„Nikdy vo svojej tri desaťročia trvajúcej histórii najväčšia svetová plynárenská spoločnosť neznižovala produkciu tak rýchlo,“ uvádza sa v správe.

Po strate európskeho trhu, kam smerovala pred vojnou na Ukrajine až tretina exportu Gazpromu, podľa výsledkov prvého polroka 2023 dosahovala produkcia spoločnosti 179,45 miliardy metrov kubických.

Zároveň sa ukázalo, že predaj plynu na domáci trh a do zahraničia bol ešte nižší, a to 166 miliárd metrov kubických metrov za šesť mesiacov, čo je o 27 percent menej ako rok predtým.

„Pokles produkcie plynu súvisí s prijatím politicky motivovaných rozhodnutí v mnohých krajinách zameraných na odmietnutie dovozu ruského plynu,“ vysvetľuje Gazprom v správe.

Pri analýze historických údajov správa uvádza, že v roku 2009, na pozadí globálnej finančnej krízy, Gazprom znížil produkciu o 16 percent. Po rozpade Sovietskeho zväzu, v rokoch 1992 až 1998, to bolo len o 12 percent.

„S najväčšími zásobami plynu na planéte, ktoré sa odhadujú na 67 biliónov metrov kubických, sa Rusko stalo neschopným predať ho po tom, čo Kremeľ najprv požadoval, aby európski zákazníci platili za dodávky 'v rubľoch', a potom postupne prerušil dodávky plynu do všetkých krajín, ktoré odmietli prijať ultimátum,“ píše The Moscow Times.

„A hoci si ruské úrady vkladajú nádeje do exportu plynu na východ a vytvorenia 'plynového uzla' v Turecku, v skutočnosti jednoducho nie je kam umiestniť prebytočný plyn. Približne 90 miliárd metrov kubických z ročnej produkcie zostalo bez kupcov,“ skonštatoval web The Moscow Times.

(sita)