Preskočiť na obsah
Minúta  |  

V Rusku sa hromadia kontajnery po prudkom náraste exportu z Číny

V Rusku sa hromadia prázdne kontajnery. V železničných skladoch uviazlo odhadom 150-tisíc nadbytočných prepravných kontajnerov, ktoré majú problém zvládnuť. To odzrkadľuje prudký nárast čínskeho tovaru, ktorý prúdi do krajiny, ale oveľa slabší tok tovarov opačným smerom. TASR o tom informuje na základe správy Bloomberg.

Podľa analýzy spoločnosti Container xChange so sídlom v Hamburgu „existuje významný pohyb nákladu z Číny do Ruska, ale veľmi vzácny pohyb späť z Ruska do Číny". To má škodlivý vplyv na podnikanie v oblasti kontajnerovej logistiky z dôvodu veľkej nerovnováhy medzi dopytom a ponukou.

Rusko od svojej invázie na Ukrajinu pomerne dobre zvláda sankcie Západu, aj vďaka obchodu s Čínou. Vláda v Moskve očakáva, že objem obchodu s ázijskou krajinou tento rok prekročí 200 miliárd USD (189,77 miliardy eur) po tom, ako v roku 2022 dosiahol 185 miliárd USD.

Výsledkom zvýšeného čínskeho exportu je nielen hromadenie kontajnerov v Rusku, ale tiež kolaps na sekundárnom trhu s kontajnermi v Moskve, ktoré tam teraz stoja oveľa menej ako inde vo svete. Priemerná cena použitého bežného kontajnera klesla tento týždeň v Moskve na 580 USD zo 4175 USD vo februári 2022, podľa údajov spoločnosti Container xChange. A cena nových kontajnerov sa znížila na 1450 USD zo 4309 USD pred ruskou inváziou na Ukrajinu.

Obchod medzi týmito dvoma krajinami vyskočil za prvých sedem mesiacov tohto roka o 37 percent na 134,1 miliardy USD, uviedol Container xChange s odvolaním sa na čínske colné údaje.

Čínsky export do Ruska vzrástol o 73 percent na približne 62,54 miliardy USD, zatiaľ čo dovoz z Ruska do Číny, a to najmä energií, sa zvýšil o 15 percent na 71,6 miliardy USD.

Začiatkom tohto mesiaca Kiel Trade Indicator ukázal, že aktivita v ruských prístavoch sa obnovila takmer na predvojnovú úroveň. A nové dohody signalizujú, že bilaterálne obchodné väzby sa ešte zintenzívnia.

(tasr)

Minúta  |  

Peskov: O budúcnosti ruskej vojenskej misie v Karabachu rozhodnú Moskva a Baku

Kremeľ v piatok oznámil, že o budúcnosti ruského kontingentu, vyslaného v roku 2020 do Náhorného Karabachu, sa rozhodne v rámci diskusií medzi Ruskom a Azerbajdžanom.

Podľa agentúry AFP to v piatok na brífingu vyhlásil tlačový tajomník ruského prezidenta Dmitrij Peskov v odpovedi na otázku, či ruské jednotky aj naďalej zostanú v regióne.

„Keďže misia je teraz na azerbajdžanskom území, bude to predmetom našej diskusie s azerbajdžanskou stranou," vysvetlil Peskov.

Ruské jednotky sú v Karabachu v súlade s trojstrannou azerbajdžansko-arménsko-ruskou dohodou z 10. novembra 2020. Kontingent bol rozmiestnený pozdĺž kontaktnej línie a pozdĺž takzvaného Lačinského koridoru. Misia má 1960 príslušníkov.

Azerbajdžan, kde vládne autoritársky režim, prevzal minulý týždeň úplnú kontrolu Karabachom, o ktorý sa s Arménskom sporia už celé desaťročia. Dohoda o prímerí a reintegrácii karabašského územia pod správu Azerbajdžanu bola uzavretá 20. septembra.

Líder karabašských arménov Samvel Šahramanjan vo štvrtok nariadil rozpustiť do konca roka všetky štátne inštitúcie separatistickej republiky Náhorný Karabach, ktorá od 1. januára 2024 „prestane existovať".

Azerbajdžanská vláda a Rusko – ktoré sa považuje za akéhosi ochrancu Arménska - síce deklarovali, že takzvaná reintegrácia Karabachu pod správu Baku nie je dôvodom na to, aby miestni obyvatelia hromadne opúšťali svoje domovy, ale karabašskí Arméni sa obávajú prenasledovania a násilností z azerbajdžanskej strany.

Bezvýznamný v tomto smere nie je ani fakt, že Arméni sú pravoslávni kresťania, zatiaľ čo Azerbajdžan je prevažne moslimský.

Vláda v Jerevane v piatok informovala, že na územie Arménska doteraz vstúpilo takmer 85.000 ľudí z odštiepeneckej enklávy Náhorný Karabach.

(tasr)

Minúta  |  

Obyvatelia Brezna sa dočkali otvorenia obchvatu, ktorý odsunie dopravu z centra

BREZNO - Obyvatelia Brezna, ale aj tranzitujúci vodiči sa dočkali otvorenia druhej etapy obchvatu mesta Brezno, ktorý prepája hlavný ťah I/66 s cestou I/72 v smere na Tisovec. Stavba necelého dvojkilometrového úseku si vyžiadala náklady takmer 40 miliónov eur z eurofondov. Prví vodiči po ňom prešli v piatok okolo poludnia.

"Odsunie to dopravu z centra mesta, ktorá smeruje na Tisovec po ceste I/72. Už bude smerovať priamo, od príjazdu od Banskej Bystrice sa vodiči dostanú priamo na výjazd po ceste I/72 za mestom. Na úseku je niekoľko mostných objektov," uviedol riaditeľ Investičnej výstavby a správy ciest Banská Bystrica Slovenskej správy ciest Miloš Kreth.

Výstavba úseku sa predĺžila o niekoľko mesiacov pre masívny zosuv svahu v dĺžke asi 500 metrov, ktorý ohrozoval domy aj priemyselnú zónu. Bolo nutné vykonať nadštandardný geologický prieskum. Práce sa tiež výrazne predražili. Pôvodne vysúťažená cena diela sa pohybovala okolo 20 miliónov, došlo však k jej stopercentnému zvýšeniu.

"K zvýšeniu došlo vplyvom zosuvu svahu a stavbu tiež zachytila covidová pandémia a vojnový konflikt na Ukrajine, to všetko do toho vstúpilo. Celková suma je tak približne 40 miliónov eur s DPH," zdôvodnil Kreth. Výstavbu realizovalo združenie spoločností SMS a Viakorp.

Obchvat mesta Brezno pozostáva z troch etáp, prvá bola odovzdaná do užívania v roku 2017. Druhá etapa prepája hlavný ťah medzi Banskou Bystricou a Breznom s cestou I/72 smerom na Tisovec, tretia etapa obchvatu má pokračovať v smere na Horehronie. Jej bližšie termíny nie sú zatiaľ známe.

Nový obchvat už vo štvrtok (28. 9.) "pokrstili" Brezňania, ktorí sa po ňom mohli prejsť pešo, na bicykloch, korčuliach či kolobežkách.

(tasr)

Minúta  |  

Kosovská polícia po incidente v Banjskej podniká razie na severe ovládanom Srbmi

Kosovská polícia vykonala v piatok ráno prehliadky najmenej na piatich miestach v troch srbských obciach na severe krajiny. „Operácia sa vykonáva v súvislosti s nedávnymi udalosťami v (kosovskej) obci Banjska,“ uviedla polícia vo vyhlásení citovanom agentúrou AP.

V obci Banjska (albánsky Bajskë) ležiacej neďaleko srbských hraníc došlo v nedeľu k incidentu, pri ktorom sa skupina ozbrojených Srbov zabarikádovala v miestnom pravoslávnom kláštore, kde sa v tom čase nachádzali kňazi i veriaci. Niekoľko hodín trvajúce obliehanie objektu políciou, sprevádzané prestrelkami, si vyžiadalo život troch ozbrojencov. Tí predtým zastrelili jedného policajta.

Do regiónu boli po tomto incidente vyslané posily a hraničný priechod Brnjak medzi Kosovom a Srbskom bol uzavretý.

Polícia spresnila, že jej piatková operácia sa vykonáva na základe súdneho príkazu a v koordinácii s misiou EÚ na podporu právneho štátu v Kosove (EULEX) a silami NATO v Kosove (KFOR).

Miestne médiá informovali, že policajné prehliadky sa uskutočnili aj v nehnuteľnostiach, ktoré vlastní Milan Radoičič, podpredseda politickej strany Srbská kandidátka (Srpska lista), pôsobiacej v Kosove a lojálnej Belehradu.

Kosovský premiér Albin Kurti vyhlásil, že ozbrojenú srbskú skupinu v Banjskej viedol Radoičič.

Kosovské úrady v utorok zverejnili zábery nasnímané dronom, na ktorých Radoičiča jasne rozoznať v areáli kláštora.

Kontroverzný podnikateľ Radoičič je už roky považovaný za vodcu zločineckých skupín na severe Kosova obývanom prevažne etnickými Srbmi. V roku 2018 bol podozrivý z účasti na atentáte na miestneho opozičného lídra Olivera Ivanoviča. Podpredsedom Srbskej kandidátky sa stal v roku 2021.

Napätie na severe Kosova narastá už niekoľko mesiacov – intenzívne však od apríla, keď miestni etnickí Srbi bojkotovali komunálne voľby a následne protestovali proti tomu, aby boli do úradu uvedení starostovia zvolení etnickými Albáncami.

Medzi Srbskom a Kosovom panujú napäté vzťahy už od konca 90. rokov, keď proti sebe bojovali srbské jednotky a albánski povstalci. Kosovo, kde žijú prevažne Albánci, vyhlásilo jednostranne nezávislosť od Srbska vo februári 2008, Belehrad ho však stále považuje za svoju provinciu. Z približne 1,8 milióna obyvateľov Kosova je asi 120-tisíc etnických Srbov.

(tasr)

Minúta  |  

Ukrajina si pripomína 82. výročie začiatku vyvražďovania Židov nacistami

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v piatok navštívil lokalitu Babyn jar neďaleko Kyjeva, ktorá sa pred 82 rokmi stala prvým miestom systematického vyvražďovania európskych Židov nacistickým Nemeckom. Ako informovala agentúra AFP, Zelenskyj, oblečený tradične v olivovozelenom, pri pamätníku obetiam zažal sviečku a v krátkom príhovore povedal, že Ukrajina „nikdy“ nezabudne na túto tragédiu spáchanú nacistickým Nemeckom.

Na pietnom akte boli prítomní aj rabíni z viacerých ukrajinských miest.

Okrem toho Zelenskyj zverejnil na sociálnych sieťach status, v ktorom uviedol: „Bez ohľadu na to, koľko rokov uplynulo, ľudstvo si bude pamätať životy, o ktoré ho pripravil nacizmus“. Zelenskyj, ktorý má židovský pôvod, dodal, že ľudstvo si tiež vždy „bude pamätať, že toto zlo bolo potrestané“.

V rokline Babyn jar neďaleko nacistami okupovaného Kyjeva bolo 29. a 30. septembra 1941 zabitých okolo 34-tisíc dospelých a detí, väčšina z nich boli Židia.

Okupácia Kyjeva trvala viac ako sto týždňov, počas ktorých nacisti v Babom jare zavraždili ďalších, podľa odhadov, viac ako 100-tisíc ľudí. Boli medzi nimi Židia, Rómovia i sovietski vojnoví zajatci.

Masaker v Babom Jare sa stal vážnym predelom v histórii holokaustu. Prvýkrát totiž nemecké vojenské jednotky uskutočnili takúto brutálnu masovú vraždu a v takomto rozsahu.

O masakre preniklo na verejnosť v tej dobe len málo informácii, lebo svet viac zaujímal vtedajší vojenský postup Nemcov na Moskvu. To nacistov neskôr povzbudilo aj k ďalšiemu systematickému vraždeniu Židov v plynových komorách.

Po skončení druhej svetovej vojny miesto masakry upadlo do zabudnutia, stalinská politická propaganda totiž nechcela upozorňovať na utrpenie židovského obyvateľstva, keďže zdôrazňovala najmä vojnové obete a útrapy Rusov, respektíve ďalších národov Sovietskeho zväzu.

Koncom 50. rokov minulého storočia vznikla na mieste priehrada, ktorá sa však v roku 1961 po nápore jarných dažďov zrútila, čo spôsobilo zaplavenie severnej časti Kyjeva. Hrádzu už neobnovili a na mieste vybudovali park.

Oficiálny pamätník na Babom jare vybudovali až v roku 1976, pričom však vôbec nepripomínal tragédiu Židov – bol venovaný národom Sovietskeho zväzu či vojakom Červenej armády.

Pamätník pripomínajúci zavraždenie Židov vybudovali až v roku 1991 v parku Babyn jar neďaleko jednej zo staníc kyjevského metra.

(tasr)

Minúta  |  

Trenčín sa od piatku pýši už druhou prevádzkou obľúbeného svetového reťazca

TRENČÍN - V krajskom meste otvorili v piatok 29. septembra už druhú predajňu siete McDonald´s. Prevádzka je zároveň 42. na Slovensku.

McDonald´s pri OC Max má 190 miest na sedenie. Až 64 miest na terase zároveň ponúka možnosť užiť si menu na čerstvom vzduchu. Okrem toho sú k dispozícii aj detské ihrisko či stále obľúbenejší McDrive.

Viac o novinke v Trenčíne sa dozviete v článku Trenčianskeho Štandardu na tomto linku.

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.