Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Pred francúzsku základňu v Niamey prišli prívrženci vodcov nedávneho vojenského prevratu v Nigeri

Tisíce prívržencov vodcov nedávneho vojenského prevratu sa v piatok zišli neďaleko francúzskej vojenskej základne na okraji nigerského hlavného mesta Niamey. Informovali o tom reportéri agentúry AFP, pričom dodali, že mnohí prítomní mali v rukách nielen nigerské, ale aj ruské vlajky.

Podobné zhromaždenie sa 30. júna konalo aj pred francúzskym veľvyslanectvom v Niamey. Vzhľadom na to, že počas neho došlo k násilnostiam i útokom na budovu, vláda v Paríži zorganizovala leteckú evakuáciu svojich občanov. Spolu s nimi Niamey opustili aj občania iných štátov.

Piatková demonštrácia v blízkosti leteckej základne mala pokojný priebeh, konštatovala AFP.
Demonštranti počas nej skandovali: "Preč s Francúzskom, preč s ECOWAS" - Hospodárskym spoločenstvom západoafrických štátov, ktoré vo štvrtok schválilo rozmiestnenie "pohotovostných síl na obnovenie ústavného poriadku" v Nigeri.

Jeden z demonštrantov pre AFP na margo zhromaždenia objasnil: "Chystáme sa prinútiť Francúzov odísť! ECOWAS nie je nezávislý, je manipulovaný Francúzskom, je tu vplyv zvonku."

Francúzsko má v Nigeri približne 1500 vojakov, ktorí sú tam vyslaní na pomoc nigerskej armáde v jej boji proti džihádistickému povstaniu. Mnohí z francúzskych vojakov sú rozmiestnení na leteckej základni neďaleko Niamey, ktorú zdieľajú s nigerskými ozbrojenými silami.

https://twitter.com/DD_Geopolitics/status/1690047887831678976

K zosadeniu demokraticky zvoleného prezidenta Mohameda Bazouma jeho prezidentskou gardou došlo 26. júla. Tento krok odsúdili krajiny západnej Afriky, Organizácia Spojených národov i Západ vrátane Francúzska - bývalej koloniálnej veľmoci a blízkeho Bazoumovho spojenca.

V súvislosti s rozhodnutím štvrtkového summitu ECOWAS o aktivácii pohotovostných jednotiek sa v sobotu v ghanskom hlavnom meste Akkra uskutoční stretnutie náčelníkov vojenských štábov ECOWAS.

Od tohto stretnutia sa očakáva, že velitelia budú lídrov ECOWAS informovať o "najlepších možnostiach", pokiaľ ide o ich rozhodnutie aktivovať a nasadiť "pohotovostné sily".

ECOWAS, ktoré stále dúfa vo vyriešenie krízy v Nigeri prostredníctvom diplomacie, nešpecifikovalo žiadny harmonogram, ani počet či príslušnosť vojakov tvoriacich jeho "pohotovostné sily".

Africká únia v piatok informovala, že podporuje rozhodnutia ECOWAS týkajúce sa Nigeru a vyzvala medzinárodné spoločenstvo, aby zachránilo život prezidentovi Bazoumovi, ktorého životné podmienky v internácii sa zhoršujú.

(tasr)

Minúta  |  

Hlad ohrozuje v Sudáne viac než 20 miliónov ľudí

V dôsledku bojov v Sudáne ohrozuje hlad vyše 20 miliónov ľudí. Konštatuje sa to v piatkovom vyhlásení Svetového potravinového programu (WFP). TASR o tom informuje na základe správy agentúry DPA.

Zo 46 miliónov obyvateľov krajiny trpí zhruba 6,3 milióna ľudí život ohrozujúcim nedostatkom potravín, spresnil predstaviteľ WFP v Sudáne Eddie Rowe.

Od vypuknutia bojov v apríli tohto roka sa konflikt rozšíril, čo podľa Rowea sťažuje dodávky pomoci civilistom. Rowe vyzval bojujúce strany, aby dodávky pomoci uľahčili.

Minulý týždeň sa WFP podarilo po prvýkrát dopraviť potravinovú pomoc do najviac postihnutých oblastí štátu Západný Dárfúr hraničiaceho s Čadom.

Rowe označil situáciu v Západnom a Strednom Dárfúre za "katastrofickú", keďže väčšina mužov v dedinách Západného Dárfúru zahynula, utrpela zranenia či je nezvestná. Ich rodiny sú tak nútené postarať sa o seba vlastnými silami. "Tieto rodiny sotva prežívajú," upozornil.

Vojna v Sudáne vypukla v polovici apríla po zdĺhavom mocenskom boji medzi de facto prezidentom Abdalom Fattáhom Burhánom a viceprezidentom Muhammadom Hamdánom Daklúom. Obaja generáli pôvodne prevzali moc v krajine ešte v roku 2021 spoločne, neskôr sa však z nich stali rivali.

Boje sa sústreďujú v metropole Chartúm a susediacich mestách, ako aj v regióne Dárfúr na západe Sudánu. Bojuje sa pritom často odohrávajú v blízkosti obývaných oblastí.

(tasr)

Minúta  |  

Generálna prokuratúra v Bosne vzniesla obvinenie voči prezidentovi Republiky Srbskej

Generálna prokuratúra Bosny a Hercegoviny (BaH) v piatok vzniesla obvinenie voči prezidentovi Republiky srbskej (RS) Miloradovi Dodikovi za nerešpektovanie rozhodnutí vysokého predstaviteľa OSN pre BaH, informovala agentúra HINA.

V kauze figuruje aj Miloš Lukič, ktorý je riaditeľom Úradného vestníka Republiky srbskej (RS). Lukič je obvinený v súvislosti so zverejňovaním rozhodnutí orgánov Banja Luky, ktoré Sarajevo vníma ako kontroverzné.

Podľa bosnianskeho práva môže byť nerešpektovanie rozhodnutí vysokého predstaviteľa OSN pre BaH potrestané odňatím slobody na šesť mesiacov až päť rokov.

Kauza sa týka zákona, ktorý parlament RS prijal 27. júna a na ktorého základe je možné na území RS zablokovať vykonanie rozhodnutí Ústavného súdu BaH v Sarajeve.

Vysoký predstaviteľ OSN pre BaH Christian Schmidt vyhlásil 1. júla tento zákon za neplatný a zaviedol aj zmeny v trestnom zákonníku BaH, ktorými dosiahol, že nerešpektovanie rozhodnutí jeho úradu bude trestné a hrozí za to trest odňatia slobody až na päť rokov.

Súčasťou Schmidtových zmien je aj ustanovenie, že odsúdený v prípade uznania viny stráca právo vykonávať funkciu v ktoromkoľvek orgáne zákonodarnej, výkonnej, súdnej alebo správnej iného orgánu financovaného z štátneho rozpočtu.

Dodik však tieto Schmidtove rozhodnutia ignoroval a 7. júla podpísal výnos, ktorým kontroverzný zákon nadobudol účinnosť. Lukič toto Dodikovo rozhodnutie uverejnil vo vládnom vestníku. Teraz obaja čelia trestnému stíhaniu – ak súd BaH potvrdí obžalobu. Verdikt o vine by znamenal koniec Dodikovej politickej kariéry.

Spojené štáty v reakcii na hlasovanie parlamentu RS začiatkom augusta uvalili sankcie na štyroch bosnianskosrbských predstaviteľov, a to za ich úlohu pri podpore prijatia spomínaného zákona, ktorý de facto podkopáva prelomovú Daytonskú mierovú dohodu z roku 1995.

Dodik je už roky pod sankciami Západu a otvorene neuznáva vysokého predstaviteľa pre BaH Schmidta, ktorého vymenovanie do OSN neodobrili Rusko ani Čína.

Bosna a Hercegovina so svojimi troma hlavnými etnickými skupinami – Bosniakmi (Moslimami), Srbmi a Chorvátmi – je riadená zložitou administratívou, na čele ktorej stojí trojčlenné predsedníctvo.

V súlade s Daytonskou dohodou, ktorou sa podarilo ukončiť vojnový konflikt v 90. rokoch, sa Bosna a Hercegovina rozdelila na dva autonómne subjekty - moslimsko-chorvátsku Federáciu Bosny a Hercegoviny (FBaH) a Republiku srbskú (RS) - a okres Brčko, spravovaný oboma týmito subjektmi.

(tasr)

Minúta  |  

Musk a Zuckerberg sa pobijú v Taliansku

Zápas miliardárov Elona Muska a Marka Zuckerberga sa uskutoční v Taliansku na zatiaľ nešpecifikovanej lokalite. Informoval o tom Musk po stretnutí s talianskou premiérkou Giorgiou Meloniovou a ministrom kultúry Gennarom Sangiulianom. TASR správu prevzala za agentúry DPA.

„(Meloniová a Sangiuliano) súhlasili s veľkolepým priestorom," vyhlásil Musk na svojej platforme X, donedávna známej ako Twitter. Nešpecifikoval však, kde sa zápas odohrá.

Nedávno sa objavili špekulácie, že by sa zápas miliardárov mohol uskutočniť v rímskom Koloseu. Minister Sangiuliano však vylúčil, že sa súboj uskutoční v hlavnom meste Rím. Na priamom prenose, ktorý bude prebiehať na platforme X a Meta, však bude podľa Muska zobrazená staroveká verzia Ríma.

„Premýšľame o tom, ako zorganizovať veľké charitatívne a historické podujatie a zároveň rešpektovať a plne chrániť pamiatky," poznamenal Sangiuliano po stretnutí s Muskom, s ktorým viedol podľa svojich slov dlhú a priateľskú konverzáciu.

Vzhľadom na nejednotné vyjadrenia nie je podľa DPA jasné, kam poputujú vyzbierané peniaze. Podľa Sangiulianiho sa plánuje značná suma – niekoľko miliónov eur – darovať dvom významným talianskym detským nemocniciam. Musk však na platformu X napísal, že celý výťažok z akcie dostanú veteráni.

O organizovanie zápasu sa podľa Muska postará jeho a Zuckerbergova spoločnosť, a teda nie najprestížnejšia organizácia zmiešaných bojových umení UFC.

(tasr)

Minúta  |  

Polícia: O návrhu na väzbu pre Tibora Gašpara vyšetrovateľ zatiaľ nerozhodol

O prípadnom návrhu na väzbu pre bývalého policajného exprezidenta Tibora Gašpara a ďalších obvinených v rámci policajnej akcie Ezechiel 7 vyšetrovateľ Národnej kriminálnej agentúry (NAKA) zatiaľ nerozhodol. Vyplýva to zo stanoviska, ktoré TASR poskytol odbor komunikácie Prezídia Policajného zboru (PZ).

Polícia priblížila, že vyšetrovateľ v piatok vykonal jednu domovú prehliadku, tri prehliadky iných priestorov a následne vypočul dve z troch obvinených osôb. „Po vypočutí obvinených vyšetrovateľ Policajného zboru rozhodne o ďalšom postupe, teda či podá, alebo nepodá prokurátorovi podnet na vzatie obvinených do väzby," uviedla.

Policajnému exprezidentovi spolu s nitrianskym podnikateľom Norbertom B. vzniesli obvinenie pre tri skutky kvalifikované ako prečin podplácania. Tretiemu obvinenému Romanovi S. vniesli obvinenie pre zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny a tri skutky kvalifikované ako zločin prijímania úplatku.

„Korupčné skutky sa týkajú podplácania verejného činiteľa v súvislosti s vyšetrovaním trestných vecí vedených na NAKA Prezídia PZ týkajúcich sa spoločnosti Doprastav, Váhostav a Technopol. Celková odovzdaná suma predstavuje výšku 110 000 eur," uviedli policajti.

Bývalého policajného prezidenta Tibora Gašpara zadržali v piatok v skorých ranných hodinách. Podľa polície zadržanie obvinených bolo vykonané neinvazívnym spôsobom a zákrok bol dokumentovaný videozáznamom.

(tasr)

Minúta  |  

Vysoký komisár OSN: Prezidenta Nigeru držia v "neľudských" podmienkach

Vysoký komisár OSN pre ľudské práva Volker Türk vyjadril v piatok znepokojenie nad zhoršujúcimi sa podmienkami, v ktorých je zadržiavaný zosadený nigerský prezident Mohamed Bazoum a jeho rodina. Türk varoval, že podľa medzinárodného práva by mohlo ísť o neľudské zaobchádzanie, informuje agentúra AFP.

"Som veľmi znepokojený rýchlo sa zhoršujúcimi podmienkami, v ktorých sú svojvoľne zadržiavaní prezident Nigeru Mohamed Bazoum, jeho manželka a jeho syn," uviedol Türk vo vyhlásení.

Demokraticky zvoleného nigerského prezidenta zosadili ešte 26. júla príslušníci elitnej Prezidentskej gardy.

Türk ďalej uviedol, že dostal "dôveryhodné správy", ktoré naznačujú, že podmienky zadržiavania Bazouma a jeho rodiny hraničia s neľudským a ponižujúcim zaobchádzaním, čo je v rozpore s medzinárodnými normami o ľudských právach.

"Dostal som správy, podľa ktorých boli prerušené dodávky elektriny a v období horúčav nemajú prístup k čistej pitnej vode ani potrebným liekom," upozornil Türk.

"Tí, čo sú zodpovední za zadržanie prezidenta, musia zabezpečiť plné rešpektovanie a ochranu jeho ľudských práv a práv všetkých ostatných zadržiavaných," dodal.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.