Preskočiť na obsah
  |  

Poľsko odmietlo tvrdenie Minska, že jeho vrtuľník narušil vzdušný priestor

Poľská armáda odmietla ako „falošné“ tvrdenia Bieloruska, že poľský vrtuľník vo štvrtok narušil vzdušný priestor tejto susednej krajiny. Obvinenie Minska prišlo v období, keď je medzi oboma štátmi silné napätie zapríčinené vojnou na Ukrajine. TASR prevzala správu z tlačovej agentúry AFP.

Bielorusko predtým oznámilo, že poľský vrtuľník vo štvrtok narušil jeho vzdušný priestor. „Približne o 15.20 h (14.20 h SELČ) stroj preletel nad hranicou Bieloruskej republiky,“ uviedlo ministerstvo obrany a dodalo, že vrtuľník letel vo vzdušnom priestore Bieloruska 1,5 kilometra. „O 16.22 h (15.22 h SELČ) vrtuľník znova narušil štátnu hranicu,“ písalo sa v bieloruskom oznámení.

Ministerstvo obrany doplnilo, že k vrtuľníku vyslalo lietadlo, ale ďalšie podrobnosti neposkytlo.

Bieloruské ministerstvo zahraničných vecí v samostatnom vyhlásení informovalo, že si predvolalo poľského chargé d'affaires a žiadalo „okamžité objektívne vyšetrovanie“ prípadu. Minsk tiež trval na tom, aby boli podniknuté „komplexné opatrenia“, ktoré zabránia opakovaniu takýchto incidentov.

Poľská armáda označila bieloruské tvrdenie za „falošné“.

„Záznamy leteckých staníc riadenia a radarových staníc potvrdzujú: takýto prípad sa nestal,“ uviedlo operačné velenie poľskej armády v oznámení.

„Poľská armáda rešpektuje a dodržiava všetky predpisy a smernice týkajúce sa nedotknuteľnosti hraníc,“ dodalo velenie.

Bielorusko opakovane obvinilo Poľsko, členský štát Európskej únie, z narušenia svojho vzdušného priestoru. Varšava tieto tvrdenia odmieta.

Vzťahy medzi Minskom a Varšavou, zmrazené už roky, klesli na najhoršiu úroveň, keď bieloruský autokratický líder Alexandr Lukašenko umožnil Moskve využiť svoju krajinu na napadnutie Ukrajiny.

Poľsko je jedným z najpevnejších podporovateľov Ukrajiny už od samotného začiatku ruskej invázie z februára 2022 a je aj jedným z hlavných dodávateľov zbraní Kyjevu.

Kremeľ minulý týždeň vyhlásil, že Moskva a jej spojenec Bielorusko „pozorne“ Poľsko sledujú a označil tohto člena EÚ za „dosť agresívnu krajinu“.

  |  

EÚ môže čoskoro schváliť dohodu o migrácii. Za vrátenie migrantov budeme platiť

Členské štáty EÚ vo štvrtok rokovali v Bruseli o nových pravidlách zameraných proti nelegálnej migrácii, dohodu sa však zatiaľ nepodarilo dosiahnuť. Podľa eurokomisárky pre vnútorné záležitostí Ylvy Johanssonovej "zásadné prekážky nejestvujú" a k schváleniu by malo dôjsť "v priebehu nasledujúcich dní".

Nový Pakt o migrácii a azyle by podľa AFP v prípade schválenia mohol zmierniť tlak na krajiny ako Taliansko a Grécko tým, že by niektorých prichádzajúcich migrantov premiestnili do iných členských štátov.

Krajiny vrátane Maďarska i Poľska, ktoré sú proti prijatiu žiadateľov o azyl, by naopak museli zaplatiť tým štátom, ktoré migrantov nakoniec príjmu.

Európska únia by sa zároveň usilovala o urýchlenie procesu vybavovania žiadostí o azyl, aby migrantov, ktorých považuje za neprijateľných, vrátila do krajiny pôvodu alebo tranzitu. EÚ takisto chce predĺžiť maximálny čas zadržania migrantov v pohraničných centrách, ktorý je v súčasnosti limitovaný na 12 týždňov.

Nemecko si podľa ministerky vnútra Nancy Faeserovej vybojovalo svoje ústupky a dohodu nakoniec mohlo podporiť. Iba Poľsko a Maďarsko podľa nej vyjadrili nesúhlas voči kompromisnému návrhu dosiahnutému v Bruseli, a teda Faeserová považuje túto "politickú dohodu za platnú".

Šéf španielskeho rezortu vnútra Fernando Grande-Marlaska zdôraznil, že väčšina členských štátov súhlasila s dosiahnutým kompromisom, teraz je však podľa neho potrebné doladiť detaily. Prisľúbil, že dohodu schvália "v najbližších dňoch". "Už sme takmer v cieli," dodal.

Dohoda potrebuje na prijate kvalifikovanú väčšinu krajín, ktoré budú hlasovať v jej prospech. Štáty, ktoré sú proti klauzule týkajúcej sa prijatia migrantov alebo platenia za nich, sú štyri – Poľsko, Maďarsko, Rakúsko a ČR –, a teda pravdepodobne nebudú mať dostatočnú podporu na jej zamietnutie.

(tasr)

  |  

Streľby v Rotterdame si vyžiadali už 3 obete, zraneniam podľahlo 14-ročné dievča

Štrnásťročné dievča, ktoré útočník postrelil počas štvrtkovej streľby v holandskom meste Rotterdam, podľahlo zraneniam. Počet mŕtvych tak stúpol na troch, oznámila polícia. TASR o tom informuje na základe správy agentúry DPA.

Útočník (32) v nepriestrelnej veste vtrhol najprv do domu, kde spustil streľbu a zabil 39-ročnú ženu a vážne zranil jej dcéru, ktorá podľa najnovších informácií zraneniam podľahla.

Potom muž strieľal v nemocnici – v učebni zdravotníckeho centra Erasmus – kde zabil 42-ročného učiteľa.

Holandská polícia pre novinárov uviedla, že motív útoku nie je stále známy. Strelca, študenta z Rotterdamu, zatkli v nemocnici, kde sa ukrýval. Podľa predpokladov konal sám. Na oboch miestach streľby založil aj požiare.

(tasr)

  |  

Švédska expremiérka chce, aby armáda zakročila proti pouličným gangom

Bývalá ľavicová premiérka Švédskeho kráľovstva Magdalena Anderssonová vo štvrtkovom rozhovore pre švédsky denník Aftonbladet uviedla, že vláda by mala poslať do ulíc armádu, aby chránila občanov pred následkami organizovanej kriminality. V boji proti násiliu gangov by Švédsko podľa nej mohlo požiadať o policajnú podporu aj Nórsko, Dánsko alebo Fínsko, informuje portál Politico.

Za posledných 24 hodín zomreli pri streľbe a bombových útokoch traja ľudia. Anderssonová pre švédsky denník Aftonbladet navrhla: „Dozor vykonávaný policajtmi by mohla vykonávať armáda. Okrem toho armáda disponuje technickým know-how, ktorým by mohla pomôcť."

Švédsky minister spravodlivosti Gunnar Strömmer to považuje za „zaujímavú myšlienku“. „Sme v situácii, keď máme priestor na spoluprácu medzi rôznymi orgánmi, dokonca takými, ktoré doteraz nespolupracovali,“ povedal.

Minister obrany Pål Jonson pre Aftonbladet vyhlásil, že použitie vojenskej sily zatiaľ „nie je v pláne“.

  |  

Kazachstan nebude Rusku pomáhať obchádzať sankcie, povedal prezident

Prezident Kazachstanu Kasym-Žomart Tokajev vo štvrtok na návšteve Nemecka vyhlásil, že jeho krajina nebude Rusku pomáhať obchádzať západné sankcie uvalené za vojnu proti Ukrajine. Šíria sa totiž podozrenia, že Moskva stále dostáva životne dôležitý tovar cez stredoázijské krajiny. TASR prevzala správu z tlačovej agentúry AFP.

„Kazachstan jednoznačne vyhlásil, že bude dodržiavať sankčný režim,“ povedal Tokajev po rozhovoroch s nemeckým kancelárom Olafom Scholzom v Berlíne.

„Máme kontakty s príslušnými organizáciami, aby sme boli v súlade so sankčným režimom, a myslím si, že nemecká strana by nemala mať obavy z prípadných krokov, ktorými by sme obchádzali tento sankčný režim,“ dodal kazašský líder.

Napadnutie Ukrajiny Moskvou veľmi znervóznilo stredoázijské krajiny vrátane Kazachstanu, ktorý sa snaží dištancovať od ruskej invázie. Vláda v Astane neuznala východné a južné ukrajinské oblasti okupované Moskvou za súčasť Ruska.

Kazachstan ako blízky ekonomický a vojenský spojenec Ruska, s ktorým má 7 500 kilometrov dlhú spoločnú hranicu, je však opakovane obviňovaný, že pomáha svojmu väčšiemu susedovi získavať tovar, čím porušuje sankcie.

Európska únia sa vo svojom jedenástom sankčnom balíku snaží brániť reexportu citlivých tovarov tretími krajinami do Ruska, a to opatrením, ktoré umožňuje obmedziť určitý vývoz do štátov, ktoré nespolupracujú.

Zároveň sa západné krajiny snažia zohrávať väčšiu úlohu v Strednej Ázii, keďže v súčasnosti niektoré štáty v tomto regióne spochybňujú svoje dlhodobé vzťahy s Ruskom.

Okrem Tokajeva bude Scholz hostiť v piatok na spoločných rozhovoroch aj lídrov Kirgizska, Uzbekistanu, Turkménska a Tadžikistanu.

Stretnutie piatich stredoázijských lídrov bude prvou spoločnou schôdzkou tohto druhu s členskou krajinou EÚ.

Nemecko má záujem o tento región aj preto, že je bohatý na energetické zdroje a nerasty – Berlín sa totiž snaží získať náhradné zdroje energie po tom, čo mu dodávky z Ruska „vyschli“.

  |  

Kadyrov a Putin v Moskve preberali prínos Čečenska k vojne proti Ukrajine

Čečenský vodca Ramzan Kadyrov a ruský prezident Vladimír Putin vo štvrtok počas stretnutia v Moskve preberali prínos Čečenska k ruskej vojne proti Ukrajine, informuje TASR na základe správy agentúry Reuters.

Kadyrov o stretnutí informoval na sociálnej sieti Telegram. Vo vyjadrení uviedol, že medzi témami rozhovoru bola aj úloha čečenských vojakov v konflikte na Ukrajine. Dodal, že preberali aj iné otázky, pričom ďalšie informácie zverejní neskôr.

Nie je jasné, či narážal na incident spôsobený videom zobrazujúcim jeho syna Adama, ako mláti väzneného muža obvineného z pálenia Koránu. Kadyrov video zverejnil v pondelok spolu s vyhlásením, že je na svojho 15-ročného syna hrdý, čím pobúril aj mnoho prívržencov Kremľa.

Tento mesiac sa objavili tvrdenia, podľa ktorých Kadyrova údajne hospitalizovali s vážnymi zdravotnými problémami. Keď sa na to Kadyrova spýtal reportér ruskej televízie, ten otázku odbil smiechom a napínaním bicepsu.

Kadyrov verejne uvažuje o eventuálnom odovzdaní moci a snaží sa zviditeľňovať svojich mladistvých synov. Najstaršieho z nich v marci odfotografovali s Putinom na návšteve Kremľa.

Ruská vláda považuje zaistenie stability v Čečensku za veľmi dôležité, pretože od rozpadu Sovietskeho zväzu na čečenskom území už dva razy vojensky zasahovala, aby zabránila jeho odtrhnutiu. Kremeľ preto necháva Kadyrova vládnuť prakticky voľnou rukou aj napriek škandálom, ktoré na medzinárodnej scéne vrhajú na Rusko zlé svetlo.

(tasr)