Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Bulharskí demonštranti blokujú cesty, hnevajú ich plány na odstavenie elektrární

Bulharskí baníci a zamestnanci elektrární v piatok protestovali proti plánom odstaviť uhoľné elektrárne v rámci prechodu na ekologickejšie zdroje energie. Informuje o tom tlačová agentúra DPA.

Zástupcovia priemyslu uviedli, že protestujúci zablokovali kľúčové diaľnice na protest proti plánom prozápadnej vlády v troch bulharských regiónoch, v ktorých sa ťaží uhlie.

Demonštranti žiadajú "spravodlivú energetickú transformáciu" pre južné a juhozápadné regióny. Protestujúci zablokovali cestu E-79 na juhozápade Bulharska, ktorá vedie do Grécka, a diaľnicu Trakia vedúcu k Čiernemu moru a do tureckého Istanbulu.

To podľa miestnych správ viedlo k dopravným zápcham dlhým viac ako kilometer. Protest zablokoval tiež trasu cez Priesmyk republiky v pásmovom pohorí Stará planina, čím sa zabránilo aj cestovaniu do Grécka a Turecka.

Jeden z demonštrantov vyhlásil hladovku.

Bulharsko chce do roku 2038 zatvoriť svoje uhoľné elektrárne a bane. Demonštranti súhlasia s dátumom, ale nie so spôsobom, akým sa má prechod na čistejšiu energiu realizovať.

Napriek protestom má vláda premiéra Nikolaja Denkova v piatok schváliť plány na zatvorenie troch uhoľných oblastí, aby sa vyhla strate finančných prostriedkov na prechod na čistú energiu vo výške 2,3 miliardy dolárov z plánu obnovy EÚ. Denkov uviedol, že plány Bulharska musia byť predložené do piatka.

Zástupcovia baníkov a zamestnancov uhoľných elektrární žiadajú mesačný odklad, aby sa mohli zúčastniť na procese plánovania energetickej transformácie. V súčasnosti sa približne polovica bulharskej elektrickej energie vyrába z uhlia a ďalšia tretina z jadrovej energie.

(tasr)

Minúta  |  

Migračný balíček EÚ naráža na poľské veto. Maďarsko a Taliansko sú tiež proti

Nový balíček reforiem migračných pravidiel EÚ vyvolal ostrú kritiku. Okrem Poľska sa proti nemu ohradilo aj Taliansko a Maďarsko. Poľský premiér Mateusz Morawiecki v piatok vyhlásil, že budúci týždeň na neformálnom samite EÚ potvrdí poľské veto migračného balíčka.

Poľsko čakajú v polovici októbra parlamentné voľby a nesúhlas s prijímaním migrantov je jedným z kľúčových bodov programu strany Právo a spravodlivosť (PiS). K stanovisku Poľska sa pridali aj zástupcovia Maďarska a Talianska. „Môžu tu vzniknúť migrantské tábory a getá. Maďarsko to považuje za neprijateľné", vyhlásil tajomník maďarského ministerstva vnútra Bence Rétvár.

„Budúci týždeň počas Rady Európy potvrdím veľmi silné poľské veto núteného prerozdeľovania migrantov," povedal Morawiecki. Obvinil zároveň šéfa poľskej opozície Donalda Tuska a predsedu Európskej ľudovej strany Manfreda Webera, ktorej členom je Tuskova Občianska platforma, že „chcú Poľsko prinútiť prijímať nelegálnych migrantov".

Ministri vnútra členských štátov EÚ sa na reforme migračných pravidiel Únie dohodli na začiatku júna. Iba Maďarsko a Poľsko boli proti, tvrdia diplomati. Tento schválený návrh, o ktorom by dvadsaťsedmička mala rozhodnúť budúci týždeň, už nepočíta so záväznými kvótami. Namiesto toho ráta s povinnou solidaritou.

Ak členský štát EÚ nepríjme migrantov, zaviaže sa buď finančne prispieť sumou 20 000 eur na jedného migranta, alebo poskytnúť inú formu pomoci. Tou môže byť napríklad vyslanie expertov alebo materiálna podpora.

Proti je aj Taliansko s Maďarskom

Proti migračnému balíčku EÚ vystúpilo aj Taliansko na čele s premiérkou Giorgiou Meloniovou. Taliansky minister zahraničia Antonio Tajani výhrady svojej vlády sformuloval počas stretnutia s nemeckou ministerkou zahraničia. Taliansko sa ohradilo voči nemeckému financovaniu „záchranných operácií" v Stredozemnom mori prostredníctvom súkromných organizácií. Obvinil tiež mimovládne organizácie z podporovania „obchodu s ľuďmi".

S migračným balíčkom nesúhlasí ani Maďarsko. Tajomník ministerstva vnútra Bence Rétvári vyhlásil, že reforma migračných pravidiel EÚ je „proti vôli" Maďarska. „Postoj Maďarska ostáva jasný a rovnaký: vonkajšie hranice Európskej únie musia byť chránené", povedal Rétvári podľa maďarského servera Magyarhirlap.

Tajomník varoval pred najnovšími a „najradikálnejšími" kapitolami migračného balíčka. Schválenie tzv. krízového dekrétu môže podľa neho viesť k vyhláseniu núdzového migračného stavu a následne k hromadnému presunu nelegálnych migrantov z jedného členského štátu do druhého. „Vyhláška je ďalší magnet na migrantov. Nelegálni migranti tak uvidia, že či už sa do Európy dostanú v priemerným množstvách, alebo v rámci veľkej vlny, existuje spôsob, ako ich prijať a prerozdeliť medzi ďalšie členské štáty. To je pre Maďarsko neprijateľné", dodal.

Podľa Rétváriho existuje v „zákulisí" EÚ obrovský tlak na členské štáty „Brusel vo štvrtok na stretnutí zneužil svoju právomoc. Už skôr predsa padlo jasné rozhodnutie, že všetky záležitosti spojené s migráciou musia byť v Európskej únii jednomyseľné. Navzdory tomu bola krízová vyhláška prijatá rozhodnutím kvalifikovanej väčšiny," povedal tajomník maďarského ministerstva vnútra.

(dv)

Minúta  |  

Stoltenberg: NATO sa bez ohľadu na výsledky volieb so Slovenskom pravdepodobne zhodne na ďalšej pomoci pre Ukrajinu

Podľa slov šéfa NATO Jensa Stoltenberga sa bez ohľadu na to, ako dopadnú sobotňajšie parlamentné voľby, Severoatlantická aliancia so slovenskou vládou pravdepodobne zhodne na ďalšej pomoci pre Ukrajinu. Informuje o tom Česká tlačová agentúra.

Šéf Aliancie je tiež presvedčený o tom, že Ukrajina a Poľsko nájdu spôsob, ako medzi sebou urovnať nezhody súvisiace so zákazom dovozu obilia z Ukrajiny.

„Očakávam a som si istý, že Ukrajina a Poľsko nájdu spôsob, ako tieto záležitosti urovnať bez toho, aby to malo vplyv na vojenskú podporu Ukrajiny,“ uviedol Stoltenberg.

(čtk)

Minúta  |  

Británia uvalila sankcie na ruské subjekty v súvislosti s voľbami na Ukrajine

Britská vláda v piatok oznámila, že uvalí nové sankcie na približne desať popredných predstaviteľov Ruska a tamojšiu ústrednú volebnú komisiu (CIK) v súvislosti s voľbami, ktoré Moskva zorganizovala v Ruskom okupovaných oblastiach Ukrajiny a na anektovanom Krymskom polostrove. Informuje o tom agentúra AFP.

Sankcie sú cielené na 11 fyzických i právnických osôb vrátane volebnej komisie, ktoré podľa Londýna "konali priamo s cieľom rozvrátiť Ukrajinu a ohroziť jej územnú celistvosť".

Medzi sankcionovanými je aj jedna z najvyšších predstaviteľov CIK Natalia Budarinová, Moskvou dosadený šéf samosprávy Chersonskej oblasti Andrej Alexejenko, ako aj šéfka oblastnej volebnej komisie Marina Zacharovová.

Všetkým z dotknutých sa zmrazuje ich majetok v zahraničí a zavádzajú sa cestovné obmedzenia.

Moskva usporiadala vlani v októbri referendá na okupovaných územiach Ukrajiny vrátane Záporožskej, Chersonskej, Doneckej i Luhanskej oblasti. Následne tam a na polostrove Krym, ktorý Rusko anektovalo v roku 2014, vyhlásila voľby. Tie sa konali aj začiatkom tohtoročného septembra a Kyjev aj jeho spojenci vrátane Londýna a Washingtonu ich odsúdili ako falošné.

"Ruské fingované voľby sú transparentným a márnym pokusom o legitimizáciu nezákonnej kontroly nad suverénnym ukrajinským územím. Nemôžete organizovať voľby v cudzej krajine," povedal britský minister zahraničných vecí James Cleverly.

Británia podľa neho nikdy neuzná nároky Moskvy na ukrajinské územie. "Krym, Záporožie, Doneck, Luhansk a Cherson patria Ukrajine," zdôraznil.

Piatkovým rozhodnutím sa celkový počet fyzických a právnických osôb, na ktoré Británia uvalila sankcie v súvislosti s ruskou inváziou na Ukrajinu, zvýši na viac ako 1600.

(tasr)

Minúta  |  

Švédska armáda pomôže polícii v snahe zastaviť vyčíňanie gangov v krajine

Švédska polícia bude spolupracovať s políciou pri riešení násilností zločineckých gangov v krajine. Streľby a bombové útoky si iba v septembri vyžiadali 11 obetí vrátane nevinných okoloidúcich. Informuje o tom agentúra AP.

Švédsky premiér Ulf Kristersson v piatok uviedol, že vláda oznámi návrhy na spoluprácu armády s políciou budúci štvrtok. Národný policajný komisár Anders Thornberg spresnil, že ozbrojené sily nebudú priamo vykonávať policajné úlohy. Môžu však podľa premiéra pomôcť znalosťami výbušnín či koordináciou transportu.

Zločinecké gangy vo Švédsku často na vykonanie útokov verbujú tínedžerov zo sociálne znevýhodnených prisťahovaleckých štvrtí. Podľa Kristerssona je potrebné sprísniť zákony, aby sa tomu zabránilo. Verí, že v švédskom parlamente sa nájde väčšina na prijatie zmien.

Zapojenie armády do boja proti zločinu je pre Švédsko nezvyčajným krokom. V posledných dňoch tam prišli počas útokov gangov o život traja ľudia. Minulý rok si streľby vyžiadali 60 obetí, čo je najviac v histórii. Tento rok bude počet obetí pravdepodobne rovnaký alebo vyšší. Švédske úrady spájajú nárast násilia so sporom medzi konkurenčnými frakciami medzinárodných zločineckých gangov.

(tasr)

Minúta  |  

Srbský politik Milan Radoičič sa priznal k príprave útoku v Kosove

Člen významnej srbskej politickej strany v Kosove sa priznal, že viedol skupinu ozbrojencov, ktorá sa koncom minulého týždňa dostala do konfliktu s kosovskou políciou. Uviedol to v piatok jeho právnik. Informuje o tom tlačová agentúra AFP.

Zabitie kosovského policajta a následná prestrelka v kláštore v dedine Banjska neďaleko srbských hraníc znamenali jednu z najvážnejších eskalácií napätia v tejto bývalej separatistickej provincii za uplynulé roky.

Traja srbskí ozbrojenci zahynuli pri niekoľkohodinovej prestrelke s kosovskou políciou po tom, ako prepadli hliadku pri dedine a neskôr sa zabarikádovali v pravoslávnom kláštore.

Milan Radoičič, dlhoročný podpredseda strany Srbská kandidátka (Srpska lista), povedal, že viedol skupinu ťažko ozbrojených mužov do oblasti na severe Kosova v reakcii na údajné represie voči etnickým Srbom zo strany vlády v Prištine. 

Radoičič trvá na tom, že konal sám a bez podpory alebo súhlasu srbskej vlády. "Neinformoval som nikoho v mocenských štruktúrach Srbskej republiky ani v miestnych politických štruktúrach v severnom Kosove," napísal Radoičič v liste, ktorý v piatok na tlačovej konferencii v Belehrade prečítal jeho advokát.

Radoičič uviedol, že zabitie kosovského policajta pri prepade neďaleko srbských hraníc bola "nehoda".

"Smrť policajta bola náhodná a nasledovala po ostrej konfrontácii, v ktorej naši traja kamaráti - hrdinovia - položili životy za slobodu a zachovanie Kosova," napísal Radoičič.

"Nie sme teroristi, sme bojovníci za slobodu nášho ľudu," uviedol v liste, ktorého súčasťou bolo aj jeho oznámenie o tom, že odchádza zo Srbskej kandidátky.

Kosovský minister vnútra Xhelal Svečla začiatkom týždňa obvinil Radoičiča zo zosnovania nedeľňajšieho útoku a zverejnil videonahrávku, na ktorej je údajne podozrivý medzi skupinou ozbrojených mužov v kláštore v obci Banjska.

Srbský prezident Aleskandar Vučič tento týždeň uviedol, že Radoičič sa nachádza v "centrálnej časti Srbska" a že úrady sú pripravené ho vypočuť.

Kosovská vláda obvinila Belehrad z podpory celej operácie, pričom premiér Albin Kurti na sociálnych sieťach napísal, že zbrane a vybavenie použité pri nedeľňajšom útoku "vyrobili srbskí štátni výrobcovia vojenských zbraní".

Radoičič, na ktorého USA uvalili sankcie, je dlho hlavným mocenským činiteľom medzi Srbmi na nepokojnom severe Kosova.

Kosovo, bývalá srbská provincia, ktorá sa odtrhla a v roku 2008 vyhlásila nezávislosť, má dlhodobo napäté vzťahy medzi väčšinovým etnickým albánskym obyvateľstvom a srbskou menšinou. Suverenitu Kosova odmieta Belehrad uznať.

Napätie na severe Kosova narastá už niekoľko mesiacov - intenzívne však od apríla, keď miestni etnickí Srbi bojkotovali komunálne voľby a následne protestovali proti tomu, aby boli do úradu uvedení starostovia zvolení etnickými Albáncami.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.