Preskočiť na obsah
  |  

V Mexiku uniesli sedem tínedžerov, šesť z nich našli mŕtvych

Mexické úrady vo štvrtok potvrdili smrť šiestich tínedžerov, ktorí boli unesení v štáte Zacatecas na severe krajiny, informovala agentúra AFP.

Šesť tiel objavili v stredu a identifikovali ich ako tínedžerov vo veku od 14 do 18 rokov, ktorých uniesli ešte v nedeľu, spresnil vysokopostavený predstaviteľ štátu Zacatecas Rodrigo Reyes, podľa ktorého obete identifikovali príbuzní.

Siedmu obeť únosu našli živú v okrese Villanueva v tom istom štáte, oznámili v stredu tamojšie úrady. Hospitalizovali ju s odreninami a možnou fraktúrou hlavy a nosa.

Mexický prezident Andres Manuel López Obrador vyjadril sústrasť rodinám obetí a uviedol, že preživšia obeť únosu komunikuje s úradmi, ktoré sa pokúšajú zistiť motív.

Tínedžeri boli údajne unesení ozbrojenou skupinou po tom, čo sa zúčastnili na večierku vo vidieckom dome, píše AFP. Dvoch podozrivých už zatkli v okrese Villanueva a podľa úradov existuje "veľká pravdepodobnosť, že sú spojení" so zločinom.

Kým dôvod únosu doposiaľ zostáva neznámy, v štáte Zacatecas medzi sebou bojujú vplyvné kartely Sinaloa a Jalisco New Generation o kontrolu nad lukratívnymi trasami pre obchodovanie s drogami do Spojených štátov.

Prípad má podobné znaky ako zjavný únos, mučenie a vraždu piatich mladých Mexičanov vo veku od 19 do 22 rokov členmi drogového kartelu v západomexickom štáte Jalisco v auguste tohto roka, pripomína AFP. Ani jedného z mužov doposiaľ nenašli.

Od začiatku kontroverznej vojenskej protidrogovej ofenzívy v Mexiku v roku 2006 zaznamenali v krajine viac než 420-tisíc prípadov vrážd. Mexiko tiež od roku 1962 registruje viac než 110-tisíc prípadov zmiznutí, ktoré sa zväčša pripisujú zločineckým organizáciám.

(tasr)

  |  

Republikáni začali vypočúvanie v rámci snahy o impeachment Bidena

Dozorný výbor americkej Snemovne reprezentantov začal vo štvrtok s vypočúvaním prvých svedkov v rámci vyšetrovania, ktoré môže viesť k ústavnej žalobe (impeachmentu) demokratického prezidenta Joea Bidena v súvislosti s obchodnými aktivitami jeho rodiny. Informuje agentúra Reuters.

Republikáni, ktorí vedú vyšetrovanie Bidena, vo svojom prvom štvrtkovom vypočutí podrobne opísali zahraničné platby členom jeho rodiny, neposkytli však dôkazy o tom, že by z toho mal mať demokratický prezident osobný prospech.

Prvé vypočutie slúžilo ako prehľad dôkazov, ktoré republikáni doteraz zhromaždili o zahraničných obchodných podnikoch prezidentovho problémového syna Huntera Bidena (53).

Poprední predstavitelia republikánov v Snemovni reprezentantov amerického Kongresu Bidena obviňujú z korupčných praktík a zneužitia právomocí. Usilujú sa pritom nájsť spojitosť práve medzi prezidentom a zahraničnými obchodnými aktivitami jeho syna.

"Americký ľud požaduje zodpovednosť za túto kultúru korupcie," uviedol vo štvrtok predseda dozorného výboru James Comer.

Demokrati a niekoľko nezávislých svedkov tvrdia, že neexistuje dôkaz, podľa ktorého by Biden mal prijať niektorú z týchto platieb či sa inak podieľať na neprimeranom správaní v čase, keď v rokoch 2009 - 2017 pôsobil ako viceprezident USA, píše Reuters. Biely dom akékoľvek protiprávne konanie odmieta a vyšetrovanie označil za politicky motivované.

Republikáni v stredu zverejnili záznamy bankových prevodov medzi istým čínskym obchodníkom a Hunterom Bidenom z roku 2019. V záznamoch bola uvedená aj adresa domu Joea Bidena vo Wilmingtone v americkom štáte Delaware.

Podľa republikánov to má potvrdzovať, že Biden starší mal z týchto transakcií zisk. Demokrati však zdôrazňujú, že zo zverejnených dokumentov nič také nevyplýva.

Podľa vysokopostaveného demokratického predstaviteľa výboru Jamieho Raskina by republikáni vo štvrtok predložili akékoľvek dôkazy, ak by nejaké mali. "Nemajú však nič," podotkol.

Americký Kongres má na základe americkej ústavy právomoc odvolať prezidenta za zradu, podplácanie či iné závažné trestné činy a priestupky, uvádza AFP. Po prípadnej úspešnej ústavnej žalobe v Snemovni reprezentantov by sa konal proces na pôde Senátu. Prezident by bol v prípade usvedčenia odvolaný z funkcie.

(tasr)

  |  

Švédsky premiér si pre vlnu násilia predvolal vedenie armády i polície

Švédsky premiér Ulf Kristersson si vo štvrtok predvolal vedenie tamojšej armády i polície v snahe zastaviť vyčíňanie kriminálnych gangov po vlne násilia, ktoré si v krajine iba v priebehu septembra vyžiadalo najmenej 11 obetí na životoch. Informuje agentúra Reuters.

Pri separátnych streľbách v hlavnom meste Štokholm zahynuli v stredu dvaja ľudia, kým vo štvrtkových skorých ranných hodinách zomrela mladá žena po výbuchu domu v meste Uppsala.

"Pre Švédsko sú to ťažké časy. Dvadsaťpäťročná žena sa minulú noc ako zvyčajne uložila na spánok, už sa však nikdy nezobudila," uviedol premiér Kristersson v zriedkavom televíznom prejave k národu.

"Budeme na gangy poľovať, porazíme gangy," dodal.

Kristersson vytvoril stredopravicovú menšinovú vládu po minuloročných voľbách s podporou populistických a protiimigrantských Švédskych demokratov (SD), čím sa skončilo osemročné vládnutie pod vedením sociálnych demokratov, pripomína Reuters.

Jeho koalícia vyhrala voľby sčasti práve vďaka sľubom vykoreniť rastúce násilie zo strany gangov. Koalícia v tejto súvislosti skutočne spustila sériu iniciatív vrátane väčších právomocí pre políciu a prísnejších trestov pre zločiny spojené so zbraňami.

Opatrenia sa napriek tomu stále neukázali ako efektívne, premiér však zo zodpovednosti viní prechádzajúce vlády. "Doviedla nás sem nezodpovedná migračná politika a neúspešná integrácia," podotkol.

Švédska polícia odhaduje, že zhruba 30-tisíc ľudí v krajine je priamo zapojených do zločineckých aktivít gangov, alebo na ne majú väzby. Násilie sa navyše z prostredia veľkých miest rozšírilo aj do menších miest, kde boli násilné trestné činy predtým zriedkavé.

V dôsledku jedenástich zastrelených obetí na životoch je september najkrvavejším mesiacom v krajine od decembra 2019, píše Reuters.

"Zločinecké konflikty v Švédsku sú závažnou hrozbou pre bezpečnosť krajiny," uviedol vo vyhlásení švédsky národný policajný komisár Anders Thornberg.

(tasr)

  |  

Ukrajina si podľa Zelenského zaslúži byť členskou krajinou NATO

Po návšteve generálneho tajomníka NATO Jensa Stoltenberga v Kyjeve opäť vyzval ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo štvrtok na členstvo svojej krajiny v Severoatlantickej aliancii, informuje TASR podľa agentúry DPA.

"Ukrajina si zaslúži, aby sa stala členom NATO - a stane sa ním," uviedol Zelenskyj v pravidelnom večernom videopríhovore. "Pracujeme na tom, aby sme v súvislosti s členstvom v NATO dosiahli praktické pokroky," dodal.

Stoltenberg zavítal na vopred neohlásenú návštevu Ukrajiny už druhýkrát od začiatku ruskej vojenskej ofenzívy vo februári 2022. Zelenskyj počas svojho stretnutia s generálnym tajomníkom NATO zdôraznil, že prijatie Ukrajiny do Aliancie je len otázkou času.

Stoltenberg podľa Zelenského prisľúbil, že vyvinie úsilie, aby zmobilizoval členské krajiny NATO v záujme ďalšieho posilnenia protivzdušnej obrany Ukrajiny, ktorá čelí takmer neustálym dronovým a raketovým útokom Ruska.

Ukrajinské sily podľa jeho slov - v rámci svojej pokračujúcej protiofenzívy - postupne získavajú späť ďalšie územia okupované Ruskom, píše na svojom webovom portáli denník The Guardian.

(tasr)

  |  

Turecký súd potvrdil doživotné väzenie pre filantropa Kavalu

Turecký Najvyšší súd vo štvrtok v odvolacom konaní potvrdil doživotné väzenie pre popredného filantropa a podnikateľa Osmana Kavalu za "pokus zvrhnúť vládu" protestmi v istanbulskom parku Gezi v roku 2013. Informovala o tom turecká štátna tlačová agentúra Anadolu.

Súd samostatne potvrdil aj 18 rokov väzenia pre štyroch ďalších ľudí vrátane Cana Atalaya, ktorého v máji zvolili za zákonodarcu, a to za napomáhanie pokusu o zvrhnutie, dodala Anadolu.

Atalay už je za mrežami, a preto nemohol odísť z väznice a zložiť prísahu v parlamente.

Súd medzitým zrušil obvinenia proti trom ďalším obžalovaným, z ktorých dvaja sú už uväznení. Podľa Anadolu očakávajú, že ich prepustia.

Policajné zásahy proti demonštrantom v parku Gezi v Istanbule v roku 2013 spustili celoštátne protivládne protesty, ktoré predstavovali najväčšiu mobilizáciu tohto druhu proti vtedajšiemu premiérovi Recepovi Tayyipovi Erdoganovi.

Kavala je vo väzbe od roku 2017. Západné vlády a skupiny na ochranu ľudských práv kritizovali súdny proces súvisiaci s parkom Gezi a aj následný rozsudok z roku 2022 ako politicky motivovaný.

Erdogan v roku 2018 verejne obvinil Kavalu z financovania protestov v parku Gezi s pomocou americko-maďarského investora a filantropa Georgea Sorosa. Erdogan opakovane označil protesty za medzinárodné sprisahanie. Kavala tieto obvinenia odmieta.

Štvrtkový rozsudok je "obludným zneužitím justičného systému", napísala na sociálnej sieti X Emma Sinclairová-Webbová, riaditeľka ľudskoprávnej organizácie Human Rights Watch (HRW) pre Európu a strednú Áziu.

(tasr)

  |  

Americký prezident Biden v prejave v Arizone ostro kritizoval Trumpa i republikánov

Americký prezident Joe Biden vo štvrtok v prejave obvinil svojho politického rivala exprezidenta Donalda Trumpa i "extrémistických" republikánov zo snahy rozvrátiť americké inštitúcie a vyzval občanov krajiny, aby sa postavili za demokraciu. Informuje agentúra DPA.

"Demokracia nemusí zomrieť zbraňou. Môže zomrieť aj vtedy, keď ľudia mlčia a nepostavia sa za ňu," upozornil Biden. Zároveň vyslovil kritiku na adresu republikánov za to, že sa neozvali, keď exprezident Trump obvinili najvyššie postaveného amerického vojenského dôstojníka zo zrady.

Biden predniesol svoj prejav v meste Tempe v americkom štátne Arizona. Ako dodal, Trumpa poháňa "pomstychtivosť" a spolu s jeho zarytými pravicovými spojencami útočia na slobodnú tlač v krajine i na právny štát.

Prezident USA sa v záujme vyhnúť sa zdanlivému zasahovaniu súdu v prejavoch zväčša vyhýba komentárom v otázke viacerých trestných obvinení voči Trumpovi vrátane jeho snahy o zvrátenie volebnej prehry z roku 2020, ktorá vyústila do nepokojov a vtrhnutia jeho stúpencov do Kapitolu 6. januára 2021, pripomína AFP.

Osemdesiatročný Biden sa však v najnovšom prejave nevyhol opisu toho, čo bude podľa neho krajina riskovať v tom prípade, že Trump získa druhé funkčné obdobie. V Amerike sa podľa neho "deje niečo nebezpečné" a Republikánska strana je "štvaná a zastrašovaná" Trumpovým hnutím MAGA (Make Amerca Great Again), cituje AFP.

(tasr)