Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Zlyhali varovné sirény. Lesné požiare na Havaji zabili už 67 ľudí

Počet obetí ničivých lesných požiarov v americkom štáte Havaj stúpol na 67 po tom, ako úrady v piatok potvrdili ďalších 12 mŕtvych. Predstavitelia ostrova Maui v online vyhlásení uviedli, že hasiči pokračujú v boji s požiarom, ktorý ešte stále nie je úplne pod kontrolou. Obyvatelia mesta Lahaina sa medzitým mohli prvýkrát vrátiť domov, aby zhodnotili škody.

Požiare sú najtragickejšou prírodnou katastrofou na Havajských ostrovoch za posledné desaťročia. Prekonali aj rok 1960, keď si vlna cunami, ktorá zasiahla ostrov Havaj, vyžiadala 61 obetí. Ešte smrteľnejšie cunami v roku 1946, ktoré na Veľkom ostrove zabilo viac ako 150 ľudí, podnietilo vznik celoplošného varovného systému. Jeho súčasťou sú sirény, ktoré sa raz mesačne spúšťajú kvôli testovaniu ich funkčnosti.

Mnoho ľudí, ktorí prežili požiare, však v rozhovoroch uviedlo, že nepočuli žiadne sirény, ani nedostali varovanie, ktoré by im poskytlo dostatok času na prípravu. To, že sú v nebezpečenstve, si uvedomili až keď v blízkosti videli plamene alebo počuli výbuchy.

Záznamy o riadení núdzových situácií na Havaji nenasvedčujú tomu, že by pred tým, ako ľudia museli utekať o život, zazneli varovné sirény. Úradníci namiesto toho poslali varovania na mobilné telefóny a cez televízne a rozhlasové stanice, no rozsiahle výpadky elektriny a mobilných telefónov mohli obmedziť ich dosah.

Podľa tamojšieho guvernéra Josha Greena počet obetí pravdepodobne ešte vzrastie, keďže pátracie a záchranné operácie stále pokračujú. Uviedol, že obyvateľom Lahainy v piatok dovolili vrátiť sa domov, aby si skontrolovali svoj majetok. Úrady vyhlásili zákaz vychádzania od 22 h. do soboty 6 h.

Požiare poháňané suchom a silným vetrom, ktorý spôsobuje hurikán Dora prechádzajúci južne od Havajských ostrovov, vypukli na Maui v utorok. Desiatky ľudí utrpeli zranenia, niektorí vážne. Úrady z ostrova evakuovali tisíce ľudí.

Americký prezident Joe Biden vyhlásil lesné požiare na Havaji za katastrofu. Uvoľnil tak federálne fondy pre najviac zasiahnutý ostrov Maui.

(tasr)

Minúta  |  

Nemecký kancelár Scholz vylúčil akúkoľvek spoluprácu s AfD

Nemecký kancelár Olaf Scholz vylúčil akúkoľvek formu spolupráce, či už na komunálnej, krajinskej alebo celoštátnej úrovni, so stranou Alternatíva pre Nemecko (AfD).

"S touto stranou nemôže a nesmie existovať žiadna spolupráca," vyhlásil sociálnodemokratický kancelár v piatok zverejnenom rozhovore pre regionálny denník Thüringer Allgemeine.

Jeho vyjadrenia prichádzajú po nedávnom televíznom rozhovore s Friedrichom Merzom, lídrom konzervatívnej Kresťanskodemokratickej únie (CDU), ktorý naznačil, že CDU by mohla spolupracovať s AfD v komunálnej politike.        

"Nevidím dôvod na spoluprácu ani v obciach," oponoval Scholz. "Ak niekto chce, aby sa postavil denný stacionár, môže takýto návrh podať sám. Nepotrebuje na to extrémne pravicovú stranu," vyhlásil.

Merz v spomínanom rozhovore pre nemeckú verejnoprávnu televíziu ZDF povedal, že jeho strana musí uznať volebné úspechy AfD, a dodal, že "v miestnych samosprávach treba hľadať spôsoby, ako spoločne formovať mesto, okres, či spolkový štát". Toto vyjadrenie sa stretlo s ostrou kritikou zvonku aj zvnútra strany, najmä preto, že CDU v roku 2018 prijala uznesenie, v ktorom sa uvádza, že nebude spolupracovať ani s krajne ľavicovou stranou Die Linke (Ľavica), ani s AfD.

Na otázku, či je problémom situácia v durínskom krajinskom parlamente, kde má AfD silnú podporu a nedávno prvýkrát vyhrala voľby do okresného zastupiteľstva, Scholz odpovedal, že "skutočný problém je v tom, že AfD získava takú veľkú podporu – nielen od voličov, ktorí podporujú extrémistické ciele strany, ale aj od tých, ktorým sa tieto ciele v skutočnosti zdajú nesprávne, no chcú svojim hlasom vyjadriť svoje obavy alebo protest". Dodal, že cieľom musí byť získať týchto voličov späť.

(tasr, est)

Minúta  |  

Kuleba: Rakety, o ktoré žiada Ukrajina, nebudú použité na ruskom území

Ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba v piatok ubezpečil, že rakety, o ktoré Ukrajina žiada Nemecko a Spojené štáty, nebudú použité na ruskom území.

Vo svojom príspevku na sociálnej sieti X, predtým známej ako Twitter, Kuleba označil rakety dlhého doletu za "rozhodujúce" a dodal, že Ukrajina požiadala obe spomínané krajiny, aby ich dodali "čo najskôr". Uistil pri tom Berlín a Washington, že rakety "budú použité iba v rámci (ukrajinských) hraníc. Súčasne však upozornil, že "čím dlhší je dostrel, tým kratšia je vojna."

Agentúra DPA, ktorá Kulebov status citovala, pripomenula, že Ukrajina má záujem získať od Nemecka riadené strely s plochou dráhou letu Taurus, ktoré majú dolet až 500 kilometrov, a o podobný zbraňový systém - taktické balistické rakety ATACMS - Kyjev žiada Spojené štáty.

Ukrajina potrebuje tieto zbrane na likvidáciu ruských základní a zásobovacích liniek ďaleko za frontom. Nemecká vláda sa však obáva, že dôjde aj k útokom na ruské územie, dodala DPA citovaná agentúrou TASR. Rozhlasová stanica Deutsche Welle v piatok informovala, že nemecký kancelár Olaf Scholz sa údajne snaží o zmeny v programovaní riadených striel Taurus, aby sa predišlo ukrajinským útokom na ruské územie.

(tasr)

Minúta  |  

Ukrajina začala so Spojeným kráľovstvom konzultácie o bezpečnostných zárukách

Ukrajina začala v piatok rokovať so Spojeným kráľovstvom o bilaterálnej dohode o bezpečnostných záväzkoch. Rokovanie prebieha na pracovnej úrovni. Na svojom konte na platforme X, známej donedávna pod názvom Twitter, o tom podľa britskej televízie Sky News informoval šéf kancelárie ukrajinského rezidenta Andrij Jermak.

Základom pre vypracovanie príslušných bilaterálnych dohôd je Spoločné vyhlásenie o podpore Ukrajine, pripomenul Jermak. Tiež uviedol, že cieľom Ukrajiny "je mať prvé takéto dohody do konca roka".

Spojené kráľovstvo podľa Jermaka prejavovalo svoje líderstvo a slúžilo ako príklad pri prijímaní a implementácii "tých najodvážnejších rozhodnutí na podporu Ukrajiny.

"Ukrajinci veľmi oceňujú už poskytnutú pomoc a veríme v ďalšie posilňovanie nášho strategického partnerstva," povedal Jermak.

(tasr)

Minúta  |  

Fidesz mal tajne financovať zahraničných Maďarov, a to aj na Slovensku

Prostredníctvom neverejných vládnych rozhodnutí poskytla maďarská vláda premiéra Viktora Orbána stovky miliónov forintov organizáciám zahraničných Maďarov, ktoré podporujú politické ciele Fideszu, a to najmä v rumunskom Sedmohradsku a na Slovensku. Vyplýva to zo zistení servera hvg.hu zverejnených v piatok, informuje spravodajca TASR v Budapešti.

Server na základe rozhodnutia Súdu hlavného mesta z marca tohto roka mohol nahliadnuť do vládnych rozhodnutí spred dvanástich rokov, ktoré po ich vzniku boli desať rokov "neverejné". Súd na prvom stupni rozhodol v prospech hvg.hu a nariadil vláde vyhovieť žiadosti o zverejnenie vyše 30 vládnych rozhodnutí vo verejnom záujme.

Orbánov kabinet len v roku 2011 takto rozdelil 787 miliónov forintov (2,043 milióna eur) verejných financií, píše server. Z organizácií Maďarov na Slovensku dostali 190 miliónov forintov (493.340 eur) občianske združenie Főnix Polgári Társulás a 50 miliónov forintov (129.826 eur) občianske združenie Pro Futuro Hungarica.

V piatich príslušných vládnych rozhodnutiach, ktoré síce nepatrili do kategórie úplne utajených, avšak neboli ani verejné, sa vynechali dôvody a kritériá výberu zahraničných maďarských občianskych organizácií, ktoré majú byť podporené zo štátneho rozpočtu, ale vo väčšine prípadov chýbal aj účel použitia sumy. Štyri z uvedených piatich dokumentov podpísal premiér Orbán a jedno rozhodnutie signoval vicepremiér Zsolt Semjén, píše hvg.hu.

(tasr)

Minúta  |  

EÚ dodala Ukrajine 224 tisíc kusov delostreleckej munície

Európska únia odovzdala Ukrajine 223 800 kusov delostreleckej munície, uviedol hovorca EÚ Peter Stano s tým, že ide o prvú časť dodávky celkovo milióna kusov munície, ktoré európske krajiny sľúbili poskytnúť ukrajinskej armáde v priebehu roka. Informovala o tom v piatok agentúra AFP.

Podľa plánu dohodnutého vo februári EÚ vyčlenila dve miliardy eur na výrobu delostreleckej munície i na nákup už vyrobenej.

Stano spresnil, že v rámci prvej fázy plánu - medzi 9. februárom a 31. májom - bola vyčlenená jedna miliarda eur na preplatenie približne polovice nákladov na náboje poskytnuté členmi EÚ z ich existujúcich arzenálov.

"Členské štáty dodali okolo 223 800 kusov delostreleckej munície - samohybnú, presne navádzanú a mínometnú muníciu s dlhým doletom - a 2300 rakiet všetkých typov," uviedol Stano.

Šéf zahraničnej politiky EÚ Josep Borrell v máji uviedol, že Európska únia dodala Ukrajine 220 tisíc kusov nábojov, čo znamená, že európske krajiny výrazne zaostávajú za plánom splniť svoj prísľub o dodaní milióna nábojov do budúcej jari, konštatovala vo svojej správe agentúra AFP.

Dodala, že v druhej fáze plánu EÚ sa plánuje objednať výrobu 155-milimetrových nábojov a rakiet pre Ukrajinu.

Podľa vyhlásenia EÚ sa očakáva, že rámcové zmluvy s výrobcami budú podpísané v priebehu nasledujúcich týždňov, čo umožní členom EÚ začať zadávať objednávky.

AFP upozornila, že na to, aby sa splnil harmonogram dodávok načrtnutý Európskou úniou, musí byť podpísanie zmlúv ukončené do konca septembra.

EÚ a jej členské štáty tvrdia, že od začiatku ruskej invázie vo februári 2023 minuli na dodávky zbraní všetkého druhu pre Ukrajinu približne 20 miliárd eur.

Podľa Pentagónu Spojené štáty k 25. júlu poskytli Ukrajine ako vojenskú pomoc viac ako 43,7 miliardy dolárov a Biely dom vo štvrtok požiadal Kongres USA o ďalších 13 miliárd dolárov na nové vojenské výdavky pre Ukrajinu.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.