Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Maďarsko naďalej odmieta rozdeľovanie migrantov kvótami

Maďarsko nepodporuje systém rozdeľovania nelegálnych migrantov podľa všeobecnej ročnej automatickej kvóty a neakceptuje ani rozdeľovanie migrantov individuálnym rozhodnutím v prípade migračných vĺn medzi členskými štátmi Európskej únie. Podľa agentúry MTI to vyhlásil vo štvrtok v Bruseli štátny tajomník maďarského rezortu vnútra Bence Rétvári, informuje spravodajca TASR v Budapešti.

Rétvári po stretnutí ministrov vnútra členských krajín EÚ, ktorí rokovali o reforme migračného a azylového balíka, maďarským novinárom povedal, že pre Maďarsko nie je prijateľný systém trvalých ročných kvót, ako ani jednorazové opatrenie, podľa ktorého by chcel Brusel presadiť prijímanie nelegálnych prisťahovalcov aj proti vôli členských krajín.

„Postoj Maďarska je nemenný a jasný. Vonkajšie hranice EÚ musia byť chránené,“ podčiarkol maďarský štátny tajomník.

(tasr)

Minúta  |  

Poľsko, Nemecko a Česko budú spolupracovať na riešení nelegálnej migrácie

Poľsko, Nemecko a Česko prehĺbia spoluprácu pri riešení nelegálnej migrácie, vyhlásil poľský minister vnútra Mariusz Kamiński vo štvrtok po rozhovore s nemeckou ministerskou vnútra Nancy Faeserovou. Na tieto účely krajiny vytvoria špeciálnu pracovnú skupinu. TASR o tom informuje na základe správy poľskej agentúry PAP.

Ministri sa rozprávali aj o rastúcom počte migrantov, ktorí do Poľska prichádzajú po tzv. balkánskej migračnej trase. Poľsko sa z tohto dôvodu rozhodlo zintenzívniť kontroly na hraniciach so Slovenskom a Českom. Podľa Kamiňského vďaka nim len v stredu zachytili asi 150 migrantov z Blízkeho východu a Afriky, ktorí sa snažili dostať do Nemecka.

Kamiňski po stretnutí tiež zdôraznil nepravdivosť správ o údajnom obnovení trvalých kontrol na vnútornej schengenskej hranici medzi Poľskom a Nemeckom. Nemecko sa podľa jeho slov rozhodlo iba zvýšiť počet hliadok na svojej strane hranice.

Nemeckí politici vrátane kancelára Olafa Scholza vyjadrili nedávno obavy zo zvýšeného počtu migrantov, ktorí do krajiny prichádzajú z Poľska. Na základe ich vyhlásení vznikli dohady, že Nemecko môže svoju hranicu s Poľskom uzavrieť.

(tasr)

Minúta  |  

Streľby v Rotterdame si vyžiadali dvoch mŕtvych, oznámil policajný šéf

Dvoch ľudí zabil vo štvrtok muž, ktorý spustil streľbu v byte a potom v nemocnici v holandskom meste Rotterdam, oznámil aktuálnu informáciu policajný šéf. TASR prevzala správy z tlačových agentúr AP a AFP.

Útočník (32) v nepriestrelnej veste vtrhol najprv do domu, kde spustil streľbu a zabil ženu a zranil tínedžerku, ktorá bojuje o život. Potom muž strieľal v nemocnici – v učebni zdravotníckeho centra Erasmus.

Polícia predtým informovala, že útoky si vyžiadali troch zranených.

Holandská polícia pre novinárov uviedla, že motív útoku nie je stále známy. Strelca, študenta z Rotterdamu, zatkli v nemocnici, kde sa ukrýval. Podľa predpokladov konal sám. Na oboch miestach streľby založil aj požiare.

Polícia zverejnila aj vek dvoch zastrelených – obeťami sa stali na dvoch rôznych miestach 39-ročná žena a 42-ročný učiteľ v zdravotníckom centre Erasmus.

Šéf miestnej polície Fred Westerbeke na tlačovej konferencii spresnil, že postrelenou je 14-ročná dcéra usmrtenej ženy a nachádza sa vo vážnom stave. Tiež uviedol, že strelcom bol 32-ročný študent z Rotterdamu.

(tasr, sita)

Minúta  |  

Dva „katastrofické“ roky roztopili desať percent objemu švajčiarskych ľadovcov

Dva po sebe nasledujúce roky extrémneho otepľovania v Alpách zničili desať percent objemu švajčiarskych ľadovcov – rovnaké množstvo, aké sa stratilo v troch desaťročiach pred rokom 1990, ukázala štúdia zverejnená vo štvrtok. TASR správu prevzala z tlačovej agentúry AFP.

V súvislosti s rastúcimi obavami z hrozivých dôsledkov klimatických zmien štúdia Kryosférickej komisie (CC) Švajčiarskej akadémie vied (SCNAT) potvrdila dramatický ústup ľadovcov s tým, že situácia sa bude už len zhoršovať.

„Švajčiarske ľadovce sa topia čoraz rýchlejšie,“ uvádza sa v štúdii. Rok 2022 znamenal najhoršie obdobie v histórii topenia ľadovcov vo švajčiarskych Alpách, keď sa stratilo šesť percent celkového objemu ľadu.

Správa CC ukázala, že tento rok sa ľadovcom nedarilo oveľa lepšie, keďže sa zničili ďalšie štyri percentá objemu ľadu, čo „predstavuje druhý najväčší pokles od začiatku meraní“. „Zrýchlenie je dramatické; len za dva roky sa stratilo toľko ľadu ako v rokoch 1960 až 1990,“ píše sa v správe.

Výsledkom dvoch po sebe nasledujúcich extrémnych rokov bolo zrútenie sa ľadovcových jazykov a zánik niekoľkých menších ľadovcov. „Všetky ľadovce sa výrazne roztopili,“ uviedol Matthias Huss, vedúci Monitorovania ľadovcov vo Švajčiarsku (GLAMOS).

GLAMOS, ktoré sleduje 176 z približne 1 400 švajčiarskych ľadovcov, nedávno zastavilo merania na ľadovci St. Annafirn v stredošvajčiarskom kantóne Uri, pretože ľadovec takmer zmizol. „Zostalo nám len trocha mŕtveho ľadu,“ povedal Huss.

Vedci už varovali, že švajčiarske ľadovce by mohli do konca storočia takmer úplne zmiznúť, ak sa nepodniknú ďalšie kroky na obmedzenie globálneho otepľovania. Tohtoročné topenie ovplyvnilo ľadovce v celom Švajčiarsku, pričom obzvlášť postihnuté boli ľadovce na juhu a východe krajiny.

(tasr)

Minúta  |  

Kosovo vyzvalo na sankcie voči Srbsku, skúma aj zapojenie Ruska do prestrelky

Kosovo vyzvalo vo štvrtok na uvalenie medzinárodných sankcií na Srbsko. Krajinu viní z vojenskej podpory ozbrojencov, ktorí sa v nedeľu dostali do prestrelky s kosovskými policajtmi. Zároveň vyšetruje možnú účasť Ruska na incidente. TASR o tom informuje na základe správ agentúr AFP a AP.

Vojenský arzenál, ktorý kosovské orgány údajne zhabali počas operácie proti ozbrojencom, tvorili zbrane zo Srbska, vyhlásil vo štvrtok kosovský premiér Albin Kurti.

Kosovský minister vnútra Xhelal Svečla zároveň pre agentúru AP uviedol, že ich vyšetrovatelia skúmajú dôkazy, ktoré s prestrelkou policajtov a ozbrojencov spájajú Rusko. Podľa neho sa našli ruské zbrane a ďalšie zariadenia či dokumenty, ktoré naznačujú účasť tohto srbského spojenca.

Na Západe sa podľa agentúry AP obávajú, že Rusko sa snaží prostredníctvom Srbska destabilizovať Balkán. Rusko po potýčkach podporilo Srbsko, Západ podľa neho zlyhal pri ochrane kosovských Srbov.

V nedeľu na severe Kosova ozbrojenci zastrelili policajta a na niekoľko hodín sa zabarikádovali v pravoslávnom kláštore v obci Banjska. Počas obliehania kosovská polícia zastrelila troch z nich.

Ide o najvážnejší incident za niekoľko uplynulých rokov a Kosovo obviňuje Srbsko z podpory ozbrojencov. Srbský prezident Alexander Vučič odmieta, že by sa Srbsko akokoľvek zapojilo do potýčok. Troch zabitých ozbrojencov označili v Srbsku za hrdinov a v stredu tam úrady vyhlásili štátny smútok.

Medzi Srbskom a Kosovom panujú napäté vzťahy už od konca 90. rokov, keď proti sebe bojovali srbské jednotky a albánski povstalci. Kosovo, kde žijú prevažne Albánci, vyhlásilo jednostranne nezávislosť od Srbska vo februári 2008, Belehrad ho však stále považuje za svoju provinciu. Z približne 1,8 milióna obyvateľov Kosova je asi 120.000 etnických Srbov.

(tasr)

Minúta  |  

Ministerstvo financií zverejnilo najnovšiu makroekonomickú a daňovú prognózu

Slovenská ekonomika v dôsledku invázie Ruska do Ukrajiny zvoľní a HDP v roku 2023 stúpne o 1,3 percenta. Trh práce však zostane odolný a spolu s poklesom inflácie a dočerpaním eurofondov v druhej polovici roku 2023 už reálne mzdy zamestnancom stúpnu. Aj to sú niektoré závery najnovšej makroekonomickej prognózy, ktorú zverejnilo Ministerstvo financií SR.

Septembrová makroprognóza MF SR obsahuje simuláciu ďalšieho vývoja ekonomiky. V prípade postupnej (inteligentnej) konsolidácie, ktorú navrhuje súčasná vláda, by HDP v roku 2024 posilnilo o pol percenta a v ďalších rokoch by sa ekonomický rast pohyboval medzi jedným a dvoma percentami. Reálne mzdy by boli pod tlakom len vo verejnom sektore, kým v súkromnom sektore by sa ďalej zvyšovali. Miera nezamestnanosti by stúpla len mierne.

V prípade budúcoročného vyrovnaného rozpočtu by sa ekonomika prepadla o takmer 6,5 percenta, pokles miezd o 4 percentá a nárast nezamestnaných o 130-tisíc osôb. Najnovšia prognóza teda priamo ukazuje aký vplyv by mala na našu ekonomiku potreba náhleho vyrovnaného rozpočtu. Štát by z roka na rok musel znížiť svoje výdavky o približne 7 percent HDP. To by malo výrazne negatívny vplyv na životnú úroveň.

Bližšie informácie ministerstvo uverejnilo na stránke Inštitútu finančnej politiky.

(mf sr, ifp.sk)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.