Preskočiť na obsah
Minúta  |  

V Taliansku sa rokovalo o spolupráci v boji proti ilegálnej migrácii

Lídri stredomorských krajín sa v nedeľu zišli v Ríme, aby rokovali o vzájomnej spolupráci podľa vzoru dohody podpísanej EÚ s Tuniskom s cieľom obmedziť príchod migrantov do Európy.

Ako informovala agentúra AFP, konferenciu otvorila talianska premiérka Giorgia Meloniová stanovením priorít pre to, čo označila za "rímsky proces".

Podľa Meloniovej prioritami musí byť boj proti nelegálnemu prisťahovalectvu, riadenie tokov legálnej imigrácie, podpora utečencov a predovšetkým spolupráca na podporu rozvoja Afriky - a najmä krajín pôvodu migrantov.

Práve posledný bod označila Meloniová za najdôležitejší, "inak všetko, čo urobíme, bude nedostatočné".

Na konferencii sa zúčastnili lídri Tuniska, Spojených arabských emirátov, či Mauritánie, ale aj predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová a predseda Európskej rady Charles Michel, vysoký komisár OSN pre utečencov Filippo Grandi a delegáti z viacerých medzinárodných finančných inštitúcií.

Prítomní boli aj premiéri Alžírska, Egypta, Etiópie, Jordánska, Libanonu, Malty a Nigeru, ministrov vyslalo Grécko, Turecko, Saudská Arábia a Kuvajt.

AFP podotkla, že Francúzsko a Španielsko nemali na konferencii svojich zástupcov.

Vysoký európsky diplomat pod podmienkou zachovania anonymity pre AFP potvrdil, že EÚ dúfa, že partnerstvá podobné tomu s Tuniskom uzavrie aj s Egyptom a Marokom.

"Musíme spolupracovať s krajinami severnej Afriky, aj keď musíme akceptovať, že nejde o dokonalé demokracie," povedal agentúre AFP veľvyslanec so sídlom v Ríme.

Meloniová a Európska komisia vedú už niekoľko mesiacov s Tuniskom intenzívny dialóg a prisľúbili mu financie, ak sa vláda v Tunise zaviaže bojovať proti emigrácii zo svojho územia.

Brusel a Rím tak minulý týždeň podpísali s Tunisom memorandum o porozumení, ktoré tejto krajine poskytuje finančnú pomoc vo výške 105 miliónov eur určenú na zabránenie odchodu lodí s migrantmi a na boj proti prevádzačom ľudí.

Dohoda tiež zabezpečuje väčší počet návratov Tunisanov v neregulárnej situácii v EÚ, ako aj návraty migrantov zo subsaharskej Afriky z Tuniska do ich krajín pôvodu.

Mimovládne organizácie, ktoré sa angažujú v oblasti migrácie EÚ za tento jej prístup kritizujú.

Nemecká mimovládna organizácia Sea-Watch vyjadrila poľutovanie nad tým, že "EÚ a jej členské štáty naďalej sprísňujú svoju izolacionistickú politiku".

"Stredozemné more nie je len cintorín. Je to miesto činu," napísala na Twitteri Sea-Watch, zatiaľ čo ľudskoprávna organizácia Human Rights Watch sa domnieva, že Európa svojimi najnovšími krokmi dokazuje, že "sa vôbec nepoučila zo svojej spoluúčasti na krutom zneužívaní migrantov v Líbyi".

Podľa OSN sa v prvých šiestich mesiacoch roku 2023 po mori do Európy, väčšinou do Talianska, dostalo z pobrežia severnej Afriky, Turecka a Libanonu viac ako 100.000 migrantov. Za vlaňajší rok ich bolo okolo 189.000.

(tasr)

Minúta  |  

V pondelok budú na Slovensku vysoké teploty, vyskytnúť sa môžu aj búrky

Na západe a juhu Slovenska sa môžu v pondelok (24. 7.) vyskytnúť vysoké teploty. Zároveň na celom Slovensku hrozia búrky. Slovenský hydrometeorologický ústav preto vydal výstrahy. Informuje o tom na svojom webe.

Pre celý Bratislavský kraj a takmer celý Trnavský a Nitriansky kraj platí výstraha druhého stupňa pred vysokými teplotami. "Ojedinele sa očakáva dosahovanie maximálnej teploty vzduchu 35 stupňov Celzia. Vysoká teplota predstavuje potenciálne nebezpečenstvo pre ľudské zdravie, fyzické aktivity a tvorbu požiarov," uviedlo SHMÚ.

Pre niektoré okresy Trnavského a Nitrianskeho kraja, takmer celého Trenčianskeho, Banskobystrického a Košického kraja a okres Vranov nad Topľou platí výstraha prvého stupňa. Teploty sa tu môžu vyšplhať na 33 stupňov. Meteorológovia vydali výstrahy od 12.00 do 18.00 h.

Búrky sa v pondelok môžu vyskytnúť na celom území Slovenska. Výstraha predbežne platí od 15.00 h do utorka (25. 7.). "Je zvýšená pravdepodobnosť výskytu búrok spojených s prudkým lejakom s intenzitou 20 až 30 milimetrov za 30 minút, s nárazmi vetra 65 až 85 kilometrov za hodinu a s krúpami," priblížilo SHMÚ.

(tasr)

Minúta  |  

Mike Pence: Trump pred útokom na Kapitol rozprával aj konal "ľahkovážne"

Bývalý americký viceprezident Mike Pence v nedeľu povedal, že slová a činy exprezidenta USA Donalda Trumpa, ktoré viedli k útoku na washingtonský Kapitol zo 6. januára 2021, boli "ľahkovážne". Pence však zatiaľ nie je presvedčený o tom, že šlo o trestný čin. Správu o tom TASR prevzala z agentúry Reuters.

"Úprimne neviem, aký bol (Trumpov) úmysel," povedal Pence pre americkú televíziu CNN v súvislosti s rétorikou a konaním Trumpa pred útokom na Kapitol.

Donald Trump v utorok (18. júla) uviedol, že od osobitného vyšetrovateľa Jacka Smitha dostal list, v ktorom sa uvádza, že je "terčom" vyšetrovania v súvislosti s udalosťami zo 6. januára 2021.

Ako je známe, Trumpovi stúpenci vtedy vtrhli do budovy Kongresu v snahe zabrániť potvrdeniu volebného víťazstva demokrata Joea Bidena v prezidentských voľbách v roku 2020.

Pence však pre CNN vyjadril nádej, že k obvineniu Trumpa nedôjde. Podľa Pencea by mala o Trumpovej zodpovednosti za dianie rozhodnúť americká verejnosť.

Hoci Pence pre CNN uviedol, že násilnosti zo 6. januára ho "rozzúrili", zodpovedná je za ne podľa neho len menšina Trumpových priaznivcov.

"Povedal by som, že prakticky všetci v našom hnutí sú vlastenci alebo ľudia dodržiavajúci zákony a poriadok, ktorí by nikdy nič také neurobili," skonštatoval Pence.

Pred útokom na Kapitol Trump opakovane pranieroval Pencea, že ako viceprezident nezabránil Kongresu uznať Bidenovo volebné víťazstvo. Trump sa však podľa Pencea mýlil, keď si myslel, že ako viceprezident USA môže zvrátiť výsledok volieb.

Trumpov názor podľa Reuters zastávali aj niektorí výtržníci, keďže počas útoku na Kapitol skandovali: "Obesiť Mikea Pencea".

"Viem, že som si v ten deň svoju povinnosť splnil," nazdáva sa Pence.

Pence začiatkom júna začal svoju prezidentskú kampaň - bude sa uchádzať o nomináciu Republikánskej strany v budúcoročných prezidentských voľbách.

Mike Pence pôsobil v rokoch 2017-21 ako viceprezident USA. Po Trumpovej volebnej porážke sa však od neho začal čoraz väčšmi dištancovať.

Minúta  |  

Blinken: Ukrajina už oslobodila polovicu území, ktoré obsadilo Rusko

Ukrajina už dokázala oslobodiť 50 % územia, ktoré predtým obsadilo Rusko, no protiofenzíva ukrajinskej armáda bude trvať niekoľko mesiacov. Ako referuje web news.sky.com, v rozhovore pre spravodajskú televíziu CNN to povedal americký minister zahraničných vecí Antony Blinken.

„Toto sú ešte stále relatívne počiatočné dni protiofenzívy. Je to ťažké... Neskončí sa to v priebehu budúceho týždňa alebo dvoch. Keď sa na to dívame, myslím si, že to bude niekoľko mesiacov,“ vyhlásil Blinken.

(sita)

Minúta  |  

Poľský horolezec neprežil pád z Veľkej Ľadovej veže vo Vysokých Tatrách

Poľský horolezec neprežil približne 150 metrov dlhý pád z Veľkej Ľadovej veže vo Vysokých Tatrách. Informovala o tom Horská záchranná služba (HZS) s tým, že k tragickému pádu došlo v sobotu (22. 7.).O pomoc slovenských kolegov požiadali poľskí záchranári, horolezci mali vystupovať od Suchej doliny, pričom sa na hrebeni Veľkej Ľadovej veže odviazali a pokračovali nezaistení. Práve v týchto miestach malo dôjsť k pádu.

"O technický zásah bola požiadaná posádka leteckých záchranárov z Popradu, ktorá na palubu vzala dvoch príslušníkov HZS a smerovala na miesto nešťastia," uvádza HZS. Po zlokalizovaní miesta pádu vysadili horských záchranárov pomocou palubného navijaka do terénu, kde zistili, že poľský horolezec utrpel pád dlhý približne desiatky metrov a zraneniam na mieste podľahol. Vrtuľník sa preto vrátil na základňu a o súčinnosť požiadali Letku Ministerstva vnútra SR.

Tá v Starom Smokovci zobrala na palubu ďalších dvoch záchranárov HZS a smerovali na miesto. Telo nebohého pripravili na letecký transport, vrtuľník následne pomocou palubného navijaka postupne evakuoval telo nebohého, jeho spolulezca aj so záchranármi. Následne pristál v Tatranskej Javorine, odkiaľ spolulezec obete pokračoval samostatne. Telo Poliaka terénnym vozidlom HZS transportovali do domu smútku v Ždiari a odovzdali príslušníkom Policajného zboru SR.

(tasr)

Minúta  |  

V gréckom meste Patra sa zrútil most, o život prišla jedna osoba

V gréckom meste Patra na juhu krajiny sa v nedeľu napoludnie zrútil most. Ako referuje web kathimerini.gr, nešťastie si vyžiadalo jednu obeť a najmenej 12 zranených. Štyri osoby sú vo vážnom stave. Na mieste zasahuje 35 hasičov s 12 vozidlami, päť sanitiek a jedna mobilná ambulancia.

Na moste bola už dlhšie zakázaná premávka a na základe rozhodnutia úradov bola táto časť od štvrtka 20. júla uzavretá z dôvodu prác na rekonštrukcii podchodu. Najmenej dvaja zranení sú robotníci, ktorí sa podieľali na oprave mosta.

(sita)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.