Preskočiť na obsah
  |  

Kosovo vyzvalo na sankcie voči Srbsku, skúma aj zapojenie Ruska do prestrelky

Kosovo vyzvalo vo štvrtok na uvalenie medzinárodných sankcií na Srbsko. Krajinu viní z vojenskej podpory ozbrojencov, ktorí sa v nedeľu dostali do prestrelky s kosovskými policajtmi. Zároveň vyšetruje možnú účasť Ruska na incidente. TASR o tom informuje na základe správ agentúr AFP a AP.

Vojenský arzenál, ktorý kosovské orgány údajne zhabali počas operácie proti ozbrojencom, tvorili zbrane zo Srbska, vyhlásil vo štvrtok kosovský premiér Albin Kurti.

Kosovský minister vnútra Xhelal Svečla zároveň pre agentúru AP uviedol, že ich vyšetrovatelia skúmajú dôkazy, ktoré s prestrelkou policajtov a ozbrojencov spájajú Rusko. Podľa neho sa našli ruské zbrane a ďalšie zariadenia či dokumenty, ktoré naznačujú účasť tohto srbského spojenca.

Na Západe sa podľa agentúry AP obávajú, že Rusko sa snaží prostredníctvom Srbska destabilizovať Balkán. Rusko po potýčkach podporilo Srbsko, Západ podľa neho zlyhal pri ochrane kosovských Srbov.

V nedeľu na severe Kosova ozbrojenci zastrelili policajta a na niekoľko hodín sa zabarikádovali v pravoslávnom kláštore v obci Banjska. Počas obliehania kosovská polícia zastrelila troch z nich.

Ide o najvážnejší incident za niekoľko uplynulých rokov a Kosovo obviňuje Srbsko z podpory ozbrojencov. Srbský prezident Alexander Vučič odmieta, že by sa Srbsko akokoľvek zapojilo do potýčok. Troch zabitých ozbrojencov označili v Srbsku za hrdinov a v stredu tam úrady vyhlásili štátny smútok.

Medzi Srbskom a Kosovom panujú napäté vzťahy už od konca 90. rokov, keď proti sebe bojovali srbské jednotky a albánski povstalci. Kosovo, kde žijú prevažne Albánci, vyhlásilo jednostranne nezávislosť od Srbska vo februári 2008, Belehrad ho však stále považuje za svoju provinciu. Z približne 1,8 milióna obyvateľov Kosova je asi 120.000 etnických Srbov.

(tasr)

  |  

Ministerstvo financií zverejnilo najnovšiu makroekonomickú a daňovú prognózu

Slovenská ekonomika v dôsledku invázie Ruska do Ukrajiny zvoľní a HDP v roku 2023 stúpne o 1,3 percenta. Trh práce však zostane odolný a spolu s poklesom inflácie a dočerpaním eurofondov v druhej polovici roku 2023 už reálne mzdy zamestnancom stúpnu. Aj to sú niektoré závery najnovšej makroekonomickej prognózy, ktorú zverejnilo Ministerstvo financií SR.

Septembrová makroprognóza MF SR obsahuje simuláciu ďalšieho vývoja ekonomiky. V prípade postupnej (inteligentnej) konsolidácie, ktorú navrhuje súčasná vláda, by HDP v roku 2024 posilnilo o pol percenta a v ďalších rokoch by sa ekonomický rast pohyboval medzi jedným a dvoma percentami. Reálne mzdy by boli pod tlakom len vo verejnom sektore, kým v súkromnom sektore by sa ďalej zvyšovali. Miera nezamestnanosti by stúpla len mierne.

V prípade budúcoročného vyrovnaného rozpočtu by sa ekonomika prepadla o takmer 6,5 percenta, pokles miezd o 4 percentá a nárast nezamestnaných o 130-tisíc osôb. Najnovšia prognóza teda priamo ukazuje aký vplyv by mala na našu ekonomiku potreba náhleho vyrovnaného rozpočtu. Štát by z roka na rok musel znížiť svoje výdavky o približne 7 percent HDP. To by malo výrazne negatívny vplyv na životnú úroveň.

Bližšie informácie ministerstvo uverejnilo na stránke Inštitútu finančnej politiky.

(mf sr, ifp.sk)

  |  

Vlaky na trati medzi Zvolenom a stanicou Sliač kúpele nahradia autobusy

ZVOLEN – Na úseku železnice medzi Zvolenom osobnou stanicou a stanicou Sliač kúpele bude správca železničnej infraštruktúry Železnice Slovenskej republiky počas víkendu 7. a 8. októbra od 8:40 do 12:00 realizovať rekonštrukčné práce.

Ako informuje Železničná spoločnosť Slovensko (ŽSSK), práce budú mať za následok dočasné obmedzenia v železničnej doprave, pričom vlaky budú nahradené autobusovou dopravou (NAD).

Výluka v uvedenom úseku sa dotkne štyroch osobných vlakov a šiestich rýchlikov. Zastávky NAD budú vo Zvolene na osobnej stanici pred budovou železničnej stanice na 1. zastávke MHD, vo Zvolene mesto na štátnej ceste pri budove železničnej zastávky a v Sliači kúpeľoch pred budovou železničnej stanice.

Železničná spoločnosť Slovensko, a.s. (ŽSSK) sa ospravedlňuje za problémy spôsobené obmedzeniami v železničnej doprave, pričom upozorňuje, že počas výluk nie je dodržané pravidelné radenie vlakov. „V NAD nie je povolená preprava imobilných cestujúcich a bicyklov. Príručné batožiny budú prepravované bez obmedzenia," upozorňuje ŽSSK s tým, že v prípade väčšieho meškania nie je zaručené čakanie prípojných vlakov.

(sita)

  |  

Po dvoch streľbách v Rotterdame sú ranení traja ľudia, útočníka zatkli

Traja ľudia utrpeli vo štvrtok zranenia pri dvoch rôznych streľbách v holandskom meste Rotterdam, uviedla polícia a miestne médiá. Strelca zatkli po tom, čo sa ukryl v nemocnici. TASR prevzala správu z tlačovej agentúry AFP.

V dome blízko zdravotníckeho centra Erasmus v Rotterdame vypukol požiar, ktorý stále horí, informovala miestna tlačová agentúra ANP.

Špeciálne policajné jednotky vnikli do nemocnice a pátrali po podozrivom v bojovom oblečení, ktorý bol ozbrojený ručnou strelnou zbraňou, uviedli úrady.

Prvé výstrely padli v neďalekom byte, ktorý tiež nakrátko zachvátil požiar. Druhý incident streľby sa podľa polície stal v učebni v zdravotníckom centre.

Podozrivý má 32 rokov a motív jeho útoku nie je známy, napísala ANP s odvolaním sa na políciu.

(tasr, reuters)

  |  

Slovinsko a Chorvátsko posilnia spoločné hliadky na hranici

Slovinský minister vnútra Boštjan Poklukar a jeho chorvátsky kolega Davor Božinovič diskutovali vo štvrtok v Bruseli o spoločnej činnosti zameranej na zabránenie ilegálnej migrácie. Obaja sa dohodli, že ich krajiny posilnia spoločné policajné hliadky na hranici. TASR prevzala správu zo slovinskej tlačovej agentúry STA.

Poklukar a Božinovič rokovali popri stretnutí ministrov vnútra členských krajín Európskej únie v Bruseli. Obaja politici sa dohodli na spoločných policajných hliadkach a kompenzačných opatreniach vrátane špeciálne vycvičených policajtov a použitia technického sledovania.

Chorvátski policajti sa pripoja k slovinským kolegom na dočasných kontrolných bodoch, ktoré Slovinsko v stredu zariadilo na hranici, uviedol Božinovič. Tento rok už fungovalo okolo 450 spoločných hliadok.

Obaja ministri vyzvali komisárku EÚ pre vnútorné záležitosti Ylvu Johanssonovú, aby Európska komisia aktívnejšie rokovala o dohode medzi Bosnou a agentúrou Frontex, ktorá umožní Frontexu pomáhať chrániť bosnianske hranice.

Podľa slov Božinoviča ho eurokomisárka uistila, že urobí všetko, čo môže, a že bude o záležitosti čoskoro diskutovať s bosnianskymi úradmi.

Intenzívna činnosť bosnianskych úradov a Frontexu pomôže zmierniť migračný tlak na chorvátsku hranicu, vysvetlil minister Božinovič.

Na otázku, či Chorvátsko prijme pomoc Slovinska pri kontrole hranice s Bosnou, Božinovič odpovedal, že chorvátska polícia postačí. Spomínanú hranicu chráni vyše 6-tisíc chorvátskych policajtov, doplnil.

Ministri sa dohodli, že Slovinsko a Chorvátsko budú odteraz konať koordinovane, spoločne s Bruselom a tretími krajinami, aby sa zlepšila situácia v krajinách tranzitu a pôvodu.

Dvojica ministrov vnútra sa stretla po tom, čo Slovinsko v stredu posilnilo kontrolu na hranici s Chorvátskom – zaviedlo dočasné kontrolné body, ktoré môžu byť prispôsobované situácii.

Slovinsko zaznamenalo nárast prípadov prekročenia hranice odvtedy, ako sa Chorvátsko na začiatku tohto roka stalo súčasťou schengenského priestoru. Slovinská polícia za prvých osem mesiacov tohto roka spracovala 36 137 prípadov ilegálneho prekročenia hranice, čo je takmer trojnásobok počtu zaznamenaného za to isté obdobie roka 2022.

  |  

Nemecko a Izrael sa dohodli na kúpe protiraketového systému Arrow 3

 Nemecko a Izrael vo štvrtok podpísali dohodu o nemeckej kúpe izraelského sofistikovaného raketového obranného systému Arrow 3, ktorý je schopný zachytávať balistické strely dlhého doletu. Je to najnovší krok v úsilí Berlína posilniť svoju protivzdušnú obranu po vypuknutí vojny na Ukrajine.

Nemecký minister obrany Boris Pistorius a jeho izraelský náprotivok Joav Gallant podpísali memorandum o porozumení o akvizícii Arrow 3 v Berlíne. „Je to bez preháňania historický deň pre obe naše krajiny,“ povedal Pistorius novinárom, pričom Arrow označil za „jeden z najlepších systémov, ak nie najlepší“. „Z každodenných ruských útokov na Ukrajinu vidíme, aká dôležitá je protivzdušná obrana vo všeobecnosti. Protivzdušná obrana je nevyhnutná, a to najmä pre nás tu v strede Európy,“ dodal.

„S dvomi jednoduchými podpismi sme dnes vytvorili históriu,“ povedal Gallant zdôrazňujúc záväzok Izraela dodať systém načas a efektívne. „Toto je dojímavá udalosť pre každého Žida,“ dodal poukazujúc na partnerstvo Izraela s Nemeckom desaťročia po holokauste a na nemecké príspevky k bezpečnosti Izraela. „Je to len 80 rokov od konca druhej svetovej vojny, no Izrael a Nemecko si dnes podali ruky pri budovaní bezpečnejšej budúcnosti pre oba národy,“ povedal minister.

Izrael v auguste zabezpečil pre dohodu v hodnote 3,5 miliardy dolárov (3,3 milióna eur) schválenie od USA, ktoré bolo potrebné, lebo Arrow-3 je spoločný izraelsko-americký systém. Nemecko ho plánuje začať používať od konca roku 2025, pričom ho bude postupne budovať.

Nemecko chce systém integrovať do širšieho úsilia protivzdušnej obrany NATO. Vlani Berlín spustil iniciatívu European Sky Shield, ktorá má 19 členov.

(sita)