Pi málo, pi dobré, hlása Slovenský Rád rytierov destilátov

Slovenský Rád rytierov destilátov vznikol v roku 2011. „Bolo treba šíriť osvetu. A hlavne, s osvetou aby sa rozšírila kvalita destilátov. Lebo celý záujem pestovateľov pri pestovateľskom pálení je o tom, aby z ovocia vyrobili kvalitný produkt,“ vysvetľuje bývalý veľmajster rádu profesor Július Forsthoffer.

Kvalitný destilát potrebuje určitú technologickú disciplínu, z nekvalitnej suroviny sa produkt na úrovni vyrobiť nedá. „A potom sú pálenice, ktoré vedia z dobrého kvasu vyrobiť zlý destilát, ale aby to bolo naopak, takých niet,“ upozorňuje profesor.

Inšpirácia na vznik prišla od domácich aj zahraničných spolkov podobného typu, napríklad z Rakúska, Maďarska či zo Srbska.

„Tam to vzniklo na základe poznania a poznatkov od vinárskeho Rádu rytierov a, samozrejme, aj na základe zahraničných skúseností s rytiermi destilátov. V zahraničí existujú rytierske Rády destilátov a podnetom okrem iného bolo vzájomné stretávanie sa na zahraničnej úrovni a porovnávanie destilátov jednotlivých regiónov a krajín, tak aj z toho titulu sme založili Slovenský Rád rytierov destilátov,“ ozrejmuje súčasný veľmajster Rado Jurák.

Kultúra pitia

Podľa Juráka sa všetko začína dobrým kvasom – ak má majiteľ pálenice dobrý materiál, môže z toho vypáliť kvalitný alkohol, opačne to však nejde. Preto by mali páleníci apelovať na pestovateľov, aby si pripravovali kvalitný materiál, teda kvas.

Takisto ako sa vína ovešané medailami nemôžu predávať v obchode za tri eurá, to isté platí aj o tvrdom alkohole. „Dobré destiláty nemôžu byť cenovo na úrovni liehovín,“ podotýka bývalý veľmajster.

Preto rád presadzuje zásadu: „Pi málo – pi dobré.“ „Takže v tomto smere máme pôsobenie a môžem povedať, že sa to za tých pár rokov odzrkadľuje na kvalite destilátov. Keď chodíme na hodnotenia destilátov, tak vidíme, že úroveň kvality nám stúpa a stúpa nám tak aj kultúra pitia. Ľudia, ktorí sa naučia na kvalitu, už do seba nekopú jedno poldeci za druhým, ale skôr ochutnávajú a vychutnávajú. A toto treba šíriť aj u mladých ľudí. Je to vlastne cieľ Slovenského Rádu rytierov destilátov – výchova ku kultúre pitia,“ dodáva Forsthoffer. Zlepšovanie situácie u nás vidí aj súčasný veľmajster.

Zaujímavý problém je napríklad so surovinami. Na Slovensku je vraj akútny nedostatok ovocia na pálenie, aj keď sa to tak nemusí zdať. Naši páleníci, ako aj väčšie spoločnosti preto musia často dovážať ovocie zo zahraničia. „A my máme na to, byť tou ovocnou základňou. Prečo Čierna Hora, Srbsko či Chorvátsko to dokážu, a my nie? Naši profesionálni výrobcovia ako Old Herold, Saint Nicolaus alebo Frucona musia destiláty nakupovať,“ pýta sa Jurák.

Ochutnávky nie sú len o pití

Medzi činnosti rádu patrí napríklad aj organizovanie rôznych súťaží alebo ochutnávok – aj keď súčasná koronakríza si vynútila zrušenie či presunutie mnohých udalostí. Bývalý veľmajster podotýka, že by sa radi pustili do rozširovania základne podujatí, keďže väčšina z nich sa nachádza najmä na západnom a prípadne strednom Slovensku. Východ našej vlasti majú pokrytý slabšie.

Samotný priebeh ochutnávky je vždy na organizátorovi. „My zastrešujeme tú odbornú stránku, vieme poskytnúť podklady, ktoré slúžia na následné vyhodnotenie súťaže. Ale viac-menej ide o to, že organizátor zozbiera vzorky, dohodne sa systém hodnotenia a určia sa štandardy degustácie. Ak ide o novú súťaž, môže predtým prebehnúť ešte školenie, ktoré zastrešuje niekto od nás z rádu, kde vysvetľuje napríklad chyby destilátov, správny systém degustácie alebo niečo z technológie kvasenia a podobne,“ poznamenáva Jurák.

Následne sa musí vytvoriť komisia, ktorá bude ochutnávať a hodnotiť vzorky destilátov. Rád sa vždy snaží dodať odborníka ku každému stolu, teda k jednotlivým komisiám. Potom prebieha výber a ochutnávka vzoriek. Hodnotí sa pri nich čistota a intenzita vône, čistota a intenzita chuti a harmónia všetkých zložiek.

Od každého stola sa taktiež vyberá vzorka, ktorá je postúpená do „vyššej“ komisie. Z týchto výberových destilátov sa následne určí šampión odrody alebo ročníka, detaily sú už na samotnom usporiadateľovi ochutnávky.

Ako sa stať rytierom

Názov spolku, resp. rytierskeho rádu nie je len pro forma. „Nebolo ľahké a jednoduché vybaviť či dostať vlastný erb, ale môžeme sa pochváliť, že sa nachádzame v slovenskom heraldickom registri. Sme teda skutočný rytiersky rád a skutoční rytieri,“ zdôrazňuje veľmajster.

Ako sa teda môže bežný smrteľník stať členom Slovenského Rádu rytierov destilátov? Je to dlhý proces, ktorý si vyžaduje ochotu zapájať sa do činnosti rádu. Záujemca sa takto musí aspoň päť rokov zúčastňovať na udalostiach, konaniach či súťažiach. Mal by byť viditeľný v tejto oblasti, pomáhať s organizovaním alebo prispievať vlastnými vzorkami. Niekedy sa za kandidátov hlásia aj sami majitelia páleníc.

„Momentálne máme 11 kandidátov zapísaných na dvojročné skúšobné obdobie. Následne zasadne senát nášho rádu a na základe ich činnosti rozhodne, či sú, alebo nie sú vhodní za rytierov. Čo sa týka samotného aktu pasovania, tak úplne prvé sa konalo v Komárne. Vtedy sme sa volali ešte Rád rytierov destilátov na Slovensku, ale v roku 2015-2016 sa rád pretransformoval na súčasný Slovenský Rád rytierov destilátov. Nasledovalo vysvätenie insígnií a pasovanie staronových a nových rytierov v bazilike v Šaštíne-Strážach a posledné, ktoré sa udialo v Hronskom Beňadiku, kde sme prijali piatich nových rytierov a pasovali nového veľmajstra rádu,“ uzavrel Rado Jurák.