Volebná debata Markízy: Všetkých si vás platí Haščák, povedal Matovič. Ukrajinu v NATO chce väčšina strán

Zmena atmosféry v spoločnosti i politickej kultúry, vznik stabilnej vlády, podpora ekonomického rastu a naštartovanie ekonomiky, adresná pomoc najzraniteľnejším či úprava trestnoprávneho systému. Aj to chcú po predčasných parlamentných voľbách priniesť niektoré kandidujúce strany. Štandard prináša výber toho najdôležitejšieho z veľkej pondelkovej predvolebnej debaty.

Snímka obrazovky 2023-09-26 090318 Foto: reprofoto Markíza

V predvolebnej diskusnej relácii TV Markíza o svojich programoch a víziách diskutovali lídri hnutí a strán OĽaNO Igor Matovič, Progresívne Slovensko (PS) Michal Šimečka, KDH Milan Majerský, SaS Richard Sulík, Sme rodina Boris Kollár, SNS Andrej Danko, Republika Milan Uhrík a podpredseda Hlasu-SD Erik Tomáš. Smer sa ako jediný z kandidujúcich strán, ktoré sa v prieskumoch pohybujú okolo piatich percent a viac, na debate nezúčastnil.

V úvode predvolebnej debaty dostali zástupcovia zúčastnených strán otázku, ktoré tri ministerstvá sú pre nich najdôležitejšie. Podľa Matoviča je dôležité každé ministerstvo, strana Progresívne Slovensko má podľa Šimečku za cieľ naštartovať ekonomiku, opraviť zdravotníctvo a priniesť stabilitu, a preto by privítali aj riadenie kompetentných rezortov. Pre Majerského a jeho stranu KDH, ako deklarujú aj vo svojom volebnom programe, je prioritou školstvo a zdravotníctvo. Zvyšní politickí reprezentanti skloňovali najmä získanie rezortov financií, pôdohospodárstva, obrany či investícií.

Reč v začiatku relácie prišla aj na potencionálny vstup Ukrajiny do NATO. S touto možnosťou súhlasila väčšina zúčastnených, no zdôraznili, že sa tak môže udiať až po ukončení vojny a splnení všetkých podmienok. Proti Ukrajine v NATO sa otvorene postavil iba Tomáš, Uhrík a Danko.

Stavanie nemocníc nie je hračka

Šimečka pred kamerami horko-ťažko priznal, že základný bod volebného programu strany PS nie je možné realizovať tak jasne, ako jasne je uvedený v sľuboch strany. Ten totiž znie, že sa zasadzujú za postavenie troch nemocníc na Slovensku, konkrétne v Martine, v Košiciach a v Bratislave. „Minimálne v Martine bude do dvoch rokov hrubá stavba. Nedá sa to stihnúť za jedno volebné obdobie,“ priznal.

Kollár reagoval na Šimečkove slová tým, aký nezmysel je myslieť si, že tu bude stáť nemocnica v nasledovnom volebnom období. „Nebude stáť ani v ďalšom. Sú to roky. Rázsochy nebudú nikdy stáť, veď sme ich nedokázali ani zbúrať,“ vyjadril svoje rozhorčenie predseda Sme rodina.

V diskusii ďalej pokračoval Sulík, ktorý sa k sľubom vystavať nové slovenské nemocnice vyjadril jasne a rázne. „Za sedem rokov nepostavíte nič, čo sa volá nemocnica.“

Pre SNS je podľa Danka v zdravotníctve prioritou cesta pacienta. Podčiarkol aj potrebu ukončiť vojnu medzi štátom a súkromníkmi a napríklad rokovať so súkromnou spoločnosťou.

Prioritou hnutia Republika v zdravotníctve je okrem iného stabilizácia siete a dostupnosť starostlivosti v regiónoch a na perifériách. Sulík chce ísť cestou znižovania čakacích lehôt a ich stanovením, znižovania administratívneho zaťaženia či presunom očkovania na lekárne, aby sa odbremenili lekári. Majerský súhlasí s nastavením čakacích lehôt, navrhuje tiež zjednotiť systémy poplatkov.

Pri téme zdravotníctva a výstavby nemocníc sa lídri politických strán nezaobišli ani bez spomínania oligarchu Jaroslava Haščáka. Podľa Uhríka totiž písal Sulíkovi volebný program zdravotníctva práve Haščák, nad čím sa šéf liberálov pred kamerami len pousmial a dodal, že to nie je pravda s odvolaním sa na svoj tím zdravotníckych expertov, ktorý ho formoval.

Diskutujúci sa zhodli na potrebe riešenia platov učiteľov. Súhlasia, že tí nemôžu zarábať viac v Bratislave a menej na východe krajiny. Matovič, Danko, Uhrík i Tomáš by šli cestou dorovnania inými benefitmi, napríklad príspevky na bývanie.

Dedenie medzi homosexuálmi? To právo už majú, reagoval Majerský

Mali by dvaja homosexuáli právo po sebe zdediť byt? Tak znela otázka moderátora debaty Michala Kovačiča, na ktorú padali rôzne odpovede.

Tomáš ako zástupca Hlasu jasne zdôraznil, že nie sú za podporu registrovaných partnerstiev, no nemajú nič proti úprave, ktorá by (v tomto prípade) napríklad umožňovala právo dediť spoločný majetok, s čím súhlasil aj Danko. Majerský skonštatoval, že dvaja homosexuáli majú toto právo už teraz, preto by súčasnú legislatívu nemenil. „Stačí zájsť za notárom a môžu si to vybaviť jednoduchou notárskou zápisnicou,“ vyjadril sa.

Šimečka pri cenách potravín kritizoval populizmus

Ďalšou z tém debaty boli vysoké ceny potravín, Podľa Šimečku nemá žiadna vláda takú moc, aby stlačila ceny potravín, keďže ide o globálny problém. „Je to populizmus,“ myslí si predseda PS. Skritizoval aj cenovú reguláciu tohto segmentu, ku ktorej pristúpilo Maďarsko a dnes zápasí s najväčšou infláciou v EÚ.

Hlas však podľa zverejneného volebného programu prichádza s riešením. Podľa slov Tomáša chcú riešiť potravinové púšte, teda obmedzený prístup obyvateľov na vidieku k základným potravinám, zavedením mimoriadnej dane pre potravinové reťazce.

Matovič zas navrhol referencovanie cien potravín, ako to robí Slovensko pri liekoch. Referencovanie je systém porovnávania cien s cenami vo všetkých krajinách Európskej únie, pričom cena na slovenskom trhu nesmie prekročiť priemer troch najnižších cien spomedzi cien v krajinách EÚ.

Kollár chce ísť cestou zvýšenia konkurencie pri reťazcoch a vybudovať sieť regionálnych producentov, spracovateľov a predajcov. Štátny obchodný reťazec z programu Sme rodina je podľa Tomáša nerealizovateľný.

Podľa Sulíka by potravinovému priemyslu, naopak, pomohlo viac konkurencie a Majerský v tejto téme identifikuje zlyhanie štátnych orgánov, ako je Ministerstvo financií SR a Protimonopolný úrad SR, keďže podľa jeho slov „dve tretiny potravín predáva sedem reťazcov“.

Kovačič spomenul počas diskusie kauzu Dobytkár, najväčšiu korupčnú kauzu spojenú s čerpaním eurodotácií v agrosektore, ktorú spojil s menom Andreja Danka. „Vyprosím si, aby ste ma s ňou spájali, pán Kovačič. Keby som vás zažaloval za 50-tisíc eur, rozmysleli by ste si to,“ reagoval predseda SNS, ktorý podobné tvrdenia a spojitosti s kauzou dlhodobo odmieta. Kovačič okrem iného reagoval slovami, že ide o kauzu spojenú práve so SNS a jej nominantmi.

Paragraf 363 debatérov rozdelil na dva tábory

Debata sa dostala aj k paragrafu 363 trestného poriadku a reforme Generálnej prokuratúry (GP) či Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP). Tomáš vníma generálneho prokurátora Maroša Žilinku za človeka na svojom mieste, Úrad špeciálnej prokuratúry by zrušil. „Jediným garantom právneho štátu je Maroš Žilinka na rozdiel od Daniela Lipšica,“ povedal.

Na to zareagoval Igor Matovič, ktorý povedal: „To, že tu mafiánske skupiny a Hlas chcú zrušiť pozíciu špeciálneho prokurátora a podriadiť tento úrad Generálnej prokuratúre, vyplýva z toho, že sme naozaj rozviazali ruky vyšetrovateľom,“ tvrdí predseda OĽaNO.

Podľa Sulíka je dôležitá reforma Generálnej prokuratúry ako celku. Uviedol, že je nezmyselné zakotvenie pozície prokuratúry v Ústave SR. „Ak je policajný prezident podriadený ministrovi vnútra, tak aj generálny prokurátor by mal byť podriadený Ministerstvu spravodlivosti,“ predostrel svoj návrh.

Danko má v pláne reformu celého Trestného zákona aj trestného poriadku, pre Kollára „stačí vymeniť posty, netreba meniť zákon“. Predseda Sme rodiny povedal, že spochybňovanie osoby generálneho prokurátora nie je namieste. „My stojíme za pánom Žilinkom,“ dodal Kollár.

Uhrík na adresu Ústavu špeciálnej prokuratúry povedal, že je to „spolitizovaná inštitúcia“, na ktorej čele je „pán Lipšic, ktorý sa stal prokurátorom vďaka Lex Lipšic. Inak by sa tam nedostal“, povedal predseda Republiky, ktorý pritom narážal na novelu zákona o prokuratúre, [ktorú presadila Matovičova vláda v roku 2020, pozn. red.].

Majerský zase navrhol revíziu paragrafu 363. „Treba urobiť revíziu, no nie politici, ale odborníci z prostredia prokuratúry ju vykonajú,“ upresnil svoje stanovisko. Navyše zopakoval svoj názor, ktorý vyjadril v rozhovore pre denník Postoj, kde uviedol, že je potrebné ustanoviť „senát piatich alebo siedmich ľudí, ktorí preskúmajú rozhodnutia na základe tohto paragrafu“, objasnil.

Diskusia bola pokojná, no nie vždy

K záveru diskusie prišla opäť reč aj na Ukrajinu, pričom moderátora zaujímalo, či by sa podľa predstaviteľov strán mala vzdať časti svojho územia výmenou za mier s Ruskom. Spomedzi diskutérov okyptenie Ukrajiny neodmietli iba Uhrík a Danko. Danko sa vyhlásil, že tento variant je lepší, ako keby mala „nastať tretia svetová vojna“ a myslí si, že vojna dopadne rovnako ako na Cypre, kde existuje demilitarizovaná zóna. „Tak ako na Cypre nevedia vytlačiť Turkov, nevytlačia Rusov,“ doplnil. Europoslanec zas upozornil, za mesiace protiofenzívy Ukrajina dobila 0,25 percenta územia. „Vidíme, že to nikam nevedie,“ povedal narážajúc na to, že treba vnímať realitu na bojisku.

Debata sa na pomery ostrej predvolebnej kampane niesla v relatívne pokojnom duchu. Azda najviac vypätý bol konflikt medzi Dankom a Matovičom. Líder OĽaNO šéfovi národniarov vytkol, že jeho strana bola účastná schémy okrádania farmárov pri kauze Dobytkár. „Vy ste týchto ľudí zdierali s vašimi ľuďmi. A vy sa tu teraz budete tváriť, že s tým nič nemáte? Ste obyčajný zlodej a podvodník,“ povedal Matovič. „Viete, kto okradol Slovákov na testoch? Na očkovaní? Vy!“ kontroval Danko. Keď líder SNS spomenul najnovšie Matovičove obvinenia voči Sulíkovi, ktoré spochybnil, Matovič mu odvetil: „Takisto si kupuje Haščák aj vás. Takisto beriete úplatky […] Všetkých si vás platí Haščák,“ narážajúc popri Sulíkovi na trio SNS, Hlas a Smer.


Dosah konsolidačného balíčka najviac zaujíma rodiny. K celkovému poklesu v disponibilných príjmoch pre priemernú rodinu ročne najviac prispejú zmeny, ktoré nesporne patrili v poslednom období k tým najdiskutovanejším – úprava rodičovského dôchodku, zmeny v DPH…
Prejsť na článok