Ivan Korčok bude kandidovať na prezidenta. Jeho tím zrejme zverejnil informáciu predčasne

Bývalý minister zahraničných vecí Ivan Korčok oznámil, že bude kandidovať v prezidentských voľbách. Správu o kandidatúre uverejnil na svojej novej stránke ivankorcok.sk. Ako prvý o tom informoval denník Sme. Prezidentské voľby sa uskutočnia na jar roku 2024.

Korèok sa stretol s ministrami zahranièných vecí skupiny C5 Ivan Korčok. Foto: TASR/AP

Pôvodne sa predpokladalo, že Korčok oznámi rozhodnutie o tom, či bude kandidovať na najvyššiu ústavnú funkciu až o pár hodín. Na stredu totiž naplánoval tlačovú konferenciu o 10.30 hod. v Thurzovom dome v Banskej Bystrici.

„Po 30 rokoch v diplomatickej službe som sa rozhodol uchádzať o úrad prezidenta Slovenskej republiky,“ uviedol na webe Korčok. Stránka bola v ranných hodinách podľa Sme na pár minút funkčná, aktuálne je však opäť nedostupná. Situácia teda vyzerá tak, ako keby sa Korčokov tím pomýlil a kandidatúru nechtiac oznámil s predstihom.

O kandidatúre Korčoka sa začalo nahlas hovoriť po tom, ako súčasná hlava štátu Zuzana Čaputová v júni avizovala, že sa opätovne nebude uchádzať o dôveru občanov. O Čaputovej rozhodnutí niekoľko dní vopred ako prvý informoval Štandard. Jej verdikt podľa vlastných slov pramení z osobných dôvodov.

Exministrovi zahraničných vecí Ivanovi Korčokovi dôveruje iba niečo vyše ako štvrtina občanov, konkrétne 28 percent respondentov, a nedôveruje mu 41 percent. Vyplýva to z posledného prieskumu dôveryhodnosti politikov z dielne agentúry Ipsos pre Denník N realizovaného 10. až 14. augusta na vzorke 1 003 respondentov.

Kto ďalší by (ne)chcel byť prezidentom?

Korčokovými súpermi by mali byť podľa aktuálnych informácií zrejme bývalý predseda Najvyššieho súdu SR Štefan Harabin či niekdajší minister zahraničných vecí Ján Kubiš. Bývalý šéf strany SDĽ a exdiplomat Peter Weiss, ktorého meno sa v tejto súvislosti takisto skloňovalo, napokon oznámil, že sa o hlasy občanov v prezidentských voľbách uchádzať nebude. Začiatkom roka svoje úvahy o kandidatúre komunikoval aj vedec Robert Mistrík, keď ju nevylúčil.

Prezidentské voľby sa uskutočnia v prvej polovici roka 2024, presný termín zatiaľ nebol stanovený. Voľba sa musí uskutočniť najmenej 60 dní pred skončením mandátu predošlej hlavy štátu, najneskôr do 16. apríla 2024. Mandát Čaputovej sa končí 15. júna 2024.

Korčok bol ministrom zahraničných vecí v rokoch 2020 až 2022. Na poste skončil po tom, ako strana SaS, ktorá ho do funkcie nominovala, vlani po koaličnej kríze odišla z vlády. Vystriedal ho Rastislav Káčer a neskôr Miroslav Wlachowský.

Od Mečiara po SaS

Korčok má za sebou úspešnú kariéru v štátnej službe, pričom v rezorte diplomacie začal pôsobiť už v roku 1992. V 90. rokoch bol hovorcom ministerstva zahraničných vecí za vlády Vladimíra Mečiara aj zástupcom slovenskej misie pri NATO počas prvej vlády Mikuláša Dzurindu.

Ako diplomat pôsobil vo Švajčiarsku, bol veľvyslancom Slovenska v Nemecku a neskôr aj v USA. Štátnym tajomníkom rezortu zahraničia sa stal už v roku 2002 za druhej Dzurindovej vlády a opäť v roku 2015 za vlády Smeru.

Vtedajšieho premiéra Roberta Fica sprevádzal aj na neslávne známych rokovaniach s Angelou Merkelovou či Donaldom Tuskom, na ktorých sa zúčastnila aj štátna radkyňa Mária Trošková – bývalá modelka a exmilenka mafiána Antonina Vadalu.

Ako sme už spomenuli, po parlamentných voľbách vo februári 2020 sa ako nominant strany SaS stal ministrom zahraničných vecí. Robert Fico preto Korčoka kritizoval ako „žoldniera“, ktorý slúžil Mečiarovi, Dzurindovi, Smeru aj minulej vláde. Korčok na tieto obvinenia reagoval slovami, že neslúžil žiadnej strane, ale len Slovenskej republike.