Preskočiť na obsah
  |  

Oravská priehrada privíta najväčší gospelový festival na Slovensku

ORAVSKÁ PRIEHRADA/NÁMESTOVO – Už 21. až 23. júla sa môžete tešiť na najstarší gospelový festival na Slovensku Verím pane. Tento rok sa uskutoční už jeho 32. ročník.

Festival sa už tradične bude konať v Námestove na nábreží Oravskej priehrady v areáli blízko amfiteátra. Okrem bohatého hudobného programu organizátori pripravili diskusie, chvály či detský program.

Na festivale vystúpia interpreti ako Sima Magušinová, Mária Podhradská, Jana Zubajová, Slávka Tkáčová, Janais, Dominika Gurbaľová a Katarína Jura, SKYVA, HERO a ďalší. Svoje zastúpenie bude mať aj kresťanský rap v podaní Towmeot a Isaac Records.

Organizátori si pripravili aj niekoľko diskusií, napríklad s biskupom Jozefom Haľkom, kapelou FELICE, manželmi Bedrichovcami, tvorcami podcastov Digitálni rodičia či s cestovateľom a fotografom Tonym Fričom. Diskusia Tonyho Friča bude spojená aj s premietaním dokumentu Chlieb a mier, ktorý sa zaoberá pôsobením Spišskej katolíckej charity na Ukrajine od začiatku vojny.

Každý deň môžete očakávať bohatý duchovný program - sväté omše, chvály, spovede, duchovnú obnovu či modlitby Taizé.

O detský program sa postarajú Tinka Bublinka a Miro Jilo. Najmenších návštevníkov čakajú aj tvorivé dielne, maľovanie na tvár či tvorivé čítanie.

Verím Pane je hudobný festival, rodinné stretnutie muzikantov a priaznivcov kresťanskej hudby. Ponúka priestor pre tvorivé dielne, duchovný program, koncerty, jam session, predstavenia divadielok, projekcie filmového festivalu PilgrimFest a kadečo iné. Názov festivalu prepožičala pieseň kňaza Viktora Zborana – Verím, Pane.

Festival vznikol v roku 1990 v Horných Kočkovciach. Po 4 ročníkoch sa presťahoval do Považskej Bystrice. V roku 1997 sa nekonal a od roku 1998 je jeho domovom Námestovo, s doživotným mottom – Doma je doma.

https://www.youtube.com/watch?v=IP8aTUZfxmE
Aftermovie z minulého ročníka festivalu. Zdroj: youtube
  |  

Záplavy na východe: V Zborove je vyhlásený tretí stupeň povodňovej aktivity

ZBOROV – Po pondelkovom prudkom daždi starosta obce Zborov v okrese Bardejov Ján Šurkala vyhlásil podvečer v obci tretí stupeň povodňovej aktivity.

Ako uviedol, voda zaliala hlavnú cestu a niekoľko záhrad. „Teraz to trochu opadlo, ale čakáme ešte ďalšiu vlnu. Takže uvidíme, monitorujeme situáciu," povedal Šurkala.

Voda zaplavila cestu a záhrady domov. FOTO: Zborov online FB

Obec zároveň vyzýva občanov, aby sa nezdržiavali v blízkosti vodných tokov.

„Dnešná povodňová vlna tentoraz napáchala škody na hospodárskom dvore nášho Poľnohospodárskeho družstva Magura Zborov. Pod vodou skončili teliatníky a dojareň. Na mieste zasahovali naši dobrovoľní hasiči. Momentálne odstraňujú naplaveniny zamestnanci družstva. Stále platí najvyšší tretí stupeň povodňovej aktivity," píše sa ďalej na stránke Zborov online.

(tasr, Zborov online)

  |  

Rusko v smere Lyman-Kupiansk zhromaždilo vyše stotisíc vojakov a 900 tankov, tvrdí Ukrajina

Rusko zhromaždilo viac ako 100-tisíc vojakov v smere Lyman-Kupiansk. Uviedol to hovorca východného zoskupenia ukrajinských ozbrojených síl Serhij Čerevatyj.

„Nepriateľ zhromaždil veľmi silnú skupinu, viac ako 100-tisíc vojakov, viac ako 900 tankov, viac ako 555 delostreleckých systémov a 370 raketometov na osi Lyman-Kupiansk," povedal Čerevatyj. Dodal však, že ukrajinskí vojaci držia svoje pozície a bránia ruským silám prevziať v oblasti iniciatívu. Informuje o tom web Ukrajinská pravda.

(sita)

  |  

BBC: Ruská armáda útočila na prístavné mestá na juhu Ukrajiny. Najskôr poslala drony, potom rakety

Ruská armáda v noci na utorok vypustila samovražedné drony a neskôr aj vypálila rakety na juhoukrajinské prístavné mestá Mykolajiv a Odesa. Tieto útoky sa odohrali niekoľko hodín po tom, ako Rusko odstúpilo od dohody o vývoze obilia z ukrajinských prístavov, čo vyvolalo kritiku medzinárodného spoločenstva. Informovala o tom britská stanica BBC.

Operačné velenie ukrajinskej armády pre sektor Juh ráno informovalo, že ukrajinské jednotky v noci na utorok zneškodnili všetkých šesť rakiet Kalibr vypálených ruskou armádou na prístav Odesa.

"Všetky rakety boli zničené silami protivzdušnej obrany," deklarovalo velenie podľa britskej stanice BBC. Dodalo však súčasne, že trosky zo zostrelených rakiet a tlaková vlna poškodila prístavnú infraštruktúru i niekoľko rodinných domov. Zásah si vyžiadal zranenie jedného muža, ktorý je hospitalizovaný.

Pred raketovým úderom ruská armáda podľa ukrajinského velenia pre sektor Juh vypustila niekoľko vĺn bezpilotných samovražedných dronov. Ukrajinské velenie tvrdí, že cieľom tejto operácie ruskej armády bolo lokalizovať prostriedky ukrajinskej protivzdušnej obrany a odpútať pozornosť ich obslužného personálu.

Operačné velenie uviedlo, že pri priblížení z mora v Odeskej oblasti bolo zneškodnených 21 dronov typu Šáhid. Štyri ďalšie boli neutralizované v Mykolajivskej oblasti, kde však v meste Mykolajiv dron zasiahol bližšie neidentifikovaný priemyselný objekt.

Ukrajinské i ruské zdroje v noci na utorok informovali o požiari v prístave Mykolajiv.

Šéf okupačných orgánov na Kryme Sergej Axionov v utorok ráno oznámil, že na východe polostrova bolo v noci zostrelených deväť dronov a ďalších 19 bolo zneškodnených systémami elektronického boja. Kde presne boli drony zostrelené, Axionov neuviedol. Nespresnil, ako sa dostali nad východnú časť Krymu - do časti polostrova, ktorá je najviac vzdialená od frontovej línie.

Na východe Krymu sa nachádza aj Krymský most, ktorý dostal zásah v noci na pondelok. Rusko v súvislosti s tým obvinilo Ukrajinu.

Ruské ministerstvo obrany v utorok ráno potvrdilo nálet 28 ukrajinských dronov. Uviedlo súčasne, že 17 dronov zostrelila protivzdušná obrana a 11 ďalších zlikvidovali prostriedky elektronického boja.

(tasr)

  |  

Na otvorenie obnovenej plavárne v Starej Ľubovni sa čaká, chýbajú papiere

POPRAD – Hoci mestskú plaváreň v Starej Ľubovni otvorili po rozsiahlej rekonštrukcii slávnostne 1. mája a avizovali ju sprístupniť pre verejnosť o niekoľko dní na to, zatiaľ sa tak nestalo. Budova, na ktorej obnovu išlo takmer 4,2 milióna eur, ešte čaká na potrebné papiere.

Potvrdil to pre agentúru SITA primátor mesta Ľuboš Tomko, podľa ktorého by ale plaváreň mala byť otvorená pre návštevníkov ešte počas letných prázdnin. Podľa Tomka už mesto má povolenie na otvorenie plavárne z inšpektorátu práce, potrebuje však mať skolaudovanú celú stavbu, keďže stavebné povolenie bolo vydané na výstavbu ako celok.

„Čo sa týka wellnessu, čakáme na inšpektorát práce a to je jediný papier, ktorý nám chýba viac ako dva mesiace. Dokiaľ nie je takto skolaudovaná celá stavba, nemôže byť pre verejnosť plaváreň otvorená,“ vysvetlil. Pre samosprávu to však predstavuje aj prevádzkový problém. Už teraz sú podľa Tomka denné náklady vysoké. „Máme už výdavky na úrovni 90 percent akoby bola plaváreň otvorená. Vodu treba filtrovať, čistiť,“ zhodnotil. Verí však, že v najbližších dňoch obdržia aj posledné stanovisko.

Mesto už v tejto súvislosti požiadalo aj o predĺženie termínu otvorenia Slovenskú inovačnú a energetickú agentúru a Fond na podporu športu. Pôvodne deklarovalo otvorenie do 30. júna, napokon žiada predĺženie do 31. augusta. „Chceme mať aj nejakú rezervu,“ dodal Tomko.

Práce na komplexnej obnove plavárne trvali rok a pol. Zahŕňali rekonštrukciu obvodových plášťov, úplnú výmenu technológie, aj prebudovanie časti priestorov suterénu na wellness. Rekonštrukciou prešli bazénové telesá a pribudol detský exteriérový bazén. Mesto financovalo projekt z dotácie od vlády vo výške 800-tisíc eur aj z kapitálového úveru. Okrem dotácie z Fondu na podporu športu získal prevádzkovateľ plavárne, mestská spoločnosť Slobyterm, dotáciu na tepelné čerpadlá. Z vlastných zdrojov investovala samospráva 2,5 milióna eur.

Mestská krytá plaváreň bola do prevádzky uvedená v roku 1988. O havarijnom stave viacerých jej častí sa hovorilo už niekoľko rokov, podľa mesta bola preto rekonštrukcia pre jej ďalšie prevádzkovanie nevyhnutná.

(sita)

  |  

Kaliňák z Hlasu: Samosprávy budú padať ako hrušky, toto je len prvá pomoc

Situácia samospráv je natoľko alarmujúca, že ak nebude prijatý celý komplex opatrení vrátane kompenzácie zvýšených nákladov na energie, hrozí počas jesene ich postupný kolaps. V TASR TV to povedal člen predsedníctva Hlasu-SD Michal Kaliňák.

Dve tranže po 54 miliónov eur na kompenzáciu zvýšených energetických nákladov, ktoré mali samosprávy dohodnuté ešte s bývalou vládou, ale kabinet Ľudovíta Ódora zatiaľ neodsúhlasil ich vyplatenie, sú podľa Kaliňáka len akousi prvou pomocou.

Na ňu by mal nadviazať prísľub relevantných politických strán o povolebnej stabilizácii situácie v regiónoch. "V opačnom prípade ani tých 108 miliónov nemusí pomôcť, samosprávy budú do konca roka kolabovať a budú padať ako hrušky na záhrade," uviedol Kaliňák.

Už dnes majú podľa neho v menších obciach problémy zaplatiť mzdy a odvody zamestnancom, niektorí starostovia sú podľa neho radšej práceneschopní, aby svojej obci ušetrili peniaze.

Problémy podľa neho spôsobilo nekompetentné rozhodovanie vlád Igora Matoviča a Eduarda Hegera, ktoré obciam znížili príjmy a súčasne im uložili nové povinnosti bez zodpovedajúceho finančného krytia. "Za minulý rok sú samosprávy celkovo v strate 250 miliónov eur a ak sa tento rok už nezmení, na konci roka budú v čistej strate 320 miliónov eur," upozornil.

Zároveň odmietol argumentáciu vlády Ľudovíta Ódora, ktorá chce v rámci možností rozpočtu samosprávam pomôcť, ale tvrdí, že požadovanú čiastku 108 miliónov eur na kompenzácie aktuálne uvoľniť nevie. "Vláda má vo svojej vlastnej rezerve takmer päť miliárd eur. Takže dať sto miliónov je veľké zanedbateľné nič," vyhlásil.

Podľa Kaliňáka vláda neochotou rokovať so samosprávami urobila politickú chybu a táto zodpovednosť jej už ostane bez ohľadu na to, ako sa problém napokon podarí vyriešiť. Upozornil, že samosprávy sú sociálny partner, ktorému vláda musí hodiť záchranné koleso.

Tvrdí, že jeho strana ide do volieb so silným programom podpory regiónov, ktorý počíta s masívnymi investíciami z verejných zdrojov aj eurofondov. "Sme pripravení preinvestovať v regiónoch miliardu eur. Poďme sa baviť o novom nastavení eurofondov a o možnostiach, ktoré má štát," zhrnul s tým, že je potrebné priblížiť legislatívu k modelom, ktoré sa osvedčili v susedných štátoch.

Základom úspešnej regionálnej politiky je však podľa neho dialóg so samosprávami, predvídateľná legislatíva a stabilizovaná ekonomika.

(tasr)