Volíme hodnoty. Potrebujeme znovuobjaviť význam zodpovednosti

V liberálnych diskusiách je to ešte tvrdšie, tam už argumenty došli, skôr už len lietajú expresívne nálepky, čo je škoda. Pritom mnohým nevadí dvojitý ‚kilometer‘ v tom, že progresívci spoločnosť polarizujú oveľa silnejšie presadzovaním LGBTI politických požiadaviek.

Rozumiem tomu, že téma ochrany života nenarodených detí aj unavuje. „Prečo organizujete zase ten pochod za život?“ Bolo by nesprávne, ak kvôli slabosti či nepríjemnosti, ktorá je s touto pomocou nenarodeným spojená, by sme súhlasili s jej vytlačením z verejného a politického života. 

Všetci túžime po spravodlivosti na Slovensku. Ochrana života tých najbezbrannejších je predsa základom spravodlivosti a spoločenského poriadku. 

Ako ju môžeme chcieť dosiahnuť, keď v hĺbke spoločnosti prechovávame bazálnu nespravodlivosť voči najbezbrannejším? Načo sú vôbec umelé potraty, keď sú k dispozícii lepšie riešenia, ako sociálna pomoc, adopcia, anonymný pôrod, azylové ubytovanie…? Oplatí sa postaviť za skutočné riešenia a za spravodlivosť.

Polarizácia témy aj zvýšenie počtu umelých potratov

Uvedomujeme si aj to, že zosilnela polarizácia tejto témy. Prispievajú k nej mnohé médiá označované za mienkotvorné, ktoré sa snažia aj tie najmenšie kompromisné snahy o zlepšenie situácie nenarodených, ktoré sú skôr sociálnou pomocou, interpretovať ako „ultra konzervatívne“ a preto netolerovateľné.

Rovnako konajú aj politici, ktorí s veľkou vervou bojujú za potraty a ktorých by sme mohli právom nazvať ako zástancov kultúry smrti, ktorú tak pomenoval pápež Ján Pavol II. (Kvôli kauzám nedávnych dní zdôrazňujem, že nie ľudia sú kultúrou smrti, ale sú jej zástancami.)

Od posledného Národného pochodu za život v roku 2019 sa situácia nenarodených nezlepšila, skôr naopak. Počet potratov medziročne dokonca stúpol a to až o 5,5 percenta, na viac ako 5 500 ročne.

Čiže už prestal platiť ten lživý argument, že počet potratov klesá, čo sa často argumentovalo a navodzovalo to dojem, že sa tieto čísla rok od roka nespočítavajú, akoby sme každý rok neprišli o ďalšiu a ďalšiu Kremnicu, Gabčíkovo či Dobšinú.

Aké hodnoty budeme voliť?

KBS v roku 1998 k voľbám napísala: Onedlho budeme sláviť sviatok demokracie – pôjdeme so všetkou zodpovednosťou k volebným urnám. Nedávny list katolíckych biskupov sa podobá na ten z roku 1998, kedy biskupi pred voľbami hovorili o vážnej spoluzodpovednosti veriacich za spoločné dobro a apelovali na účasť veriacich vo voľbách. Zdôraznili aj to, že „budeme voliť tých:
– ktorí budú brániť život človeka pred násilím, život detí pred narodením odvolaním liberálneho potratového zákona
– ktorí budú podporovať zdravú výchovu detí a mládeže, ktorá je budúcnosťou národa, o čo sa zvlášť usilujú cirkevné školy
– ktorí budú v legislatíve bojovať proti každej nespravodlivosti, nemravnosti a násiliu, a tak budú chrániť mravné hodnoty národa.

Racionálny pohľad doplnili výzvou: „Ako veriaci kresťania zostávajme vyrovnaní, nedajme sa strhnúť ani k vášnivému kritizovaniu či až k nenávisti voči politickým protivníkom, ani k prehnanému idealizovaniu tých, s ktorými sympatizujeme.“

Silný bol tiež známy príhovor otca biskupa Baláža, ktorý razantne povedal, že katolík nemôže voliť ľudí, ktorí sú proti morálnym zákonom Cirkvi. Taktiež sa postavil proti tvrdeniu, že morálka je vecou dohody spoločnosti.

Zodpovednosť a priority

Uvedomujeme si to zásadné slovo zodpovednosť, ktorú nám aj biskupi zdôrazňujú?
Potrebujeme znovuobjaviť jeho význam. A potrebujeme si pred voľbami, ako aj pri iných príležitostiach spoločensko-verejného života, upratať svoje priority.

Pre jedného je tou najvyššou prioritou Boh, kresťanské hodnoty a dobro blížnych, iný preferuje ukotvenie na Západe, pre iného je dôležitá samostatnosť a sebestačnosť, ďalší vychádza zo svojej klimatickej úzkosti, iný má prioritu v silnom štáte nabitom sociálnymi dávkami a istotami, nájdu sa aj takí, ktorí majú na prvom mieste zmenu – či to bude k lepšiemu, či k horšiemu, nevedno, ale podstatná je pre nich zmena, lebo všetko staré je zlé.

It’s all about money! (Všetko je to o peniazoch!) napísal volebný poradca istého amerického prezidentského kandidáta veľkým písmom na stenu volebného štábu.

Obávam sa, že vystihol to, čo je pre veľké množstvo voličov prioritou. Nie hodnoty, ale peňaženka.

Mám malú nádej, že si môžem dovoliť aspoň niektorým pošepkať, že bude dobré, ak #volímeHodnoty. Predsa ak by tu bol kandidát, ktorý by ukazoval cestu k našej ekonomickej prosperite, no stálo by to nejakú skupinu ľudí život alebo by to znamenalo nútené práce pre nich, iste by ľuďom ani na um nenapadlo voliť takéto „riešenia“.

A predsa, pri usmrcovaní nenarodených sa snažíme prehliadať postoje kandidátov k tejto otázke. Pritom sú to najmenší z nás, ktorým musíme utekať na pomoc – aj podávaním pomocnej ruky, aj zmenou potratového zákona.

Rubrika Hyde park slúži ako priestor pre publikovanie názorov, postojov a tém osobností z rôznych oblastí života a diania v spoločnosti. Texty nevyjadrujú názor redakcie.