Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Lotyšsko: Premiér Karinš oficiálne potvrdil odstúpenie

Lotyšský premiér Krišjánis Karinš vo štvrtok oficiálne potvrdil svoje odstúpenie. Až do menovania novej vlády jeho kabinet zostane dočasne v úrade.

Karinš je premiérom od roku 2019 a ešte v pondelok oznámil, že z funkcie odstúpi pre slabú dynamiku vo vláde.

Prezident Edgars Rinkevičs už oznámil, že na budúci týždeň začne rokovania so všetkými parlamentnými stranami. Nového premiéra v Lotyšsku menuje prezident. Prezidentovou požiadavkou je, aby si nová vláda stanovila cieľ dosiahnuť do roku 2030 priemernú úroveň blahobytu EÚ.

Parlamentné voľby v Lotyšsku vlani v októbri vyhrala Karinšova prozápadne orientovaná centristická strana Nová jednota (JV), no v stočlennom parlamente sa jej podarilo zložiť len trojčlennú koalíciu s väčšinou 54 poslancov.

Premiér sformovanie koalície oznámil v piatok, keď dve koaličné strany odmietli jeho návrhy na zmeny ministrov a revíziu priorít vlády. Litovská televízia vtedy uviedla, že Karinš novú koalíciu nepovedie.
Na sociálnej sieti X (bývalý Twitter) Karinš uviedol, že konzervatívna Národná aliancia (NA) a centristická Zjednotená kandidátka (AS) "blokujú prácu na blahobyte a ekonomickom raste".

Karinš (56) sa nedávno sa pokúsil koalíciu rozšíriť o ľavicovú Progresívnu stranu. Za tento krok si však vyslúžil kritiku vládneho bloku.

(tasr)

Minúta  |  

Hrabko: Zvolanie Bezpečnostnej rady SR je signál o vážnosti situácie

Zvolanie Bezpečnostnej rady SR pre zásah Národnej kriminálnej agentúry (NAKA) v bezpečnostných zložkách štátu je signálom o vážnosti situácie. V TASR TV to povedal publicista Juraj Hrabko.

Premiér Ľudovít Ódor po vyhodnotení aktuálnej situácie v spojitosti s policajnými zásahmi rozhodol o zvolaní Bezpečnostnej rady SR na piatok (18. 8.). Slovenská informačná služba (SIS), ako aj Národný bezpečnostný úrad sú podľa Hrabka významné bezpečnostné a spravodajské inštitúcie štátu. Polícia preto podľa neho musela mať k dispozícii dôkazy, ak sa odhodlala obviniť viacerých bývalých alebo súčasných príslušníkov týchto inštitúcií.

„Vieme, že premiér Ódor po nástupe do funkcie neodvolal súčasného šéfa SIS. Polícia však musí postupovať na základe nejakých dôkazov, ktorých oprávnenosť preverí čas," pripomenul, že právo nominovať riaditeľa SIS má predseda vlády. Zároveň upozornil, že v priebehu tohto volebného obdobia už k jednej výmene na čele SIS prišlo a príliš časté zmeny vedenia tejto inštitúcii neprospievajú.

V priebehu týždňa ide podľa Hrabka už o druhú politicky citlivú policajnú kauzu. Aj keď sa práca polície nemôže riadiť podľa volebného cyklu, ale podľa komplexnosti získaných dôkazov, politický rozmer tejto kauzy bude podľa publicistu obrovský práve preto, lebo je krátko pred voľbami. „Vieme, ktoré strany to využijú vo svoj prospech a ktoré strany nebudú mať žiadnu inú obranu, ako používanie floskúl, že ide o právny štát a (policajti) musia zasiahnuť, keď sa mozaika doskladá," konštatoval.

Na otázku, či považuje za reálny scenár, podľa ktorého by vláda premiéra Ódora pokračovala vo funkcii aj prvé mesiace po voľbách, odpovedal, že táto vláda skončí, až keď prezidentka Zuzana Čaputová vymenuje novú. Nepredpokladá však, že by umelo predlžovala pôsobenie úradníckeho kabinetu.

„Existuje aj istý časový rámec, prezidentka má podľa ústavy povinnosť zvolať ustanovujúcu schôdzu parlamentu do 30 dní. Je tam poistka, ak by tak prezidentka nechcela urobiť, parlament sa na ustanovujúcej schôdzi zíde sám," povedal s tým, že na ustanovujúcej schôdzi parlamentu už bude pravdepodobne vidno kontúry nového rozdelenia moci.

(tasr)

Minúta  |  

Krúpa: Zvolanie mimoriadnej schôdze parlamentu je snahou spolitizovať OČTK

Zvolanie mimoriadnej schôdze parlamentu v súvislosti so zásahom Národnej kriminálnej agentúry (NAKA) a akciou Rozuzlenie je snahou spolitizovať orgány činné v trestnom konaní (OČTK). Na tlačovej konferencii to uviedol poslanec parlamentu Juraj Krúpa (SaS) s tým, že to považujú za PR niektorých strán.

„Parlament v tejto situácii nezmôže nič a aj keby sme sa zišli, tak neviem, aký by bol záver schôdze," poznamenal Krúpa.

Zároveň ocenil zvolanie bezpečnostnej rady a prácu polície, ktorá podľa neho dokázala zasiahnuť vo vypätej a kritickej situácii. Od policajného prezidenta Štefana Hamrana však očakáva faktografické tlačové konferencie bez prímesi emócií a politického podtónu. „To potom vytvára príležitosť a priestor na zneužívanie a vytváranie dojmu perzekúcie pred voľbami," skonštatoval poslanec.

Za reklamu považuje SaS aj výzvu Demokratov, aby sa dohodli na spoločnom postupe pri mimoriadnej schôdzi parlamentu, ktorú v tejto súvislosti inicioval Smer-SD. Predseda Demokratov Eduard Heger mal ako premiér podľa Krúpu dva roky na to, aby odvolal riaditeľa Slovenskej informačnej služby (SIS) Michala Aláča z funkcie a nespravil to.

NAKA v rámci akcie Rozuzlenie vo štvrtok obvinila viacero osôb. Medzi nimi podnikateľa Petra Košča, bývalého šéfa Slovenskej informačnej služby (SIS) Vladimíra Pčolinského, riaditeľa SIS Michala Aláča, bývalého príslušníka NAKA Jána Kaľavského a bývalého príslušníka SIS Martina Ciriaka. Obvinenie sa týka zločineckej skupiny, ktorá mala sťažiť alebo mariť vyšetrovania korupčných a iných trestných činov, či navodzovať dojem o manipulácii výpovedí svedkov vyšetrovateľmi, ale aj diskreditovať orgány činné v trestnom konaní. Ďalší dvaja policajti boli zadržaní ako podozriví. Prezidentka vyzvala premiéra, aby zvolal v tejto súvislosti bezpečnostnú radu.

(tasr)

Minúta  |  

Video: Starenke na priechode nikto nezastavil. Dvaja vodiči to vyriešili inak

ŽILINA/SVET – Ani jedno auto nezastavilo starenke na priechode pre chodcov. Bezohľadní vodiči pokračovali v jazde, aj keď žena kráčala po zebre. Video má niekoľko miliónov pozretí.

Svet obletelo video starenky, ktorá chce prejsť na druhú stranu cesty cez priechod pre chodcov, no žiaden vodič jej nedal prednosť. Staršia žena má problémy s chodením a používa pomocnú chodúľku. Jedno auto dokonca prejde v tesnej blízkosti starenky a ani nespomalí. Video si pozrelo niekoľko miliónov ľudí, ktorí zostali zaskočení a rozhnevaní. Nakoniec pred priechodom zastavil muž spolu s ďalším autom a starenku preniesli cez cestu.

Minúta  |  

Stoltenberg: Iba Ukrajina rozhodne, kedy budú vhodné podmienky na rokovania

Iba Ukrajina môže rozhodnúť, kedy budú vhodné podmienky na rokovania o ukončení vojny. Vo štvrtok to uviedol generálny tajomník Severoatlantickej aliancie Jens Stoltenberg. Zároveň potvrdil nezmenený postoj NATO po nedávnom vyjadrení svojho spolupracovníka. TASR prevzala správu z agentúry Reuters.

„Sú to len Ukrajinci, ktorí môžu rozhodnúť, kedy budú podmienky na rokovania, a ktorí môžu pri rokovacom stole rozhodnúť o prijateľnom riešení," povedal Stoltenberg na konferencii v nórskom meste Arendal. Dodal, že úlohou Severoatlantickej aliancie je podporovať Ukrajinu.

Vedúci jeho kancelárie Stian Jenssen v utorok naznačil, že Ukrajina sa možno bude musieť vzdať časti svojho územia v prospech Ruska výmenou za členstvo v NATO. Neskôr povedal, že toto vyjadrenie ľutuje.

„Jeho (Jenssenov) odkaz, ktorý je mojím hlavným odkazom, a ktorý je hlavným odkazom NATO, je v prvom rade to, že politika NATO ostáva nezmenená – podporujeme Ukrajinu," uviedol Stoltenberg.

Severoatlantická aliancia na júlovom summite vo Vilniuse rozhodla, že Ukrajina dostane pozvánku na vstup, „keď sa spojenci zhodnú a budú splnené podmienky". Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v júli označil výsledky summitu NATO za dobré, no ideálne by podľa neho bolo, ak by Kyjev priamo dostal pozvánku do Aliancie.

(tasr)

Minúta  |  

India ako hostiteľ summitu G20 potvrdila, že Ukrajina nie je pozvaná

India nepozvala ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského na summit G20. Indický minister zahraničných vecí Subrahmanjam Džajšankar to vo štvrtok oznámil vybraným zahraničným novinárom, napísali ruská štátna tlačová agentúra TASS a španielska agentúra EFE. TASR informuje podľa agentúry DPA.

Summit skupiny veľkých ekonomík sveta má byť 9. a 10. septembra v indickom hlavnom meste Naí Dillí pod heslom „Jedna Zem, jedna rodina, jedna budúcnosť". Do G20 patrí aj Rusko, ktoré vlani vo februári napadlo Ukrajinu.

Na vlaňajšom summite G20 na indonézskom Bali bola Ukrajina hlavnou témou programu. Zelenskyj sa na summite zúčastnil prostredníctvom videohovoru a prvýkrát tam predstavil svoj desaťbodový mierový plán.

Podľa médií indický minister Džajšankar poznamenal, že India nepozvala Ukrajinu (nie je členom zoskupenia), pretože G20 sa zameriava na rast a rozvoj, nie na celosvetové bezpečnostné záležitosti. Tie sú vecou Bezpečnostnej rady OSN, dodal Džajšankar.

Summit v Indii sa má zaoberať záležitosťami ako energetická bezpečnosť alebo zásobovanie hnojivami a potravinami, čo všetko sú témy súvisiace s vojnou na Ukrajine. Kyjev preto stále dúfa, že v nejakom formáte bude pozvaný.

India ako predsedajúca krajina G20 má neutrálny postoj k ruskej vojne na Ukrajine. Okrem zástupcov G20 pozval aj Bangladéš, Egypt, Maurícius, Holandsko, Nigériu, Omán, Singapur, Španielsko a Spojené arabské emiráty (SAE).

Ešte 10. augusta portál britskej televízie Sky News informoval, že ruský prezident Vladimir Putin zvažuje osobnú účasť na summite G20 v septembri v Indii. Bolo by to Putinovo prvé osobné stretnutie zo západnými lídrami od začiatku vojny na Ukrajine.

O deväť mesiacov Putina čakajú prezidentské voľby a chcel by znovu vystupovať na svetovej scéne. Summit by rád využil, aby si naklonil krajiny, ktoré nie sú spriaznené so Západom, vysvetlil vtedy zdroj Sky News.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.