Veža prešovskej konkatedrály ukrýva fascinujúce výhľady i toaletu zvonára

PREŠOV – Pohľad na východoslovenské horstvá pri západe slnka a svetelná nádhera metropoly Šariša po zotmení. Z najvyšších dostupných miest vedľajšieho chrámu košického biskupa kontrolovali, či nehorí alebo sa neblíži nepriateľ. Vyhliadku ročne navštívi 8 000 až 9 000 turistov.

Pohľad z prešovskej veže je očarujúci cez deň i v noci. Foto: Dušan Guman

Fascinujú hory, pamiatky a dejiny cirkvi

Toho, kto chce na vežu v centre Prešova, čaká 202 schodov a šesť poschodí. Prvé poschodie dosiahne návštevník kamennými točitými schodmi. Ďalej sú schody drevené a priestor otvorenejší. Z balkóna okrem malebného historického centra vidieť prešovské sídliská a známe stavby ako Kalvária, nemocničný monoblok, Zbojnícky, Kapušiansky a Šarišský hrad, čo sú ďalšie miesta s výbornými výhľadmi.

Z pohorí spomeňme Čergov, Slanské vrchy, Šarišskú vrchovinu, či Spišsko-šarišské medzihorie. Silno pôsobí pohľad na mesto po zotmení s trblietajúcimi sa svetlami popri výpadovkách, či pri západe slnka. Nečudo, že vysoké percento návštevníkov tvoria páry všetkých vekových kategórií, ktorým sekundujú rodiny s deťmi. Spoza hraníc prichádzajú najmä Česi, Poliaci a Maďari.

Fyzikálna záhada i duchovia

Vo veži sú masívne sochy svätcov a turisti môžu riešiť rébus, ako sa tu dostali, keďže štandardný spôsob je vylúčený. Nechýbajú veľké zvony s vlastnou históriou. Pohyb po dlážke piateho poschodia vzbudzuje dojem, že je tu viac ľudí ako vidieť, čo vyvoláva emócie strachu najmä vo večerných hodinách. Ostala tu zachovaná toaleta zvonára, ktorý vo veži prebýval a ktorého privát je k nahliadnutiu na najvyššom poschodí.

Vežu rád pravidelne navštevuje pedagóg Ľuboš, na zábere s kolegyňou Ingou. Foto: Ľuboš Lukáč

Pre mnohých je 71 metrov vysoká veža veľkou výzvou a po návrate „na zem“ netaja radosť. „Keďže výšky mi nerobia dobre, prekonala som samu seba. Výhľady sú nádherné,“ podelila sa o satisfakciu zo zdolanej méty učiteľka Lucia. „Možno by som uvažovala o nejakej sieti pre agorafobikov,“ pridala návrh. „Výstup bol super. Pohľad z výšky na metropolu Šariša stojí za to. Niekoľkokrát do roka sa prejdem hore a poteším výhľadom na mesto. Zaujímavý je aj výstup po schodoch sprevádzaný históriou, kresbami, maľbami, či mechanizmom zvonov,“ zrekapituloval pedagóg Ľuboš, ktorý sa venuje nadaným deťom.

Zomierať tu mohli robotníci a kamenári

Podľa historika Tomáša Grančaya výška stavby svedčí o jej využití ako mestskej pozorovateľne. „V prípade požiaru bolo úlohou strážnika ohlásiť zvonmi jeho prítomnosť v meste. Taktiež sledoval blížiace sa nebezpečenstvo, často v podobe nepriateľského vojska.“ Zvonmi tiež oznamoval blízky začiatok svätej omše, prípadne iného cirkevného obradu.

Nočný pohľad z veže na východ so známym monoblokom. Foto: Dušan Guman

Podľa historika projekty tohto typu vyžadovali skúsených majstrov. „Pri kamenných výstavbách sa používali drevené stavebné konštrukcie – lešenia a zdviháky – žeriavy na prepravu materiálov. Môžeme predpokladať, že pri výstavbách takýchto rozmerov neraz prišli o život robotníci, prípadne majstri kamenári.“

Pohnuté osudy prinášajú tiež návštevníci

„Jednou z úloh chrámu bolo informovať obyvateľov o čase. Na juhovýchodnej strane južnej lode kostola sa nachádzajú najstaršie slnečné hodiny mesta. Vonkajší priestor pri severnom gotickom okne sa stal miestom popravy vojakov, ktorí v meste vyčíňali. Táto udalosť sa odohrala 1. novembra 1918 a zastrelili pri nej 34 ľudí,“ pridal zaujímavosti Tomáš Grančay. Pohnuté sú takisto osudy ľudí, ktorí vežu navštívia. Zápisom v návštevných knihách nechýba humor.

„Raz prišla pani s vysokými podpätkami a nedala sa odradiť. Vonku vyšla s topánkami v ruke a žiadala si pivo, pretože je smädná,“ spomenul príhodu koordinátor farnosti Jozef Mihaľ. „Mnohí sa pýtajú, či nevieme poskytnúť bungee-jumping. Hovorím, že v prípade, ak by nám to pamiatkový úrad povolil, nie je problém.“ Farnosť otvorila infocentrum pre turistov a predaj suvenírov, slúži však i ako miesto neformálnych stretnutí veriacich. V jeho ponuke je tiež prehliadka Konkatedrály svätého Mikuláša s odborným výkladom.

Pohľad z veže konkatedrály smerom na sever. Foto: Dušan Guman

Fakty

Konkatedrála sv. Mikuláša patrí k trojici najväčších kostolov svojho typu na Slovensku.

Poslednou väčšou prestavbou prešiel chrám v rokoch 1502 až 1515. Majster Ján Brengyszein, ktorý ju viedol, zanechal na jednom mieste lode vlastnú podobizeň. Nájdeme tu tiež diela majstra Pavla z Levoče, autora najväčšieho dreveného oltára na svete.

Úplne najvyššiu vežu na Slovensku majú v Spišskej Novej Vsi. Má 87 metrov.

Veža s vyhliadkovým balkónom je prístupná počas pracovných dní od 10:30 do 12:00 a od 13:30 do 21:00, cez víkend od 15:30 do 21:00. Farnosť ponúka aj možnosť nočného výstupu každý piatok od 21:00 do 23:30.