Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Na Haďom ostrove vztýčili štátny hraničný znak Ukrajiny

Nový štátny hraničný znak Ukrajiny vztýčili na neveľkom, ale strategicky dôležitom Haďom ostrove v Čiernom mori. V sobotu večer o tom informoval portál britskej televízie Sky News.

Toto ukrajinské územie patriace do Odeskej oblasti sa preslávilo hneď na začiatku ruskej invázie vlani vo februári. Vtedy ruskí dôstojníci na vojnovej lodi Moskva, pýche Čiernomorskej flotily, cez vysielačku vyzývali ukrajinských vojakov, ktorí tam boli umiestnení, aby sa vzdali – inak ich zabijú.

Ukrajinci sa však odmietli vzdať a jeden z nich do vysielačky Rusom odkázal: „Ruská vojnová loď, choď do p***!" (Ruskij korabľ, idi na ch*j!)

Táto veta sa stala národným heslom Ukrajiny počas vojny a objavuje sa na bilbordoch, tričkách a poštových známkach.

Rusi ostrov obsadili, ale nakoniec ukrajinské sily vlani v máji spustili okolo Hadieho ostrova ofenzívu a ruské sily sa odtiaľ stiahli. Ešte predtým 14. apríla dve ukrajinské rakety zasiahli ruskú vojnovú loď Moskva. Bola to najväčšia vojnová loď potopená za posledných 40 rokov.

Hadí ostrov sa nachádza sa na okraji ukrajinských výsostných vôd v Čiernom mori. Jeho vlastnenie umožňuje kontrolu námornej trasy do hlavného ukrajinského čiernomorského prístavu Odesa, dôležitého aj pre export obilia.

(tasr)

Minúta  |  

Poliaci by mohli o migrácii rozhodovať v referende. Morawiecki dráždi EÚ aj samotnou otázkou

Poľská vládnuca strana Právo a spravodlivosť (PiS) chce občanom v referende položiť otázku, či v rámci plánov EÚ v oblasti migrácie a azylu podporujú prijatie tisícok nezákonných migrantov z Blízkeho východu a Afriky. Oznámil to v nedeľu poľský premiér Mateusz Morawiecki. TASR správu prevzala z agentúr AP a DPA.

Referendum sa má konať súčasne s parlamentnými voľbami 15. októbra. Morawiecki vo videu na sociálnych sieťach uviedol, že referendová otázka by mala znieť: „Podporujete prijatie tisícov nezákonných prisťahovalcov z Blízkeho východu a Afriky podľa mechanizmu o povinnom prijatí predloženom európskymi byrokratmi."

Varšava je proti zmene azylových plánov Únie; výsledok referenda však nebude mať vplyv na rozhodovací proces v EÚ, pripomína DPA.

Ministri zahraničných vecí členských krajín EÚ sa začiatkom júna dohodli na reforme azylovej politiky EÚ. Členské štáty by podľa nej museli prijať určitý počet migrantov z krajín EÚ vystavených migračným tlakom alebo zaplatiť 20-tisíc eur za každého odmietnutého migranta. Poľská a maďarská vláda s tým však nesúhlasili. Poľsko tvrdí, že každá krajina EÚ by mala sama rozhodovať o tom, akým spôsobom podporí krajiny, do ktorých prichádzajú vysoké počty migrantov.

Popularita PiS je pod tlakom z dôvodu vysokej inflácie a viacerým škandálom a opozícia tvrdí, že vládnuca strana sa referendom usiluje mobilizovať voličov a podnietiť populistické nálady voči žiadateľom o azyl, píše DPA.

(tasr)

Minúta  |  

Ruská ekonomika odoláva sankciám a výrazne rastie. Na úroveň spred vojny sa dostane už čoskoro

Ruská ekonomika sa v 2. kvartáli vrátila k rastu, pričom tempo rastu prekonalo očakávania ekonómov, a navyše bolo výraznejšie aj v porovnaní s obdobím pred útokom na Ukrajinu. Analytici pritom už pri svojom miernejšom odhade rastu uvádzali, že ruské hospodárstvo sankciám odoláva a ekonomika sa môže vrátiť na predvojnovú úroveň už na budúci rok.

Ruská ekonomika zaznamenala v 2. štvrťroku medziročný rast na úrovni 4,9 percenta, uviedol v závere tohto týždňa ruský štatistický úrad Rosstat, ktorého predbežné údaje zverejnil portál tradingeconomics. Ekonómovia oslovení agentúrou Bloomberg počítali s rastom iba o 3,9 percent po tom, ako v 1. kvartáli ruské hospodárstvo kleslo o 1,8 percenta.

Je to prvý rast hrubého domáceho produktu (HDP) Ruska od 1. štvrťroka minulého roka, v ktorom Moskva zaútočila na Ukrajinu a v reakcii na to západné štáty na Rusko uvalili rozsiahle sankcie. V danom štvrťroku vzrástla ruská ekonomika medziročne o 3 percenta.

"Výsledky ukázali, že ruská ekonomika nielenže kompenzovala pokles hospodárstva z rovnakého obdobia minulého roka, ale vykázala aj výrazný rast v porovnaní s tempom rastu spred dvoch rokov," reagovala na predbežné údaje Rosstatu štátna tajomníčka ministerstva ekonomického rozvoja Polina Krjučkovová. Dodala, že v 2. kvartáli výrazne rástol spracovateľský sektor a rast zaznamenali aj stavebníctvo a poľnohospodárstvo.

Vojna na Ukrajine, ktorá trvá už takmer 1,5 roka, však zhoršuje situáciu na ruskom trhu práce. Prezident Vladimir Putin minulý týždeň podpísal zákon, ktorým sa v Rusku zvyšuje vek na odvod do armády z 27 na 30 rokov. To umožňuje "cielenú mobilizáciu", ktorá by podporila krátkodobý rast tým, že zmierni dôsledky súčasného nedostatku pracovných síl.

Ruská ekonomika by tak mohla dosiahnuť svoju predvojnovú úroveň do polovice, prípadne do konca budúceho roka, teda do obdobia krátko po plánovaných prezidentských voľbách, uviedol ekonóm Bloomberg Economics Alexander Isakov. Ako však dodal, s veľkou pravdepodobnosťou to nezabráni zvrátiť nepriaznivý vývoj v oblasti dlhodobého rastu.

Momentálne však Rusko zaznamenáva pozitívne výsledky a aj Natalia Lavrovová, hlavná ekonómka BCS Financial Group, odhaduje, že ekonomika dosiahne predvojnovú úroveň do polovice budúceho roka. Na tento rok počíta s rastom o 2 percent.

Aj ruská centrálna banka nedávno zlepšila svoju prognózu vývoja ekonomiky na tento rok. Najnovšie očakáva, že rast sa bude pohybovať v rozmedzí od 1,5 do 2,5 percenta. Na budúci rok počíta s rastom v rozmedzí 0,5 percenta až 2,5 percenta a v roku 2025 by ekonomika mala rásť o 1 až 2 percentá.

(tasr)

Minúta  |  

Mladí bývajú u rodičov do tridsiatky, napriek tomu si sporia málo, vyplýva z prieskumu

Mladí Slováci už dlhodobo opúšťajú bývanie u rodičov v priemere až okolo tridsiatky. Napriek tomu, že o bývanie a náklady s ním spojené majú zväčša postarané, si však zo svojich zárobkov odkladajú relatívne málo. Približne pätina mladých si nesporí vôbec. Vyplýva to z prieskumu agentúry 2muse pre 365.bank na vzorke 1002 respondentov.

Slovenská mládež je podľa údajov Eurostatu vysoko nad priemerom krajín Európskej únie (EÚ) vo veku pri odchode od rodičov. Zatiaľ čo európsky vekový priemer je pri mladých ženách 25,5 roka a u mužov 27,4 roka, Slovenky opúšťajú domov v priemere vo veku 29,5 roka a muži ešte neskôr, vo veku 32 rokov. Vyššie sú v EÚ len Chorváti (33 rokov). Naopak, Fíni opúšťajú "rodičovské hniezdo" už ako 21-roční.

O bývanie, náklady naň a zväčša aj o stravu mladých sa teda dlhý čas od skončenia štúdia starajú rodičia. Napriek tomu si mladí pravidelne sporia pomerne nízke sumy, upozornila vedúca PR v 365.bank Linda Valko Gáliková. Viac ako polovica z nich (55 percent) je schopná odložiť si mesačne len sumu vo výške do 100 eur. Pätina si neušetrí nič. Tretina z nich uvádza ako dôvod príliš nízky príjem a 17 percent nepovažuje sporenie za dôležité. Približne 6 z 10 ľudí vo veku do 30 rokov má na účte úspory vo výške do 5-tisíc eur.

"Mladí ľudia by mali začať sporiť, akonáhle si nájdu brigádu alebo svoje prvé zamestnanie. Veľkou výhodou v dospelosti je, ak im počas života šetrili už ich rodičia. Suma, ktorú by si mali mesačne mladí odkladať na sporenie a investovanie samozrejme závisí od ich príjmov, avšak ak majú o bývanie či stravu postarané u rodičov, bolo by dobré, aby predstavovala aspoň polovicu ich mesačného platu," priblížila Valko Gáliková. Vďaka nasporeným peniazom by sa mohli skôr osamostatniť a ísť buď do podnájmu, alebo požiadať o hypotekárny úver.

Dôvodom, prečo odchádzajú mladí ľudia neskôr od rodičov, je podľa banky viacero. Okrem dobrovoľného rozhodnutia zotrvať s rodinou dlhšie zohráva úlohu aj skutočnosť, že aktuálne je bývanie pre mladých menej dostupné, ako napríklad pred 10 alebo 15 rokmi. Hypotéky v plnej výške ceny bývania sú už minulosťou a človek potrebuje mať vlastné úspory aspoň vo výške 20 percent z ceny nehnuteľnosti. "Príčinou neskoršieho opustenia rodinného hniezda je aj absencia štátnych sociálnych nájomných bytov, ako aj nízka tradícia súkromného nájomného bývania," doplnila Valko Gáliková.

(tasr)

Minúta  |  

Prešov bude žiť futbalom. Štartuje Fragaria Cup

PREŠOV – V poradí 21. ročník futbalového turnaja mládeže sa tento rok v Prešove uskutoční v novom termíne, a to od 23. do 27. augusta 2023. Tento rok budú medzi sebou súťažiť tímy z deviatich krajín sveta.

Obľúbené športové podujatie sa v Prešove uskutoční už čoskoro. Foto: FB Fragaria Cup

Počas svojej existencie získalo podujatie FRAGARIA CUP v kalendári futbalových turnajov mládeže v rámci Európy pevné miesto a zaradilo sa medzi najväčšie a najvyhľadávanejšie mládežnícke turnaje svojho druhu. Aj napriek dvojročnej prestávke navštívilo turnaj od jeho vzniku takmer 84 000 účastníkov, z toho viac ako 67 000 hráčov a hráčok celkovo z 3 456 tímov z 29 krajín Európya Ázie.

Hrať budú na deviatich ihriskách

Turnaj sa bude hrať od 24. do 27. augusta 2023 denne od 8:00 do 18:00 na siedmich prírodných trávnatých ihriskách a 2 ihriskách s umelým trávnatým povrchom v rámci 4 SPORT Areálu na Sídlisku III. Mladí futbalisti zabojujú o víťazstvo v 6 chlapčenských kategóriách (7 až 12 rokov) a jednej dievčenskej kategórii (15 rokov a mladšie). Svoje zápasy odohrajú na ihriskách v priestoroch 4SPORT Areálu, kde bude umiestnené aj Call centrum, v ktorom budú účastníkom a návštevníkom turnaja poskytnuté všetky informácie o turnaji, vrátane online výsledkového servisu a časového harmonogramu zápasov. V areáli bude počas celého turnaja  zriadená aj „Fun zone“ s občerstvením, workshopmi pre účastníkov a rôznymi atrakciami pre účastníkov aj návštevníkov turnaja. Slávnostné vyhodnotenie víťazov vo všetkých vekových kategóriách sa uskutoční v nedeľu 27. augusta 2023 približne od 16:00 v priestoroch 4 SPORT Areálu.

Fragaria Cup už čoskoro. Foto: FB Fragaria Cup

Súťažiť budú tímy z deviatich štátov

V súčasnosti sú medzi prihlásenými účastníkmi tímy z 9 štátov – Alžírska, Azerbajdžanu, Malty, Litvy, Lotyšska, Poľska, Rumunska, Ukrajiny a Slovenska. Podujatie sa uskutoční pod záštitou primátora mesta Prešov Františka Oľhu. FRAGARIA CUP organizuje spoločnosť 4 SPORT, s. r. o., v spolupráci s REDEA Consulting, s. r. o., a občianskym združením „Naša komunita“, s podporou mesta Prešov a Prešovského samosprávneho kraja.

Minúta  |  

Existuje pravdepodobnosť, že Kremeľ prestal financovať vagnerovcov, domnievajú sa Briti

Existuje reálna pravdepodobnosť, že Kremeľ prestal financovať ruskú žoldniersku Vagnerovu skupinu. Tá pravdepodobne smeruje k úprave počtu členov či znižovaniu platov. Uviedlo to v nedeľu britské ministerstvo obrany. TASR správu prevzala z vyjadrenia ministerstva na sociálnej sieti.

Vagnerovci by sa podľa britského ministerstva mohli obrátiť i na Bielorusko ako zdroj podpory. "Početná sila by však bola významným a potenciálne nevítaným odlivom skromných bieloruských zdrojov," píše britský rezort obrany.

Rusko od pokusu vagnerovcov o vzburu v júni tohto roka uskutočňuje kroky voči obchodným záujmom šéfa tejto žoldnierskej skupiny Jevgenija Prigožina, pripomína britský rezort.

Žoldnieri z Vagnerovej skupiny bojovali na Ukrajine niekoľko mesiacov po boku ruskej armády, dôležitú úlohu zohrali napríklad pri intenzívnych bojoch o mesto Bachmut na východe Ukrajiny.

Prigožin však mal dlhodobé spory s ruským vojenským vedením, ktoré v júni eskalovali do otvorenej vzbury proti veleniu armády.

Ukončenie vzbury pomohol vyjednať bieloruský líder Alexandr Lukašenko a v rámci uzavretej dohody dostal Prigožin a jeho žoldnieri možnosť presunúť sa práve do Bieloruska.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.