Debata v Joj: Sulík zatienil Šimečku, Pellegrini pôsobil presvedčivejšie ako Fico

Debata potvrdila väčšiu blízkosť Hlasu a Smeru, Robert Fico viackrát nevyužil príležitosť reagovať na slová Michala Šimečku a vystupoval veľmi mierne. Prinášame analýzu prvej veľkej predvolebnej debaty vrátane toho, čo všetko jej chýbalo a kde televízia Joj držala stranu liberálom.

Po strede, keď televízia Joj vysielala diskusiu predsedov piatich politických subjektov, prišla vo štvrtok druhá časť s predsedami najsilnejších strán. Robert Fico zo Smeru, Michal Šimečka z Progresívneho Slovenska, líder Hlasu Peter Pellegrini a šéf liberálov Richard Sulík. Ten tam pôsobil trochu prekvapivo, nezapadal do vzorca, že aj on môže byť budúcim premiérom, ako diskutérov predstavila redaktorka Jana Krescanko Dibáková, Sulík je napokon preferenčne bližšie stranám okolo 5 percent a v niektorých prieskumoch skončil aj pod úrovňou hranice na vstup do parlamentu.

Joj sa formálne oprela o septembrový volebný prieskum agentúry AKO. Či to bol oprávnený postup, ukážu až voľby, Sulík všk priestor maximálne využil a viackrát Šimečku, ktorý ho môže najviac ohroziť, zatienil. Celkovo pôsobil, akoby Sulík do volieb vstupoval ako opozičný politik s novými nápadmi, a nie vládny politik po voľbách 2020, aktér všetkých rozhodujúcich kríz (vrátane pádu prvej aj druhej vlády), o ktorého podporu sa opiera ešte aj prezidentkina vláda.

Hneď v úvode bol priestor venovaný priebehu predvolebnej kampane, ktorú moderátorka označila za agresívnu. Šimečka to považuje za „medzinárodnú hanbu“. Milé to nebolo ani Sulíkovi, ktorý dúfa, že záver už prekvapenia neprinesie. Pellegriniho mrzí, že sa kampaň nevenuje vážnym problémom, v ktorých sa naša krajina aj svet nachádza. Líder Smeru sa, naopak, vyjadril, že je sústredený najmä na aktivity jeho strany v kampani, s ktorou je spokojný. Do žiadnych šarvátok sa sám nezapojil.

Fico sa v úvode veľa usmieval, ale pôsobil trochu napäto, najmä, keď dvakrát trochu príkro reagoval na moderátorku, napríklad, aby sa venovala pánovi Šimečkovi. Tá namietla, či na mítingy nevozia ľudí autobusmi, čo bola bizarná námietka, najmä, ak Smer v tejto kampani ako jediná strana dokáže organizovať veľké podujatia aj v uliciach. Všetky ostatné strany majú len malé stretnutia, prípadne zasahujú okoloidúcich na námestiach. Fico reagoval nervózne úplne zbytočne, tému mohol pokojne využiť.

Kto s kým

Na otázku, komu prvému po voľbách zavolajú s cieľom dohodnutia spolupráce, šéf Smeru priamo neodpovedal. Zostavovanie vlády označil Fico národným športom na Slovensku. Vyjadril sa však jasne, že Hlas označuje za sesterskú stranu. A istou odpoveďou bolo aj to, že ako strana určite razia protifašistickú cestu. „Chcem vyhrať a zostaviť stabilnú vládu,“ doplnil Fico. Zásadný rozdiel medzi Smerom a Progresívnym Slovenskom je podľa neho pohľad na prebiehajúci vojenský konflikt na Ukrajine.

Pellegrini na slová potenciálneho koaličného partnera reagoval, že ani niektoré vyjadrenia, ktoré v poslednom období z Ficových úst zazneli, kriticky nevníma. „Nie sme útlocitní a neohneme sa pri každom vetríku ako tenká halúzka,“ povedal šéf Hlasu. Pre nich je dôležité, aby sa stretli hodnotovo. Rokovania budú viesť od 1. októbra a garantuje, že klub jeho strany bude jednotný. Išlo o odkaz, že stranu nerozdelí to, či pôjde do vlády s Ficom alebo so skupinou liberálnych strán.

Ak sa očakávalo, že Pellegrini sa v diskusii dostane pod tlak, aby si vybral stranu, ku ktorej sa pridá, nestalo sa tak. Ani podivné rozsadenie diskutérov, Pellegrini bol vedľa Šimečku a vzdialený od Fica, tomu nepomohlo. Fico opakovane Pellegriniho výrok podporil, ten mu zase nijako neprotirečil a zastal sa voličov Smeru aj voličov SNS či Republiky, aby ich médiá nekádrovali ako nedemokratických. Otvorená spolupráca Smeru a Hlasu z debaty síce netrčala, ale k žiadnemu konfliktu nedošlo a tichá spolupráca sa tiahla celou reláciou.

Šimečka k zloženiu budúcej vlády povedal: „To nie sú obyčajné voľby. Dôležité je, či ostaneme súčasťou Západu,“ povedal s tým, že PS je otvorené spolupráci s demokratickými stranami s orientáciou na Európsku úniu a NATO. Ich potenciálny partner si podľa neho musí ctiť právny štát. Sú otvorení pokiaľ ide o liberálov alebo konzervatívcov. Spoluprácu so Sulíkovou Saskou si určite vie predstaviť, na čo šéf liberálov reagoval trochu submisívnym poďakovaním. On sám sa však v spektre strán vidí ako jediná pravicová strana, prekáža mu dlhodobá „rozdávacia“ politika. SaS a PS pôsobili vďaka ich vzájomnej podpore v štúdiu silnejšie, než je realita v prieskumoch, najmä, ak sa celá debata sploštila na diskusie, kde chýbal akýkoľvek konzervatívny hlas.

Najkonzervatívnejší bol v diskusii Robert Fico, ktorý dvakrát odmietol gender ideológiu v podaní PS a pokusy na deťoch na školách. K hlbšej kritike ideologického programu PS však nedošlo. Je to škoda, pretože ide o jednu z najdôležitejších podprahových tém, keďže radikálnej ideologickosti PS sa obávajú aj dve tretiny voličov Hlasu a KDH, či dokonca štvrtina voličov SaS.

Fico čelil kritike Šimečku, že jeho strana znamená izoláciu krajiny, pričom šírenie správ o tom, že preto treba poraziť opozičný Smer, považuje za neopodstatnené. „Vo voľbách sa neporáža opozičná strana. Porazte radšej chudobu, pán Šimečka,“ adresoval Fico lídrovi druhej preferenčne najsilnejšej strany a v krátkosti sa vyjadril na margo svojho oponenta Šimečku aj k článku jeho otca.

Šéf progresívcov sa voči tomu, aby jeho rodinní príslušníci boli zaťahovaní do predvolebného boja, ohradil a povedal: „Prečo vás treba poraziť? Pre zlý kredit, ktorý vaša rétorika spôsobuje Slovensku,“ reagoval rozhorčene s tým, že orientácia na Orbána a Rusko pre Slovensko predstavuje reálnu hrozbu a riziko izolácie. Spomenul však aj Ficove pôsobenie vo vláde, pomalé tempo budovania diaľnic či stav zdravotníctva počas troch vlád Smeru a dosahov, ktoré na našu krajinu majú doteraz.

Ak by divák čakal v tejto chvíli silný protiúder Fica voči neskúsenému a žmurkajúcemu Šimečkovi, nedočkal sa. Práve to bol rozmer, ktorý debate chýbal, Fico nevyužil niekoľko silných tém, kde by mohol Šimečkovi ukázať, v čom je váhový rozdiel medzi nimi dvomi.

Nechcú, aby hlasy prepadli

K hodnoteniu pôsobenia v bývalých vládach sa šéf Smeru vyjadriť nechcel. Pozornosť však od témy odklonil Pellegrini. Začudoval sa nad tým, že sa účastníci stredajšej debaty podľa neho správali ako opozičné strany, akoby ani neprijímali zodpovednosť za to, v akom stave je krajina aktuálne. Ich pôsobenie označil ako marazmus. Práve tu si zafilozofoval nad rozdeľovaním voličov na demokratických a nedemokratických. „Každý volič je demokratický, aj volič Republiky. Nedemokratický volič neexistuje. Aj prepadnutie hlasov je rozhodnutie občanov – demokratické,“ dodal Pellegrini.

Sulík niekoľkokrát zopakoval, že napríklad Demokrati avizovali, že pred voľbami na základe preferenčných hlasov prehodnotia svoju účasť vo voľbách a doposiaľ to neurobili. Otázku moderátorky, či by on z volieb pri volebnej preferencii nad tromi percentami (aj to nepriamo potvrdilo, že Sulík do tohto výberu diskutérov nepatril) vycúval, zahovoril. „Viem sa vžiť do toho, že keď niečo poviem, tak dodržím slovo,“ vyslal signál stranám, ktorých preferencie sú nízke, ale hlasy ich voličov by mohli „ostať v hre“. Zároveň sa považuje za skúseného partnera pre progresívcov a celkovo vidí svoju stranu ako nevyhnutný článok novej vlády.

Podľa Sulíka nie je kľúčové, kto voľby vyhrá. „Čo je dôležité, je, kto donesie 76 poslancov a zostaví vládu,“ pripomenul s tým, že v dejinách tu už víťazi boli, ale vládu zostaviť nedokázali. Spomenul Mečiara a jeho Pyrrhovo víťazstvo v roku 2002, respektíve víťazstvo Fica v roku 2010, ktoré im neumožnilo zostaviť vládu. Môže sa to podľa neho opakovať. Ani Šimečka nechce, aby hlasy prepadli. Nepovažuje však za správne, aby na voličov tlačil práve on. Podľa neho však prieskumy verejnej mienky „vysávanie“ hlasov nepotvrdili. Je presvedčený, že aktuálny výsledok nedosahuje Progresívne Slovensko na úkor iných demokratických strán.

Moderátorka v takýchto chvíľach nijako nereagovala, keďže práve to napríklad ohrozuje zvoliteľnosť KDH, kde až tretina voličov váha, či budú svoju stranu voliť – a ide práve o liberálnejších sympatizantov, ktorí sú ochotní voliť PS. Rovnako PS ohrozuje aj Sasku. Celkovo Šimečkovi moderátorka neoponovala, občas ju kamera zachytila, ako sa na neho díva s fanúšikovským pohľadom.

Čaká nás grécka cesta?

Na slová moderátorky, že konsolidácia bude absolútne nevyhnutná, reagoval najsebavedomejšie Pellegrini: „Nech nikto nestraší Slovensko gréckou cestou,“ povedal s tým, že konsolidáciu sú pripravení robiť tempom, ktoré nezníži úroveň ľudí. Šimečka na jeho argumentáciu, že náš dlh je nižší ako priemer v Únii, povedal, že naša ekonomika je malá. „PS chce naštartovať ekonomický rast, mať adresnú sociálnu pomoc a citlivo robiť opatrenia,“ dodal. Skritizoval Matovičov balíček vytvárajúci sekeru v hodnote 1,2 miliardy ročne, no najmä to, že pomáha najviac tým, ktorí majú viac. „Bez toho, aby rástli reálne mzdy, to nepôjde, lebo tým stúpne aj prítok do rozpočtu,“ vyjadril sa šéf PS.

Fico niekoľkokrát skonštatoval, že ako ľavičiar preferuje iné riešenia. Konsolidáciu považuje za primeranú, ak bude na úrovni 0,5 percenta. Posvietil by si aj na zisky bánk. Na rozdiel od Šimečku sa odmieta pozrieť na sociálne výdavky. Skôr chce využiť PPP projekty. Prioritou Smeru je, aby sa konsolidácia nedotkla dosiahnutého sociálneho štandardu. Niekoľkokrát sa výrazne zastal pracujúcich ľudí, čo bol asi najsilnejší odkaz, ktorý divákom Fico poslal.

Sulík len doplnil, že ani v ich záujme nebude na tento štandard siahať. Je dokonca dlhodobým odporcom zvyšovania daní. Keď sa však Šimečka so Sulíkom zhodli, že treba šetriť na Matovičovom balíčku pre rodiny, ktorý chcú zmeniť, nikto výrazne nereagoval a tému, komu to chcú zobrať peniaze, neriešil. Viac pozornosti sa sústredilo na dôchodcov ako na rodiny.

Sulík tvrdí, že financie vie získať inými opatreniami. „Dá sa to aj inak, zväčšíme koláč, musíme zvýšiť ekonomický rast,“ hovoril s tým, že sa podľa neho málo pozornosti venuje tým, ktorí tvoria hodnoty. O jeho tvrdení však zapochyboval Pellegrini, ktorý si zaspomínal na škrty, ktoré pripísal bývalej vláde, a teda aj Sulíkovi, napríklad zrušenie obedov zadarmo. Sulík si na stolík pred seba postavil malú prezentáciu s témami programu a opakoval návrhy, ktoré chcú presadiť.

Zaujímavou bola téma čerpania eurofondov. Šéf Smeru by ich rovnako, ako navrhuje Milan Majerský (KDH), presunul na samosprávy, aby sa urýchlili procesy. Vidí však aj cestu presunu časti prostriedkov priamo na firmy prostredníctvom inovácií a podobne. Jednoznačne sa však musí skrátiť dĺžka povoľovacích konaní. Spolu s lídrom Hlasu sa zhodli na tom, že voľná ruka trhu nie je pre nich riešením. Šimečka sa obáva, že ich politika by opäť viedla len k zadlžovaniu. „Jeden tunel sa u nás stavia 25 rokov a stále nie je hotový,“ skonštatoval s tým, že v súčasnosti je potrebné zavádzať rast 21. storočia. Iné problémy tu totiž boli pred 20 rokmi. Aktuálne sa podľa neho boríme s nízkou produktivitou práce a riešením by mali byť digitalizácia a modernizácia malých a stredných firiem.

Keď dostal slovo Šimečka a začal hovoriť eurorečou o dotáciách, zelenej ekonomike a digitálnej modernizácii, čo pôsobilo odťažito a nekonkrétne, nikto – ani euroskeptik Sulík – na neho nereagoval. Téma Green dealu a regulácie autopriemyslu sa vôbec neotvorila.

V rámci zdravotníctva sa väčšina diskutujúcich zhodla na potrebe dobudovania nemocníc, respektíve vybudovania nových a zastabilizovaní personálu. Aj v oblasti ambulantnej starostlivosti plánujú zásadné zmeny, avšak pozornosti neušli ani všeobecní lekári, ktorých Pellegrini nazval „prietokovými“. Hlas by sa vrátil ku konceptu klasickej zdravotnej sestry, ktorá by mala kvalifikáciu ukončením stredoškolského vzdelania. Šimečka s ním súhlasil s odbyrokratizovaním všeobecných lekárov. Motivovať lekárov by chcel prostredníctvom poisťovní. Fico by sa ešte pozrel na hospodárenie Všeobecnej zdravotnej poisťovne, ktorá sa zadlžuje. Chce sociálny dialóg a problémy komunikovať so zástupcami zamestnancov v sektore. Dôležité je aj využitie prostriedkov z plánu obnovy. Sulík tému veľmi stručne uzavrel s tým, že Fico nepovedal nič nové. „Čo hovorí Fico, robili celé roky a mal na to vplyv,“ dodal s tým, že výsledky nie sú viditeľné. Opäť to pôsobilo paradoxne, keďže do volieb ide ako „vládny politik“ Sulík a nie Fico, ktorý je tri roky v opozícii. Tento dojem sa však podarilo Sulíkovi aktívne vytvárať, otázna je jeho presvedčivosť na divákov.

Prekopať vzdelávanie

Aj reforma v rámci školstva by mala byť na stole budúcej vlády. Prekopať by sa malo vysokoškolské vzdelanie. Kým Fico konštatoval, že napríklad právnické školy prijímajú aj študentov, ktorí nespĺňajú základné kritériá a následne chrlia množstvo absolventov, ktorí sa neuplatnia v praxi, Pellegrini by si posvietil na pedagogické vzdelanie a začal by motiváciou študentov, aby sa učiteľmi stať chceli. Očakávať by sa dali aj zmeny v odmeňovaní, ktoré by podľa neho mali súvisieť s kvalitou pedagóga, nie s odpracovanými rokmi.

Sulík by zvýhodnil fakulty, ktorých absolventi majú preukázateľné merateľné výsledky.

Čas dostali účastníci diskusie aj na vyjadrenie k otázkam právneho štátu. Fico ani jednu z posledných akcií Vírus nevidí ako kauzu, keďže všetkých prepustili. „Ak chceme aspoň trochu vrátiť dôveru ľudí, musíme prijať opatrenia, ktoré zabránia tomu, že trestné právo bude zneužívané na prenasledovanie opozície,“ vyjadril sa s tým, že po prípadnom víťazstve vo voľbách chce pristúpiť k personálnym rozhodnutiam.

Nepáči sa mu Lipšicova previerka, ani postupy policajného prezidenta Hamrana. Špeciálne plány s inštitúciami v centre diania však podľa jeho slov nateraz nemajú. Pellegrini by rád zastabilizoval stav v polícii. Požaduje veľkú reformu a inštitucionálne zmeny, ak sa ukáže, že špeciálny prokurátor splnil svoju úlohu, priestor na jeho ďalšie pôsobenie nevidí. Aj tu sa ukázala väčšia blízkosť Smeru a Hlasu než Hlasu a PS. Ide pritom o jednu z rozhodujúcich tém volieb.

Naopak, šéf progresívcov by ponechal ako špeciálnu prokuratúru, tak aj špeciálny súd, Hamrana ani slovom nekritizoval, so správaním polície pod jeho vedením je dlhodobo spokojný. Túto líniu potvrdzuje aj to, že by zmenil paragraf 363, pretože je podľa jeho slov generálnym prokurátorom zneužívaný. O nadužívaní tohto paragrafu hovoril v krátkosti aj Sulík. Inštitúcie by ponechal, myslí si však, že by generálny prokurátor mal byť priamym podriadeným ministra spravodlivosti tak, ako je policajný prezident podriadeným ministra vnútra. Ani tu Fico nevyužil tému na výrazný protiúder, keďže paragraf 363 opakovane zabránil blamáži, ku ktorej, naopak, došlo, keď sa v dôsledku správania polície a špeciálnej prokuratúry musel štát ospravedlniť Jaroslavovi Haščákovi.

Najmenší priestor sa, trestuhodne a možno aj úmyselne, venoval téme vojny a zahraničnej politiky. Došlo na ňu až neskoro a na úplnom konci relácie.

Šimečka zdôrazňuje civilizačné ukotvenie Slovenska: „Rozhoduje sa, či sa otočíme na východ, a hrozí medzinárodná izolácia,“ povedal s tým, že Ficova rétorika o tom, že nás Američania okupujú, robí krajine zlé meno a „takto sa politika robiť nemôže“. „My budeme robiť slovenskú zahraničnú politiku a nie takú, ktorú určujú Spojené štáty,“ zareagoval Fico. Ani Pellegrini sa nevidí ako pasívny prijímateľ rozhodnutí. Nechce byť poskokom a čo sa týka migrácie, má Hlas v téme jasno. „My, tu žijúci na Slovensku, máme jediní právo povedať, kto sem môže prísť a kto tu môže žiť,“ uzavrel s tým, že nechce, aby Slovensko bolo banánovou republikou a je v jeho záujme krajinu chrániť.

Na záver vyzval šéf Hlasu politikov, aby sa vyhli označovaniu ľudí s inou sexuálnou orientáciou a venovali sa dôležitejším témam. Počas relácie však padli aj tvrdšie slová, keď Šimečka ľudí okolo Roberta Fica označil za kumpánov. Šéf Smeru sa ihneď ohradil a o svojich kolegoch hovoril ako o odborníkoch, na čo sa predseda PS ospravedlnil za slovo kumpáni s dôvetkom, že lepšie je oligarchovia. Ani tu nezaznela replika, ktorá by Šimečkovi pripomenula mená oligarchov, ktorí stoja v pozadí jeho strany či spriazneného denníka.

Celkovo tak debata zaostala za očakávaniami. Pomohla Sulíkovi, že ho spája s úspešnejšími stranami, a naznačila, že Hlas a Smer sú si politicky bližší než Hlas a PS. Konzervatívnejší divák si musel uvedomiť, čo všetko chýba v debate a politike, keď v nej nie je konzervatívny politik.