Matúš Vallo nemá rád Bratislavčanov a upiera im rezidentské právo na parkovanie

S rozširovaním parkovacej politiky sa množstvo ľudí v rôznych životných situáciách dostáva do postavenia, keď sa na nich magistrát nepozerá ako na rezidenta, ale ako na občana druhej kategórie, ako ich poznáme z komunistického režimu. Aj vtedy sa kvôli „väčšiemu dobru“ uprednostňovali poslušní pred neposlušnými a chudáci pred bohatými (s výnimkou bohatých straníkov, samozrejme).

Dnes sa uprednostňujú cyklisti pred motoristami a triedny boj nahradili „upokojovanie dopravy“, „snaha o zelenšiu planétu“ a podobne. V skutočnosti je to len starý dobrý socializmus prezlečený za páčivé aktivistické slogany a výsledok týchto snáh v skutočnosti situáciu zhorší.

Ale poďme ku konkrétnej situácii, pre ktorú sme si vytvorili dve fiktívne osoby. Staromešťana Joža Nováka s trvalým pobytom v zóne SM0 a Zuzu Novákovú s trvalým pobytom v Rači.

Jožo si auto zaregistruje v Starom Meste. Zuza by si chcela uplatniť svoj nárok a zaregistrovať to isté auto v Rači, ale nejde to. Prečo? Pustime k slovu magistrátneho Parkovacieho asistenta (odtiaľ aj skratka PAAS):

„Rezidentská parkovacia karta je viazaná na zónu, na ktorú je registrovaná. Čiže ak je vozidlo registrované napríklad pre oblasť SM1, len v tejto časti sa dá za pomoci nej parkovať bez ďalšej úhrady. Manželstvo je len ako uznávaný vzťah k vozidlu pri registrácii, kedy je jedno, či bude auto registrované na manžela alebo manželku. Nie je teda možné uskutočniť registráciu na jednu zónu a využívať parkovanie aj v inej, to je vlastne princíp regulácie, aby viacero vozidiel neparkovalo vo viacerých zónach.“

Viacero vozidiel? Je len jedno. Zóny dve. A v tých bude vozidlo parkovať, pretože v nich majú nárok parkovať jeho majitelia.

Na doplňujúcu otázku, či magistrát nevidí problém v tom, že upiera právo jedného z manželov na parkovanie v mieste jeho trvalého bydliska, odpovedal Parkovací asistent takto:

„V tomto prípade nejde určite o upieranie práv, skôr o princíp regulácie. Ide o to, aby sa regulovali parkujúce vozidlá v jednom čase.“

Áno, rozumiete tomu správne, Zuza nemôže pri svojom byte, kde má trvalý pobyt, podľa magistrátu zaparkovať svoje auto, pretože je to proti „princípom regulácie“.

Výsledkom je, že Zuza síce je zo zákona spolumajiteľka vozidla, má trvalý pobyt v zóne, v ktorej chce parkovať, ale ak si Jožo urobil registráciu v mieste svojho trvalého bydliska skôr, Zuza si môže ísť akurát tak trhnúť. A ak bude chcieť Zuza s autom parkovať pred svojím domom v Rači a príde domov o štvrtej, zaplatí 0,50 eura za každú hodinu až do šiestej hodiny rannej, čiže 7 eur. Ak si uplatní dvojhodinový bonus, tak len 5 eur za noc.

Otázka je, čo takýmto prístupom dosiahne magistrát.

Napríklad toto: Jožo Novák si nechá prvé auto, Zuza Nováková si kúpi svoje, ktoré si zaregistruje doma a môže si jazdiť, koľko chce. Čiže namiesto jedného auta budú v meste „zavadzať“ dve. Len teda Zuza ušetrí stovky eur ročne za parkovanie.

Zhrňme si to. Z jedného z manželov robí magistrát občana druhej kategórie, de facto na úrovni nerezidenta, napriek tomu, že zaňho dostáva do rozpočtu peniaze. Svojím zákazom tiež vytvára podmienky pre neekologické správanie (2 autá namiesto 1), ku ktorému môže konanie mesta logicky viesť.

Že sa to dá aj inak, dokazuje príklad z Petržalky, ktorej vlastný, bohužiaľ vzhľadom na rozširovanie PAAS-u dosluhujúci parkovací (a najmä nespoplatnený) systém umožňuje v rámci rodiny parkovať aj „nepetržalčanom“. Stačí, ak má jeden z manželov trvalý pobyt v Petržalke. Na to, aby bolo auto uznané ako rodinné, je potrebné predložiť sobášny list.

Matúš Vallo a jeho „odborníci“ však niečo také v systéme PAAS nemôžu pripustiť, je to totiž „proti princípom regulácie“.

V poriadku, lenže ak si rezidentka Zuza nemôže uplatniť svoje právo na parkovanie v celomestskom systéme, z ktorého v podstate časom nebude úniku, na takéto „princípy“ by sa už z princípu mal pozrieť prokurátor.