Preskočiť na obsah
  |  

FOTO: Ľudské pozostatky našli miesto posledného odpočinku

ŽILINA – Ľudské kostrové pozostatky, ktoré pred tromi rokmi odhalila rekonštrukcia Katedrály Najsvätejšej Trojice, boli vo štvrtok pietne uložené na Vojenskom cintoríne na Bôriku.

Do budúcna sa zvažuje aj výstavba pomníka. Objavené lebky a kosti prešli dlhou expertízou, výsledky budú zverejnené po ukončení výskumu. Informovalo o tom mesto Žilina na sociálnej sieti.

Celý projekt je pod záštitou Žilinskej diecézy.

  |  

Mimoriadnu situáciu pre povodne vyhlásili v 35 obciach

Mimoriadnu situáciu vyhlásili v súvislosti povodňovou aktivitou počas víkendu v 35 obciach. Z toho v 15 obciach naďalej pretrváva tretí stupeň povodňovej aktivity. TASR o tom informoval tlačový odbor Ministerstva vnútra (MV) SR.

"Obce, ktoré vyhlásili mimoriadnu situáciu v súvislosti so stupňami povodňovej aktivity, boli najmä v okrese Rožňava (vyhlásených 13 stupňov povodňovej aktivity) a Revúca (vyhlásených osem stupňov povodňovej aktivity) zasiahnuté výdatnými prívalovými dažďami, ktoré spôsobili rozvodnenie vodných tokov a zaplavenie voľných priestranstiev, miestnych komunikácií, pivníc, prízemí obydlí a iných budov," priblížil rezort.

Spolu so stále platnými vyhlásenými stupňami povodňovej aktivity je na území Slovenskej republiky evidovaných 72 druhých stupňov povodňovej aktivity a 16 tretích stupňov povodňovej aktivity.

V súčasnosti sa podľa rezortu situácia stabilizuje, pokračujú záchranné a zabezpečovacie práce a postupné odvolávanie stupňov povodňovej aktivity. Naďalej platí hydrologická výstraha druhého stupňa Slovenského hydrometeorologického ústavu pre okresy Rimavská Sobota, Revúca a Rožňava.

"V prípade silných dažďov a zatopených cestných komunikácií platí pravidlo ich nevyužívania, ak to nie je nevyhnutné a ak neviete odhadnúť hĺbku vody, a to z dôvodu rizika straty kontroly nad vozidlom," dodalo ministerstvo.

(tasr)

  |  

Sociálna poisťovňa nebude vyplácať pandemické ošetrovné od septembra

Od 1. septembra prestane Sociálna poisťovňa (SP) vyplácať pandemické ošetrovné. Ukončením uplatňovania ustanovení pandemického ošetrovného odpadá školám a zariadeniam sociálnych služieb povinnosť zasielať zoznamy neprítomných žiakov a klientov. Zoznamy naposledy pošlú za mesiac júl v auguste. V pondelok na to upozornil hovorca SP Martin Kontúr.

"Zrušenie pandemického ošetrovného znamená, že od 1. septembra 2023 bude Sociálna poisťovňa poskytovať ošetrovné pri ochorení člena rodiny alebo starostlivosti o dieťa v rozsahu maximálne 14 dní pri jednej potrebe ošetrovania či starostlivosti," priblížil Kontúr s tým, že pri každej potrebe ošetrovania alebo starostlivosti sa bude nanovo posudzovať nárok na dávku. Ruší sa tak reťazenie ošetrovného, ktoré sa uplatňovalo pri pandemickom ošetrovnom.

Nebudú sa tiež používať tlačivá Žiadosť o ošetrovné a Čestné vyhlásenie k žiadosti o ošetrovné, ktoré sa uplatňovali počas krízovej situácie. Pri chorobe člena rodiny alebo pri starostlivosti o dieťa z dôvodu karantény budú lekári používať tlačivo Žiadosť o ošetrovné. SP pripravuje nové tlačivo pre situácie, keď poistenec potrebuje poskytovať starostlivosť dieťaťu z dôvodu uzatvorenia detských jaslí, materskej školy alebo školy rozhodnutím príslušného orgánu.

"Ak sa poistencovi pandemické ošetrovné do 31. augusta 2023 v súvislosti s aktuálnou potrebou ošetrovania alebo starostlivosti poskytovalo menej ako 14 dní, Sociálna poisťovňa neukončí jeho výplatu 31. augusta 2023, ale až uplynutím štrnásteho dňa potreby ošetrovania," uviedla SP.

Sociálna poisťovňa upozorňuje poistencov, ktorí dlhodobo čerpajú ošetrovné, aby si upravili svoju životnú situáciu. Spravidla ide o prípady, keď dieťa po dosiahnutí troch rokov nie je žiakom materskej školy a rodič sa po skončení rodičovskej dovolenky nevrátil do pracovného procesu, ale požiadal o pandemické ošetrovné. Pandemické ošetrovné bude naposledy vyplatené za august 2023.

(tasr)

  |  

Trpké spomienky na rómsky holokaust: Zo záznamov z archívov doslova mrazí

POPRAD – Aj pod Tatrami si počas uplynulého týždňa pripomenuli Pamätný deň rómskeho holokaustu, ktorý pripadá na 2. august, a to spomienkovým večerom v Tatranskej galérii.

Celkový počet rómskych obetí holokaustu na Slovensku sa odhaduje na približne tisíc. Vedúca popradskej pobočky Štátneho archívu v Prešove Zuzana Kollárová, ktorá sa problematikou rómskeho holokaustu zaoberá takmer 40 rokov, sa po preštudovaní archívov so záznamami o vyvražďovaní Rómov priamo na území Spiša nestretla. Rómov tam potrebovali na stavbách a rómske ženy v Tatrách aj v domácnostiach.

Pamätný deň na rómsky holokaust sa viaže k noci z 2. na 3. augusta 1944, keď nacisti zlikvidovali rómsky rodinný tábor v časti koncentračného tábora v Osvienčime. Ako pre agentúru SITA opísal Matej Beránek zo vzdelávacieho oddelenia Múzea holokaustu v Seredi, všetky ženy, deti a starých ľudí vtedy zobrali do plynovej komory. Počas jednej noci tam padlo za obeť takmer tritisíc Rómov. Konečný počet obetí genocídy Rómov počas druhej svetovej vojny sa odhaduje na pol milióna.

Podľa Beránka, ktorý v Poprade predstavil svoju knihu Prenasledovanie Rómov počas holokaustu, bol 2. august len vyvrcholením udalostí, ktoré sa začali už oveľa skôr, vznikom nacistického Nemecka v roku 1933. „Práve nacistické Nemecko a jeho ideológia vytvorili koncept nepriateľa ríše, za ktorého boli považovaní ľudia na základe politického presvedčenia, etnickej a rasovej príslušnosti, zdravotného stavu, náboženského vierovyznania alebo sexuálnej orientácie,“ pripomenul. Občanov druhej kategórie tak nacistické Nemecko vytvorilo aj z Rómov. K ich systematickej a priamej likvidácii dochádzalo po vypuknutí druhej svetovej vojny. „Realizovaná bola masovým vyvražďovaním prostredníctvom masového strieľania, napríklad na východnom fronte, alebo vyhladovaním a ťažkou prácou v koncentračných pracovných táboroch či systematickou likvidáciou vo vyhladzovacích táboroch,“ dodal Beránek.

Aj Slovenský štát podľa historika od začiatku cielene diskriminoval rómske obyvateľstvo na základe rôznych zákonov, opatrení, vyhlášok, vznikali tiež pracovné útvary pre civilné rómske obyvateľstvo. Systematicky bolo likvidované aj po vypuknutí Slovenského národného povstania. „Dochádzalo k mnohým masovým popravám, či už to bolo v Kremničke, kde boli tiež mnohé rómske obete, v Nemeckej, či v Čiernom Balogu, kde zlikvidovali rómsku osadu. Rovnako aj vo Zvolene, Valaskej Belej, a v Dubnici nad Váhom, kde bol od novembra 1944 zriadený zaisťovací tábor pre Rómov a vo februári 1945 tam popravili 25 Rómov kvôli šíriacej sa epidémii týfusu,“ objasnil Beránek.

Príhody, ktoré sa spájajú s rómskym holokaustom, sú podľa Kollárovej z ľudského hľadiska veľmi strašné. „Spišskí Rómovia boli tiež často pozbieraní z obcí, predovšetkým tí, ktorí nemali svoju prácu. Dávali ich do sústreďovacích táborov, ktoré boli hlavne na východnom Slovensku,“ povedala pre SITA. Čo sa týka rómskeho holokaustu či vyvražďovania Rómov priamo na území Spiša, počas dlhoročného výskumu objavila iba jeden prípad. „Hovorí o poprave Rómov v popradskej Kvetnici. Išlo o skupinu, ktorá vo Vysokých Tatrách vykrádala chaty,“ uviedla. Na Spiši však podľa jej slov evidovali aj konflikty majoritného obyvateľstva s Rómami. „Napríklad, keď rómska kapela odmietla hrať obyvateľom v jednej dedine na zábave. Mladí muži sa vtedy pomstili tak, že osadu takmer zrovnali so zemou,“ opísala.

Rómom bol vo vojnových časoch zakázaný vstup do kúpeľných miest a do Vysokých Tatier. „Bola to vyhláška, ktorú si vynútili prednostovia okresných úradov, išlo hlavne o žobrajúce deti. No na druhej strane bolo na území Spiša veľa Rómov zamestnaných v tých najťažších prácach, napríklad pri štetovaní ciest. Veľkým zamestnávateľom Rómov na našom území bol aj staviteľ Jozef Šašinka,“ priblížila Kollárová. Rómovia pracovali aj na stavbe sanatória vo Vyšných Hágoch. V Tatrách zase podľa historičky mnoho rómskych žien zamestnávali ako pomocnice v domácnostiach, predávali tiež huby či lesné plody tatranským paničkám a niekedy im umývali a upratovali obydlia. Keďže ich tam v domácnostiach a na stavbách potrebovali, podľa Kollárovej boli chránení. Keď sa ale vypisovali zoznamy Rómov, ktorí mali ísť do sústreďovacích pracovných táborov, starostovia tam podľa jej slov uvádzali skôr prisťahovalcov. „V tom čase bolo ešte dosť rozšírené aj kočovníctvo, týchto Rómov sa chceli obyvatelia zbaviť, pretože ich považovali za príťaž,“ dodala.

Kollárová však pripomenula, že Spiš bol vždy mnohonárodnostný, žili tu Nemci, Slováci, Maďari, Poliaci a Rómovia. „Obyvatelia z Rómov neboli mnohokrát nadšení, ale potrebovali ich, preto ich akceptovali. Možno aj preto tu na Spiši nejaké hromadné vyvražďovanie nebolo. V archíve sa zachovali aj také písomnosti, v ktorých vyslovene starostovia píšu, že u nich nie je žiaden rómsky problém, lebo ‚všetci cigáni pracujú‘,“ opísala. Mnohí z Rómov sa podľa jej slov zapojili aj do Slovenského národného povstania.

(sita)

  |  

Košický kraj napreduje: Ekologické dovolenkovanie propagujú prostredníctvom umenia

KOŠICE – Projekt organizácie Košice Región Turizmus ponúka päť nových miest na stretnutia s umením v krajine.

Prostredníctvom tzv. landartových diel propaguje ekologické dovolenkovanie v Košickom kraji a jeho návštevníkov podnecuje k úvahám o tom, ako spolupracujeme s prírodou.

Zdroj: Košice Región Turizmus

Ako informuje organizácia Košice Región Turizmus v tlačovej správe, namiesto tradičnej komunikácie ponuky zážitkov v Košickom kraji sa tento rok rozhodli priniesť návštevníkom niečo nové. V rámci projektu Umenie na mieste X, ktorý vznikol pri príležitosti desiateho výročia založenia organizácie, vyrástlo v piatich regiónoch kraja päť landartových diel. Diela prepájajú prírodu s človekom, umením a konkrétnou lokalitou.

Navrhnuté boli tak, aby prírodu rešpektovali, ale aby ju zároveň obohatili o novú atraktivitu, ktorá sa stane lákadlom pre turistov. „Spoznanie celej galérie Umenie na mieste X je našou pozvánkou na vycestovanie do piatich zaujímavých lokalít v Košickom kraji, ktoré sa práve vďaka takejto nezvyčajnej kultúrnej intervencii stávajú odteraz ešte výnimočnejšími. Verím, že diela zarezonujú aj v celoslovenskom meradle a návštevníci si k nim nájdu cestu nielen v rámci letných výletov, ale i dlhších dovoleniek,“ uviedla výkonná riaditeľka Košice Región Turizmus Lenka Vargová Jurková.

Jednotlivé diela sú umiestnené v blízkosti Herlianskeho gejzíru, Zádielu, v areáli Senianskych rybníkov, Letohrádku Sans Souci v Iliašovciach a pri jazere Turzov. Podrobnosti o jednotlivých dielach, ich popis, polohu, ale aj tipy na ďalšie zážitky, sú uvedené na stránke www.umenienamieste.sk.

  |  

Neprejazdná cesta. Zrazilo sa viacero áut

NITRA – Pred pár minútami sa na R1 stala hromadná dopravná nehoda. Cesta je momentálne neprejazdná.

Dopravný servis Zelená Vlna informuje o neprejazdnej ceste na R1 za Šoporňou v smere na Nitru. Zrazilo sa tu niekoľko áut a k nehode smerujú všetky záchranné zložky.

Mohlo by Vás zaujímať Nezvestnú Kristínu našli

„Úsek je momentálne podľa viacerých vodičov neprejazdný. Odporúča sa obchádzka cez Patu, potom sa napojiť naspäť na Hájske-Mladý Háj,” informuje Zelená Vlna.