Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Ministri zahraničných vecí Nemecka a Talianska sa stretli v Berlíne, hovorili o spore ohľadom migrantov

Podpredseda talianskej vlády a minister zahraničných vecí krajiny Antonio Tajani rokoval vo štvrtok so svojou nemeckou kolegyňou Annalenou Baerbockovou uprostred sporu, ktorý vyvolalo rozhodnutie Berlína financovať mimovládne organizácie pracujúce s migrantmi v Taliansku vrátane nemeckej spoločnosti vykonávajúcej záchranné akcie na mori.

Talianska premiérka Giorgia Meloniová v pondelok napísala nemeckému kancelárovi Olafovi Scholzovi, že je „prekvapená“, že Berlín prijal toto rozhodnutie bez toho, aby sa skontaktoval s talianskou vládou, informuje tlačová agentúra ANSA.

„Financovanie jednotlivých štátov by sa malo zamerať na štrukturálne riešenia migračnej otázky,“ povedal Tajani na tlačovej konferencii v Berlíne. „Nikto však nevedie vojnu proti mimovládnym organizáciám,“ dodal minister. Ten je súčasťou vlády, ktorá prijala pre lode na záchranu migrantov, ktoré prevádzkujú mimovládne organizácie, príslušné nariadenia.

„Nemôžu však byť magnetom pre nelegálnych migrantov, ktorí sa akoby náhodou vždy dostanú do Talianska a nikam inam, pretože je to najbližšie,“ vyhlásil Tajani.

„Lode mimovládnych organizácií môžu zachraňovať na mori, ale Taliansko sa nemôže zmeniť na miesto, kam všetky mimovládne organizácie privážajú migrantov - sčasti preto, že nechcú prísť do Talianska, ale sa chcú dostať do iných európskych krajín. Z tohto dôvodu je potrebné európske riešenie,“ dodal.

V súvislosti s „rozdielnymi názormi“ oboch krajín na financovanie mimovládnych organizácií zaoberajúcich sa migrantmi v Taliansku Baerbocková uviedla, že „sme o tom dnes hovorili, pričom sme tak spravili už aj predtým“.

Dodala, že napriek týmto rozdielom „v troch prípadoch sa vyplatenie finančných prostriedkov blíži“. Baerbocková zdôraznila, že takmer 95 percent zachránených migrantov pri pokuse prekonať Stredozemné more zachraňujú talianske úrady.

(tasr)

Minúta  |  

Anglicko: Polícia zatkla mladíka, ktorý vyrúbal javor známy z filmu Robin Hood

Polícia na severe Anglicka vo štvrtok zatkla 16-ročného mladíka v súvislosti s "úmyselným" sťatím známeho javora, ktorý takmer dvesto rokov stál v bezprostrednej blízkosti Hadriánovho valu.

Incident sa odohral na mieste zvanom Sycamore Gap (Javorové sedlo). Tamojší javor horský bol známy z filmu Robin Hood: Kráľ zbojníkov (1991) a bol obľúbenou turistickou atrakciou, ktorú ročne navštevovali tisíce návštevníkov smerujúcich aj k Hadriánovmu valu, pamiatke zapísanej na zoznam Svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.

Val za čias starovekého Ríma strážil severozápadnú hranicu Rímskej ríše proti výpadom bojovných keltských kmeňov žijúcich na území dnešného Škótska.

Policajti sa pozerajú na takmer 200-ročný sťatý javor horský na mieste zvanom Sycamore Gap. Foto: TASR/AP

Mladíka zadržali pre podozrenie zo spáchania trestného činu, pri vyšetrovaní spolupracuje s políciou.

"Ten strom je známy po celom svete, je preto pochopiteľné, že tento skutok miestnymi otriasol a rozhneval ich," vyhlásila polícia.

Správa národných parkov v Northumbrii požiadala turistov, aby vyrúbaný strom nenavštevovali.

"Bol to skutočne šok. Bola to ikonická scenéria, ktorú chcel vidieť každý. Ak by to urobila príroda, dalo by sa to pochopiť, no toto je neodpustiteľné," vyhlásila Allison Hawkinsová, návštevníčka náučného chodníka pri Hadriánovom vale, ktorá na celý incident upozornila medzi prvými.

(tasr)

Minúta  |  

Švajčiarsky súd oslobodil bývalého agenta bieloruskej eskadry smrti

Súd na severe Švajčiarska vo štvrtok oslobodil bývalého agenta bieloruských špeciálnych bezpečnostných síl Juryja Garavského od obžaloby z núteného zmiznutia troch politických odporcov prezidenta Alexandra Lukašenka koncom 90. rokov 20. storočia. Oznámila to skupina advokátov TRIAL International, ktorá prípad dostala na súd. TASR prevzala správu z agentúry AP.

Sudcovia v meste Rorschach uviedli, že nie sú presvedčení, že obžalovaný Juryj Garavski (Yuri Harauski), bývalý príslušník bieloruskej vojenskej jednotky známej ako SOBR alebo eskadra smrti, sa na zmiznutiach podieľal.

Podľa skupiny advokátov TRIAL International so sídlom v Ženeve súd rozhodol, že Garavského účasť na zločinoch sa nedá preukázať „bez rozumných pochybností“.

„Rodiny obetí zostávajú v stave neistoty, pokiaľ ide o presné okolnosti okolo ich milovaných,“ uviedla skupina advokátov.

Prípad na súd predložili spoločne TRIAL International, Medzinárodná federácia pre ľudské práva a bieloruská ľudskoprávna organizácia Viasna, ktorej zakladateľ Ales Biaľacki sa stal v roku 2022 jedným z laureátov Nobelovej ceny za mier.

Tieto tri organizácie „ľutujú dnešný verdikt a budú ďalej podporovať obete hľadajúce spravodlivosť, aj počas odvolacieho procesu“, napísala skupina TRIAL International. Súdny proces sa konal počas dvoch dní minulý týždeň.

Aktivisti vyhlásili, že tento súdny proces je kľúčovým momentom v oblasti medzinárodnej spravodlivosti, pretože môže v zahraničí spustiť trestné stíhanie aj ďalších bieloruských predstaviteľov, vrátane Lukašenka.

Garavského súdili za nútené zmiznutie Juryja Zacharenka, bývalého ministra vnútra, ktorého Lukašenko odvolal v roku 1996, opozičného lídra Viktora Gončara a vydavateľa Anatolyja Krasovského.

Garavski žije vo Švajčiarsku, kde v roku 2018 požiadal o azyl. Za veľkej pozornosti verejnosti sa priznal k účasti na únosoch a vraždách Lukašenkových politických odporcov v roku 1999. Motívy za jeho priznaniami nie sú úplne jasné, píše agentúra AP.

(tasr)

Minúta  |  

Poľsko odmietlo tvrdenie Minska, že jeho vrtuľník narušil vzdušný priestor

Poľská armáda odmietla ako „falošné“ tvrdenia Bieloruska, že poľský vrtuľník vo štvrtok narušil vzdušný priestor tejto susednej krajiny. Obvinenie Minska prišlo v období, keď je medzi oboma štátmi silné napätie zapríčinené vojnou na Ukrajine. TASR prevzala správu z tlačovej agentúry AFP.

Bielorusko predtým oznámilo, že poľský vrtuľník vo štvrtok narušil jeho vzdušný priestor. „Približne o 15.20 h (14.20 h SELČ) stroj preletel nad hranicou Bieloruskej republiky,“ uviedlo ministerstvo obrany a dodalo, že vrtuľník letel vo vzdušnom priestore Bieloruska 1,5 kilometra. „O 16.22 h (15.22 h SELČ) vrtuľník znova narušil štátnu hranicu,“ písalo sa v bieloruskom oznámení.

Ministerstvo obrany doplnilo, že k vrtuľníku vyslalo lietadlo, ale ďalšie podrobnosti neposkytlo.

Bieloruské ministerstvo zahraničných vecí v samostatnom vyhlásení informovalo, že si predvolalo poľského chargé d'affaires a žiadalo „okamžité objektívne vyšetrovanie“ prípadu. Minsk tiež trval na tom, aby boli podniknuté „komplexné opatrenia“, ktoré zabránia opakovaniu takýchto incidentov.

Poľská armáda označila bieloruské tvrdenie za „falošné“.

„Záznamy leteckých staníc riadenia a radarových staníc potvrdzujú: takýto prípad sa nestal,“ uviedlo operačné velenie poľskej armády v oznámení.

„Poľská armáda rešpektuje a dodržiava všetky predpisy a smernice týkajúce sa nedotknuteľnosti hraníc,“ dodalo velenie.

Bielorusko opakovane obvinilo Poľsko, členský štát Európskej únie, z narušenia svojho vzdušného priestoru. Varšava tieto tvrdenia odmieta.

Vzťahy medzi Minskom a Varšavou, zmrazené už roky, klesli na najhoršiu úroveň, keď bieloruský autokratický líder Alexandr Lukašenko umožnil Moskve využiť svoju krajinu na napadnutie Ukrajiny.

Poľsko je jedným z najpevnejších podporovateľov Ukrajiny už od samotného začiatku ruskej invázie z februára 2022 a je aj jedným z hlavných dodávateľov zbraní Kyjevu.

Kremeľ minulý týždeň vyhlásil, že Moskva a jej spojenec Bielorusko „pozorne“ Poľsko sledujú a označil tohto člena EÚ za „dosť agresívnu krajinu“.

Minúta  |  

EÚ môže čoskoro schváliť dohodu o migrácii. Za vrátenie migrantov budeme platiť

Členské štáty EÚ vo štvrtok rokovali v Bruseli o nových pravidlách zameraných proti nelegálnej migrácii, dohodu sa však zatiaľ nepodarilo dosiahnuť. Podľa eurokomisárky pre vnútorné záležitostí Ylvy Johanssonovej "zásadné prekážky nejestvujú" a k schváleniu by malo dôjsť "v priebehu nasledujúcich dní".

Nový Pakt o migrácii a azyle by podľa AFP v prípade schválenia mohol zmierniť tlak na krajiny ako Taliansko a Grécko tým, že by niektorých prichádzajúcich migrantov premiestnili do iných členských štátov.

Krajiny vrátane Maďarska i Poľska, ktoré sú proti prijatiu žiadateľov o azyl, by naopak museli zaplatiť tým štátom, ktoré migrantov nakoniec príjmu.

Európska únia by sa zároveň usilovala o urýchlenie procesu vybavovania žiadostí o azyl, aby migrantov, ktorých považuje za neprijateľných, vrátila do krajiny pôvodu alebo tranzitu. EÚ takisto chce predĺžiť maximálny čas zadržania migrantov v pohraničných centrách, ktorý je v súčasnosti limitovaný na 12 týždňov.

Nemecko si podľa ministerky vnútra Nancy Faeserovej vybojovalo svoje ústupky a dohodu nakoniec mohlo podporiť. Iba Poľsko a Maďarsko podľa nej vyjadrili nesúhlas voči kompromisnému návrhu dosiahnutému v Bruseli, a teda Faeserová považuje túto "politickú dohodu za platnú".

Šéf španielskeho rezortu vnútra Fernando Grande-Marlaska zdôraznil, že väčšina členských štátov súhlasila s dosiahnutým kompromisom, teraz je však podľa neho potrebné doladiť detaily. Prisľúbil, že dohodu schvália "v najbližších dňoch". "Už sme takmer v cieli," dodal.

Dohoda potrebuje na prijate kvalifikovanú väčšinu krajín, ktoré budú hlasovať v jej prospech. Štáty, ktoré sú proti klauzule týkajúcej sa prijatia migrantov alebo platenia za nich, sú štyri – Poľsko, Maďarsko, Rakúsko a ČR –, a teda pravdepodobne nebudú mať dostatočnú podporu na jej zamietnutie.

(tasr)

Minúta  |  

Streľby v Rotterdame si vyžiadali už 3 obete, zraneniam podľahlo 14-ročné dievča

Štrnásťročné dievča, ktoré útočník postrelil počas štvrtkovej streľby v holandskom meste Rotterdam, podľahlo zraneniam. Počet mŕtvych tak stúpol na troch, oznámila polícia. TASR o tom informuje na základe správy agentúry DPA.

Útočník (32) v nepriestrelnej veste vtrhol najprv do domu, kde spustil streľbu a zabil 39-ročnú ženu a vážne zranil jej dcéru, ktorá podľa najnovších informácií zraneniam podľahla.

Potom muž strieľal v nemocnici – v učebni zdravotníckeho centra Erasmus – kde zabil 42-ročného učiteľa.

Holandská polícia pre novinárov uviedla, že motív útoku nie je stále známy. Strelca, študenta z Rotterdamu, zatkli v nemocnici, kde sa ukrýval. Podľa predpokladov konal sám. Na oboch miestach streľby založil aj požiare.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.