Prieskum: Prekvapivý vzostup OĽaNO, Matovičovi provokácia na tlačovke Smeru pomohla. Sme rodina mimo hry

Zdá sa, že Matovičovi provokácia na tlačovke Smeru vyšla, ukazuje to prieskum, ktorý bol robený po tomto incidente.

kollár Boris Kollár. Foto: Martin Baumann/TASR

Voľby do Národnej rady by v septembri vyhrala strana Smer so ziskom 20,3 percenta hlasov. Nasleduje Progresívne Slovensko so 17,2 percentami a Hlas s 13,1 percentami. Vyplýva to z prieskumu agentúry Ipsos pre denník Pravda.

Do parlamentu by sa dostali aj hnutie Republika so ziskom 8,6 percenta, Koalícia OĽaNO, Za ľudí a Kresťanská únia s podielom hlasov 8,2 percenta, SaS s podporou 6,1 percenta, SNS by malo 5,6 percenta a KDH by si pripísalo 5,3 percenta.

Pred bránami parlamentu by so ziskom nižším ako päť percent zostali Sme rodina (4,2 percenta), Aliancia (4 percentá), Demokrati (3,4 percenta), ĽSNS (2,6 percenta).

Strana Modrí, Most-Híd by mala 0,9 percenta, Maďarské fórum 0,6 percenta a iné strany by volilo 0,9 percenta.

Smer by získal v parlamente 36 mandátov, ťažil by spolu s najsilnejšími stranami aj z prepadu troch strán okolo úrovne 4 percent. PS by malo 31 poslancov, Hlas 23, koalícia OĽaNO, Za ľudí a Kresťanská únia a hnutie Republika zhodne po 15. SaS by získala 11 kresiel, SNS desať a KDH deväť mandátov.

Ak by voľby dopadli týmto spôsobom, koalícia Smer-Hlas-SNS by mala 69 hlasov, k väčšine by jej chýbalo 7 hlasov.

Koalícia PS-Hlas-SaS-KDH by mala 75 hlasov, k väčšine by jej chýbal jeden hlas. Spoliehať by sa musela na prebehlíkov alebo priamu podporu Matovičovej koalície. Ak by do vlády vstúpila aj Matovičova koalícia, mala by takáto vláda až ústavnú väčšinu 90 hlasov.

Prieskum ukazuje, že vo volebnom finiši pôjde o každý hlas, a najmä prepadnuté hlasy strán pod úrovňou 5 percent môžu rozhodnúť, kto zostaví vládu.

Prieskum bol vykonaný na reprezentatívnej vzorke 1026 respondentov starších ako 18 rokov v dňoch 15. až 19. septembra, zaznamenal už teda incident Matoviča s Kaliňákom pred Úradom vlády, ku ktorému došlo 13. septembra.

(tasr, fed)


Majiteľ sociálnej siete Facebook Mark Zuckerberg priznal americkému Kongresu jeden z najmasívnejších cenzorských zásahov zo strany vládnej moci voči nepohodlným názorom občanov v modernej histórii. Nešlo pritom o ochranu utajovaných skutočností či iných zákonných dôvodov, ale o krytie korupcie a umlčiavanie kritikov pandemických opatrení. Tento prípad ukazuje, ako veľmi dôležitý je zákaz cenzúry, a prečo je toto ústavné právo potrebné neustále strážiť. Viac v článku.

prečítať viac

Automobilovému koncernu Volkswagen prerástli problémy s konkurencieschopnosťou cez hlavu. Skupina hlási najväčší problém práve vo svojej vlajkovej značke Volkswagen, ktorej ziskové marže sú už dlhší čas príliš nízke.

prečítať viac