20. júla 2023 | 21:39

Minúta | 20. júla 2023 | 21:39

Ruský veľvyslanec v USA: Rusko neplánuje útočiť na civilné lode v Čiernom mori

Rusko sa nechystá útočiť na civilné lode v Čiernom mori, uviedol vo štvrtok ruský veľvyslanec v Spojených štátoch Anatolij Antonov. Ruské ministerstvo obrany v stredu oznámilo, že od štvrtka označí všetky lode v Čiernom mori smerujúce do ukrajinských prístavov za potenciálnych prepravcov vojenského nákladu a bude ich pokladať za možných nepriateľov.

Biely dom v reakcii na toto vyhlásenie Moskvy vyjadril obavy, že by ruská armáda mohla rozšíriť svoje útoky na juhoukrajinské prístavné mestá aj na civilné lode v Čiernom mori.

"Pokusy pripísať Rusku prípravu útokov na civilné lode sú čistým podvrhom," citoval Antonovove slová profil ruského veľvyslanectva vo Washingtone na sociálnej sieti. "Vyhlásenia USA považujeme za pokus akýmikoľvek prostriedkami zamaskovať svoje vlastné deštruktívne aktivity zamerané na faktickú sabotáž implementácie vzájomne súvisiacich istanbulských dohôd," pokračoval.

Rusko v pondelok odmietlo predĺžiť obilnú dohodu, ktorá v čase prebiehajúcej vojny umožňovala bezpečný vývoz obilia z ukrajinských čiernomorských prístavov. Platnosť predmetnej dohody, ktorú vlani pomohli sprostredkovať OSN a Turecko, sa skončila v noci na utorok.

Vlani v Istanbule bola v rovnakom čase podpísaná aj druhá dohoda, ktorá mala uľahčiť export ruského obilia a hnojív počas sankčného režimu zavedeného voči Moskve za rozpútanie vojny na Ukrajine. Moskva sa viackrát sťažovala, že táto dohoda nie je dodržiavaná.

(tasr)

20. júla 2023 | 21:35

Minúta | 20. júla 2023 | 21:35

Predpokladané fragmenty Beethovenovej lebky sa vrátili do Viedne

Úlomky lebky, o ktorých sa predpokladá, že patria Ludwigovi van Beethovenovi, sa vrátili do Viedne, kde bol tento nemecký skladateľ 19. storočia pochovaný, uviedli vo štvrtok odborníci.

Predmetné fragmenty zdedil americký podnikateľ Paul Kaufmann. Daroval ich Lekárskej univerzite v rakúskej metropole Viedeň, kde budú vedci skúmať choroby, ktorými tento impresário trpel, ako aj príčinu jeho smrti.

Rakúsky súdny lekár Christian Reiter uviedol, že desať fragmentov vrátane dvoch väčších - jedného zo zadnej časti hlavy a jedného z pravej strany čela - má "obrovskú hodnotu".

"Získali sme naozaj cenný materiál, s ktorým budeme, dúfam, pokračovať vo výskume aj v ďalších rokoch. To bolo aj Beethovenovo želanie," povedal Reiter. Skladateľ celý život bojoval s chorobou a výslovne požiadal o preskúmanie svojho tela, dodal súdny lekár.

Beethoven, ktorého klavírne, komorné a symfonické diela patria k najväčším skvostom západnej klasickej hudby, zomrel v roku 1827 ako 56-ročný po rokoch boja s neznámymi ochoreniami vrátane narastajúcej hluchoty v neskorších rokoch.

Reiter zdôraznil, že ide o jediné zachované fragmenty Beethovenovej lebky. Kaufmann povedal, že fragmenty našiel v malej škatuľke v rodinnej bezpečnostnej schránke vo francúzskej banke v roku 1990.

Predpokladá sa, že ich v roku 1863 počas exhumácie Beethovenovho tela získal Kaufmannov prastrýko, rakúsky lekár Franz Romeo Seligmann. Kaufmann uviedol, že fragmenty sa teraz budú ďalej analyzovať, aby sa potvrdilo, že patria zosnulému skladateľovi, ktorý zomrel 26. marca 1827 vo Viedni. Dostupné dôkazy naznačujú, že úlomky sú pravé.

V roku 2005 skupina amerických vedcov oznámila, že testy Beethovenových vlasov a úlomkov lebky ukázali, že zomrel na otravu olovom, ktorá mohla byť tiež príčinou jeho straty sluchu. Zdroj olova nie je známy, ale podľa vedcov mohlo pochádzať z pohára na víno vyrobeného z tohto kovu.

V 18. a 19. storočí sa pri niektorých liečebných postupoch používali ťažké kovy ako olovo alebo ortuť. Beethoven trpel bolesťami brucha, ktoré sa postupne zhoršovali. Tento skladateľ sa narodil v nemeckom meste Bonn 17. decembra 1770.

(tasr)

20. júla 2023 | 21:08

Minúta | 20. júla 2023 | 21:08

Mesto New York bude rozdávať letáky vyzývajúce migrantov, aby išli inam

Starosta New Yorku Eric Adams vyhlásil, že mesto už nemá pre migrantov prístrešie. Avizoval, že úrady rozdajú na hraniciach USA s Mexikom letáky, ktoré ľuďom odporučia, aby išli inam.

Od apríla minulého roka prišlo do New Yorku viac ako 90-tisíc migrantov, najmä zo Strednej a Južnej Ameriky. "Náš pohár (trpezlivosti) v podstate pretiekol. V meste už nemáme miesto," povedal Adams na tlačovej konferencii.

Prílev migrantov nastal, keď americké štáty pod vedením republikánov, ako napríklad Texas, začali posielať migrantov do oblastí, kde majú prevahu demokrati. Vyjadrujú tým nespokojnosť s imigračnou politikou prezidenta USA Joea Bidena.

Podľa úradov žije v útulkoch alebo hoteloch, ktoré platí mesto New York, takmer 106-tisíc ľudí vrátane približne 54-tisíc migrantov. Leták v angličtine a španielčine bude varovať žiadateľov o azyl, že bývanie v New Yorku je "veľmi drahé" a náklady na jedlo, dopravu a ďalšie potreby "sú najvyššie v Spojených štátoch".

"Neexistuje žiadna záruka, že novým prisťahovalcom budeme môcť poskytnúť prístrešie a služby. Prosím, zvážte iné mesto, keď sa budete rozhodovať o tom, kde sa v USA usadiť," píše sa v ňom.

Adams takisto oznámil, že slobodní dospelí migranti budú musieť po 60 dňoch znovu požiadať o prístrešie, aby tak uvoľnili miesto rodinám s deťmi. Mesto podľa neho pomôže migrantom nájsť alternatívne bývanie.

"Náš súcit je nekonečný. Naše priestory nie sú," povedal Ted Long, predstaviteľ agentúry, ktorá prevádzkuje veľkú časť dočasného bývania pre migrantov. Demokrat Adams obvinil štát New York a americkú vládu z nedostatočnej pomoci a žiada od nich potrebné finančné prostriedky.

New York je dlhodobo významným útočiskom pre migrantov. Adams sa však postupne snaží obmedziť počet tých, ktorí prichádzajú do mesta. Kritici ho obvinili z porušenia zákonov, ktoré vyžadujú, aby mesto poskytlo prístrešie každému, kto ho potrebuje.

(tasr)

20. júla 2023 | 19:56

Minúta | 20. júla 2023 | 19:56

Prieskum: Voľby by v júli vyhral Smer, do parlamentu by sa dostala aj SNS

Voľby do Národnej rady by v júli vyhral Smer so ziskom 18,1 percenta. Nasledovali by Hlas (16,5 percenta) a Progresívne Slovensko (15,4 percenta). Vyplýva to z prieskumu agentúry AKO pre Joj 24.

Štvrtá by skončila SaS so ziskom 7,6 percenta. Do parlamentu by sa dostala aj koalícia hnutia OĽANO a priatelia so stranami Za ľudí a Kresťanská únia, ktorú by volilo 7,2 percenta opýtaných. Ale aj Republika (6,8 percenta), Sme rodina (6,2 percenta), KDH (5,9 percenta) a SNS (5,1 percenta).

Pred bránami parlamentu by ostali Demokrati (2,2 percenta), Kotlebovci - ĽSNS (1,7 percenta), Aliancia (1,7 percenta), strany združené okolo Maďarského fóra (1,4 percenta), Modrí, Most-Híd (1,3 percenta) a Komunistická strana Slovenska (jedno percento).

Nasledovali by Slovenská demokratická a kresťanská únia (0,5 percenta), Spoločne občania Slovenska (0,3 percenta), Srdce vlastenci a dôchodcovia - Slovenská národná jednota (0,3 percenta). Zhodne po 0,2 percenta by získali Pirátska strana - Slovensko, My Slovensko, Slovenské hnutie obrody a strana Spravodlivosť.

Respondentom bol predložený zoznam všetkých strán, ktoré kandidujú v nadchádzajúcich parlamentných voľbách. Strany, ktoré si nevybral ani jeden z respondentov a získali nula percent, nie sú uvedené.

Ak by boli voľby do parlamentu v čase konania prieskumu, 21,5 percenta opýtaných by sa nevedelo rozhodnúť, ktorú stranu voliť. Ďalších 13,8 percenta deklarovalo, že by voliť nešlo a 1,9 percenta opýtaných na otázku odmietlo odpovedať.

Prieskum sa konal v čase od 10. do 17. júla na vzorke tisíc respondentov.

(tasr)

20. júla 2023 | 19:50

Minúta | 20. júla 2023 | 19:50

Prezidentka: Minister Bíreš aj policajný prezident Hamran majú moju dôveru

Minister pôdohospodárstva Jozef Bíreš aj policajný prezident Štefan Hamran majú dôveru prezidentky Zuzany Čaputovej. Uviedla to na svojom pracovnom výjazde v tekovskom región.

Výkon a spoluprácu s ministrom Bírešom považuje za dobré a nevidí dôvod na jeho odvolanie. Dodala, že nemá prístup k iným informáciám ako medializovaným a nateraz nebude vyvodzovať zodpovednosť.

Za neprimerané považuje aj výzvy na odvolanie policajného prezidenta. Ak by bol dôvod na to, aby policajný prezident skončil, očakávala by od bývalého ministra vnútra Ivana Šimka, aby prišiel s konkrétnymi argumentami, prečo sa chce takýmto spôsobom rozhodnúť.

Vyjadrenia lídra Smeru-SD Roberta Fica, že so zotrvaním Hamrana vo funkcii pomáha Progresívnemu Slovensku, označila za absurdné. Odmietla tiež, že by na to mal dosah špeciálny prokurátor Daniel Lipšic. Poznamenala, že poslanci, ktorí žiadajú odvolávanie, mali možnosť vyjadriť dôveru vláde odborníkov.

"V tom prípade by mali personálnu právomoc nad jednotlivými členmi vlády. Nechali to na mne, nevyslovili dôveru, takže sa rozhodujem ja na základe všetkých dôvodov, ktoré považujem za opodstatnené," skonštatovala Čaputová.

Prezidentka zároveň pripomenula, že účelom vlády odborníkov podľa prezidentky nebola personálna revolúcia v inštitúciách, ktoré podliehajú vláde. "Účelom vlády odborníkov okrem iného bolo upokojenie a zastabilizovanie situácie vrátane personálnej stability," priblížila.

(tasr)

20. júla 2023 | 19:42

Minúta | 20. júla 2023 | 19:42

Ukrajinská centrálna banka chce zoštátniť banku ruského oligarchu

Ukrajinská centrálna banka predložila vo štvrtok vláde návrh na zoštátnenie banky ruského oligarchu Michaila Fridmana, ktorý pochádza z Ukrajiny.

Šéf centrálnej banky Ukrajiny Andrij Pyšnyj na tlačovej konferencii povedal, že rozhodnutie vlády o zoštátnení peňažného ústavu Sense Bank, ktorá so do decembra 2022 volala Alpha Bank, sa očakáva v piatok.

Informuje o tom web Kyiv Independent.

Investigatívni novinári v máji odhalili, že Fridmanova spoločnosť Alpha Insurance Firm poisťuje autá ruskej armády. Firma zároveň údajne poskytuje služby ruskému hlavnému úradu špeciálnych programov, ktorý zabezpečuje stráženie ruského vodcu Vladimira Putina. Spoločnosť X5 Retail Group, ktorej spolumajiteľom je Fridman, tiež spolupracuje s ruskou armádou prostredníctvom maloobchodného reťazca skupiny.

(sita)

20. júla 2023 | 19:32

Minúta | 20. júla 2023 | 19:32

Ruská prokuratúra žiada ďalších dvadsať rokov väzenia pre Navaľného

Ruská prokuratúra vo štvrtok požiadala pre uväzneného ruského opozičného politika Alexeja Navaľného ďalší 20-ročný väzenský trest v špeciálnom režime za údajné financovania a verejné podnecovanie extrémistických aktivít.

Kritik Kremľa tieto obvinenia odmieta a označuje ich za politicky motivované. Rozsudok má byť oznámený 4. augusta. Navaľnyj na Twitteri oznámil, že pre bývalého technického riaditeľa kanálu Navalny Live na platforme YouTube Daniela Cholodného žiada prokuratúra desaťročný trest.

Súdny proces sa začal minulý mesiac a koná sa vo väznici s najprísnejším stupňom stráženia v Melechove vo Vladimírskej oblasti, zhruba 250 kilometrov východne od Moskvy. Navaľnyj si v tejto väznici odpykáva deväťročný trest za údajný podvod a pohŕdanie súdom, ktorý mu bol uložený vlani.

Navaľnyj počas štvrtkového pojednávania odsúdil ruskú inváziu na Ukrajine. "Rusko sa zmieta v stoke plnej blata či krvi, polámaných kostí, s chudobným a ožobráčeným obyvateľstvom a okolo toho všetkého ležia desaťtisíce zabitých v najhlúpejšej a najnezmyselnejšej vojne 21. storočia," vyhlásil Navaľnyj.

Európska únia vo štvrtok pridala na svoj sankčný zoznam riaditeľa väznice, v ktorej sa Navaľnyj nachádza.

(tasr)

20. júla 2023 | 19:29

Minúta | 20. júla 2023 | 19:29

Morawiecki: Vagnerovci predstavujú ohrozenie pre Poľsko i východné krídlo NATO

Ruská žoldnierska Vagnerova skupina predstavuje ohrozenie pre Poľsko a východné krídlo NATO. Uviedol to vo štvrtok poľský premiér Mateusz Morawiecki po rokovaní s českým premiérom Petrom Fialom. Vlády týchto dvoch krajín v Katoviciach rokovali aj o utečencoch z Ukrajiny, migrácii či energetike.

Morawiecki pripomenul, že Vagnerova skupina sa v Bielorusku nachádza v čoraz väčšom počte a uskutočňuje cvičenia v blízkosti poľských hraníc.

"Musíme sledovať, čo sa deje, pretože sa snažia destabilizovať východné krídlo NATO a chcú, aby sme boli slabí. My sa snažíme ukázať spoločnú tvrdosť," povedal poľský premiér.

Bieloruské ministerstvo obrany vo štvrtok uviedlo, že inštruktori z ruskej Vagnerovej skupiny začali s výcvikom príslušníkov bieloruských špeciálnych jednotiek. Poľsko následne posilnilo bezpečnostné opatrenia na hraniciach s Bieloruskom.

Fiala po rokovaní uviedol, že vzťahy ČR a Poľska sú v súčasnosti dôležitejšie než predtým. Obe krajiny sú podľa jeho slov zo všetkých krajín najviac zaťažené utečeneckou vlnou z Ukrajiny a od ostatných štátov by očakával, že im v tom viac pomôžu.

ČR a Poľsko sa podľa neho zhodujú v úsilí čeliť nezákonnej migrácii. "Chceme zastaviť nezákonnú migráciu. Nič na tom nemenia ani rozdiely v stratégii ohľadne migračného paktu," povedal. Poľsko spolu s Maďarskom na nedávnom zasadnutí Rady ministrov EÚ hlasovali proti novým migračným pravidlám.

Poľská a česká vláda v Katoviciach absolvovali už v poradí ôsmu medzivládnu konzultáciu. Rokovali aj o energetike, plynovode Stork II, rozvoji jadrovej energetiky, dopravnej infraštruktúre a o súčasnom programe EÚ. "Chceme, aby došlo k úprave normy Euro 7. Verím, že sa nám podarí túto normu výraznejšie zmeniť, aby viac zodpovedala realite," povedal Fiala v spojitosti s normou o znížení škodlivých emisií.

Vlády ČR a Poľska sa tiež zhodli, že po odstúpení Ruska od obilnej dohody je potrebné umožniť čo najrýchlejšie spriechodnenie koridorov a zabezpečiť prepravu ukrajinského obilia mimo krajín EÚ.

(tasr)

20. júla 2023 | 19:23

Minúta | 20. júla 2023 | 19:23

Ukrajinská armáda už na fronte používa kazetovú muníciu, píšu americké noviny

Ukrajinská armáda už začala na juhovýchode krajiny používať v boji proti ruským silám kazetovú muníciu, ktorú jej poskytli Spojené štáty. Pre denník The Washington Post to uviedli nemenovaní ukrajinskí predstavitelia.

O používaní kazetovej munície na fronte zo strany Ukrajiny napísal aj americký denník The New York Times s odvolaním na svoje zdroje z prostredia amerických ozbrojených síl.

Ukrajinský predstaviteľ, ktorý si želal ostať v anonymite, povedal, že armáda muníciu vypálila na ruské pozície s cieľom prelomiť opevnené pozície, ktoré spomaľujú ukrajinskú protiofenzívu zameranú na oslobodenie okupovaných území.

Spojené štáty odobrili odoslanie kazetovej munície na Ukrajinu pred dvoma týždňami. Americký prezident Joe Biden to označil za náročné rozhodnutie, no Ukrajina podľa neho takúto muníciu potrebuje. Kyjev sa pritom podľa Washingtonu zaviazal, že s touto muníciou bude zaobchádzať opatrne.

Používanie kazetovej munície zakazuje vyše 120 krajín vrátane Slovenskej republiky. Obvykle sa z týchto zbraní uvoľní obrovské množstvo menších bombičiek, ktoré dokážu zabíjať na ploche niekoľkých hektárov, čo ohrozuje životy civilistov.