Preskočiť na obsah
  |  

Fidesz mal tajne financovať zahraničných Maďarov, a to aj na Slovensku

Prostredníctvom neverejných vládnych rozhodnutí poskytla maďarská vláda premiéra Viktora Orbána stovky miliónov forintov organizáciám zahraničných Maďarov, ktoré podporujú politické ciele Fideszu, a to najmä v rumunskom Sedmohradsku a na Slovensku. Vyplýva to zo zistení servera hvg.hu zverejnených v piatok, informuje spravodajca TASR v Budapešti.

Server na základe rozhodnutia Súdu hlavného mesta z marca tohto roka mohol nahliadnuť do vládnych rozhodnutí spred dvanástich rokov, ktoré po ich vzniku boli desať rokov "neverejné". Súd na prvom stupni rozhodol v prospech hvg.hu a nariadil vláde vyhovieť žiadosti o zverejnenie vyše 30 vládnych rozhodnutí vo verejnom záujme.

Orbánov kabinet len v roku 2011 takto rozdelil 787 miliónov forintov (2,043 milióna eur) verejných financií, píše server. Z organizácií Maďarov na Slovensku dostali 190 miliónov forintov (493.340 eur) občianske združenie Főnix Polgári Társulás a 50 miliónov forintov (129.826 eur) občianske združenie Pro Futuro Hungarica.

V piatich príslušných vládnych rozhodnutiach, ktoré síce nepatrili do kategórie úplne utajených, avšak neboli ani verejné, sa vynechali dôvody a kritériá výberu zahraničných maďarských občianskych organizácií, ktoré majú byť podporené zo štátneho rozpočtu, ale vo väčšine prípadov chýbal aj účel použitia sumy. Štyri z uvedených piatich dokumentov podpísal premiér Orbán a jedno rozhodnutie signoval vicepremiér Zsolt Semjén, píše hvg.hu.

(tasr)

  |  

EÚ dodala Ukrajine 224 tisíc kusov delostreleckej munície

Európska únia odovzdala Ukrajine 223 800 kusov delostreleckej munície, uviedol hovorca EÚ Peter Stano s tým, že ide o prvú časť dodávky celkovo milióna kusov munície, ktoré európske krajiny sľúbili poskytnúť ukrajinskej armáde v priebehu roka. Informovala o tom v piatok agentúra AFP.

Podľa plánu dohodnutého vo februári EÚ vyčlenila dve miliardy eur na výrobu delostreleckej munície i na nákup už vyrobenej.

Stano spresnil, že v rámci prvej fázy plánu - medzi 9. februárom a 31. májom - bola vyčlenená jedna miliarda eur na preplatenie približne polovice nákladov na náboje poskytnuté členmi EÚ z ich existujúcich arzenálov.

"Členské štáty dodali okolo 223 800 kusov delostreleckej munície - samohybnú, presne navádzanú a mínometnú muníciu s dlhým doletom - a 2300 rakiet všetkých typov," uviedol Stano.

Šéf zahraničnej politiky EÚ Josep Borrell v máji uviedol, že Európska únia dodala Ukrajine 220 tisíc kusov nábojov, čo znamená, že európske krajiny výrazne zaostávajú za plánom splniť svoj prísľub o dodaní milióna nábojov do budúcej jari, konštatovala vo svojej správe agentúra AFP.

Dodala, že v druhej fáze plánu EÚ sa plánuje objednať výrobu 155-milimetrových nábojov a rakiet pre Ukrajinu.

Podľa vyhlásenia EÚ sa očakáva, že rámcové zmluvy s výrobcami budú podpísané v priebehu nasledujúcich týždňov, čo umožní členom EÚ začať zadávať objednávky.

AFP upozornila, že na to, aby sa splnil harmonogram dodávok načrtnutý Európskou úniou, musí byť podpísanie zmlúv ukončené do konca septembra.

EÚ a jej členské štáty tvrdia, že od začiatku ruskej invázie vo februári 2023 minuli na dodávky zbraní všetkého druhu pre Ukrajinu približne 20 miliárd eur.

Podľa Pentagónu Spojené štáty k 25. júlu poskytli Ukrajine ako vojenskú pomoc viac ako 43,7 miliardy dolárov a Biely dom vo štvrtok požiadal Kongres USA o ďalších 13 miliárd dolárov na nové vojenské výdavky pre Ukrajinu.

(tasr)

  |  

OSN prečerpala viac ako milión barelov ropy zo starého tankera pri pobreží Jemenu

OSN v piatok úspešne prečerpala viac ako milión barelov ropy zo starého tankera ukotveného pri pobreží Jemenu do náhradného plavidla, čím sa predišlo bezprostrednej ekologickej katastrofe. Tanker v dôsledku zhoršeného stavu však stále predstavuje environmentálnu hrozbu. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

Správu o úspešnom prečerpaní ropy uvítal aj generálny tajomník OSN António Guterres.

Svetová organizácia už pred tým varovala, že aj v prípade, ak sa zo starého tankera prečerpá všetka ropa, samotné plavidlo bude naďalej predstavovať hrozbu pre životné prostredie, pretože v ňom ostali viskózne zvyšky ropy a tankeru stále hrozí rozpadnutie či výbuch.

Počas nasledujúcich dvoch až troch týždňov sa podľa šéfa UNDP Achima Steinera očakáva rozobratie a vyčistenie nádrží starého tankeru a jeho príprava na odtiahnutie a zošrotovanie.

Tanker Safer už viac ako 30 rokov kotví v Červenom mori asi 50 kilometrov severne od západojemenského prístavu Hudajda. Od roku 2015 bola jeho údržba pozastavená pre občiansku vojnu v Jemene.

Predstavitelia OSN dlhodobo upozorňovali na možné dôsledky ropnej havárie, ktorá by zasiahla pobrežie Jemenu a podmorský život.

https://twitter.com/beleefboskalis/status/1690035515947413504

Odstraňovanie škôd možnej ropnej havárie odhadovala OSN na približne 20 miliárd dolárov. Vyliata ropa by mohla vzhľadom na polohu tankera narušiť lodnú dopravu smerujúcu cez strategický prieliv Báb al-Mandáb v Červenom mori a zdevastovať morský ekosystém i rybolov.

OSN zakúpila v marci náhradný tanker s názvom Jemen, do ktorého sa od 25. júla prečerpávala ropa z chátrajúceho tankeru. Operácia stála vyše 140 miliónov dolárov, z ktorých ešte stále treba doplatiť približne 20 miliónov. Medzinárodné spoločenstvo k tomu v piatok vyzval šéf rezortu americkej diplomacie Antony Blinken.

Podľa AFP je však stále otázne, čo sa stane s prečerpanou ropou v súčasnosti nachádzajúcou sa už v novom tankeri Jemen. Šéf UNDP Steiner povedal, že do konca roka bude plavidlo udržiavať v menej OSN prepravná spoločnosť Euronav. Potrebná je však podľa neho dlhodobá dohoda medzi stranami bojujúcimi v jemenskej občianskej vojne, ktoré by mali tento tanker v budúcnosti spravovať.

(tasr)

  |  

Pred francúzsku základňu v Niamey prišli prívrženci vodcov nedávneho vojenského prevratu v Nigeri

Tisíce prívržencov vodcov nedávneho vojenského prevratu sa v piatok zišli neďaleko francúzskej vojenskej základne na okraji nigerského hlavného mesta Niamey. Informovali o tom reportéri agentúry AFP, pričom dodali, že mnohí prítomní mali v rukách nielen nigerské, ale aj ruské vlajky.

Podobné zhromaždenie sa 30. júna konalo aj pred francúzskym veľvyslanectvom v Niamey. Vzhľadom na to, že počas neho došlo k násilnostiam i útokom na budovu, vláda v Paríži zorganizovala leteckú evakuáciu svojich občanov. Spolu s nimi Niamey opustili aj občania iných štátov.

Piatková demonštrácia v blízkosti leteckej základne mala pokojný priebeh, konštatovala AFP.
Demonštranti počas nej skandovali: "Preč s Francúzskom, preč s ECOWAS" - Hospodárskym spoločenstvom západoafrických štátov, ktoré vo štvrtok schválilo rozmiestnenie "pohotovostných síl na obnovenie ústavného poriadku" v Nigeri.

Jeden z demonštrantov pre AFP na margo zhromaždenia objasnil: "Chystáme sa prinútiť Francúzov odísť! ECOWAS nie je nezávislý, je manipulovaný Francúzskom, je tu vplyv zvonku."

Francúzsko má v Nigeri približne 1500 vojakov, ktorí sú tam vyslaní na pomoc nigerskej armáde v jej boji proti džihádistickému povstaniu. Mnohí z francúzskych vojakov sú rozmiestnení na leteckej základni neďaleko Niamey, ktorú zdieľajú s nigerskými ozbrojenými silami.

https://twitter.com/DD_Geopolitics/status/1690047887831678976

K zosadeniu demokraticky zvoleného prezidenta Mohameda Bazouma jeho prezidentskou gardou došlo 26. júla. Tento krok odsúdili krajiny západnej Afriky, Organizácia Spojených národov i Západ vrátane Francúzska - bývalej koloniálnej veľmoci a blízkeho Bazoumovho spojenca.

V súvislosti s rozhodnutím štvrtkového summitu ECOWAS o aktivácii pohotovostných jednotiek sa v sobotu v ghanskom hlavnom meste Akkra uskutoční stretnutie náčelníkov vojenských štábov ECOWAS.

Od tohto stretnutia sa očakáva, že velitelia budú lídrov ECOWAS informovať o "najlepších možnostiach", pokiaľ ide o ich rozhodnutie aktivovať a nasadiť "pohotovostné sily".

ECOWAS, ktoré stále dúfa vo vyriešenie krízy v Nigeri prostredníctvom diplomacie, nešpecifikovalo žiadny harmonogram, ani počet či príslušnosť vojakov tvoriacich jeho "pohotovostné sily".

Africká únia v piatok informovala, že podporuje rozhodnutia ECOWAS týkajúce sa Nigeru a vyzvala medzinárodné spoločenstvo, aby zachránilo život prezidentovi Bazoumovi, ktorého životné podmienky v internácii sa zhoršujú.

(tasr)

  |  

Hlad ohrozuje v Sudáne viac než 20 miliónov ľudí

V dôsledku bojov v Sudáne ohrozuje hlad vyše 20 miliónov ľudí. Konštatuje sa to v piatkovom vyhlásení Svetového potravinového programu (WFP). TASR o tom informuje na základe správy agentúry DPA.

Zo 46 miliónov obyvateľov krajiny trpí zhruba 6,3 milióna ľudí život ohrozujúcim nedostatkom potravín, spresnil predstaviteľ WFP v Sudáne Eddie Rowe.

Od vypuknutia bojov v apríli tohto roka sa konflikt rozšíril, čo podľa Rowea sťažuje dodávky pomoci civilistom. Rowe vyzval bojujúce strany, aby dodávky pomoci uľahčili.

Minulý týždeň sa WFP podarilo po prvýkrát dopraviť potravinovú pomoc do najviac postihnutých oblastí štátu Západný Dárfúr hraničiaceho s Čadom.

Rowe označil situáciu v Západnom a Strednom Dárfúre za "katastrofickú", keďže väčšina mužov v dedinách Západného Dárfúru zahynula, utrpela zranenia či je nezvestná. Ich rodiny sú tak nútené postarať sa o seba vlastnými silami. "Tieto rodiny sotva prežívajú," upozornil.

Vojna v Sudáne vypukla v polovici apríla po zdĺhavom mocenskom boji medzi de facto prezidentom Abdalom Fattáhom Burhánom a viceprezidentom Muhammadom Hamdánom Daklúom. Obaja generáli pôvodne prevzali moc v krajine ešte v roku 2021 spoločne, neskôr sa však z nich stali rivali.

Boje sa sústreďujú v metropole Chartúm a susediacich mestách, ako aj v regióne Dárfúr na západe Sudánu. Bojuje sa pritom často odohrávajú v blízkosti obývaných oblastí.

(tasr)

  |  

Generálna prokuratúra v Bosne vzniesla obvinenie voči prezidentovi Republiky Srbskej

Generálna prokuratúra Bosny a Hercegoviny (BaH) v piatok vzniesla obvinenie voči prezidentovi Republiky srbskej (RS) Miloradovi Dodikovi za nerešpektovanie rozhodnutí vysokého predstaviteľa OSN pre BaH, informovala agentúra HINA.

V kauze figuruje aj Miloš Lukič, ktorý je riaditeľom Úradného vestníka Republiky srbskej (RS). Lukič je obvinený v súvislosti so zverejňovaním rozhodnutí orgánov Banja Luky, ktoré Sarajevo vníma ako kontroverzné.

Podľa bosnianskeho práva môže byť nerešpektovanie rozhodnutí vysokého predstaviteľa OSN pre BaH potrestané odňatím slobody na šesť mesiacov až päť rokov.

Kauza sa týka zákona, ktorý parlament RS prijal 27. júna a na ktorého základe je možné na území RS zablokovať vykonanie rozhodnutí Ústavného súdu BaH v Sarajeve.

Vysoký predstaviteľ OSN pre BaH Christian Schmidt vyhlásil 1. júla tento zákon za neplatný a zaviedol aj zmeny v trestnom zákonníku BaH, ktorými dosiahol, že nerešpektovanie rozhodnutí jeho úradu bude trestné a hrozí za to trest odňatia slobody až na päť rokov.

Súčasťou Schmidtových zmien je aj ustanovenie, že odsúdený v prípade uznania viny stráca právo vykonávať funkciu v ktoromkoľvek orgáne zákonodarnej, výkonnej, súdnej alebo správnej iného orgánu financovaného z štátneho rozpočtu.

Dodik však tieto Schmidtove rozhodnutia ignoroval a 7. júla podpísal výnos, ktorým kontroverzný zákon nadobudol účinnosť. Lukič toto Dodikovo rozhodnutie uverejnil vo vládnom vestníku. Teraz obaja čelia trestnému stíhaniu – ak súd BaH potvrdí obžalobu. Verdikt o vine by znamenal koniec Dodikovej politickej kariéry.

Spojené štáty v reakcii na hlasovanie parlamentu RS začiatkom augusta uvalili sankcie na štyroch bosnianskosrbských predstaviteľov, a to za ich úlohu pri podpore prijatia spomínaného zákona, ktorý de facto podkopáva prelomovú Daytonskú mierovú dohodu z roku 1995.

Dodik je už roky pod sankciami Západu a otvorene neuznáva vysokého predstaviteľa pre BaH Schmidta, ktorého vymenovanie do OSN neodobrili Rusko ani Čína.

Bosna a Hercegovina so svojimi troma hlavnými etnickými skupinami – Bosniakmi (Moslimami), Srbmi a Chorvátmi – je riadená zložitou administratívou, na čele ktorej stojí trojčlenné predsedníctvo.

V súlade s Daytonskou dohodou, ktorou sa podarilo ukončiť vojnový konflikt v 90. rokoch, sa Bosna a Hercegovina rozdelila na dva autonómne subjekty - moslimsko-chorvátsku Federáciu Bosny a Hercegoviny (FBaH) a Republiku srbskú (RS) - a okres Brčko, spravovaný oboma týmito subjektmi.

(tasr)