Kritická rasová teória – čo infikuje organizácie v západnom svete

Ostatné roky si čitateľ mohol povšimnúť množstvo správ zo západného sveta, ktoré pôsobia bizarne. Štandard už dlhodobo informuje napríklad o rasistickej matematike, ničení pamätníkov významných historických postáv alebo vymazávaní dôležitých osobností a dejinných udalostí zo školských osnov.

Skutočne, zásahy (nielen) do školstva v Európe a v Severnej Amerike vzbudzujú dojem, že objektívne fakty čoraz viac ustupujú ideologickým faktorom.

Nazýva sa to kritická rasová teória (ďalej KRT). Aj keď sa do pozornosti dostáva hlavne v poslednom desaťročí, nejde o úplnú novinku. Kritická rasová teória sa zrodila koncom 80. rokov minulého storočia v Spojených štátoch amerických.

Vznikla v prostredí študentov práva na jednej z najprestížnejších univerzít sveta – na Harvarde. Teóriu postavili na diele profesora Derricka Bella Rasizmus a americké právo (1973), respektíve na všeobecnej kritickej teórii.

Postupne sa na tento nový odbor nabaľovali aj ďalšie aspekty a KRT začala prenikať do ďalších vzdelávacích inštitúcií. V roku 2002 sa kritická rasová teória vyučovala už na 20 amerických právnych školách a začala vytvárať mnoho podskupín. A šíri sa ďalej.

Rasy neexistujú

O čom táto teória je? „Je to pohľad, že právo a právnické inštitúcie sú zo zásady rasistické. Rasa sama osebe, namiesto toho, aby bola biologicky založená a prirodzená, je sociálne vytvorený koncept, ktorý je využívaný belochmi na podporu vlastných ekonomických a politických záujmov na úkor farebných ľudí,“ opisuje kritickú rasovú teóriu napríklad americký akademik a filozof Tommy J. Curry.

Jednoducho povedané, rasy ako ich poznáme neexistujú a fyzické rozdiely medzi jednotlivými skupinami ľudí, respektíve celý koncept rás, sú vymyslené belochmi na svoje vlastné obohatenie. KRT rasu považuje za sociálny konštrukt definovaný mocenskými vzťahmi. Teória odporuje aj klasickým liberálnym tézam a preferuje radikálny prístup k rase s cieľom transformovať spoločnosť.

Dôležitou súčasťou teórie je boj proti takzvanému systematickému rasizmu a náprava skutočných i neskutočných krívd zo strany belochov. Často tiež spochybňuje, že by úspech jednotlivca vychádzal z jeho individuálnych schopností. Zjednodušene, biely doktor je zrejme doktorom preto, lebo má belošské privilégium a černošský narkoman sa do svojej neutešenej situácie mohol dostať pre okovy systematického rasizmu.

Niektorí zástancovia kritickej rasovej teórie zachádzajú tak ďaleko, že volajú po opatreniach, ktoré pripomínajú obnovenie rasovej segregácie v USA. Často tak robia pod rúškom takzvaných bezpečných miest (priestory len pre špecifické skupiny ľudí) pre černochov, kam by belosi nemali prístup.

Hnutie je tiež namierené proti „umierneným“ bielym liberálom, ktorí podľa spomínaného profesora Derricka Bella podporovali hnutie za sociálnu rovnosť len na presadzovanie vlastných mocenských či politických záujmov.

Večná vina a privilégium

Dôležitým pojmom kritickej rasovej teórie je predstava „belošského privilégia“, ktoré spôsobuje, že belosi sú v spoločnosti zvýhodňovaní prakticky v každom možnom aspekte vďaka svojej rase. To platí pre každú možnú výhodu alebo úspech, ktorú belosi majú (nielen) v Spojených štátoch.

Pripomeňme však, že v USA vás vedia niekedy ľahšie prijať na vysokú školu, ak ste členom nebelošskej menšiny. Podobné rasové kvóty nájdeme aj v ďalších oblastiach života, čo však paradoxne niekedy sťažuje život práve iným nebelochom.

Najvyššie mediánové príjmy v Spojených štátoch majú Ázijci. Vo vedení veľkých súkromných spoločností (napríklad v hollywoodskych filmových štúdiách) sú zase nadpriemerne k pomeru v populácii zastúpení Židia. Normálne by sme to označili za väčšiu šikovnosť. Pre KRT však belosi nemôžu byť v ničom legitímne lepší, ako iné druhy ľudí.

Hoci je predstava o inštitucionálnom utláčaní černochov zo strany americkej polície do veľkej miery zavádzajúca, je na nej postavené celé krajne ľavicové (a miestami marxistické) združenie Black Lives Matter, ktoré sa teší obrovskej finančnej podpore. Pre stúpencov kritickej rasovej teórie sú jednoducho belosi bez debaty vinní pre systém, ktorý vytvorili.

1/n A recent nationally representative survey commissioned by Skeptic Mag asked respondents to estimate the number of unarmed blacks killed by police in 2019. Overall, 44% of liberals guessed 1,000 or more as compared to 20% of conservatives (this calculation is based on the.. pic.twitter.com/WvCvij3SF3

— Zach Goldberg (@ZachG932) February 23, 2021

Všetko je rasistické

KRT od svojho vzniku prenikla do mnohých inštitúcií na Západe, dominuje však prirodzene v mieste vzniku. V Spojených štátoch je takmer všadeprítomná – napríklad aj v americkej armáde.

Tomuto faktu sa ku koncu svojho úradu venoval bývalý prezident USA Donald Trump, ktorý zakázal školenia o „diverzite“ v americkom vojsku. Na jednom z nich sa napríklad učilo, že Spojené štáty sú „neodpustiteľne rasistické a sexistické“.

V súčasnosti sme svedkami diania, ktoré by si ešte pred pár rokmi na Slovensku vyslúžilo zrejme nálepku nie príliš vtipnej satiry. Matematika môže byť rasistická, pretože zohľadňuje aspekty ako správne a nesprávne odpovede, či existenciu objektivity.

V tomto prípade je skutočne nepriateľom okrem belošských aspektov (ako objektivita či neutralita) jednoducho existencia jedinej správnej odpovede na číselný príklad. Liek na tento problém? „Etnomatematika“, teda matematika, ktorá bojuje proti kapitalizmu, imperializmu a rasizmu.

Medzitým sa v nadnárodnej korporácii Coca-Cola zamestnanci na online školení učia, ako byť „menej belošskí“. Majú byť menej arogantní, menej sebaistí, majú mať menej solidarity s ostatnými belochmi a viac načúvať hlasu menšín.

Príkladov je viac. Či už ide o priveľké počty belochov v konkrétnych organizáciách a úradoch (napríklad v britskej polícii), alebo hranie tradičných európskych baletov v Paríži, vplyv kritickej rasovej teórie je čoraz viditeľnejší.

Kritika kritickej teórie

Rovnako je pre kritickú rasovú teóriu typické, že za všetku porobu menšín viní belochov. Keď sú černosi v Británii príliš skeptickí voči očkovaniu, skloňuje sa systematický belošský rasizmus. Napriek tomu, že vyššiu mieru skepsy vykazujú aj prišelci zo strednej a východnej Európy.

Belosi sú dokonca „najnásilnejšou a najviac utláčateľskou silou na Zemi“, ako sa nechal počuť černošský transrodový model Munroe Bergdof, ktorého si ako posilu pre svoju Radu pre diverzitu a inklúziu najala známa značka L’Oreal Paris. Podľa Bergdofa belosi rasizmus doslova geneticky dedia.

Prirodzene, KRT má mnoho kritikov, vrátane v akademických či politických kruhoch. Libertariánsky politik a spisovateľ George Will tvrdí, že kritická rasová teória nevie svoje tvrdenia oprieť o dôkazy a doslova odmieta dokazovanie ako štandard pravdy.

„Teoretici kritickej rasovej teórie útočia na samotné základy [klasického] liberálneho právneho poriadku, vrátane teórie rovnosti, právnej argumentácie, osvieteneckého racionalizmu a neutrálnych princípov ústavného práva,“ hodnotí zasa právnik Jeffrey J. Pyle.

Základné princípy našej spoločnosti teda vraj nemajú hodnotu. Sú len konštrukty na podporovanie belošskej nadvlády. Ako dlho teda spolu dokážu kritická rasová teória a západná spoločnosť spolunažívať, ukážu zrejme najbližšie roky.