Medzinárodný obchod spomaľuje. Slovensko patrí medzi ohrozené štáty

Spomalenie medzinárodného obchodu predstavuje problém pre štáty s merkantilistickým rastovým modelom a slabnúcim domácim dopytom. Do tejto kategórie patrí aj Slovensko.

Nie je časté, aby analýzy globálnych ekonomických problémov menovite zmieňovali Slovensko. Jedna taká sa objavila tento týždeň.

Patrick Artus, hlavný ekonóm francúzskej investičnej banky Natixis, sa tentoraz vo svojej bleskovej analýze zameral na otázku, ktoré štáty utrpia spomalením globálneho medzinárodného obchodu. Medzi ohrozenými štátmi je aj Slovensko.

Medzinárodná výmena tovarov a služieb spomaľuje kvôli rastúcemu počtu obchodných obmedzení. V roku 2011 ich bolo podľa údajov Medzinárodného menového fondu len 230. O desať rokov neskôr už viac než desaťnásobok.

Dynamický je rast počtu obmedzení najmä v posledných rokoch. V roku 2019 ich bolo menej ako tisíc, v roku 2022 však už 2 606. Objem medzinárodného obchodu síce stále rastie, s výnimkou prepadu v pandemickom roku 2020, od roku 2012 však rástol pomalšie ako globálny hospodársky produkt.

Podľa Artusa sú v takomto prostredí ohrozené najmä štáty s merkantilistickou rastovou stratégiou. Sú to štáty, ktorých hospodársky rast závisí na zvyšovaní exportu. V situácii spomaľujúceho medzinárodného obchodu sa tieto štátu musia preorientovať na podporu domáceho dopytu.

Takáto zmena však bude ťažká pre dve skupiny štátov. V prvej z nich sú ekonomiky s merkantilistickou stratégiou a starnúcou populáciou. Do tejto skupiny zaradil Artus štáty strednej a východnej Európy a na prvom mieste menuje práve Slovensko. Okrem postkomunistických štátov však zmieňuje aj Nemecko.

V druhej skupine sú krajiny s vysokým podielom verejného dlhu voči HDP. Artus, samozrejme, menuje Grécko, ale aj Belgicko a Portugalsko. Tieto štáty nebudú mať kvôli vysokej zadlženosti možnosť používať fiškálne stimuly.

Slovensko v tomto kontexte zmienené nie je. Verejný dlh Slovenska voči HDP nie je na európske pomery nijako vysoký a pohybuje sa približne na úrovni Nemecka. Jeho rýchly rast v ostatnom období a menšia výkonnosť slovenskej ekonomiky však možnosti fiškálnej stimulácie do budúcna značne obmedzujú.

Napokon analýza uvádza zoznam štátov s najvyšším podielom exportu na HDP, ktoré sú preto spomalením globálneho obchodu najviac ohrozené. Slovensko medzi nimi obsadilo tretiu priečku za Singapurom a Írskom s podielom exportu na HDP (v nominálnom vyjadrení) na úrovni 94 percent.

Zdá sa, že ekonomický model, ktorý sa na Slovensku presadil v posledných dekádach, sa do súčasných podmienok nehodí. Nie je však zrejmé, ako na to reaguje naša hospodárska politika.