Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Generálna prokuratúra v Bosne vzniesla obvinenie voči prezidentovi Republiky Srbskej

Generálna prokuratúra Bosny a Hercegoviny (BaH) v piatok vzniesla obvinenie voči prezidentovi Republiky srbskej (RS) Miloradovi Dodikovi za nerešpektovanie rozhodnutí vysokého predstaviteľa OSN pre BaH, informovala agentúra HINA.

V kauze figuruje aj Miloš Lukič, ktorý je riaditeľom Úradného vestníka Republiky srbskej (RS). Lukič je obvinený v súvislosti so zverejňovaním rozhodnutí orgánov Banja Luky, ktoré Sarajevo vníma ako kontroverzné.

Podľa bosnianskeho práva môže byť nerešpektovanie rozhodnutí vysokého predstaviteľa OSN pre BaH potrestané odňatím slobody na šesť mesiacov až päť rokov.

Kauza sa týka zákona, ktorý parlament RS prijal 27. júna a na ktorého základe je možné na území RS zablokovať vykonanie rozhodnutí Ústavného súdu BaH v Sarajeve.

Vysoký predstaviteľ OSN pre BaH Christian Schmidt vyhlásil 1. júla tento zákon za neplatný a zaviedol aj zmeny v trestnom zákonníku BaH, ktorými dosiahol, že nerešpektovanie rozhodnutí jeho úradu bude trestné a hrozí za to trest odňatia slobody až na päť rokov.

Súčasťou Schmidtových zmien je aj ustanovenie, že odsúdený v prípade uznania viny stráca právo vykonávať funkciu v ktoromkoľvek orgáne zákonodarnej, výkonnej, súdnej alebo správnej iného orgánu financovaného z štátneho rozpočtu.

Dodik však tieto Schmidtove rozhodnutia ignoroval a 7. júla podpísal výnos, ktorým kontroverzný zákon nadobudol účinnosť. Lukič toto Dodikovo rozhodnutie uverejnil vo vládnom vestníku. Teraz obaja čelia trestnému stíhaniu – ak súd BaH potvrdí obžalobu. Verdikt o vine by znamenal koniec Dodikovej politickej kariéry.

Spojené štáty v reakcii na hlasovanie parlamentu RS začiatkom augusta uvalili sankcie na štyroch bosnianskosrbských predstaviteľov, a to za ich úlohu pri podpore prijatia spomínaného zákona, ktorý de facto podkopáva prelomovú Daytonskú mierovú dohodu z roku 1995.

Dodik je už roky pod sankciami Západu a otvorene neuznáva vysokého predstaviteľa pre BaH Schmidta, ktorého vymenovanie do OSN neodobrili Rusko ani Čína.

Bosna a Hercegovina so svojimi troma hlavnými etnickými skupinami – Bosniakmi (Moslimami), Srbmi a Chorvátmi – je riadená zložitou administratívou, na čele ktorej stojí trojčlenné predsedníctvo.

V súlade s Daytonskou dohodou, ktorou sa podarilo ukončiť vojnový konflikt v 90. rokoch, sa Bosna a Hercegovina rozdelila na dva autonómne subjekty - moslimsko-chorvátsku Federáciu Bosny a Hercegoviny (FBaH) a Republiku srbskú (RS) - a okres Brčko, spravovaný oboma týmito subjektmi.

(tasr)

Minúta  |  

Musk a Zuckerberg sa pobijú v Taliansku

Zápas miliardárov Elona Muska a Marka Zuckerberga sa uskutoční v Taliansku na zatiaľ nešpecifikovanej lokalite. Informoval o tom Musk po stretnutí s talianskou premiérkou Giorgiou Meloniovou a ministrom kultúry Gennarom Sangiulianom. TASR správu prevzala za agentúry DPA.

„(Meloniová a Sangiuliano) súhlasili s veľkolepým priestorom," vyhlásil Musk na svojej platforme X, donedávna známej ako Twitter. Nešpecifikoval však, kde sa zápas odohrá.

Nedávno sa objavili špekulácie, že by sa zápas miliardárov mohol uskutočniť v rímskom Koloseu. Minister Sangiuliano však vylúčil, že sa súboj uskutoční v hlavnom meste Rím. Na priamom prenose, ktorý bude prebiehať na platforme X a Meta, však bude podľa Muska zobrazená staroveká verzia Ríma.

„Premýšľame o tom, ako zorganizovať veľké charitatívne a historické podujatie a zároveň rešpektovať a plne chrániť pamiatky," poznamenal Sangiuliano po stretnutí s Muskom, s ktorým viedol podľa svojich slov dlhú a priateľskú konverzáciu.

Vzhľadom na nejednotné vyjadrenia nie je podľa DPA jasné, kam poputujú vyzbierané peniaze. Podľa Sangiulianiho sa plánuje značná suma – niekoľko miliónov eur – darovať dvom významným talianskym detským nemocniciam. Musk však na platformu X napísal, že celý výťažok z akcie dostanú veteráni.

O organizovanie zápasu sa podľa Muska postará jeho a Zuckerbergova spoločnosť, a teda nie najprestížnejšia organizácia zmiešaných bojových umení UFC.

(tasr)

Minúta  |  

Polícia: O návrhu na väzbu pre Tibora Gašpara vyšetrovateľ zatiaľ nerozhodol

O prípadnom návrhu na väzbu pre bývalého policajného exprezidenta Tibora Gašpara a ďalších obvinených v rámci policajnej akcie Ezechiel 7 vyšetrovateľ Národnej kriminálnej agentúry (NAKA) zatiaľ nerozhodol. Vyplýva to zo stanoviska, ktoré TASR poskytol odbor komunikácie Prezídia Policajného zboru (PZ).

Polícia priblížila, že vyšetrovateľ v piatok vykonal jednu domovú prehliadku, tri prehliadky iných priestorov a následne vypočul dve z troch obvinených osôb. „Po vypočutí obvinených vyšetrovateľ Policajného zboru rozhodne o ďalšom postupe, teda či podá, alebo nepodá prokurátorovi podnet na vzatie obvinených do väzby," uviedla.

Policajnému exprezidentovi spolu s nitrianskym podnikateľom Norbertom B. vzniesli obvinenie pre tri skutky kvalifikované ako prečin podplácania. Tretiemu obvinenému Romanovi S. vniesli obvinenie pre zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny a tri skutky kvalifikované ako zločin prijímania úplatku.

„Korupčné skutky sa týkajú podplácania verejného činiteľa v súvislosti s vyšetrovaním trestných vecí vedených na NAKA Prezídia PZ týkajúcich sa spoločnosti Doprastav, Váhostav a Technopol. Celková odovzdaná suma predstavuje výšku 110 000 eur," uviedli policajti.

Bývalého policajného prezidenta Tibora Gašpara zadržali v piatok v skorých ranných hodinách. Podľa polície zadržanie obvinených bolo vykonané neinvazívnym spôsobom a zákrok bol dokumentovaný videozáznamom.

(tasr)

Minúta  |  

Vysoký komisár OSN: Prezidenta Nigeru držia v "neľudských" podmienkach

Vysoký komisár OSN pre ľudské práva Volker Türk vyjadril v piatok znepokojenie nad zhoršujúcimi sa podmienkami, v ktorých je zadržiavaný zosadený nigerský prezident Mohamed Bazoum a jeho rodina. Türk varoval, že podľa medzinárodného práva by mohlo ísť o neľudské zaobchádzanie, informuje agentúra AFP.

"Som veľmi znepokojený rýchlo sa zhoršujúcimi podmienkami, v ktorých sú svojvoľne zadržiavaní prezident Nigeru Mohamed Bazoum, jeho manželka a jeho syn," uviedol Türk vo vyhlásení.

Demokraticky zvoleného nigerského prezidenta zosadili ešte 26. júla príslušníci elitnej Prezidentskej gardy.

Türk ďalej uviedol, že dostal "dôveryhodné správy", ktoré naznačujú, že podmienky zadržiavania Bazouma a jeho rodiny hraničia s neľudským a ponižujúcim zaobchádzaním, čo je v rozpore s medzinárodnými normami o ľudských právach.

"Dostal som správy, podľa ktorých boli prerušené dodávky elektriny a v období horúčav nemajú prístup k čistej pitnej vode ani potrebným liekom," upozornil Türk.

"Tí, čo sú zodpovední za zadržanie prezidenta, musia zabezpečiť plné rešpektovanie a ochranu jeho ľudských práv a práv všetkých ostatných zadržiavaných," dodal.

(tasr)

Minúta  |  

ČR: Súd potrestal ženy, ktoré falšovali certifikáty o zaočkovaní proti covidu

Okresný súd vo Vsetíne potrestal štyri ženy za falšovanie certifikátov o zaočkovaní proti covidu-19. Na jeseň 2021 ich predali 74 ľuďom. Informuje o tom pražská spravodajkyňa TASR, ktorá sa odvoláva na správu Českého rozhlasu Zlín.

Dve z potrestaných žien pracovali v očkovacom centre Vsetínskej nemocnice a na jeseň 2021 vydávali sfalšované potvrdenia o zaočkovaní proti covidu. Jedna z nich okrem toho vedome zničila viac než 70 dávok vakcín.

Ďalšie dve ženy hľadali ľudí, ktorí by o falošné certifikáty mali záujem. Potrebné údaje posielali pracovníčke očkovacieho centra a od záujemcov vyberali peniaze od dvoch do siedmich tisíc českých korún (zhruba 80 až 300 eur) za jednu falošnú dávku. Tieto úplatky vrátane kozmetiky a ďalších vecí dosiahli hodnotu takmer pol milióna korún (viac než 20.000 eur).

Hlavná organizátorka za to dostala desaťmesačnú podmienku. Všetkým ženám tiež súd uložil peňažné tresty, a to v rôznych čiastkach od 20- do 122-tisíc korún. Zároveň nariadil prepadnutie finančnej hotovosti a vecí, ktoré za predaj falošných certifikátov ženy získali. Jedna z nich tiež musela zaplatiť 50.000 korún ministerstvu zdravotníctva za úmyselné zničenie vakcín.

Všetkých 74 ľudí, ktorí si falošné certifikáty zakúpili, polícia aktuálne preveruje pre podozrenie z podplácania, uviedol hovorca krajskej polície v Zlíne Petr Jaroš.

(tasr)

Minúta  |  

Čaputová: Stíhanie politikov je citlivá vec, neospravedlňuje však lži

Stíhanie politikov je v každej demokracii citlivá vec a môže vyvolávať rôzne reakcie. Neospravedlňuje to však vedomé šírenie lží. Uviedla to prezidentka SR Zuzana Čaputová v reakcii na vyjadrenia lídra Smeru-SD Roberta Fica, ktorú zaslal jej hovorca Martin Strižinec.

"O to viac je potrebné, aby svoje kroky vysvetlila a obhájila polícia. V medziach, ktoré jej zákon a okolnosti prípadu umožňujú," uviedla prezidentka.

Hlava štátu opakovane odmietla tvrdenia, že by dopredu vedela, či dala súhlas s akoukoľvek policajnou akciou. Označila to za klamstvo lídra Smeru-SD. Tvrdenia sú podľa nej bez faktického základu či bez dôkazu a majú za cieľ spraviť z nej terč.

Smer-SD považuje obvinenie svojho kandidáta vo voľbách a exšéfa polície Tibora Gašpara za útok oficiálnej štátnej moci na opozíciu. Hovorí tiež o zasahovaní do predvolebnej kampane. Fico uviedol, že hlava štátu musela o zásahu vedieť.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.