Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Mesto New York bude rozdávať letáky vyzývajúce migrantov, aby išli inam

Starosta New Yorku Eric Adams vyhlásil, že mesto už nemá pre migrantov prístrešie. Avizoval, že úrady rozdajú na hraniciach USA s Mexikom letáky, ktoré ľuďom odporučia, aby išli inam.

Od apríla minulého roka prišlo do New Yorku viac ako 90-tisíc migrantov, najmä zo Strednej a Južnej Ameriky. "Náš pohár (trpezlivosti) v podstate pretiekol. V meste už nemáme miesto," povedal Adams na tlačovej konferencii.

Prílev migrantov nastal, keď americké štáty pod vedením republikánov, ako napríklad Texas, začali posielať migrantov do oblastí, kde majú prevahu demokrati. Vyjadrujú tým nespokojnosť s imigračnou politikou prezidenta USA Joea Bidena.

Podľa úradov žije v útulkoch alebo hoteloch, ktoré platí mesto New York, takmer 106-tisíc ľudí vrátane približne 54-tisíc migrantov. Leták v angličtine a španielčine bude varovať žiadateľov o azyl, že bývanie v New Yorku je "veľmi drahé" a náklady na jedlo, dopravu a ďalšie potreby "sú najvyššie v Spojených štátoch".

"Neexistuje žiadna záruka, že novým prisťahovalcom budeme môcť poskytnúť prístrešie a služby. Prosím, zvážte iné mesto, keď sa budete rozhodovať o tom, kde sa v USA usadiť," píše sa v ňom.

Adams takisto oznámil, že slobodní dospelí migranti budú musieť po 60 dňoch znovu požiadať o prístrešie, aby tak uvoľnili miesto rodinám s deťmi. Mesto podľa neho pomôže migrantom nájsť alternatívne bývanie.

"Náš súcit je nekonečný. Naše priestory nie sú," povedal Ted Long, predstaviteľ agentúry, ktorá prevádzkuje veľkú časť dočasného bývania pre migrantov. Demokrat Adams obvinil štát New York a americkú vládu z nedostatočnej pomoci a žiada od nich potrebné finančné prostriedky.

New York je dlhodobo významným útočiskom pre migrantov. Adams sa však postupne snaží obmedziť počet tých, ktorí prichádzajú do mesta. Kritici ho obvinili z porušenia zákonov, ktoré vyžadujú, aby mesto poskytlo prístrešie každému, kto ho potrebuje.

(tasr)

Minúta  |  

Peking potvrdil, že ruský útok otriasol budovou čínskeho konzulátu v Odese

Peking vo štvrtok potvrdil, že pri nočnom ruskom útoku na juhoukrajinské prístavné mestá bol poškodený čínsky konzulát v meste Odesa. O poškodení budovy čínskeho konzulátu v Odese predtým informoval gubernátor Odeskej oblasti Oleh Kiper.

"Pri čínskom generálnom konzuláte v Odese došlo k výbuchu. Tlaková vlna otriasla stenami a okennými rámami. Zbor konzulárneho úradu opustil priestory už dávno predtým a nikto sa nezranil," opísalo situáciu komunikačné oddelenie čínskeho ministerstva zahraničných vecí.

Dodalo, že Čína pozorne monitoruje vývoj na Ukrajine. "Prijmeme všetky opatrenia potrebné na to, aby boli čínske inštitúcie a občania (Číny) na Ukrajine v bezpečí," uzavrelo. Bližšie detaily však neposkytlo.

Kiper zdieľal na sociálnej sieti fotografiu, ktorá zachytáva najmenej jedno rozbité okno na budove čínskeho konzulátu. Ďalšie škody však neboli viditeľné.

Rusko útočilo na ukrajinské čiernomorské pobrežie už tretiu noc po sebe. Moskva tvrdí, že útokmi cieli na vojenské objekty.

(tasr)

Minúta  |  

Bíreš vylučuje, že by sa od Šimka dožadoval informácií nad rámec zákona

Šéf rezortu pôdohospodárstva Jozef Bíreš vylučuje, že by sa od exministra vnútra Ivana Šimka dožadoval informácií nad rámec zákona.

"Koncom júna, po policajnom zásahu na rezorte pôdohospodárstva a jeho organizáciách, minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Jozef Bíreš verejne vyzval vtedajšieho ministra vnútra Ivana Šimka, aby preveril primeranosť zásahu. Cieľom tejto výzvy bola ochrana farmárov a snaha o to, aby neprišli o takmer 1,4 miliardy eur vyplácaných prostredníctvom Pôdohospodárskej platobnej agentúry," uviedol rezort.

Doplnil, že minister, ktorý sa na primeranosť zásahu pýtal Šimka aj osobne, kategoricky vylučuje, že by sa dožadoval akýchkoľvek informácií nad rámec zákona.

Bírešov odchod žiadal vo štvrtok líder hnutia OĽANO a priatelia Igor Matovič. Odvoláva sa na vyjadrenia Šimka, že Bíreš sa zaujímal o zásah polície na ministerstve pôdohospodárstva, a preto chcel sprostredkovať stretnutie Bíreša s policajným prezidentom Štefanom Hamranom. Prezidentka Zuzana Čaputová deklarovala, že obaja majú jej dôveru. Ani premiér Ľudovít Ódor nepovažuje za problém, že sa minister Bíreš dožadoval vysvetlenia o primeranosti zásahu v jeho rezorte.

(tasr)

Minúta  |  

Prieskum: Voľby by v júli vyhral Smer, do parlamentu by sa dostala aj SNS

Voľby do Národnej rady by v júli vyhral Smer so ziskom 18,1 percenta. Nasledovali by Hlas (16,5 percenta) a Progresívne Slovensko (15,4 percenta). Vyplýva to z prieskumu agentúry AKO pre Joj 24.

Štvrtá by skončila SaS so ziskom 7,6 percenta. Do parlamentu by sa dostala aj koalícia hnutia OĽANO a priatelia so stranami Za ľudí a Kresťanská únia, ktorú by volilo 7,2 percenta opýtaných. Ale aj Republika (6,8 percenta), Sme rodina (6,2 percenta), KDH (5,9 percenta) a SNS (5,1 percenta).

Pred bránami parlamentu by ostali Demokrati (2,2 percenta), Kotlebovci - ĽSNS (1,7 percenta), Aliancia (1,7 percenta), strany združené okolo Maďarského fóra (1,4 percenta), Modrí, Most-Híd (1,3 percenta) a Komunistická strana Slovenska (jedno percento).

Nasledovali by Slovenská demokratická a kresťanská únia (0,5 percenta), Spoločne občania Slovenska (0,3 percenta), Srdce vlastenci a dôchodcovia - Slovenská národná jednota (0,3 percenta). Zhodne po 0,2 percenta by získali Pirátska strana - Slovensko, My Slovensko, Slovenské hnutie obrody a strana Spravodlivosť.

Respondentom bol predložený zoznam všetkých strán, ktoré kandidujú v nadchádzajúcich parlamentných voľbách. Strany, ktoré si nevybral ani jeden z respondentov a získali nula percent, nie sú uvedené.

Ak by boli voľby do parlamentu v čase konania prieskumu, 21,5 percenta opýtaných by sa nevedelo rozhodnúť, ktorú stranu voliť. Ďalších 13,8 percenta deklarovalo, že by voliť nešlo a 1,9 percenta opýtaných na otázku odmietlo odpovedať.

Prieskum sa konal v čase od 10. do 17. júla na vzorke tisíc respondentov.

(tasr)

Minúta  |  

Prezidentka: Minister Bíreš aj policajný prezident Hamran majú moju dôveru

Minister pôdohospodárstva Jozef Bíreš aj policajný prezident Štefan Hamran majú dôveru prezidentky Zuzany Čaputovej. Uviedla to na svojom pracovnom výjazde v tekovskom región.

Výkon a spoluprácu s ministrom Bírešom považuje za dobré a nevidí dôvod na jeho odvolanie. Dodala, že nemá prístup k iným informáciám ako medializovaným a nateraz nebude vyvodzovať zodpovednosť.

Za neprimerané považuje aj výzvy na odvolanie policajného prezidenta. Ak by bol dôvod na to, aby policajný prezident skončil, očakávala by od bývalého ministra vnútra Ivana Šimka, aby prišiel s konkrétnymi argumentami, prečo sa chce takýmto spôsobom rozhodnúť.

Vyjadrenia lídra Smeru-SD Roberta Fica, že so zotrvaním Hamrana vo funkcii pomáha Progresívnemu Slovensku, označila za absurdné. Odmietla tiež, že by na to mal dosah špeciálny prokurátor Daniel Lipšic. Poznamenala, že poslanci, ktorí žiadajú odvolávanie, mali možnosť vyjadriť dôveru vláde odborníkov.

"V tom prípade by mali personálnu právomoc nad jednotlivými členmi vlády. Nechali to na mne, nevyslovili dôveru, takže sa rozhodujem ja na základe všetkých dôvodov, ktoré považujem za opodstatnené," skonštatovala Čaputová.

Prezidentka zároveň pripomenula, že účelom vlády odborníkov podľa prezidentky nebola personálna revolúcia v inštitúciách, ktoré podliehajú vláde. "Účelom vlády odborníkov okrem iného bolo upokojenie a zastabilizovanie situácie vrátane personálnej stability," priblížila.

(tasr)

Minúta  |  

Ukrajinská centrálna banka chce zoštátniť banku ruského oligarchu

Ukrajinská centrálna banka predložila vo štvrtok vláde návrh na zoštátnenie banky ruského oligarchu Michaila Fridmana, ktorý pochádza z Ukrajiny.

Šéf centrálnej banky Ukrajiny Andrij Pyšnyj na tlačovej konferencii povedal, že rozhodnutie vlády o zoštátnení peňažného ústavu Sense Bank, ktorá so do decembra 2022 volala Alpha Bank, sa očakáva v piatok.

Informuje o tom web Kyiv Independent.

Investigatívni novinári v máji odhalili, že Fridmanova spoločnosť Alpha Insurance Firm poisťuje autá ruskej armády. Firma zároveň údajne poskytuje služby ruskému hlavnému úradu špeciálnych programov, ktorý zabezpečuje stráženie ruského vodcu Vladimira Putina. Spoločnosť X5 Retail Group, ktorej spolumajiteľom je Fridman, tiež spolupracuje s ruskou armádou prostredníctvom maloobchodného reťazca skupiny.

(sita)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.