Preskočiť na obsah
  |  

Vyšiel prieskum o zdravotnej gramotnosti školákov za posledné štyri roky: Takto dopadol

SLOVENSKO – Zdravotná gramotnosť školákov sa za posledné štyri roky nezlepšila. Naopak, pribudli 13- a 15-ročné deti s nízkou mierou zdravotnej gramotnosti. Vyplýva to zo štúdie Health Behaviour in School Aged Children (HBSC) Slovensko 2021/2022.

Národná správa prezentuje hlavné zistenia týkajúce sa zdravia a so zdravím súvisiaceho správania 11-, 13- a 15-ročných školákov. Školy podľa štúdie realizujú a koordinujú podporu zdravia v rôznej miere. „Najčastejšie majú poverenú osobu, ktorá sa zaoberá podporou zdravia na škole (61 percent).

Len štvrtina škôl (24 percent) má aj vytvorený konkrétny tím podpory zdravia alebo pracovnú skupinu na podporu zdravia na škole,“ vyplýva z údajov. Takmer polovica škôl má konkrétnu stratégiu alebo program podpory zdravia v školskom vzdelávacom programe.

Výsledky tiež ukázali, že mnohé deti sa cítia v škole pod tlakom. Stres pritom viac vnímajú staršie dievčatá. Len pätina školákov uvádza, že v škole pravidelne zažíva úspech. Zažívať v škole úspech v učení, ale aj vo vzťahoch či neformálnych aktivitách, je pre deti dôležité. Zážitky úspechu prispievajú k motivácii učiť sa a k sebavedomiu detí, preto by v školách rozhodne nemali chýbať,“ upozornila Lenka Sokolová z Ústavu aplikovanej psychológie Fakulty sociálnych a ekonomických vied Univerzity Komenského v Bratislave.

Viac ako polovica školákov uvádza, že má v škole podporujúceho učiteľa. Približne polovica dievčat a dve tretiny chlapcov boli tiež spokojní s mierou sociálnej opory u spolužiakov. Dôvera detí voči pedagógom podľa štúdie klesá s narastajúcim vekom. Kým vo veku 11 rokov im dôveruje 56 percent dievčat, vo veku 15 rokov je to už iba 25 percent.

Približne polovica školákov uviedla, že v škole majú k dispozícii miestnosť na robenie domácich úloh či prípravu. V porovnaní s obdobím spred štyroch rokov sa zlepšila vybavenosť špecializovaných učební, no približne tretina škôl stále potrebuje pre zlepšenie bezpečnosti rozsiahlu renováciu. Iba tretina škôl potvrdila, že ich priestory sú bezbariérové.

(tasr)

  |  

Na starobné penzie za pol roka chýbalo 1,7 miliardy eur, opäť pomohli aj peniaze určené na iné účely

Na vyplácanie starobných a predčasných starobných dôchodkov presunula Sociálna poisťovňa v prvom polroku tohto roka 1 miliardu 265 miliónov eur z prebytkov iných fondov sociálneho poistenia. Výdavky fondu starobného poistenia boli totiž takmer o 1,73 miliardy eur vyššie ako príjmy tohto fondu.

Po využití minuloročného prebytku v tomto fonde vo výške 632,7 milióna eur tak ku koncu júna v starobnom dôchodkovom fonde chýbala 1 miliarda 93 miliónov eur. Vyplýva to zo správy o hospodárení Sociálnej poisťovne za január až jún tohto roka.

Nedostatok prostriedkov na výplatu starobných a predčasných starobných penzií poisťovňa vykryla sumou 620 miliónov eur z rezervného fondu solidarity a ďalších 410 miliónov eur smerovalo na starobné a predčasné starobné dôchodky z fondu invalidného poistenia. Fond poistenia v nezamestnanosti na starobné penzie prispel čiastkou 150 miliónov eur, z fondu úrazového poistenia poisťovňa vzala 70 miliónov eur a z fondu garančného poistenia ďalších 15 miliónov eur.

Výdavky fondu starobného poistenia, z ktorého Sociálna poisťovňa vypláca starobné a predčasné starobné penzie, za prvých šesť mesiacov tohto roka predstavovali 4,44 miliardy eur. Príjmy tohto fondu však boli len na úrovni 2,72 miliardy eur. Poisťovňa tak musela rovnako ako v predošlých rokoch vykrývať výdavky na starobné a predčasné starobné dôchodky aj z príjmov z odvodov, ktoré boli pôvodne určené na vyplácanie invalidných dôchodkov, dávok v nezamestnanosti, či úrazových dávok.

(sita)

  |  

Cestovanie medzi Nemšovou a Dubnicou už nebude problémom. Pribudli nové spoje

NEMŠOVÁ/DUBNICA NAD VÁHOM – Niekoľkohodinovú medzeru v odchodoch autobusov medzi Nemšovou a Dubnicou n/V nahradili nové spoje.

Hoci mestá Nemšová a Dubnica nad Váhom ležia iba 5 kilometrov od seba, počas víkendov medzi nimi viac než 6 hodín nepremával žiaden spoj. Problém bol najmä v sobotu, kedy v smere z Nemšovej do Dubnice nešiel žiaden autobus medzi 13:48 až 19:30, opačne nešlo nič medzi 14:14 až 21:10. V nedeľu bola diera v ponuke spojov „len“ štvorhodinová.

Už od 1. júna ale organizácia Doprava na Považí presadila zavedenie spoja s odchodmi v soboty o 15:23 z Nemšovej a 17:00 z Dubnice, čím sa diera skrátila o 2 hodiny. Od 1. septembra pribudli v soboty aj nedele ďalšie dva spoje, o 17:27 z Nemšovej a 19:05 z Dubnice. Dlhé medzery v ponuke spojov sú tak definitívne preč, popoludní a večer premávajú spoje z mesta do mesta každé 2 hodiny, v rovnakých časoch v soboty, nedele i sviatky.

Odchody z Nemšová, žel. st. smer Dubnica n/V, SPŠ12:18, 13:48, 15:23, 17:27, 19:30
Odchody z Dubnica n/V, SPŠ smer Nemšová, žel. st.12:58, 14:14, 17:00, 19:05, 21:10

Zdroj: Doprava na Považí

  |  

Hnutie Republika podáva trestné oznámenie na Šimečku a Jurinovú

Hnutie Republika podáva trestné oznámenie na lídra Progresívneho Slovenska Michala Šimečku a líderku kandidátky OĽaNO a priatelia Eriku Jurinovú. Predseda Republiky Milan Uhrík tvrdi, že ho uráža, keď im a ich voličom druhí nadávajú do fašistov.

„Republika a jej voliči nie sú žiadni fašisti. Najbližšie k fašistickým praktikám tu majú progresívci, ktorí chcú ľudí zatvárať za kritiku a iné ako dúhové názory," uviedol Uhrík.

(sita)

  |  

Klimatickí aktivisti v Berlíne zablokovali viacero ulíc a ciest, opäť sa lepili na vozovku a nafarbili Brandenburskú bránu

Klimatickí aktivisti v pondelok ráno zablokovali cestné komunikácie a ulice na viac než 20 miestach v nemeckom hlavnom meste Berlín. TASR správu prevzala z webovej stránky denníka Berliner Zeitung.

Aktivisti z hnutia Posledná generácia (Letzte Generation) zablokovali viacero ciest a ulíc v metropole. Bezpečnostným zložkám sa na niektorých miestach podarilo týmto krokom zabrániť. Inde sa však aktivisti prilepili na vozovku a riešenie situácie si vyžiada dlhší čas, uviedla polícia na platforme X. Dodala, že v meste zasahuje približne 500 jej príslušníkov.

Aktivisti z Poslednej generácie v nedeľu postriekali oranžovou farbou všetkých šesť stĺpov Brandenburskej brány v Berlíne. Na mieste zasahovalo približne 40 príslušníkov bezpečnostných zložiek, zatkli 14 osôb. Úrady začali vyšetrovanie v spojitosti s poškodzovaním verejného majetku.

Foto: Twitter/FritzCohausz

Iniciatíva Posledná generácia organizuje protesty od roku 2022. Jej členovia sa napríklad prilepujú k cestám a blokujú tak dopravu, na čo niektorí vodiči reagujú nahnevane či dokonca aktivistov fyzicky napadnú.

Medzi pôvodné požiadavky Poslednej generácie patrilo obmedzenie maximálnej rýchlosti na diaľniciach na 100 kilometrov za hodinu alebo vytvorenie orgánu zloženého z vybraných občanov, ktorý by diskutoval o tom, ako by sa Nemecko mohlo do roku 2030 stať klimaticky neutrálnym. Nedávno k tomu pridali aj upustenie od využívania fosílnych palív do roku 2030.

(tasr)

  |  

Humanitárna pomoc vstúpila do Náhorného Karabachu cez Arménsko a Azerbajdžan

Kamióny s humanitárnou pomocou vstúpili v pondelok do arménskeho separatistického regiónu Náhorný Karabach v Azerbajdžane. Predchádzala tomu dohoda arménskych separatistov a centrálnej azerbajdžanskej vlády, že nákladné vozidlá využijú cesty spájajúce tento región s Arménskom a s Azerbajdžanom. Informovalo o tom Baku, na ktoré sa odvolala tlačová agentúra AFP.

Arménsko obvinilo Azerbajdžan z podnecovania humanitárnej krízy v Náhornom Karabachu, pretože Baku vlani zablokovalo jedinú cestu spájajúcu tento horský región s Arménskom - Lačinský koridor, na ktorý dohliadajú ruské mierové sily.

Azerbajdžan toto obvinenie odmietol a argumentoval, že Náhodný Karabach môže dostať všetky potrebné zásoby cez Azerbajdžan.

Baku uviedlo, že separatistické úrady jednoducho odmietli jeho návrh znovu otvoriť súčasne Lačinský koridor aj tzv. agdamskú cestu, ktorá spája Náhodný Karabach so zvyškom Azerbajdžanu.

"V pondelok bol zabezpečený súbežný prechod áut Červeného kríža" cez Lačinský koridor spájajúci enklávu Náhorný Karabach s Arménskom a po agdamskej ceste spájajúcej enklávu so zvyškom Azerbajdžanu. Na sociálnych sieťach to oznámil poradca azerbajdžanského prezidenta Ilhama Alijeva pre zahraničnú politiku Hikmet Hadžijev.

Medzinárodný výbor Červeného kríža (MVČK) vyhlásil, že vďaka "humanitárnej dohode medzi rozhodujúcimi predstaviteľmi môže dnes MVČK prinášať dodávky pšeničnej múky a základných lekárskych potrieb ľuďom v núdzi, a to cez Lačinský koridor a po agdamskej ceste".

Obyvatelia Náhorného Karabachu "naliehavo potrebujú neprerušovanú pomoc vo forme pravidelných humanitárnych dodávok. Táto dohoda umožňuje našim tímom obnoviť život zachraňujúcu prácu", povedala regionálna riaditeľka MVČK pre Európu a strednú Áziu Ariane Bauerová.

Európska únia a Spojené štáty vyzývali na znovuotvorenie lačinskej a agdamskej trasy pre humanitárnu pomoc, pretože Náhorný Karabach zažíva nedostatok potravín a liekov.

Niekoľkomesačná kríza, ako aj nasadenie azerbajdžanských vojakov neďaleko Náhodného Karabachu a popri hraniciach s Arménskom vyvolali obavy z nového veľkého konfliktu medzi zarytými nepriateľmi, ktorí bojovali o ovládnutie Náhorného Karabachu už v dvoch vojnách.

(tasr)