Vakcíny nespadli z neba. Najviac sa darí očkovať tam, kde investovali a riskovali

Hlavnou témou debaty uprostred pandémie sa v minulom týždni stali ruské vakcíny Sputnik V. V určitom zmysle to možno označiť zo strany Igora Matoviča za majstrovské dielo marketingu, hoci ťažko odhadnúť, či to bolo jeho úmyslom. Vakcíny dovezené z Ruska totiž neriešia aktuálny problém. Ich účinok sa prejaví o dlhé týždne či mesiace, akútnu krízu v nemocniciach však máme práve teraz. Verejná diskusia sa posunula k problému, ktorý je síce reálny, no nie je úplne naliehavý.

Ak je správna predikcia analytika Ivana Bošňáka, kým sa ruské vakcíny dostanú do hry, najväčší problém bude za nami. Napriek tomu rolu vakcín nemožno podceňovať. Hoci nie sú riešením aktuálnej vlny pandémie, dostatočná preočkovanosť populácie je zrejme jedinou cestou, ako sa vrátiť k normálnemu fungovaniu spoločnosti.

Lekár, lieč sám seba

Najprv krátka poznámka o dostupnosti vakcín v Európskej únii a o pomoci z Ruska alebo Číny. Dostupné údaje ukazujú, že Slovensko očkuje podobným tempom ako iné európske štáty. To odráža základné obmedzenie, ktorému čelia všetky štáty EÚ, totiž nedostatok vakcín. Niektoré, napríklad Česko, k tomu pridávajú ešte neschopnosť vlastnej vlády zorganizovať distribúciu vakcín a samo očkovanie, no rozdiely sú v rámci Európy relatívne malé.

Výraznejšie sú voči mimoeurópskym štátom. Vynechajme Izrael, ktorý sa úplne vymyká porovnaniu s ostatnými. Porovnajme očkovanie v európskych štátoch s tými, ktoré produkujú vlastné vakcíny. Vyššie uvedený graf ukazuje, že Spojené štáty americké a Spojené kráľovstvo doteraz dosiahli výrazne vyššiu preočkovanosť než Európa. Na druhej strane Rusko a Čína za Európou zaostávajú. Rusko má oproti Slovensku približne tretinovú preočkovanosť.

Nižšie uvedený graf ukazuje aktuálne tempo očkovania. Presnejšie, ukazuje priemerný počet denne podávaných očkovacích dávok za posledný týždeň prepočítaný na sto obyvateľov. Opäť možno pozorovať približne rovnakú situáciu v rámci európskych štátov, s výrazne vyšším tempom v Maďarsku a nižším v Česku. Spojené štáty americké a Spojené kráľovstvo očkujú rýchlejšie ako Európa, Rusko a Čína pomalšie. Tempo očkovania v Rusku nie je oproti Slovensku ani tretinové.

V tejto súvislosti si môže človek oprávnene položiť otázku, prečo je Rusko ochotné vyvážať svoju vakcínu do iných štátov, keď zjavne nie je schopné vyrobiť dostatok ani pre vlastné obyvateľstvo. Túto otázku prenechávam politickým komentátorom. Američania i Briti si v rámci svojich výrobných kapacít zjavne strážia dostupnosť vakcíny pre svojich občanov.

Vakcíny nespadli z neba

Sústreďme sa na inú otázku, ktorá tiež oprávnene zaznieva, a síce prečo majú niektoré štáty k dispozícii viac dávok vakcíny ako iné. V odpovedi zaznievajú hlasy o neschopnosti EÚ zaistiť dostatočné nákupy. V istom zmysle sú pravdivé, Európa k celej záležitosti pristúpila veľmi byrokraticky. No najmä ju vnímala nesprávnou optikou, ako nákup určitej komodity pre svojich občanov.

Ibaže v čase, keď sa lámal chlieb, žiadne vakcíny ešte neexistovali, žiadna komodita na trhu nebola. Existovalo len množstvo viac či menej perspektívnych projektov. Skôr než klasickým nákupom bolo zaisťovanie vakcín v priebehu minulého roka veľmi rizikovým investovaním. Kontrolu nad množstvom vakcín dnes majú práve úspešní investori. Privilegovaný prístup k nim majú štáty, ktoré spolufinancovali a spoluorganizovali vývoj. A teda štáty, ktoré niesli riziko neúspechu a straty, ak by bol vývoj neúspešný.

V prípade Ruska a Číny nie je prekvapivé, že hlavnú rolu v organizácii a financovaní výskumu a vývoja prevzal verejný sektor. No vakcíny z Ameriky a Británie sú tiež výsledkom masívnych verejných investícií. Briti už na jar poskytli významné granty Oxfordskej univerzite. Premiér Boris Johnson zostavil špeciálny vládny tým pre vakcináciu (UK Vaccines Taskforce) pod vedením skúsenej investorky v sektore biotechnológií Kate Binghamovej, ktorý aktívne vyhľadával perspektívne projekty na ďalšiu podporu príležitosti na nákup. Britská vláda financovala klinické skúšky vakcíny, pomáhala s logistikou a pripravovala výrobu. Keď do projektu vstúpila AstraZeneca, vláda mala pripravené podmienky, ktoré zaručovali výrobu na britskom území.

Spojené štáty investovali do rôznych výskumných projektov v súvislosti s vakcínou a liečbou covidu v rámci operácie Warp Speed. Pôvodný rozpočet tejto vládnej operácie vo výške 10 miliárd dolárov bol v priebehu minulého roka zvýšený až na 18 miliárd. Sama Moderna dostala takmer 2,5 miliardy. Pfizer vzhľadom k svojej finančnej sile priame dotácie nepotreboval, no využil možnosti v rámci zákonov, ktoré zabezpečujú prednostné dodávky obrannému priemyslu.

Americká vláda financovala aj ďalšie projekty. Do britskej vakcíny Oxford-AstraZeneca investovala 1,2 miliardy dolárov, takmer 1,5 miliardy dostala spoločnosť Johnson & Johnson, 1,6 miliardy získal Novavax a 2,1 miliardy spoločný projekt Sanofi a GlaxoSmithKline. Takmer pol miliardy dolárov vláda investovala do protilátkovej liečby spoločnosti Regneron, ktorá sa už experimentálne používa aj v niektorých európskych štátoch.

V tejto diskusii by sme nemali obísť Izrael. Ten býva obviňovaný z toho, že ostatných jednoducho predbehol v rade tým, že za vakcíny ponúkol vyššiu cenu. Pravdou však je, že Izrael do celého procesu vstúpil podobne ako vyššie zmienené štáty. Tým, že nakupoval veľmi skoro a za relatívne vysoké ceny, niesol riziko, že konkrétne vakcíny dostane neskoro alebo vôbec. Navyše bol ochotný začať s rýchlym a rozsiahlym očkovaním a poskytnúť výrobcom podrobné medicínske údaje o očkovaných osobách.

Schválenie nie je o byrokracii, ale o informáciách

Veľká diskusia sa dnes vedie o chýbajúcom schválení vakcíny Sputnik V Európskou liekovou agentúrou. Odporcovia ruskej vakcíny prezentujú schválenie ako nutnú podmienku jej použitia. Zástancovia tejto vakcíny dávajú do kontrastu zachránené životy a uspokojenie európskej byrokracie. To je zjavne falošné, keďže na druhej miske váh sú rovnako zdravie a životy, ktoré súvisia s bezpečnosťou a účinnosťou vakcíny.

Aktuálne sú v ponuke dve vakcíny založené na rovnakej technológii, teda na adenovírusovom vektore. Vakcína Oxfordskej univerzity a spoločnosti AstraZeneca v Európe čelí mnohým pochybnostiam, pretože vďaka pozornému schvaľovaciemu procesu má o nej verejnosť mnoho informácií. Na druhej strane vakcína Sputnik V sa teší veľkej dôvere, aspoň na Slovensku, ako vyplýva z exkluzívneho prieskumu denníka Štandard. Pritom informácií o nej je relatívne málo a jej zástancovia sa zvyčajne odvolávajú na jedinú štúdiu, hoci zverejnenú v prestížnom časopise Lancet. Mimochodom, ďalšia pripravovaná adenovírusová vakcína od firmy Johnson & Johnson má podobnú účinnosť ako tá oxfordská, menej ako 70 percent. Ruský výrobca by mal dať informácie na stôl rovnako ako tí zo Západu.

V tomto kontexte si opäť možno klásť otázku, aké ciele sleduje výrobca ruskej vakcíny. Na jednej strane nie je schopný uspokojiť potreby ruského trhu. Na druhej strane sa zjavne neusiluje o rozbehnutie štandardného biznisu v Európe, keďže so žiadosťou o schválenie vakcíny sa nijako neponáhľal. Túto otázku tiež prenechávam politickým komentátorom.

Celá kauza však nie je primárne o ruskej politike alebo zahraničnej politike Slovenska. Smutnou skutočnosťou je, že rituálne tance okolo ruskej vakcíny v minulom týždni prekryli omnoho naliehavejšie problémy. Šírenie čínskeho koronavírusu na Slovensku sa po pristátí lietadla s vakcínami nijako nespomalilo. Vírus sa naďalej šíri medzi ľuďmi, ktorí chodia do práce, a v rodinách, kam ho pracujúci prinášajú. Riešenie tohto problému je skutočnou prioritou, zatiaľ čo získavanie akýchkoľvek vakcín by malo bežať aktívne, ale v pozadí.