Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Modrí, Most-Híd presadzujú hypotéky s možnosťou splácať iba úroky

Zavedenie hypoték, pri ktorých je možné istý čas splácať iba úroky, a v nevyhnutných prípadoch adresná sociálna pomoc: tieto dve opatrenia by mali podľa mimoparlamentnej strany Modrí, Most-Híd pomôcť tým, ktorí sa dostanú do zlej situácie pre stúpajúce úroky a splátky hypoték. Uvedené riešenia by zároveň neohrozili verejné financie ani stabilitu bankového sektora.

"My s našimi spolupracovníkmi už roky pripravujeme to, aby na Slovensku mohli začať fungovať hypotéky len s úrokom. V zahraničí sú tieto hypotéky bežné už desiatky rokov. Používajú sa vo vyspelom svete, napríklad v Anglicku, Švédsku, Holandsku," priblížil v pondelok na tlačovej konferencii ekonomický expert strany Martin Kollár.

Fungujú tak, že v rámci napríklad 30-ročnej splatnosti hypotéky si dlžník vyberie časový úsek jedného alebo viacerých rokov, počas ktorého platí iba úroky a nie istinu úveru. "To vám pomôže práve v týchto časoch, keď narástli úrokové sadzby. Znížite si splátku tak, že budete splácať iba úroky. Potom, keď úrokové sadzby klesnú, alebo vám stúpnu príjmy, začnete splácať istinu," vysvetlil.

Ide podľa neho o pomoc pre hypotekárnych dlžníkov, ktorá sa dá zaviesť veľmi rýchlo, bez komplikácií a v zahraničí je už odskúšaná. Navyše nemá vplyv na štátny rozpočet. Pripustil, že môže nastať situácia, keď sa dlžník dostane do takej zlej situácie, že nedokáže splácať ani istinu, ani úrok. "Vtedy príde adresná sociálna pomoc. Je to pomoc len na dobu určitú, kým si človek vyrieši problém s bývaním," dodal Kollár.

Riešenia problémov s drahšími hypotékami, s ktorými prišiel Smer aj ďalšie strany a ktoré prenášajú záťaž na štát či banky, sú podľa bývalého ministra financií Ivana Mikloša škodlivé, nespravodlivé a neriešia problém. "Presunutie záťaže na štát znamená stovky miliónov eur ročne, ktorými by musel štát dotovať zvýšenú úrokovú mieru z hypoték. To je riešenie, ktoré je škodlivé, lebo ohrozuje verejné financie, ktoré sú už aj tak vo veľmi zlom stave," zdôraznil.

Negatívne je podľa neho aj prípadné nadmerné zaťažovanie bánk. Na to, aby slovenská ekonomika dobre fungovala, potrebuje aj silný bankový sektor. "Dôsledkom prenášania záťaže napríklad na banky by bolo, že by poskytovali menej úverov, drahšie úvery, ekonomika by rástla pomalšie, prípadne by sa mohla ohroziť aj stabilita bankového sektora," upozornil Mikloš. Dotovať sadzby a splátky pre všetkých, nielen pre tých najviac ohrozených, je podľa neho nespravodlivé.

(tasr)

Minúta  |  

Digitalizáciou Pôdohospodárskej platobnej agentúry podporíme pôdohospodárov a ekonomický rast, uviedla strana SaS

Strana SaS chce úplne zdigitalizovať Pôdohospodársku platobnú agentúru (PPA), pomocou ktorej by sa podľa nej dosiahlo zrýchlenie vybavovania žiadostí, zvýšenie transparentnosti procesov a zabezpečenie férového prístupu k žiadateľovi. Podporili by sa tým pôdohospodári a zároveň aj ekonomický rast krajiny, z ktorého by profitovali všetci občania. Informovali o tom v pondelok na tlačovej konferencii poslanci Národnej rady SR za SaS Peter Cmorej a Jarmila Halgašová.

SaS by zároveň chcela odstrániť byrokraciu v pôdohospodárstve, ktorá je nad rámec Európskej komisie. "Nie je predsa možné, že potravinári po viac ako dvoch rokoch nevideli ani jeden cent z vyhlásenej výzvy, a to im malo byť rozdelených 240 miliónov eur," uviedla Halgašová.

Strana upozornila na možné problémy, ktoré vznikli novelou zákona o sociálnom poistení, ktorá nadobudla účinnosť 1. augusta. Podľa Cmoreja odvodovou úľavou stratil štát približne 50 miliónov eur, pričom môže ísť o "nedovolenú pomoc".

"Sociálna poisťovňa v týchto dňoch informovala, že spolu s ministerstvom práce a protimonopolným úradom zákon preverujú, keďže majú vážne podozrenie z nedovolenej štátnej pomoci, a toto podozrenie komunikujú aj s Európskou komisiou," uviedol Cmorej.

Podľa novely zákona niektorí zamestnávatelia od 1. augusta 2023 do 31. januára 2024 nie sú povinní odvádzať poistné, ktoré platí zamestnávateľ za zamestnanca. Zamestnávateľ bude v tomto období platiť iba poistné na úrazové poistenie a poistné na garančné poistenie. Zároveň nebude platiť poistné z vymeriavacieho základu za kalendárny mesiac najviac v sume 700 eur.

Zákon podľa Halgašovej umožňuje vybraným firmám v potravinárstve a poľnohospodárstve uplatniť si odvodovú úľavu za svojich zamestnancov od júla 2023 do konca roka. "Podmienky však nastavili tak, že úľavu dostali aj firmy, ktorých náklady na cenu výrobku tvorí až 70 percent cena suroviny, a len 30 percent všetky ostatné vstupy, teda aj cena zamestnanca. Pokles cien teda nemožno očakávať," dodala Halgašová.

V prípadoch, kde až 70 percent ceny výrobku tvorí cena práce, firmy úľavu podľa Halgašovej nedostali. "Teda rovnako nemôžeme očakávať zníženie cien týchto potravín. Strana SaS od začiatku zákon kritizovala, lebo je populistický, nesystémový, nerieši potrebné odvetia, a preto sme ho ako jediná strana nepodporili," dodala.

Cmorej uviedol, že ak by Európska komisia štátnu pomoc neschválila, tak slovenské firmy by museli štátu nielenže doplatiť sociálne odvody, ale dokonca by museli zaplatiť aj penále a úroky. "Tento zákon ašpiruje na najväčší paškvil uplynulého volebného obdobia, a to má pomerne silnú konkurenciu," uviedol.

(tasr)

Minúta  |  

Známa slovenská banka hlási veľký výpadok. Klienti nemajú prístup k financiám

TRENČÍN – Klienti jednej z popredných slovenských bánk majú momentálne problémy spojené s výpadkom niektorých bankových služieb. Informácie o týchto problémoch sprístupnila Tatra banka prostredníctvom svojej mobilnej aplikácie. Situáciu prvýkrát zaznamenal portál Techbyte.

„Dovoľujeme si Vás informovať, že z technických dôvodov môžete aktuálne v aplikácii Tatra banka zaznamenať výpadky služieb súvisiacich s bežnými účtami, napríklad zoznamu bežných účtov, zoznamu pohybov, alebo zadanie platby,” informovala Tatra banka.

Tragédia na trenčianskom festivale: Udalosť roka neprežil len 22-ročný mladík

Mohlo by Vás zaujímať Tragédia na trenčianskom festivale: Udalosť roka neprežil len 22-ročný mladík

Navyše, nešlo iba o spomalenú funkčnosť aplikácie. Klientom sa nezobrazujú účty, zlyhávajú aj opakované pokusy. To isté platí aj pre pohyby na účte a pokusy o zadane platobného príkazu. Jednoducho povedané, aplikácia sa v praxi stala takmer nepoužiteľnou.

(zoznam.sk, deh)

Minúta  |  

Produkcia zmrzliny v EÚ stúpla v minulom roku o päť percent

V roku 2022 vyrobili v Európskej únii 3,2 miliardy litrov zmrzliny, čo predstavuje oproti predchádzajúcemu roku nárast o päť percent. V pondelok o tom informoval štatistický úrad Európskej únie Eurostat.

Spomedzi krajín Únie bolo v minulom roku hlavným výrobcom zmrzliny Nemecko, ktoré vyrobilo 620 miliónov litrov. Nasledovali Francúzsko (591 miliónov litrov) a Taliansko (571 miliónov litrov). Okrem toho, že Nemecko bolo najväčším výrobcom zmrzliny v roku 2022, vyrábalo v priemere najlacnejšiu zmrzlinu, a to 1,50 eura za liter. Francúzsko uviedlo priemernú cenu 1,90 eura za liter zmrzliny, zatiaľ čo Taliansko malo priemernú cenu 2,30 eura za liter zmrzliny.

Najdrahšiu zmrzlinu vlani vyrábalo Rakúsko s priemernou cenou sedem eur za liter, nasledovali Dánsko (4,40 eura za liter) a Fínsko (2,80 eura za liter).

V roku 2022 vyviezli krajiny EÚ 250 miliónov kilogramov zmrzliny do krajín mimo EÚ v celkovej hodnote 930 miliónov eur, pričom najväčším exportérom bolo Francúzsko s 53 miliónmi kilogramov zmrzliny. Na druhej strane dovoz zmrzliny z krajín mimo EÚ predstavoval 61 miliónov kilogramov v hodnote 203 miliónov eur.

(sita)

Minúta  |  

Zvýšenie poplatkov nezlepší preťaženie ambulantných pohotovostí a urgentov, konštatuje Lévyová

Zvýšenie poplatkov na urgentoch a ambulantných pohotovostiach situáciu s ich preťažením nezlepší. Naopak, môže mať dosah na zhoršenie už aj tak zlej dostupnosti zdravotnej starostlivosti, a to najmä pre nízkopríjmové skupiny. Pre TASR to skonštatovala prezidentka Asociácie na ochranu práv pacientov (AOPP) Mária Lévyová.

Mrzí ju, že ich nepozvali na stretnutie, kde sa o návrhu rokovalo. Poukazuje na to, že asociácia zastrešuje práva tých, ktorých by sa mali zmeny dotknúť najviac.

"Nemocnice obhajujú návrh na zvýšenie poplatkov tým, že až 30 percent pacientov zneužíva tieto zariadenia. Pacient je laik a systém od neho nemôže vyžadovať, aby mal odborné znalosti a vedel správne vyhodnotiť, či je jeho akútny zdravotný problém život ohrozujúci, teda urgentný, alebo nie. Obávame sa, že zvýšenie poplatkov na urgentoch a pohotovostiach neodradí tých, ktorí úmyselne či neúmyselne prichádzajú do týchto zariadení neoprávnene, ale, naopak, ľudí s nízkymi príjmami, ktorí si návštevu urgentu nebudú môcť dovoliť," upozornila Lévyová.

Zvýšenie poplatkov v čase, keď na Slovensku chýbajú stovky všeobecných lekárov a špecialistov, by bolo podľa Lévyovej neprimerané a neefektívne. Upozornila na to, že nerovnomerné rozloženie špecialistov, nedostatok ambulantných lekárov a s ním spojené dlhé čakacie doby na vyšetrenia nútia pacientov vyhľadať pomoc na urgentoch.

"Ak má pacient zdravotný problém, ktorý ho obmedzuje v bežných činnostiach, má bolesti, problém sa nezlepšuje či, naopak, ešte zhoršuje a najbližší možný termín u lekára má až o pár mesiacov, nemožno sa čudovať, že v určitom momente vyhľadá urgentnú pomoc," podotkla.

Preťaženie urgentov a ambulantných pohotovostí je podľa jej slov dôsledkom roky zanedbávanej ambulantnej sféry. Situáciu treba podľa nej riešiť systémovo. "Rastúci tlak na urgenty a ambulantné pohotovosti môže zmierniť jedine zastabilizovanie siete ambulantných lekárov tak, aby sa pacient dostal v primeranom čase k potrebnej zdravotnej starostlivosti," doplnila.

Potrebná je podľa nej aj edukácia pacienta, aby vedel, s akým problémom sa má obrátiť na jednotlivé zdravotnícke zariadenia. "Ešte v roku 2017 sme navrhovali triáž pacientov na urgentoch a zriadenie ambulantnej pohotovostnej služby v blízkosti urgentov. Nič z toho sa, žiaľ, nezrealizovalo," dodala.

Zástupcovia ambulancií a nemocníc sa minulý týždeň zhodli na súbore opatrení, ktoré majú pomôcť stabilizovať ambulantnú sféru a súčasne podporiť nemocnice. Ide napríklad o zvýšenie poplatkov na urgentoch a ambulantných pohotovostiach. Konsenzus našli okrem iného aj v otázke skrátenia ordinačných hodín ambulantných pohotovostných služieb pre deti.

(tasr)

Minúta  |  

Guvernér rakúskej centrálnej banky podporil uzákonenie práva na hotovosť

Rakúsko potrebuje vnútroštátnu reguláciu, ktorá zabezpečí slobodu výberu medzi platením hotovosťou a platením kartou. Vyhlásil to guvernér rakúskej centrálnej banky Robert Holzmann. To, či má byť právo na hotovosť zakotvené v ústavnom zákone, označil za technickú otázku.

"Nemôže sa stať, že obchody, lekárne alebo kiná prejdú kompletne na platby kartou len preto, že je to pre nich jednoduchšie z hľadiska vyúčtovania," povedal Holzmann v rozhovore pre pondelkové vydanie denníka Kronen Zeitung. Spomenul pritom Holandsko, kde už podľa jeho informácií platby v hotovosti neprijíma približne každá ôsma lekáreň a každé piate kino.

Právo Európskej únie neupravuje, či musí byť hotovosť akceptovaná ako platobný prostriedok, pokračoval Holzmann. Preto je potrebná vnútroštátna regulácia, ktorá zabezpečí slobodu voľby medzi hotovosťou a kartou, zdôraznil guvernér centrálnej banky, ktorý má v rámci vznikajúcej pracovnej skupiny zvolanej ministrom financií Magnusom Brunnerom pripraviť okrúhly stôl na túto tému.

Rakúsky kancelár Karl Nehammer začiatkom augusta navrhol zakotviť právo na platbu v hotovosti do rakúskej ústavy. Podľa jeho predstáv by ľudia v Rakúsku mali mať právo dostávať príjem v základnom objeme v hotovosti. Kancelár uviedol, že reaguje na neistotu ľudí, ktorú podľa neho vyvolávajú rôzne protichodné informácie. Sloboda rozhodnúť sa, ako a čím platiť, musí zostať zachovaná, zdôraznil Nehammer.

Právo na hotovosť dlhodobo presadzuje opozičná pravicovo-populistická Slobodná strana Rakúska (FPÖ), ktorá sa v posledných prieskumoch voličských preferencií dostala na prvé miesto pred Nehammerových ľudovcov.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.