Preskočiť na obsah
  |  

Streľby v Rotterdame si vyžiadali už 3 obete, zraneniam podľahlo 14-ročné dievča

Štrnásťročné dievča, ktoré útočník postrelil počas štvrtkovej streľby v holandskom meste Rotterdam, podľahlo zraneniam. Počet mŕtvych tak stúpol na troch, oznámila polícia. TASR o tom informuje na základe správy agentúry DPA.

Útočník (32) v nepriestrelnej veste vtrhol najprv do domu, kde spustil streľbu a zabil 39-ročnú ženu a vážne zranil jej dcéru, ktorá podľa najnovších informácií zraneniam podľahla.

Potom muž strieľal v nemocnici – v učebni zdravotníckeho centra Erasmus – kde zabil 42-ročného učiteľa.

Holandská polícia pre novinárov uviedla, že motív útoku nie je stále známy. Strelca, študenta z Rotterdamu, zatkli v nemocnici, kde sa ukrýval. Podľa predpokladov konal sám. Na oboch miestach streľby založil aj požiare.

(tasr)

  |  

Švédska expremiérka chce, aby armáda zakročila proti pouličným gangom

Bývalá ľavicová premiérka Švédskeho kráľovstva Magdalena Anderssonová vo štvrtkovom rozhovore pre švédsky denník Aftonbladet uviedla, že vláda by mala poslať do ulíc armádu, aby chránila občanov pred následkami organizovanej kriminality. V boji proti násiliu gangov by Švédsko podľa nej mohlo požiadať o policajnú podporu aj Nórsko, Dánsko alebo Fínsko, informuje portál Politico.

Za posledných 24 hodín zomreli pri streľbe a bombových útokoch traja ľudia. Anderssonová pre švédsky denník Aftonbladet navrhla: „Dozor vykonávaný policajtmi by mohla vykonávať armáda. Okrem toho armáda disponuje technickým know-how, ktorým by mohla pomôcť."

Švédsky minister spravodlivosti Gunnar Strömmer to považuje za „zaujímavú myšlienku“. „Sme v situácii, keď máme priestor na spoluprácu medzi rôznymi orgánmi, dokonca takými, ktoré doteraz nespolupracovali,“ povedal.

Minister obrany Pål Jonson pre Aftonbladet vyhlásil, že použitie vojenskej sily zatiaľ „nie je v pláne“.

  |  

Kazachstan nebude Rusku pomáhať obchádzať sankcie, povedal prezident

Prezident Kazachstanu Kasym-Žomart Tokajev vo štvrtok na návšteve Nemecka vyhlásil, že jeho krajina nebude Rusku pomáhať obchádzať západné sankcie uvalené za vojnu proti Ukrajine. Šíria sa totiž podozrenia, že Moskva stále dostáva životne dôležitý tovar cez stredoázijské krajiny. TASR prevzala správu z tlačovej agentúry AFP.

„Kazachstan jednoznačne vyhlásil, že bude dodržiavať sankčný režim,“ povedal Tokajev po rozhovoroch s nemeckým kancelárom Olafom Scholzom v Berlíne.

„Máme kontakty s príslušnými organizáciami, aby sme boli v súlade so sankčným režimom, a myslím si, že nemecká strana by nemala mať obavy z prípadných krokov, ktorými by sme obchádzali tento sankčný režim,“ dodal kazašský líder.

Napadnutie Ukrajiny Moskvou veľmi znervóznilo stredoázijské krajiny vrátane Kazachstanu, ktorý sa snaží dištancovať od ruskej invázie. Vláda v Astane neuznala východné a južné ukrajinské oblasti okupované Moskvou za súčasť Ruska.

Kazachstan ako blízky ekonomický a vojenský spojenec Ruska, s ktorým má 7 500 kilometrov dlhú spoločnú hranicu, je však opakovane obviňovaný, že pomáha svojmu väčšiemu susedovi získavať tovar, čím porušuje sankcie.

Európska únia sa vo svojom jedenástom sankčnom balíku snaží brániť reexportu citlivých tovarov tretími krajinami do Ruska, a to opatrením, ktoré umožňuje obmedziť určitý vývoz do štátov, ktoré nespolupracujú.

Zároveň sa západné krajiny snažia zohrávať väčšiu úlohu v Strednej Ázii, keďže v súčasnosti niektoré štáty v tomto regióne spochybňujú svoje dlhodobé vzťahy s Ruskom.

Okrem Tokajeva bude Scholz hostiť v piatok na spoločných rozhovoroch aj lídrov Kirgizska, Uzbekistanu, Turkménska a Tadžikistanu.

Stretnutie piatich stredoázijských lídrov bude prvou spoločnou schôdzkou tohto druhu s členskou krajinou EÚ.

Nemecko má záujem o tento región aj preto, že je bohatý na energetické zdroje a nerasty – Berlín sa totiž snaží získať náhradné zdroje energie po tom, čo mu dodávky z Ruska „vyschli“.

  |  

Kadyrov a Putin v Moskve preberali prínos Čečenska k vojne proti Ukrajine

Čečenský vodca Ramzan Kadyrov a ruský prezident Vladimír Putin vo štvrtok počas stretnutia v Moskve preberali prínos Čečenska k ruskej vojne proti Ukrajine, informuje TASR na základe správy agentúry Reuters.

Kadyrov o stretnutí informoval na sociálnej sieti Telegram. Vo vyjadrení uviedol, že medzi témami rozhovoru bola aj úloha čečenských vojakov v konflikte na Ukrajine. Dodal, že preberali aj iné otázky, pričom ďalšie informácie zverejní neskôr.

Nie je jasné, či narážal na incident spôsobený videom zobrazujúcim jeho syna Adama, ako mláti väzneného muža obvineného z pálenia Koránu. Kadyrov video zverejnil v pondelok spolu s vyhlásením, že je na svojho 15-ročného syna hrdý, čím pobúril aj mnoho prívržencov Kremľa.

Tento mesiac sa objavili tvrdenia, podľa ktorých Kadyrova údajne hospitalizovali s vážnymi zdravotnými problémami. Keď sa na to Kadyrova spýtal reportér ruskej televízie, ten otázku odbil smiechom a napínaním bicepsu.

Kadyrov verejne uvažuje o eventuálnom odovzdaní moci a snaží sa zviditeľňovať svojich mladistvých synov. Najstaršieho z nich v marci odfotografovali s Putinom na návšteve Kremľa.

Ruská vláda považuje zaistenie stability v Čečensku za veľmi dôležité, pretože od rozpadu Sovietskeho zväzu na čečenskom území už dva razy vojensky zasahovala, aby zabránila jeho odtrhnutiu. Kremeľ preto necháva Kadyrova vládnuť prakticky voľnou rukou aj napriek škandálom, ktoré na medzinárodnej scéne vrhajú na Rusko zlé svetlo.

(tasr)

  |  

Diaľničiari musia znova vyhodnotiť ponuky v tendri na elektronické mýto

Národná diaľničná spoločnosť (NDS) musí opätovne prehodnotiť ponuky v tendri na vybudovanie nového elektronického mýtneho systému. Rozhodol o tom Úrad pre verejné obstarávanie (ÚVO).

„Národná diaľničná spoločnosť toto rozhodnutie starostlivo analyzuje," oznámila vo štvrtok večer hovorkyňa NDS Eva Žgravčáková. Ako dodala, po preštudovaní rozhodnutia úradu poskytnú detailnejšie informácie.

V súťaži na dodanie informačného systému pre nové elektronické mýto, trvajúcej od decembra 2020, aj po treťom vyhodnotení ponúk v auguste prišla námietka. Diaľničiari ju označili za obštrukčnú, pričom znova potvrdili ponuku CzechToll-u, českej sesterskej spoločnosti SkyToll-u, vo výške 13,8 milióna eur bez dane z pridanej hodnoty (DPH).

Dve posledné hodnotenia museli zopakovať po rozhodnutiach ÚVO na základe námietok uchádzača na treťom mieste proti vyhodnoteniu ponúk. Druhú ponuku predložila medzinárodná skupina dodávateľov Vendeka group na čele s českou spoločnosťou Optokon vo výške 15,8 milióna eur a tretiu domáca firma Data System Soft 2 v objeme zhruba 38,4 milióna eur bez DPH.

Predpokladaná cena za mýtny systém bola 41,8 milióna eur bez DPH. Zákazka je zameraná na vybudovanie mýta formou komplexnej dodávky na kľúč do vlastníctva štátu. „Úlohou tohto systému bude riadiť budúce nové mýto na Slovensku, taktiež poskytovanie služieb technickej podpory elektronického mýtneho systému," uviedla v auguste Žgravčáková.

NDS v uplynulom mesiaci vyhodnotila ponuky aj v súvisiacom opakovanom verejnom obstarávaní na mýtne služby, v tomto prípade neboli podané námietky. Túto zákazku získa CzechToll s ponukou 28,7 milióna eur bez DPH. Súčasťou mýtnych služieb bude dodanie OBU jednotiek, ich logistika a distribúcia pre dopravcov, ako aj služby platobnej infraštruktúry či zabezpečenie zákazníckych miest. Predpokladaná hodnota zákazky bola 49,9 milióna eur bez dane. Harmonogram implementácie služby je deväť mesiacov od podpisu zmluvy, tú zatiaľ nepodpísali. Ponuku v tejto súťaži podala aj firma GlobalTel.

(tasr)

  |  

Maďarsko naďalej odmieta rozdeľovanie migrantov kvótami

Maďarsko nepodporuje systém rozdeľovania nelegálnych migrantov podľa všeobecnej ročnej automatickej kvóty a neakceptuje ani rozdeľovanie migrantov individuálnym rozhodnutím v prípade migračných vĺn medzi členskými štátmi Európskej únie. Podľa agentúry MTI to vyhlásil vo štvrtok v Bruseli štátny tajomník maďarského rezortu vnútra Bence Rétvári, informuje spravodajca TASR v Budapešti.

Rétvári po stretnutí ministrov vnútra členských krajín EÚ, ktorí rokovali o reforme migračného a azylového balíka, maďarským novinárom povedal, že pre Maďarsko nie je prijateľný systém trvalých ročných kvót, ako ani jednorazové opatrenie, podľa ktorého by chcel Brusel presadiť prijímanie nelegálnych prisťahovalcov aj proti vôli členských krajín.

„Postoj Maďarska je nemenný a jasný. Vonkajšie hranice EÚ musia byť chránené,“ podčiarkol maďarský štátny tajomník.

(tasr)