Západné sankcie fungujú. Pomáhajú čínskym bankám v Rusku

Čínske banky v čase vojny niekoľkonásobne zvýšili objem svojich aktivít v Rusku. Nahrádzajú tak európske peňažné ústavy, ktoré sa snažia z Ruska stiahnuť, hoci niektoré zatiaľ neúspešne. Zároveň sa v medzinárodných platbách ruských subjektov presadzuje čínsky jüan.

Budova banky ICBC. Foto: Profimedia.sk

Publikované: 7. septembra 2023 | 5:56

Autor: Pavol Minárik,

V debate o účinkoch západných sankcií proti Rusku často počuť protichodné hodnotenia. Zatiaľ čo podľa jedných fungujú dobre, podľa iných nie. Pritom obe strany môžu mať pravdu. Sankcie nepochybne menia fungovanie ruskej ekonomiky. Otázne je, či to Západu prospieva.

Víťazom môže byť nakoniec iný arcinepriateľ Západu, a to Čína. Denník Finacial Times priniesol tento týždeň správu o tom, ako čínske banky rozširujú svoje pôsobenie na ruskom trhu. Súčasne informuje, ako sa v čínsko-ruských vzťahoch presadzuje čínska mena jüan (tiež nazývaná žen-min-pi, v štandardnej transkripcii rénmínbi, v preklade ľudová mena).

Noviny Financial Times vychádzajú z analýzy, ktorú si nechali vypracovať od Kyjevskej ekonomickej školy. Podľa nej za prvých 14 mesiacov vojny, teda od februára 2022 do marca tohto roku, zvýšili štyri čínske banky – Industrial and Commercial Bank of China (ICBC), Bank of China, China Construction Bank a Agricultural Bank of China – svoje pozície v Rusku z 2,2 miliardy na 9,7 miliardy amerických dolárov. Pritom zďaleka najväčšia je pozícia prvej menovanej banky ICBC, a to vo výške 8,8 miliardy dolárov.

Denník to považuje za súčasť čínskej snahy presadiť jüan ako rezervnú menu. Poukazuje na rekordný objem obchodu medzi Čínou a Ruskom v roku 2022, a tiež na zmenu v pomere rôznych mien, ktoré Rusko v medzinárodných platobných transakciách používa. Pred inváziou na Ukrajinu bolo viac než 60 percent transakcií v dolároch či eurách a podiel jüanu bol menší než percento. V minulom roku klesol podiel západných mien pod polovicu a podiel čínskej meny vzrástol na 16 percent.

Uvedený vývoj potvrdzuje predchádzajúci komentár, že spoločná mena štátov BRICS bude v každom prípade čínskym projektom. Volanie Ruska či Brazílie po ustanovení novej rezervnej meny môže byť v tomto kontexte interpretované ako túžba, aby spoločnou menou bolo niečo iné ako práve čínsky jüan.

Čínske banky prichádzajú, západné nevedia odísť

Vzostup čínskych bánk dáva denník Financial Times do súvislosti s odchodom západných bánk. Venuje sa len jednej, ktorá má v Rusku najväčšiu expozíciu. Tou je rakúska Raiffeisen Bank. Tá v prvých 14 mesiacoch konfliktu, paradoxne, hodnotu svojich aktív v Rusku zvýšila o viac než 40 percent, z 20,5 miliardy na 29,2 miliardy dolárov.

Aj keď sa Raiffeisen od marca ruských aktív zbavuje v snahe o odchod z tohto trhu, stále majú hodnotu 25,5 miliardy dolárov. Najväčšia západná banka na ruskom trhu je teda stále trikrát väčšia ako najväčšia čínska banka. Celkovo podiel zahraničných vlastníkov ruských bankových aktív poklesol za 14 mesiacov vojny z 6,2 na 4,9 percenta. Nástup čínskych bánk teda zatiaľ nekompenzoval odchod tých západných.

Na odchod európskych bánk vrátane Raiffeisen tlačí aj Európska centrálna banka. Komplikuje ho však ruská legislatíva z leta minulého roku, ktorou sa ruská vláda snaží obštruovať odchod zahraničných bánk.

Príkladom veľkej západnej banky, ktorej sa podarilo odísť z ruského trhu, je francúzska Société Générale. Tá predala svoj ruský biznis pod značkou Rosbank ešte na jar roku 2022, teda predtým, ako jej v tom nová legislatíva mohla zabrániť. Cena za odchod však bola značná.

Rosbank predali Francúzi konglomerátu Interros. Ten patrí jednému z pôvodných ruských oligarchov deväťdesiatych rokov Vladimirovi Potaninovi, ktorý zbohatol najmä privatizáciou najväčšieho svetového producenta niklu Norilskij Nikeľ. Zaujímavosťou je, že na Potanina boli uvalené západné sankcie, na Norilskij Nikeľ však nie. Pre fungovanie svetového trhu s kovmi je príliš dôležitý. Okrem niklu vyrába tiež platinu, paládium, meď a iné vzácne kovy, a patrí medzi najvýznamnejších svetových producentov.

Podmienky predaja Rosbanky neboli zverejnené. Vie sa však, že Société Générale vynaložila medzi rokmi 2006 a 2014 na nákup skoro stopercentného podielu v banke 4,3 miliardy dolárov. Kúpila ho práve od Interrosu. Francúzska banka po predaji Rosbanky odpísala 3,3 miliardy dolárov.

Sankcie teda rozhodne fungujú v tom zmysle, že majú svoje účinky. Otázkou zostáva, či pomáhajú Západu, alebo niekomu inému. Väčší podiel Číny v ruskej ekonomike zrejme cieľom nebol, rovnako ako ním neboli výhodné nákupy pre ruských oligarchov.