Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Kosovská polícia po incidente v Banjskej podniká razie na severe ovládanom Srbmi

Kosovská polícia vykonala v piatok ráno prehliadky najmenej na piatich miestach v troch srbských obciach na severe krajiny. „Operácia sa vykonáva v súvislosti s nedávnymi udalosťami v (kosovskej) obci Banjska,“ uviedla polícia vo vyhlásení citovanom agentúrou AP.

V obci Banjska (albánsky Bajskë) ležiacej neďaleko srbských hraníc došlo v nedeľu k incidentu, pri ktorom sa skupina ozbrojených Srbov zabarikádovala v miestnom pravoslávnom kláštore, kde sa v tom čase nachádzali kňazi i veriaci. Niekoľko hodín trvajúce obliehanie objektu políciou, sprevádzané prestrelkami, si vyžiadalo život troch ozbrojencov. Tí predtým zastrelili jedného policajta.

Do regiónu boli po tomto incidente vyslané posily a hraničný priechod Brnjak medzi Kosovom a Srbskom bol uzavretý.

Polícia spresnila, že jej piatková operácia sa vykonáva na základe súdneho príkazu a v koordinácii s misiou EÚ na podporu právneho štátu v Kosove (EULEX) a silami NATO v Kosove (KFOR).

Miestne médiá informovali, že policajné prehliadky sa uskutočnili aj v nehnuteľnostiach, ktoré vlastní Milan Radoičič, podpredseda politickej strany Srbská kandidátka (Srpska lista), pôsobiacej v Kosove a lojálnej Belehradu.

Kosovský premiér Albin Kurti vyhlásil, že ozbrojenú srbskú skupinu v Banjskej viedol Radoičič.

Kosovské úrady v utorok zverejnili zábery nasnímané dronom, na ktorých Radoičiča jasne rozoznať v areáli kláštora.

Kontroverzný podnikateľ Radoičič je už roky považovaný za vodcu zločineckých skupín na severe Kosova obývanom prevažne etnickými Srbmi. V roku 2018 bol podozrivý z účasti na atentáte na miestneho opozičného lídra Olivera Ivanoviča. Podpredsedom Srbskej kandidátky sa stal v roku 2021.

Napätie na severe Kosova narastá už niekoľko mesiacov – intenzívne však od apríla, keď miestni etnickí Srbi bojkotovali komunálne voľby a následne protestovali proti tomu, aby boli do úradu uvedení starostovia zvolení etnickými Albáncami.

Medzi Srbskom a Kosovom panujú napäté vzťahy už od konca 90. rokov, keď proti sebe bojovali srbské jednotky a albánski povstalci. Kosovo, kde žijú prevažne Albánci, vyhlásilo jednostranne nezávislosť od Srbska vo februári 2008, Belehrad ho však stále považuje za svoju provinciu. Z približne 1,8 milióna obyvateľov Kosova je asi 120-tisíc etnických Srbov.

(tasr)

Minúta  |  

Ukrajina si pripomína 82. výročie začiatku vyvražďovania Židov nacistami

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v piatok navštívil lokalitu Babyn jar neďaleko Kyjeva, ktorá sa pred 82 rokmi stala prvým miestom systematického vyvražďovania európskych Židov nacistickým Nemeckom. Ako informovala agentúra AFP, Zelenskyj, oblečený tradične v olivovozelenom, pri pamätníku obetiam zažal sviečku a v krátkom príhovore povedal, že Ukrajina „nikdy“ nezabudne na túto tragédiu spáchanú nacistickým Nemeckom.

Na pietnom akte boli prítomní aj rabíni z viacerých ukrajinských miest.

Okrem toho Zelenskyj zverejnil na sociálnych sieťach status, v ktorom uviedol: „Bez ohľadu na to, koľko rokov uplynulo, ľudstvo si bude pamätať životy, o ktoré ho pripravil nacizmus“. Zelenskyj, ktorý má židovský pôvod, dodal, že ľudstvo si tiež vždy „bude pamätať, že toto zlo bolo potrestané“.

V rokline Babyn jar neďaleko nacistami okupovaného Kyjeva bolo 29. a 30. septembra 1941 zabitých okolo 34-tisíc dospelých a detí, väčšina z nich boli Židia.

Okupácia Kyjeva trvala viac ako sto týždňov, počas ktorých nacisti v Babom jare zavraždili ďalších, podľa odhadov, viac ako 100-tisíc ľudí. Boli medzi nimi Židia, Rómovia i sovietski vojnoví zajatci.

Masaker v Babom Jare sa stal vážnym predelom v histórii holokaustu. Prvýkrát totiž nemecké vojenské jednotky uskutočnili takúto brutálnu masovú vraždu a v takomto rozsahu.

O masakre preniklo na verejnosť v tej dobe len málo informácii, lebo svet viac zaujímal vtedajší vojenský postup Nemcov na Moskvu. To nacistov neskôr povzbudilo aj k ďalšiemu systematickému vraždeniu Židov v plynových komorách.

Po skončení druhej svetovej vojny miesto masakry upadlo do zabudnutia, stalinská politická propaganda totiž nechcela upozorňovať na utrpenie židovského obyvateľstva, keďže zdôrazňovala najmä vojnové obete a útrapy Rusov, respektíve ďalších národov Sovietskeho zväzu.

Koncom 50. rokov minulého storočia vznikla na mieste priehrada, ktorá sa však v roku 1961 po nápore jarných dažďov zrútila, čo spôsobilo zaplavenie severnej časti Kyjeva. Hrádzu už neobnovili a na mieste vybudovali park.

Oficiálny pamätník na Babom jare vybudovali až v roku 1976, pričom však vôbec nepripomínal tragédiu Židov – bol venovaný národom Sovietskeho zväzu či vojakom Červenej armády.

Pamätník pripomínajúci zavraždenie Židov vybudovali až v roku 1991 v parku Babyn jar neďaleko jednej zo staníc kyjevského metra.

(tasr)

Minúta  |  

Trenčín sa od piatku pýši už druhou prevádzkou obľúbeného svetového reťazca

TRENČÍN - V krajskom meste otvorili v piatok 29. septembra už druhú predajňu siete McDonald´s. Prevádzka je zároveň 42. na Slovensku.

McDonald´s pri OC Max má 190 miest na sedenie. Až 64 miest na terase zároveň ponúka možnosť užiť si menu na čerstvom vzduchu. Okrem toho sú k dispozícii aj detské ihrisko či stále obľúbenejší McDrive.

Viac o novinke v Trenčíne sa dozviete v článku Trenčianskeho Štandardu na tomto linku.

Minúta  |  

Polícia obvinila dvojicu lúpežníkov, mladému mužovi ukradli viac ako 5-tisíc eur

MARTIN - Martinský policajný vyšetrovateľ obvinil zo zločinu lúpeže spáchaného formou spolupáchateľstva 38-ročnú ženu a o štrnásť rokov mladšieho muža, ktorí v Martine okradli 24-ročného muža. Informovala o tom žilinská krajská policajná hovorkyňa Gabriela Kremeňová.

Lúpežné prepadnutie sa odohralo v utorok 26. septembra v nočných hodinách. „Obvinená dvojica 24-ročného muža napadla, následkom čoho spadol na zem. Muža prešacovali, odcudzili mu finančnú hotovosť a odišli na neznáme miesto. Uvedeným konaním vznikla predbežná škoda vo výške viac ako 5-tisíc eur," uviedla Kremeňová.

Doplnila, že napadnutý muž utrpel ľahšie zranenia. „Policajný vyšetrovateľ spracoval podnet na návrh na vzatie obvinených do väzby. Ďalšie okolnosti prípadu sú predmetom prebiehajúceho vyšetrovania," dodala Kremeňová.

(sita)

Minúta  |  

FOTO: Kaštieľ odkryl časť svojej histórie

BYTČA – V bytčianskom kaštieli ešte stále prebieha archeologický výskum, najmä v jeho okolí. Archeológovia skúmajú priestor padacieho mosta a odpadovej nádrže, kde sa im podarilo nájsť niekoľko zaujímavých nálezov.

Považské múzeum informovalo o archeologickom výskume v bytčianskom kaštieli. Archeológovia preskúmali priestor padacieho mosta, kde odkryli základové murivo severného krídla kaštieľa. Múzeum uvádza, že most dali pravdepodobne postaviť Turzovci a jeho konštrukciu zrejme tvorilo murivo z pieskovcových blokov. „Zásyp priekopy je veľmi rozmanitý, vyskytujú sa v ňom početné zlomky z keramických nádob rôzneho druhu, kachlíc z kachľových pecí, našli sa taktiež fragmenty fajok a písacích potrieb, rôzne kovania, zlomky sklenených nádob, mince a pod.", píše múzeum.

Veľké nešťastie. Dievčatko privrel výťah na 4. poschodí

Mohlo by Vás zaujímať Veľké nešťastie. Dievčatko privrel výťah na 4. poschodí

Pri južnom krídle bola odkrytá odpadová nádrž, ktorú sa však zatiaľ nepodarilo identifikovať.

Vo výskume budú aj naďalej pokračovať a o nových zisteniach budú informovať verejnosť. Pre tú je na prelome augusta/septembra pripravená prednáška o archeologickom výskume v kaštieli Bytča a jeho výsledkoch.

Zdroj: Považské múzeum

Minúta  |  

Humenčania budú mať k dispozícii 26 volebných okrskov

HUMENNÉ - V Humennom bude voličom v sobotných parlamentných voľbách k dispozícii 26 volebných okrskov. Zároveň bude v meste pôsobiť 26 okrskových volebných komisií, ktoré majú na starosti zabezpečenie priebehu volebného aktu a sčítanie odovzdaných hlasov. Informovala o tom Veronika Lattová z tlačového referátu Mestského úradu v Humennom.

Ako uviedla, volebné okrsky budú zriadených v priestoroch presne tak, ako to bolo pri voľbách do orgánov územnej samosprávy v októbri minulého roka a pri januárovom referende. Najvyšší počet, päť volebných okrskov bude sústredený v priestoroch Základnej školy (ZŠ) SNP. Tri volebné miestnosti umiestnili v ZŠ Dargovských hrdinov. Po dve volebné miestnosti sú zriadené v ZŠ Pugačevova, ZŠ Kudlovská, ZŠ Hrnčiarska, ZŠ Laborecká, v budove Obchodnej akadémie, Cirkevnej spojenej školy, Dome s opatrovateľskou službou – Denné centrum Laborecká.

Jedna volebná miestnosť bude v Gymnáziu sv. Jána Zlatoústeho, Vihorlatskom múzeu, Centre voľného času a ZŠ s MŠ Podskalka. „Každá politická strana, ktorej kandidátna listina pre voľby do Národnej rady SR bola zaregistrovaná, mohla delegovať jedného člena a jedného náhradníka do každej okrskovej volebnej komisie. V našom meste využilo toto právo 23 politických strán a koalícií,“ doplnila Lattová.

Parlamentné voľby sa uskutočnia 30. septembra. Volebné miestnosti budú otvorené od 7:00 do 22:00.

(sita)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.