Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Švédsky premiér si pre vlnu násilia predvolal vedenie armády i polície

Švédsky premiér Ulf Kristersson si vo štvrtok predvolal vedenie tamojšej armády i polície v snahe zastaviť vyčíňanie kriminálnych gangov po vlne násilia, ktoré si v krajine iba v priebehu septembra vyžiadalo najmenej 11 obetí na životoch. Informuje agentúra Reuters.

Pri separátnych streľbách v hlavnom meste Štokholm zahynuli v stredu dvaja ľudia, kým vo štvrtkových skorých ranných hodinách zomrela mladá žena po výbuchu domu v meste Uppsala.

"Pre Švédsko sú to ťažké časy. Dvadsaťpäťročná žena sa minulú noc ako zvyčajne uložila na spánok, už sa však nikdy nezobudila," uviedol premiér Kristersson v zriedkavom televíznom prejave k národu.

"Budeme na gangy poľovať, porazíme gangy," dodal.

Kristersson vytvoril stredopravicovú menšinovú vládu po minuloročných voľbách s podporou populistických a protiimigrantských Švédskych demokratov (SD), čím sa skončilo osemročné vládnutie pod vedením sociálnych demokratov, pripomína Reuters.

Jeho koalícia vyhrala voľby sčasti práve vďaka sľubom vykoreniť rastúce násilie zo strany gangov. Koalícia v tejto súvislosti skutočne spustila sériu iniciatív vrátane väčších právomocí pre políciu a prísnejších trestov pre zločiny spojené so zbraňami.

Opatrenia sa napriek tomu stále neukázali ako efektívne, premiér však zo zodpovednosti viní prechádzajúce vlády. "Doviedla nás sem nezodpovedná migračná politika a neúspešná integrácia," podotkol.

Švédska polícia odhaduje, že zhruba 30-tisíc ľudí v krajine je priamo zapojených do zločineckých aktivít gangov, alebo na ne majú väzby. Násilie sa navyše z prostredia veľkých miest rozšírilo aj do menších miest, kde boli násilné trestné činy predtým zriedkavé.

V dôsledku jedenástich zastrelených obetí na životoch je september najkrvavejším mesiacom v krajine od decembra 2019, píše Reuters.

"Zločinecké konflikty v Švédsku sú závažnou hrozbou pre bezpečnosť krajiny," uviedol vo vyhlásení švédsky národný policajný komisár Anders Thornberg.

(tasr)

Minúta  |  

Ukrajina si podľa Zelenského zaslúži byť členskou krajinou NATO

Po návšteve generálneho tajomníka NATO Jensa Stoltenberga v Kyjeve opäť vyzval ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo štvrtok na členstvo svojej krajiny v Severoatlantickej aliancii, informuje TASR podľa agentúry DPA.

"Ukrajina si zaslúži, aby sa stala členom NATO - a stane sa ním," uviedol Zelenskyj v pravidelnom večernom videopríhovore. "Pracujeme na tom, aby sme v súvislosti s členstvom v NATO dosiahli praktické pokroky," dodal.

Stoltenberg zavítal na vopred neohlásenú návštevu Ukrajiny už druhýkrát od začiatku ruskej vojenskej ofenzívy vo februári 2022. Zelenskyj počas svojho stretnutia s generálnym tajomníkom NATO zdôraznil, že prijatie Ukrajiny do Aliancie je len otázkou času.

Stoltenberg podľa Zelenského prisľúbil, že vyvinie úsilie, aby zmobilizoval členské krajiny NATO v záujme ďalšieho posilnenia protivzdušnej obrany Ukrajiny, ktorá čelí takmer neustálym dronovým a raketovým útokom Ruska.

Ukrajinské sily podľa jeho slov - v rámci svojej pokračujúcej protiofenzívy - postupne získavajú späť ďalšie územia okupované Ruskom, píše na svojom webovom portáli denník The Guardian.

(tasr)

Minúta  |  

Turecký súd potvrdil doživotné väzenie pre filantropa Kavalu

Turecký Najvyšší súd vo štvrtok v odvolacom konaní potvrdil doživotné väzenie pre popredného filantropa a podnikateľa Osmana Kavalu za "pokus zvrhnúť vládu" protestmi v istanbulskom parku Gezi v roku 2013. Informovala o tom turecká štátna tlačová agentúra Anadolu.

Súd samostatne potvrdil aj 18 rokov väzenia pre štyroch ďalších ľudí vrátane Cana Atalaya, ktorého v máji zvolili za zákonodarcu, a to za napomáhanie pokusu o zvrhnutie, dodala Anadolu.

Atalay už je za mrežami, a preto nemohol odísť z väznice a zložiť prísahu v parlamente.

Súd medzitým zrušil obvinenia proti trom ďalším obžalovaným, z ktorých dvaja sú už uväznení. Podľa Anadolu očakávajú, že ich prepustia.

Policajné zásahy proti demonštrantom v parku Gezi v Istanbule v roku 2013 spustili celoštátne protivládne protesty, ktoré predstavovali najväčšiu mobilizáciu tohto druhu proti vtedajšiemu premiérovi Recepovi Tayyipovi Erdoganovi.

Kavala je vo väzbe od roku 2017. Západné vlády a skupiny na ochranu ľudských práv kritizovali súdny proces súvisiaci s parkom Gezi a aj následný rozsudok z roku 2022 ako politicky motivovaný.

Erdogan v roku 2018 verejne obvinil Kavalu z financovania protestov v parku Gezi s pomocou americko-maďarského investora a filantropa Georgea Sorosa. Erdogan opakovane označil protesty za medzinárodné sprisahanie. Kavala tieto obvinenia odmieta.

Štvrtkový rozsudok je "obludným zneužitím justičného systému", napísala na sociálnej sieti X Emma Sinclairová-Webbová, riaditeľka ľudskoprávnej organizácie Human Rights Watch (HRW) pre Európu a strednú Áziu.

(tasr)

Minúta  |  

Americký prezident Biden v prejave v Arizone ostro kritizoval Trumpa i republikánov

Americký prezident Joe Biden vo štvrtok v prejave obvinil svojho politického rivala exprezidenta Donalda Trumpa i "extrémistických" republikánov zo snahy rozvrátiť americké inštitúcie a vyzval občanov krajiny, aby sa postavili za demokraciu. Informuje agentúra DPA.

"Demokracia nemusí zomrieť zbraňou. Môže zomrieť aj vtedy, keď ľudia mlčia a nepostavia sa za ňu," upozornil Biden. Zároveň vyslovil kritiku na adresu republikánov za to, že sa neozvali, keď exprezident Trump obvinili najvyššie postaveného amerického vojenského dôstojníka zo zrady.

Biden predniesol svoj prejav v meste Tempe v americkom štátne Arizona. Ako dodal, Trumpa poháňa "pomstychtivosť" a spolu s jeho zarytými pravicovými spojencami útočia na slobodnú tlač v krajine i na právny štát.

Prezident USA sa v záujme vyhnúť sa zdanlivému zasahovaniu súdu v prejavoch zväčša vyhýba komentárom v otázke viacerých trestných obvinení voči Trumpovi vrátane jeho snahy o zvrátenie volebnej prehry z roku 2020, ktorá vyústila do nepokojov a vtrhnutia jeho stúpencov do Kapitolu 6. januára 2021, pripomína AFP.

Osemdesiatročný Biden sa však v najnovšom prejave nevyhol opisu toho, čo bude podľa neho krajina riskovať v tom prípade, že Trump získa druhé funkčné obdobie. V Amerike sa podľa neho "deje niečo nebezpečné" a Republikánska strana je "štvaná a zastrašovaná" Trumpovým hnutím MAGA (Make Amerca Great Again), cituje AFP.

(tasr)

Minúta  |  

Ministri zahraničných vecí Nemecka a Talianska sa stretli v Berlíne, hovorili o spore ohľadom migrantov

Podpredseda talianskej vlády a minister zahraničných vecí krajiny Antonio Tajani rokoval vo štvrtok so svojou nemeckou kolegyňou Annalenou Baerbockovou uprostred sporu, ktorý vyvolalo rozhodnutie Berlína financovať mimovládne organizácie pracujúce s migrantmi v Taliansku vrátane nemeckej spoločnosti vykonávajúcej záchranné akcie na mori.

Talianska premiérka Giorgia Meloniová v pondelok napísala nemeckému kancelárovi Olafovi Scholzovi, že je „prekvapená“, že Berlín prijal toto rozhodnutie bez toho, aby sa skontaktoval s talianskou vládou, informuje tlačová agentúra ANSA.

„Financovanie jednotlivých štátov by sa malo zamerať na štrukturálne riešenia migračnej otázky,“ povedal Tajani na tlačovej konferencii v Berlíne. „Nikto však nevedie vojnu proti mimovládnym organizáciám,“ dodal minister. Ten je súčasťou vlády, ktorá prijala pre lode na záchranu migrantov, ktoré prevádzkujú mimovládne organizácie, príslušné nariadenia.

„Nemôžu však byť magnetom pre nelegálnych migrantov, ktorí sa akoby náhodou vždy dostanú do Talianska a nikam inam, pretože je to najbližšie,“ vyhlásil Tajani.

„Lode mimovládnych organizácií môžu zachraňovať na mori, ale Taliansko sa nemôže zmeniť na miesto, kam všetky mimovládne organizácie privážajú migrantov - sčasti preto, že nechcú prísť do Talianska, ale sa chcú dostať do iných európskych krajín. Z tohto dôvodu je potrebné európske riešenie,“ dodal.

V súvislosti s „rozdielnymi názormi“ oboch krajín na financovanie mimovládnych organizácií zaoberajúcich sa migrantmi v Taliansku Baerbocková uviedla, že „sme o tom dnes hovorili, pričom sme tak spravili už aj predtým“.

Dodala, že napriek týmto rozdielom „v troch prípadoch sa vyplatenie finančných prostriedkov blíži“. Baerbocková zdôraznila, že takmer 95 percent zachránených migrantov pri pokuse prekonať Stredozemné more zachraňujú talianske úrady.

(tasr)

Minúta  |  

Anglicko: Polícia zatkla mladíka, ktorý vyrúbal javor známy z filmu Robin Hood

Polícia na severe Anglicka vo štvrtok zatkla 16-ročného mladíka v súvislosti s "úmyselným" sťatím známeho javora, ktorý takmer dvesto rokov stál v bezprostrednej blízkosti Hadriánovho valu.

Incident sa odohral na mieste zvanom Sycamore Gap (Javorové sedlo). Tamojší javor horský bol známy z filmu Robin Hood: Kráľ zbojníkov (1991) a bol obľúbenou turistickou atrakciou, ktorú ročne navštevovali tisíce návštevníkov smerujúcich aj k Hadriánovmu valu, pamiatke zapísanej na zoznam Svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.

Val za čias starovekého Ríma strážil severozápadnú hranicu Rímskej ríše proti výpadom bojovných keltských kmeňov žijúcich na území dnešného Škótska.

Policajti sa pozerajú na takmer 200-ročný sťatý javor horský na mieste zvanom Sycamore Gap. Foto: TASR/AP

Mladíka zadržali pre podozrenie zo spáchania trestného činu, pri vyšetrovaní spolupracuje s políciou.

"Ten strom je známy po celom svete, je preto pochopiteľné, že tento skutok miestnymi otriasol a rozhneval ich," vyhlásila polícia.

Správa národných parkov v Northumbrii požiadala turistov, aby vyrúbaný strom nenavštevovali.

"Bol to skutočne šok. Bola to ikonická scenéria, ktorú chcel vidieť každý. Ak by to urobila príroda, dalo by sa to pochopiť, no toto je neodpustiteľné," vyhlásila Allison Hawkinsová, návštevníčka náučného chodníka pri Hadriánovom vale, ktorá na celý incident upozornila medzi prvými.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.