Preskočiť na obsah
  |  

Obvinený z teroristického útoku má ísť do väzby

Špecializovaný trestný súd (ŠTS) v Pezinku vzal v piatok do väzby obvineného D.P. Stíhaný je pre obzvlášť závažný zločin teroristického útoku. Rozhodnutie súdu nie je právoplatné. Obvinený proti nemu podal sťažnosť, o ktorej rozhodne Najvyšší súd (NS) SR. TASR o tom informovala hovorkyňa ŠTS Katarína Kudjaková.

"Dôvodom väzby je obava z možného úteku ako aj z pokračovania v trestnej činnosti, teda úteková a preventívna väzba," priblížila hovorkyňa. Ako dodala, súd neprijal písomný sľub obvineného a jeho väzbu nenahradil dohľadom probačného a mediačného úradníka.

Obvineného zadržali v utorok (18. 7.) podvečer na popradskej železničnej stanici. Opakovane mal zaslať výhražné správy vrcholným bezpečnostným orgánom SR. Z obsahu správ vyplynula podľa polície hrozba súvisiaca s možným spáchaním teroristických útokov na území Slovenska. Obvinený sa vyhrážal podobným útokom ako na maratóne v Bostone i znásilnením detí príslušníkov jednotlivých orgánov.

(tasr)

  |  

Bulharsko pošle Ukrajine približne 100 obrnených transportérov

Bulharský parlament v piatok schválil vládny návrh poskytnúť Ukrajine približne 100 obrnených transportérov. Sofia tak Kyjevu dodá prvú ťažkú techniku od začiatku ruskej invázie. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

V parlamente podporilo predmetný vládny návrh 148 poslancov, proti ich hlasovalo 52. Bulharsko zároveň Ukrajine poskytne aj náhradné diely pre tieto vozidlá.

Sofia nakúpila rôzne modely obrnených transportérov BTR sovietskej výroby ešte v 80. rokoch minulého storočia, nikdy ich však nepoužila.

"Toto vybavenie už nie je pre Bulharsko potrebné a môže vážne pomôcť Ukrajine v jej boji za zachovanie svojej nezávislosti a územnej celistvosti po neoprávnenej a nevyprovokovanej ruskej agresii," uviedol parlament v rozhodnutí.

Bulharsko, členská krajina EÚ aj NATO, má v skladoch množstvo zbraní sovietskej výroby, ktoré Kyjev žiada. Vyrába aj príslušnú muníciu pre tieto zbrane. Sofia však má historicky i kultúrne blízko k Moskve a krajina je v otázke vojenskej podpory pre Ukrajinu hlboko rozdelená, píše AFP.

Šéf proruskej bulharskej strany Obnova Kostadin Kostadinov označil piatkové rozhodnutie parlamentu za "zradné a hanebné". Proti schváleniu vojenskej pomoci pre Ukrajinu sa rázne postavili aj bulharskí socialisti (BSP).

Bulharsko zatiaľ poslalo Kyjevu iba jeden balík vojenskej pomoci, ktorý zahŕňal najmä ochranné vesty a helmy. Nová prozápadná bulharská vláda vedená premiérom Nikolajom Denkovom koncom júna schválila druhý balík pomoci, ktorého podrobnosti nie sú známe. Podľa AFP zahŕňa muníciu i zbrane.

Bulharský zbrojársky priemysel - dôležitý výrobca ľahkých zbraní a streliva sovietskeho typu - sa značne rozbehol po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu. Tamojšie spoločnosti však predávali Kyjevu zbrane len cez sprostredkovateľské krajiny. Na začiatku vojny toto riešenie navrhol expremiér Kiril Petkov a pochvaľoval si ho aj Kyjev.

Po vlaňajšom páde Petkovovej vlády riadili krajinu dočasné kabinety navrhnuté prezidentom Rumenom Radevom, ktorý je proti poskytovaniu vojenskej pomoci Ukrajine.

Bulharský minister obrany Todor Tagarev nedávno povedal, že je za zmenu tejto politiky a chce začať s priamym predajom munície a zbraní Kyjevu.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v júli navštívil Sofiu a žiadal o podporu, pripomína AFP.

(tasr)

  |  

Na čele námorníctva USA má byť po prvýkrát žena

Americký prezident Joe Biden vybral admirálku Lisu Franchettiovú na post náčelníčky vojenského námorníctva Spojených štátov. V prípade schválenia by sa stala prvou ženou na čele niektorej zo zložiek amerických ozbrojených síl. TASR správu prevzala z agentúry AP.

Franchettiová je od septembra minulého roka námestníčkou náčelníka námorných operácií. Na základe Bidenovho výberu by mala nahradiť admirála Michaela M. Gildaya, ktorý je náčelníkom námorníctva od augusta 2019. Do funkcie by mala nastúpiť začiatkom augusta, keď Gilday plánuje odísť do výslužby.

Biden išiel proti odporúčaniu šéfa Pentagónu Lloyda Austina, ktorý na tento post navrhoval admirála Samuela Papara, veliteľa Tichomorskej flotily USA. Toho však údajne prezident vymenoval za náčelníka Indicko-tichomorského velenia, uviedol zdroj z prostredia vlády, ktorý chcel zostať v anonymite. Nominácia ešte totiž nebola oficiálne zverejnená, píše AP.

(tasr)

  |  

Girkin bol na súde v sklenenej klietke, vo väzbe bude do 18. septembra

Zadržaný niekdajší veliteľ proruských separatistov v Donbase a zároveň bývalý príslušník ruskej Federálnej služby bezpečnosti (FSB) Igor Girkin sa v piatok postavil pred súd v Moskve. Je obvinený z podnecovania k extrémizmu a súd rozhodol o jeho umiestnení do väzby do 18. septembra. TASR správu prevzala z agentúr AFP, DPA a Reuters.

Väzbu pre Girkina žiadali vyšetrovatelia z FSB. Hrozí mu päťročné väzenie.

Girkin bol na súde zatvorený v sklenenej klietke, píše Reuters s odvolaním sa na zábery zverejnené v aplikácii Telegram.

Ruské úrady otvorením tohto prípadu po krátkej vzbure žoldnierov z Vagnerovej skupiny dali najavo, že sa nepovoľuje žiadna kritika – dokonca ani z radov podporovateľov vojenskej operácie na Ukrajine, píše AFP.

O Girkinovom zadržaní informovala v aplikácii Telegram jeho manželka Miroslava Reginská. Na základe súdnych dokumentov sa neskôr potvrdilo, že bol zadržaný pre obvinenia z extrémizmu.

https://twitter.com/ChristopherJM/status/1682398678047137797

Nacionalisticky ladený Girkin počas predchádzajúcich mesiacov tohto roka oznámil, že vstupuje do politiky a vo zvýšenej miere kritizoval ruského prezidenta Vladimira Putina. Vedenie armády v Moskve vinil z neschopnosti a korupcie. Tiež žiadal tvrdší postup na Ukrajine.

Zatkli ho na základe podnetu bývalého žoldniera z Vagnerovej skupiny, ktorá bojovala na Ukrajine po boku ruskej armády. Medzi Girkinom a šéfom vagnerovcov Jevgenijom Prigožinom vládli dlhodobé animozity a Girkin po neúspešnom pokuse vagnerovcov o vzburu obvinil Prigožina s vlastizrady.

Girkin, známy aj pod menom Igor Strelkov, pomohol Rusku anektovať v roku 2014 polostrov Krym a neskôr pôsobil ako veliteľ ozbrojených síl Doneckej ľudovej republiky.

Súd v Holandsku ho vlani v novembri v neprítomnosti odsúdil na doživotie za zostrelenie civilného letu MH17 nad východnou Ukrajinou 17. júla 2014, pri ktorom zahynulo 298 ľudí. Rusko opakovane popiera zodpovednosť za tento zločin a verdikt voči Girkinovi odmietlo.

(tasr)

  |  

Nehoda pri Mníchovej Lehote si vyžiadala životy dvoch mužov

Dopravná nehoda, ku ktorej došlo v piatok večer na ceste I/9 pri obci Mníchova Lehota (okres Trenčín), si vyžiadala životy dvoch mužov vo veku 76 a 71 rokov. Polícia zrážku troch osobných vozidiel vyšetruje. Informovala o tom na sociálnej sieti.

"Cesta I/9 je v súčasnosti stále neprejazdná, odklon dopravy v smere na Trenčín je možný cez obec Mníchova Lehota," uviedla polícia.

Vyšetrovateľ začal v súvislosti s nehodou trestné stíhanie vo veci prečinu usmrtenia. Na miesto prizvali aj znalca z odboru cestnej dopravy. "Presné príčiny a okolnosti nehody sú predmetom vyšetrovania," dodali policajti.

(tasr)

  |  

Albánsko legalizovalo pestovanie marihuany na lekárske účely

Albánsky parlament v piatok legalizoval pestovanie marihuany na lekárske účely. Tento krok ostro kritizovala opozícia. TASR správu prevzala z agentúry AP.

Zákon, ktorý umožní obmedzené a kontrolované pestovanie rastlín konope, poslanci schválili pomerom hlasov 69:23.

Zatiaľ nie je jasné, ako bude pestovanie marihuany na liečebné účely regulované. Vláda verí, že obmedzená produkcia môže zvýšiť príjmy z daní.

Pestovanie marihuany v minulosti v Albánsku prekvitalo. Po nástupe k moci v roku 2013 si vláda premiéra Ediho Ramu ničenie plantáží stanovila za svoj hlavný cieľ. Počas nasledujúcich dvoch rokov zničila milióny rastlín konope s odhadovanou trhovou hodnotou sedem miliárd eur. V tom čase to predstavovalo viac ako dve tretiny hrubého domáceho produktu krajiny.

Albánsko je naďalej tranzitnou krajinou, cez ktorú sa ďalej do Európy dostávajú tvrdé drogy. Polícia stále zasahuje proti ojedinelým prípadom pestovania marihuany, no podľa AP oveľa menej často ako pred desiatimi rokmi.

(tasr)