Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Sulíkov syn vypustil video, v ktorom obdivuje Fica. Najhoršia voľba je podľa neho Progresívne Slovensko

V nie veľmi dobrom svetle známy Filip Sulík pritiahol po viacerých medializovaných kauzách ďalšiu pozornosť. Nedávno totiž zverejnil na sociálnej sieti video, kde počas prechádzky Bratislavou obdivne komentuje kariéru lídra strany Smer Roberta Fica.

Videozáznam, ktorý s najväčšou pravdepodobnosťou zverejnil v rámci príbehu na svojom instagramovom profile, sa stal rýchlo virálnym, keďže ho zdieľali niektoré facebookové stránky. Syn šéfa SaS Richarda Sulíka v ňom vyzdvihuje to, ako sa dostal Robert Fico až na vrchol politickej kariéry a potom, čo z neho padol na dno, sa dokázal postupne znova vyškriabať na výslnie, čím zrejme narážal na prieskumy volebných preferencií z posledných mesiacov, v ktorých Smer so slušným náskokom vedie.

"Robert Fico bol na absolútnom vrchole všetkého," konštatuje v nahrávke nevyberaným slovníkom Filip Sulík. Dopĺňa, že Fico potom padol na dno a "mal štyri percentá v preferenciách, hrozila mu basa a všetci sa proti nemu vrhli" a on "to ustál a znova je na absolútnom vrchole". "Povedzte mi, čo je to za sku**ene tvrdého človeka," vraví.

Okrem toho sa syn Richarda Sulíka vyjadril aj k svojim vlastným preferenciám. Hoci nespomenul konkrétnu stranu, ktorej plánuje dať svoj hlas, má jasno v tom, že to nebudú progresívci.

Vo videu vraví, že to môže byť hoci aj "strana Princíp, aj keď im zomrel predseda, jednotka na kandidátke", ale určite nebude voliť PS. "Všetko, len nie PS-ko," nechal sa počuť Sulík.

O inkriminovanom videu sa v nedeľňajšej diskusnej relácii RTVS O 5 minút 12 zmienil aj samotný predseda strany Smer počas debaty s lídrom SaS Richardom Sulíkom. Ten zahral narážku na video svojho syna do autu. Fico sa mu ospravedlnil s tým, že len žartoval.

(sak)

Minúta  |  

EÚ sa môže stať rovnako závislou od čínskych batérií ako bola od energií z Ruska

Pokiaľ Európska únia neprijme rázne opatrenia, do roku 2030 by sa mohla v oblasti lítium-iónových batérií a palivových článkov stať rovnako závislou od Číny, ako bola energeticky závislá od Ruska pred vojnou na Ukrajine. Píše sa to v strategickom dokumente vypracovanom španielskym predsedníctvom v Rade EÚ, ktorý má k dispozícii agentúra Reuters.

Dokument má byť základom pre diskusie o hospodárskej bezpečnosti Európy na vrcholnej schôdzke Európske politického spoločenstva, ktorá sa uskutoční 5. októbra v španielskej Granade.

Konštatuje sa v ňom, že vzhľadom na nestály charakter veternej a slnečnej energie bude Európa potrebovať spôsoby ukladania energie, aby splnila svoj cieľ nulových emisií skleníkových plynov do roku 2050. To zvýši dopyt EÚ po lítium-iónových batériách, palivových článkoch a elektrolyzéroch v nadchádzajúcich rokoch desať- až tridsaťkrát.

„Bez implementácie účinných opatrení by sa európsky energetický ekosystém mohol do roku 2030 stať závislým od Číny,“ píše sa v dokumente španielskeho predsedníctva. Táto závislosť bude inej povahy, ale podobne závažná ako bola závislosť od Ruska pred jeho inváziou na Ukrajinu. EÚ má podľa autorov dokumentu dobrúpozíciu vo výrobe elektrolyzérov, ale je silne závislá od Číny, pokiaľ ide o palivové články a lítium-iónové batérie potrebné pre elektromobily.

Lítium-iónové batérie a palivové články však nie sú jedinými oblasťami, kde je EÚ zraniteľná. Podobný scenár by mohol nastať v oblasti digitálnych technológií. Prognózy naznačujú, že dopyt po senzoroch, dronoch, serveroch, úložných zariadeniach a sieťach na prenos dát v tomto desaťročí prudko vzrastie. Pokiaľ ide o siete, EÚ má pomerne silnú pozíciu, no v iných oblastiach má výrazné slabiny.

(tasr)

Minúta  |  

Spojenci Ruska chcú na Valnom zhromaždení OSN blokovať prijatie niektorých deklarácií

Skupina štátov majúcich úzke vzťahy s Ruskom chce zablokovať niekoľko vyhlásení, ktoré sa majú prijať počas nadchádzajúcej všeobecnej rozpravy na Valnom zhromaždení OSN. Týka sa to aj dokumentu, ktorý má potvrdiť ciele trvalo udržateľného rozvoja OSN prijaté v roku 2015. Uviedla to v noci na pondelok agentúra DPA.

Generálny tajomník OSN António Guterres označil tento dokument za "kvantový skok" na oživenie rozvojových cieľov, ktorých plnenie výrazne zaostáva za predsavzatiami.

Okrem Ruska sú pod listom adresovaným predsedovi Valného zhromaždenia OSN Dennisovi Francisovi, ktorý má DPA k dispozícii, podpísané aj Bielorusko, Bolívia, Eritrea, Irán, Kuba, Nikaragua, Severná Kórea, Sýria, Venezuela a Zimbabwe.

Signatárske krajiny kritizujú sankcie uvalené na Rusko po spustení jeho invázie na Ukrajinu, ktoré poškodzujú ich rozvoj. Ďalej tvrdia, že počas rokovaní o deklaráciách sa "ignorovali legitímne obavy veľkého počtu rozvojových krajín".

Blokáda by mohla ohroziť úspech summitu o cieľoch trvalo udržateľného rozvoja, ktorý OSN považuje za kľúčový a začne sa v pondelok. Deklarácia sa má prijať jednomyseľne a okrem iného podporovať reformu medzinárodného finančného systému. Vďaka tomu by chudobné krajiny mali napríklad možnosť získať lacnejšie pôžičky a prístup k ďalším peniazom od Svetovej banky.

Na konferencii OSN, ktorá sa konala 25. – 27. septembra 2015 v New Yorku, bolo prijatých 17 cieľov trvalo udržateľného rozvoja. Do roku 2030 sa má okrem iného odstrániť chudoba vo všetkých jej formách všade na svete či zabezpečiť rovnaký prístup k inkluzívnemu a kvalitnému vzdelaniu a podporovať celoživotné vzdelávanie pre všetkých. Dosiahnutie týchto cieľov však výrazne spomalila koronavírusová pandémia, vojna na Ukrajine a dlhová kríza v chudobných krajinách.

(tasr)

Minúta  |  

Červený polmesiac v Líbyi spochybnil tvrdenia o 11 300 obetiach záplav

Líbyjská pobočka Červeného polmesiaca v nedeľu spochybnila tvrdenia Organizácie spojených národov (OSN), podľa ktorej si minulotýždňové ničivé záplavy v Líbyi vyžiadali už 11 300 obetí. OSN sa pritom odvolávala práve na správy tejto humanitárnej organizácie. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP.

Úrad OSN pre koordináciu humanitárnych záležitostí (OCHA) v nedeľu uviedol, že počet obetí záplav v meste Darna ležiacom na východe Líbye sa zvýšil na 11.300, citujúc štatistiky Červeného polmesiaca.

"Sme šokovaní, keď vidíme, že je naše meno spájané s týmito údajmi," uviedol hovorca líbyjského Červeného polmesiaca. Podľa neho to prispieva k zmätku a utrpeniu rodín nezvestných.

Skutočný počet obetí zostáva naďalej neznámy.

Rozsiahle povodne v prístavnom meste Darna spôsobila búrka Daniel, ktorá sa východnou časťou Líbye prehnala minulú nedeľu. V dôsledku nej sa pretrhli dve neďaleké priehrady.

Svetová meteorologická organizácia (WMO) vo štvrtok upozornila, že väčšine úmrtí spôsobených ničivými záplavami v Líbyi sa dalo zabrániť, ak by tamojšie systémy včasného varovania a krízového riadenia fungovali správne.

(tasr)

Minúta  |  

Líbya: Autonehoda pri Darne si vyžiadala životy štyroch gréckych záchranárov

Najmenej štyria príslušníci gréckych záchranných zložiek zahynuli v nedeľu pri vážnej dopravnej nehode v blízkosti povodňou postihnutého líbyjského mesta Darna, informuje TASR podľa agentúr DPA a AFP.

Ministerstvo zdravotníctva líbyjskej vlády v Benghází na východe krajiny spresnilo, že pri nehode utrpelo zranenia ďalších 15 ľudí, pričom sedem z nich bolo v kritickom stave. Stav ôsmich zranených bol stabilizovaný.

Grécky tím pozostával z 19 členov. Pri nehode však zahynulo dovedna sedem ľudí, keďže vozidlo so záchranármi narazilo do auta, v ktorom sa viezla päťčlenná líbyjská rodina. Zahynuli traja jej členovia, kým dvaja ďalší utrpeli ťažké zranenia.

Grécky záchranný tím bol na ceste z mesta Benghází do 300 kilometrov vzdialenej Darny.

(tasr)

Minúta  |  

Arménski separatisti a Azerbajdžan sa dohodli na dodávkach humanitárnej pomoci

Arménski separatisti v azerbajdžanskej odštiepeneckej enkláve Náhorný Karabach súhlasili v nedeľu s dodávkami humanitárnej pomoci cez územie ovládané Azerbajdžanom. TASR správu prevzala od agentúry AFP, podľa ktorej ide o prvý krok k deeskalácii napätej situácie v regióne.

Arménsko obvinilo Azerbajdžan zo stupňovania humanitárnej krízy v Náhornom Karabachu po tom, čo Baku vlani zablokovalo tzv. Lačinský koridor - jedinú prístupovú cestu spájajúcu tento hornatý región s Arménskom.

Baku tieto obvinenia odmietlo s tým, že Náhorný Karabach by mohol cez Azerbajdžan dostať všetky dodávky, ktoré potrebuje. Separatisti podľa Azerbajdžanu jednoducho odmietli jeho návrh simultánne otvoriť Lačinský koridor i agdamskú cestu spájajúcu Náhorný Karanach so zvyškom Azerbajdžanu.

Vláda separatistov v nedeľu oznámila, že súhlasila s umožnením "simultánnych dodávok humanitárneho tovaru" cez obe trasy, píše AFP.

Azerbajdžanské ministerstvo zahraničných vecí v Baku potvrdilo, že bolo Medzinárodným výborom Červeného kríža (MVČK) informované o súhlase separatistických úradov s "paralelnými dodávkami humanitárneho tovaru od (pondelka) 18. septembra.

Európska únia i Spojené štáty vyzývali na opätovné otvorenie Lačinského koridoru i agdamskej cesty pre humanitárnu pomoc, keďže v Náhornom Karabachu došlo k nedostatku potravín i liekov.

Náhorný Karabach bol centrom dvoch vojen medzi oboma kaukazskými susedmi. Šesť týždňov bojov na jeseň 2020 sa skončilo prímerím sprostredkovaným Ruskom, na základe ktorého sa Arménsko vzdalo rozsiahlych území, ktoré ovládalo celé desaťročia.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.