dnipro. Obnovili ho 1. júla vo večerných hodinách. „Práce na opätovnom pripojení elektrického vedenia brzdila zložitá bezpečnostná situácia,“ podotkol Grossi.
Ruské sily prevzali kontrolu nad elektrárňou krátko po začiatku invázie na Ukrajinu vo februári minulého roka. MAAE opakovane vyjadruje obavy o bezpečnosť elektrárne, ktorá bola viackrát terčom ostreľovania, pričom situáciu predtým opísala ako „čoraz nepredvídateľnejšiu“.
Slovenský premiér Ľudovít Ódor predpoludním odcestuje na svoju prvú oficiálnu zahraničnú návštevu Českej republiky. V Prahe sa stretne s českým premiérom Petrom Fialom a prezidentom Petrom Pavlom, informuje spravodajkyňa TASR v Prahe.
Predseda českej vlády prijme Ódora napoludnie v Kramářovej vile, kde sa uskutoční slávnostný ceremoniál s vojenskými poctami. V reprezentačnom sídle českého premiéra potom budú rokovať najmä o energetickej a obrannej spolupráci či situácii na Ukrajine. Témou budú aj európske výzvy, napríklad migrácia, problematika emisnej normy Euro 7 a revízia dlhodobého rozpočtu EÚ.
Po schôdzke s Fialom čaká Ódora aj stretnutie s prezidentom Petrom Pavlom. Na Pražskom hrade by ho mal prijať popoludní. Slovenský premiér návštevu zavŕši pri Národnom pamätníku na Vítkove, kde si položením venca k hrobu neznámeho vojaka uctí obete vojen.
Hoci ide o Ódorovu prvú oficiálnu návštevu Prahy, s českým premiérom sa stretli už viackrát – naposledy minulý týždeň na summite Vyšehradskej štvorky v Bratislave, kde Slovensko symbolicky odovzdalo predsedníctvo vo V4 práve Česku. Fiala avizoval, že budúci premiérsky samit V4 sa uskutoční až po jesenných parlamentných voľbách na Slovensku a v Poľsku.
TRENČÍN – Rozmýšľali ste niekedy nad tým, koľko zásahov absolvujú hasiči v priebehu jedného mesiaca?
Minulý mesiac to bolo presne 251 výjazdov. Zdá sa vám toto číslo vysoké? Pozrime sa, o aké zásahy išlo.
Najviac zásahov (97) bolo technických. „Nasledovalo 74 výjazdov k dopravným nehodám, 49 výjazdov k požiarom a 7 ekologických zásahov. Okrem toho hasiči v priebehu uplynulého mesiaca vykonali 23 požiarno-previerkových cvičení a 1 výjazd k udalosti, pri ktorej napokon zasahovať nemuseli,“ uviedol Marián Petrík za Krajské riaditeľstvo Hasičského a záchranného zboru v Trenčíne.
Priame škody v dôsledku vyššie zmienených udalostí boli za jún 2023 vyčíslené na 67 000 eur. „Uchránené hodnoty v dôsledku zásahovej činnosti príslušníkov Hasičského a záchranného zboru v Trenčianskom kraji predstavovali v sledovanom období hodnotu viac ako 655 000 eur,“ uzavrel Petrík.
Zdroj: TS KR HaZZ TN
Dopravná nehoda na diaľnici D1. Foto: KR HaZZ TNDopravná nehoda v Dubnici nad Váhom. Foto: KR HaZZ TNDopravná nehoda pri Lubine. Foto: KR HaZZ TNPožiar skládky. Foto: KR HaZZ TN
Slovenská republika (SR) si 5. júla pripomenie štátnym sviatkom príchod svätých Cyrila (Konštantína) a Metoda na Veľkú Moravu. Príchod solúnskych bratov sa datuje na leto roku 863. Tento rok uplynie od tejto udalosti 1 160 rokov.
Slovanskí vierozvestcovia sv. Cyril a Metod patria medzi najväčších misionárov kresťanstva v dejinách Európy. V histórii Slovanov a zvlášť Slovákov tvoria jednu z najdôležitejších kapitol, keď sa spomínajú aj v preambule Ústavy SR.
Deň slovanských vierozvestcov Cyrila a Metoda je 5. júla štátnym sviatkom aj v Českej republike (ČR).
Sv. Cyril a Metod pochádzali z gréckeho Solúna, v okolí ktorého žila v tom čase početná slovanská menšina a jej jazyk obaja ovládali. Na naše územie prišli na pozvanie veľkomoravského panovníka kniežaťa Rastislava.
Počas pôsobenia sa predstavili pozoruhodnými aktivitami – založili cirkevné školy, veľké úsilie venovali najmä prekladom Svätého písma a liturgických kníh do jazyka Slovanov pomocou abecedy (hlaholika), ktorú pre tento cieľ zostavili. Po viac ako trojročnej činnosti, keď sa im podarilo vyučiť prvých žiakov a vytvoriť preklady najdôležitejších bohoslužobných kníh, sa rozhodli Veľkú Moravu opustiť.
Na spiatočnej ceste do Byzancie ich zastihlo v Benátkach pozvanie pápeža Mikuláša I. do Ríma. Vo večnom meste ich už však vítal nový pápež Hadrián II. Pred ním obhájili svoje dielo a dosiahli kodifikovanie slovanskej reči ako ďalšieho liturgického jazyka, v ktorom možno vykonávať kresťanské obrady. Chorľavý Konštantín ostal v Ríme, kde sa utiahol do kláštora a prijal mníšske meno Cyril. Zomrel 14. februára 869.
Krátko po Cyrilovej smrti požiadal v roku 869 Koceľ – slovanské knieža v Panónii – pápeža, aby sa Metod vrátil ako učiteľ. Pápež Metodovo misijné poverenie rozšíril na celú Veľkú Moravu a vymenoval ho za arcibiskupa a pápežského legáta pre územie ovládané Rastislavom, Svätoplukom a Koceľom.
Počas cesty na Veľkú Moravu zajali Metoda Frankovia a uvrhli ho do väzenia, v ktorom strávil takmer tri roky. Prepustili ho až po intervencii pápeža Jána VIII. a žiadosti Svätopluka.
V roku 873 sa ujal Metod správy cirkvi na Veľkej Morave. V roku 880 v Ríme opäť obhajoval svoje pôsobenie a uspel. Prvý arcibiskup na území Veľkej Moravy, svätý Metod, zomrel 6. apríla 885.
Pápež Ján Pavol II. vyhlásil 31. decembra 1980 svätých bratov Cyrila a Metoda za spolupatrónov Európy – tento cirkevný sviatok sa slávi 14. februára.
Vierozvestcom je na Slovensku zasvätených takmer 80 kostolov. Ich mená nesú dve verejné univerzity v Trnave a v Nitre, nemocnica v Bratislave, ako aj ďalšie inštitúcie. Stali sa témou početných umeleckých diel historického i náboženského charakteru.
Na 5. júl pripadá aj Deň Slovákov žijúcich v zahraničí, ktorý je od roku 1993 pamätným dňom. Do roku 2020, keď poslanci 3. novembra novelizovali zákon o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch, sa pripomínal ako Deň zahraničných Slovákov.
KOŠICE – Mesto Košice už deviaty rok za sebou pokračuje v odstraňovaní nebezpečných siníc v rekreačnej lokalite na sídlisku Nad jazerom. V pondelok začali pracovníci spoločnosti Rawat consulting s.r.o. z Brna v spolupráci so združením Flos Aquae z.s. pod odborným dohľadom profesora Blahoslava Maršálka z Masarykovej univerzity v Brne aplikovať do vody špeciálny anorganický koagulačný prípravok. Informoval o tom Magistrát mesta Košice.
Dôvodom každoročných aplikácií je obnova biologickej rovnováhy jazera a znižovanie množstva siníc. Ak by sa tie opätovne premnožili, hygienici by na jazere museli zakázať kúpanie, čo sa v uplynulých rokoch aj viackrát stalo.
„Mesto Košice v tej súvislosti žiada rybárov, aby v pondelok až do 18:00 nevykonávali nahadzovanie na vodnej ploche jazera. Okrem rybolovu bude v tom čase zakázané aj kúpanie na prírodnom kúpalisku,“ informovalo mesto ešte v pondelok.
Vody košického jazera bude v pondelok brázdiť špeciálne plavidlo, z ktorého budú pracovníci brnianskej spoločnosti do vody aplikovať prípravky bakteriálnych zmesí spolu s vodnou zmesou oxidovaných huminových látok, ktoré sú výlučne na prírodnej báze. Ide o koncentrované bakteriálne prípravky, ktoré významne urýchľujú naštartovanie a obnovu biologickej rovnováhy ekosystému vo vodných nádržiach.
Toto opatrenie spočíva vo vyzrážaní siníc z vodného stĺpca pomocou koagulantov. Bunky siníc klesajú na dno a zmiznú z vodného stĺpca. Výhodou tohto zrážania je v nerozrušení buniek siníc, čím nedochádza k vyliatiu toxínov z buniek do okolitej vody. Výsledkom je pokles siníc ku dnu mimo dosahu fotosynteticky aktívneho žiarenia a ich pozvoľný rozklad.
Profesor Maršálek so svojimi kolegami aplikuje túto ekologickú metódu okrem domovského Česka napr. aj v Austrálii, Brazílii alebo Etiópii. V Košiciach sa s týmto ekologickým čistením začalo ešte v roku 2015 a odvtedy sa kvalita vody na jazere zlepšila.
Štyri obete na životoch si vyžiadal v pondelok večer útok strelca vo Philadelphii v americkom štáte Pensylvánia. Podozrivého zadržali. TASR správu prevzala od agentúry AP a spravodajského portálu televízie NBC News.
Zranené boli počas útoku ďalšie dve osoby – deti vo veku dva a 13 rokov, uviedla policajná komisárka Danielle Outlawová na tlačovej konferencii. Všetky obete boli pritom podľa nej muži. Zranené deti boli prevezené do nemocnice a ich stav je stabilizovaný.
Strelec bol podľa Outlawovej muž vyzbrojený poloautomatickou puškou, ručnou zbraňou a mal brnenie a policajný skener. Podľa agentúry AFP mal podozrivý oblečenú nepriestrelnú vestu a mal pri sebe niekoľko časopisov o zbraniach.
Policajtom sa podozrivého podarilo zadržať po tom, čo ho zahnali do zadnej uličky, uviedla Outlawová. Podľa NBC News sa útok odohral na viacerých miestach Philadelphie.
K tomuto útoku pritom prišlo len deň po tom, čo sa strieľalo aj v americkom meste Baltimore, ktoré je od Philadelphie vzdialené asi 160 kilometrov. Pri tejto streľbe zahynuli v nedeľu dvaja ľudia a 28 ich utrpelo zranenia.
Jediná ruská lietadlová loď Admirál Kuznecov bude možno po sérií meškajúcich opráv znovu nasadená do služby koncom budúceho roka, uviedla v utorok ruská štátna agentúra TASS. TASR o tom informuje podľa správy agentúry Reuters.
Tento lietadlový krížnik bol spustený na vodu v roku 1985 a mal absolvovať sériu opráv, po ktorej mal byť v roku 2023 opäť nasadený do služby.
„Podľa upraveného plánu by sa továrenské morské skúšky lietadlovej lode mali začať na jar 2024," cituje TASS nemenovaný zdroj z oblasti obrany.
„Ak testy nepreukážu chyby, tak loď bude možné odovzdať flotile na konci roka 2024. Ak testy neprebehnú dobre, tak bude nevyhnutné to presunúť na rok 2025," uviedol zdroj.
V decembri 2019 zahynul pri požiari na palube lode Admirál Kuznecov najmenej jeden príslušník armády a 12 ľudí utrpelo zranenia. Rok predtým utrpela loď škody pri opravách, keď sa potopil plávajúci dok, na ktorom bola, a do jej paluby narazil žeriav.
Táto jediná ruská lietadlová loď sa v roku 2017 tiež stala neslávnou známou v Británii, keď ju vtedajší minister obrany Michael Fallon označil za „loď hanby", pretože z nej stúpal čierny dym, keď prechádzala vodami blízko anglického pobrežia.
Vo veku 100 rokov zomrel v pondelok posledný preživší Francúz, ktorý sa v roku 1944 zúčastnil na vylodení spojencov v Normandii. TASR správu prevzala od agentúry AFP.
León Gautier bol jedným zo 177 Francúzov, ktorí sa 6. júna 1944 zúčastnili na vylodení na severe Francúzska. Právo táto vojenská operácia značí začiatok konca dominancie nacistického Nemecka v západnej Európe.
Gautier slúžil v komande Kieffer zloženého z francúzskych bojovníkov, ktorí bojovali proti nacistom po boku Spojených štátov, Británie a ďalších spojencov aj po tom, čo sa francúzska vláda v roku 1940 vzdala Nemecku.
Tento francúzsky veterán zomrel v pondelok v nemocnici v meste Caen v Normandii, ležiacom neďaleko pláži, na ktorých sa každoročne konajú spomienkové udalosti venované tamojším krutým bojom.
O jeho úmrtí informoval Romain Bail, starosta neďalekej obce Ouistreham, v ktorej Gautier žil od 90. rokov. Bail označil Gautiera za miestneho hrdinu, ktorého poznal každý, a horlivého obrancu slobody.
Gautier sa pripojil k hnutiu Slobodné Francúzsko vedenému generálom Charlesom de Gaullom v roku 1940. Predtým, ako sa zapojil do vylodenia v Normandii, bojoval v Kongu, Sýrii a Libanone. Po vojne sa stal mierovým aktivistom, pričom poukazoval na svoje vojnové skúsenosti.
"Zabíjate ľudí na druhej strane, ktorí vám nič neurobili, majú rodiny, deti. A za čo?" uviedol Gautier vlani na oslave svojich stých narodenín.
Vylodenie v Normandii, známe tiež ako deň D, bolo vôbec najväčšou vyloďovanou vojnovou operáciou. Do oblasti invázie bolo vyslaných približne 18-tisíc výsadkárov a letectvo spojencov poskytlo vzdušnú podporu tisíckam plavidiel, na ktorých sa nachádzalo 130-tisíc vojakov. Útok viedli Spojené štáty, Británia a Kanada a zúčastnili sa ňom aj vojaci z Austrálie, Belgicka, Československa, Holandska, Francúzska, Grécka, Nového Zélandu, Nórska či Poľska.
Francúzsko v pondelok v noci opätovne mobilizuje 45-tisíc policajtov, ktorí majú byť nasadení v prípade nepokojov. Vláda uviedla, že situácia ani zďaleka nie je ustálená, hoci vlna násilia sa zmiernila. TASR správu prevzala z agentúry DPA.
Minister vnútra Gérald Darmanin uviedol, že budú nasadené aj špeciálne sily a obrnené vozidlá, aby pomohli dostať situáciu pod kontrolu. Darmanin prisľúbil tiež podporu podnikateľom zasiahnutých ničením a rabovaním.
Protesty a nepokoje vypukli v celom Francúzsku minulý utorok (27. júna) po zastrelení 17-ročného mladíka alžírskeho pôvodu pri dopravnej kontrole na parížskom predmestí Nanterre. Úrady v krajine od prepuknutia protestov zatkli viac než 3-tisíc ľudí.
Košice – Všeobecná zdravotná poisťovňa (VšZP) smeruje podľa svojho stanoviska v rokovaniach o novej zmluve s Detskou fakultnou nemocnicou (DFN) Košice k dohode. TASR o tom informovala hovorkyňa poisťovne Eva Peterová.
„Tvrdenie o nižších jednotkových cenách v tejto nemocnici nie je pravdivé. VšZP ponúkla DFN Košice 50 percent navýšenie úhrad oproti minulému roku," uviedla Peterová. VšZP verí, že v rokovaniach nájde na druhej strane partnera.
Foto: Pavol Zachar/TASR
Nemocnica neposkytuje od soboty (1. 7.) poistencom VšZP pre chýbajúci zmluvný vzťah žiadnu plánovanú ústavnú ani ambulantnú zdravotnú starostlivosť. Neodkladná zdravotná starostlivosť je zabezpečená.
Zdravotná poisťovňa nebola podľa riaditeľa DFN Košice Andreja Komana v rámci novej zmluvy o poskytovaní zdravotnej starostlivosti od 1. júla ochotná poskytnúť nemocnici mesačný objem finančných prostriedkov vo výške vyprodukovaných výkonov tak, aby nemocnica mohla naďalej poskytovať detským pacientom potrebnú zdravotnú starostlivosť v celom rozsahu a bez obmedzenia.
Ministerstvo zdravotníctva SR považuje za neakceptovateľné, že štátna zdravotná poisťovňa nemá od 1. júla uzavretý zmluvný vzťah s DFN Košice. Plánovanú zdravotnú starostlivosť majú poistenci podľa VšZP zabezpečenú u zmluvných poskytovateľov, predovšetkým v regióne Košice a Prešov.
Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ÚDZS) pre TASR reagoval, že po opätovnej žiadosti vyjadril e-mailom nezáväzné odporúčanie pre obe zmluvné strany uzavrieť zmluvu za podmienok navrhovaných VšZP minimálne do 30. septembra a súčasne otvoriť ďalšie kolo rokovaní, na ktorých sa musia zúčastniť osoby zodpovedné za výkon akcionárskych práv – ministerstvo zdravotníctva.
Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová v pondelok povedala, že pre Európsku úniu je nevyhnuté riešiť jej rozšírenie čo najskôr a pripojiť krajiny ako Ukrajina a Moldavsko. Ako uviedla agentúra AP, cieľom je zaručiť, aby sa nedostali pod vplyv Ruska a Číny.
"Dokážeme si predstaviť, že EÚ bude bez Ukrajiny, bez Moldavska, bez západného Balkánu? A tieto časti Európy sú pod vplyvom Ruska a Číny? Nemožné," povedala v Madride.
EÚ preto podľa nej musí začať premýšľať nad tým, aby sa stali súčasťou EÚ.
Predsedníčka EK takisto zdôraznila, že EÚ únia musí zvýšiť pomoc pre Ukrajinu, ktorá už takmer 500 dní čelí ruskej invázii. "Teraz je našou povinnosťou priblížiť sa k tejto vytrvalosti a húževnatosti. To zahŕňa spoľahlivú a pravidelnú finančnú podporu," povedala. Pripomenula, že EK Kyjevu do roku 2027 navrhla 50 miliárd eur vo forme rozpočtovej pomoci a podpory pri obnove.
Aj španielsky premiér Pedro Sánchez trval na tom, že je potrebné poskytovať Ukrajine pomoc vo forme zbraní a iných prostriedkov. Španielsko od soboty prevzalo polročné rotujúce predsedníctvo v Rade EÚ.
Poľská konzervatívna vláda chce uskutočniť referendum o azylovej reforme EÚ a parlamentné voľby v rovnakom termíne. Samostatné hlasovania by boli príliš nákladné, uviedol v pondelok poľský premiér Mateusz Morawiecki. Správu publikovala agentúra DPA.
Varšava je proti zmene azylových plánov Únie, výsledok referenda však nebude mať vplyv na rozhodovací proces v EÚ.
V Poľsku si budú nový parlament voliť v októbri, presný termín zatiaľ nestanovili. Strana Právo a spravodlivosť (PiS), vládnuca od roku 2015, sa dostala pod tlak v súvislosti s vysokou infláciou a viacerými škandálmi, píše DPA. Opozícia preto PiS obviňuje, že referendom a populistickými vyhláseniami proti azylantom sa snaží mobilizovať svojich voličov.
Lídri členských štátov EÚ minulý týždeň na samite v Bruseli v dôsledku postoja Maďarska a Poľska nedosiahli zhodu v otázke európskej azylovej politiky. Obe krajiny odmietajú kompromis, na ktorom sa začiatkom júna bez ich súhlasu väčšinovo dohodli ministri vnútra členských štátov.
Predbežná dohoda sa týka okrem iného systému povinnej solidarity pri rozdeľovaní žiadateľov o azyl. Členské štáty by museli prijať určitý počet migrantov z krajín EÚ vystavených migračným tlakom alebo zaplatiť 20-tisíc eur za každého odmietnutého migranta.
Spišská Nová Ves – Vyšetrovateľ odboru kriminálne polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Spišskej Novej Vsi obvinil zo zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, ich držania a obchodovania s nimi 43-ročného muža z okresu Spišská Nová Ves.
Ako informovala košická krajská policajná hovorkyňa Lenka Ivanová, v sobotu krátko po polnoci sa osoba podozrivá z drogovej trestnej činnosti presúvala s vozidlom zn. Kia z okresu Liptovský Mikuláš do spišskonovoveského okresu. Počas toho, ako sa snažil uniknúť pred policajtmi, na štátnej ceste I/18 medzi obcami Klčov a Nemešany (okres Levoča), osoba z auta vyhodila igelitové vrecúško s obsahom neznámej bielej kryštalickej látky z vozidla.
Vrecúško bolo zaistené a zaslané na kriminalisticko-expertízne skúmanie. Podľa predbežného vyjadrenia expertov by bolo možné vyrobiť 678 bežných jednorazových dávok drogy. Policajti sa potom presunuli do obce Bystrany (okres Spišská Nová Ves), a počas domovej prehliadky bola nájdená ďalšia kryštalická látka, z ktorej by bolo možné pripraviť štyri dávky drogy.
Zadržali muža v súvislosti s drogovou trestnou činnosťou. Foto: Pexels.com
Podľa výsledkov doterajšieho vyšetrovania si mal muž od februára tohto roku, v pravidelných intervaloch, za rôzne sumy zadovažovať pervitín, a potom prostredníctvom rôznych vozidiel ho prepravovať do obce Bystrany, kde ho prechovával v jednom z domov v miestnej osade i na ďalších miestach. Muž zadovážené množstvo následne balil do igelitových vreciek za účelom ich ďalšieho predaja alebo iného sprostredkovania ďalším konzumentom po predchádzajúcej telefonickej komunikácii, pripadne komunikácii cez sociálne siete, za rôzne sumy a na rôznych miestach v okrese Spišská Nová Ves.
Vo vozidle sa nachádzali spolu tri osoby. Dve z nich boli po vykonaní potrebných procesných úkonov zo zadržania prepustené. Spišskonovoveský policajný vyšetrovateľ zároveň spracoval podnet na vzatie obvineného do vyšetrovacej väzby.
Talianskej ekonomike sa darí nad očakávania a rastie rýchlejšie ako priemer eurozóny aj celej Európskej únie. Na udržanie tohto pozitívneho trendu je však kľúčové zabezpečiť, aby reforma Paktu stability a rastu EÚ neblokovala strategické investície, uviedla v pondelok talianska premiérka Giorgia Meloniová. Informuje o tom agentúra ANSA.
Ak Únia prijíma strategické rozhodnutia v oblasti ekologickej transformácie, digitálnej transformácie alebo obrany, nemôže trestať svojich členov pravidlami, ktoré neuznávajú pridanú hodnotu súvisiacich investícií, povedala Meloniová na stretnutí so zástupcami talianskych podnikateľov. Pre taliansku vládu je priorita, aby sa tieto investície oddelili od výpočtov pomeru verejného dlhu k hrubému domácemu produktu (HDP), zdôraznila. Rovnaké stanovisko vyjadril minulý týždeň aj minister hospodárstva Giancarlo Giorgetti na zasadnutí Rady pre hospodárske a finančné záležitosti EÚ (ECOFIN) v Luxemburgu.
Pakt stability a rastu je dohoda medzi členmi EÚ o koordinácii ich rozpočtových politík, ktorý stanovuje strop pre verejný dlh na úrovni 60 percent HDP a pre deficit verejných financií na úrovni 3 percent HDP. Pravidlá boli pozastavené v roku 2020 najskôr z dôvodu pandémie ochorenia COVID-19, ich opätovnému uplatňovaniu následne zabránila vojna na Ukrajine.
Európska Komisia (EK) predložila v apríli návrh reformy paktu, ktorý počíta so zachovaním súčasných stropov pre deficity a verejné dlhy, zároveň však predpokladá rozšírenie jej právomocí v oblasti dohľadu nad verejnými financiami členských štátov.
Taliansky verejný dlh v pomere k hrubému domácemu produktu v súčasnosti dosahuje 144 percent, čo je v rámci EÚ druhá najvyššia hodnota po Grécku.
STROPKOV – V Stropkove spoznali budúcu podobu historického námestia s hradom. Samospráva v uplynulých dňoch vyhodnotila architektonickú súťaž na štvrtú etapu revitalizácie Námestia SNP, do ktorej sa prihlásilo deväť návrhov. Dominantou víťazného návrhu je ostrov ako zelená oáza uprostred námestia.
Ako informoval hovorca mesta Stropkov Peter Novák, architektonickú súťaž vyhlásili v závere januára tohto roka a uchádzači mohli svoje návrhy prihlásiť do 31. mája. „Naším dlhodobým zámerom je komplexná revitalizácia priestranného centrálneho námestia, ktorá sa vďaka súťaži dostala do finálnej fázy. Naše námestie je unikátne aj tým, že zahŕňa pozostatky mestského hradu s kostolom a kaštieľom,“ uviedol primátor Stropkova Ondrej Brendza. Pripomenul, že záverečnej etape revitalizácie námestia predchádzali archeologicko-historický výskum aj procesy odkúpenia a sanácie objektov stojacich na námestí, priamo nad mestským opevnením.
Pozostatky hradu chcú v novom projekte zviditeľniť. FOTO: www.stropkov.sk
Novým námestím chcú prilákať návštevníkov
Komplexná obnova námestia a zviditeľnenie mestského hradu má podľa Brendzu prispieť k prilákaniu návštevníkov a turistov do mesta. Vytvoriť sa má kvalitné spoločenské, zhromažďovacie a oddychové miesto pre obyvateľov mesta. Do súťaže sa prihlásilo deväť návrhov, z toho dva z Českej republiky. „Každý z nich obsahoval opis architektonického riešenia, prezentáciu konceptu, schémy fungovania verejného priestoru celého námestia, ako aj návrh rozčlenenia programu a príklady fungovania v bežný deň či počas hromadných podujatí,“ vysvetlil Novák.
Jednotlivé návrhy posudzovala odborná komisia, ktorá ako víťazný vybrala návrh architektiek Terezy Šváchovej a Nikolety Slovákovej zo spoločnosti Uncut, s.r.o., Praha.
V pláne je aj vyhliadková veža so stromom
Dominantou návrhu je ostrov ako zelená oáza uprostred námestia. Má ísť o miesto, kde sa história stretne so súčasnosťou. V ostrove sa nachádzajú dve dominantné stavby – kostol a kaštieľ. Priestory minulých bastiónov venuje každý jednej podfunkcii. Navrhnutý je tu vstup do lapidária, vyhliadková veža so stromom s výhľadom na dolné námestie, pódium pre vonkajšie bohoslužby, altán pre vonkajšie aktivity ako sú svadby aj vstupnú bránu do areálu hradu. Takisto jej prepojenie s kaplnkou Piety, ktorá v minulosti vítala pútnikov. Neďaleko sa nachádza zachovaná lipová aleja, ktorá bola vysadená na počesť Františka Ferdinanda d’Este.
Zároveň ale ide o jeden z najnákladnejších návrhov na realizáciu. „Toto však už bude úloha samosprávy a už teraz hľadáme zdroje na realizáciu projektu. Čakajú nás konzultácie s autorkami víťazného návrhu a jeho prípadné pripomienkovanie. Výsledkom bude pretavenie idey do stavebnej dokumentácie a následne spoznáme výšku nákladov na realizáciu,“ uzavrel primátor mesta. Dodal, že ambíciou je s realizáciou stavby začať ešte v tomto funkčnom období.
Reakcia ruského prezidenta Vladimira Putina na vzburu vagnerovcov bola „slabá". Uviedol to ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v rozhovore pre americkú televíziu CNN, ktorý bol zverejnený v pondelok.
Šéf vagnerovcov Jevgenij Prigožin pre spory s vedením ruskej armády inicioval takzvaný pochod spravodlivosti na Moskvu, ktorý sa začal večer 23. júna. Nasledujúci deň vagnerovci obsadili Rostov nad Donom a dostali sa až do Lipeckej oblasti neďaleko Moskvy. Vzbura sa skončila v sobotu večer dohodou Prigožina s ruským vedením, ktorú sprostredkoval bieloruský líder Alexandr Lukašenko.
Šéf Kremľa podľa Zelenského stráca kontrolu nad vlastným ľudom. „Vidíme Putinovu reakciu, je slabá," povedal ukrajinský prezident. Vagnerovci ukázali, ako ľahko sa dá prejsť ruským územím a získať kontrolu nad niektorými regiónmi, tvrdí Zelenskyj. „Putin nekontroluje situáciu v regiónoch... Všetka tá vertikálna moc, ktorú mal, sa rozpadá," skonštatoval.
Zelenskyj sa vyjadril aj k ukrajinskej protiofenzíve zameranej na oslobodenie okupovaného územia na východe a juhu krajiny. Podľa jeho slov je hlavným cieľom oslobodenie Krymského polostrova, ktorý Rusko v roku 2014 anektovalo v rozpore s medzinárodným právom.
„Nevieme si predstaviť Ukrajinu bez Krymu. A zatiaľ čo je Krym pod ruskou okupáciou, znamená to len jedno: vojna sa ešte neskončila," povedal.
Na otázku, či existuje pre Kyjev scenár na mier bez zisku administratívnej kontroly nad Krymom odpovedal, že v takomto prípade to „nebude víťazstvo".
