Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Dvojicu obvinených z akcie Corrumpere 2 prepustili zo zadržania na slobodu

Dvaja advokáti, ktorých zadržali v rámci policajnej akcie Corrumpere 2, budú stíhaní na slobode. O prepustení obvinených zo zadržania na slobodu rozhodol v piatok večer sudca pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu (ŠTS) v Pezinku. Rozhodnutie nie je právoplatné. Potvrdila to hovorkyňa súdu Katarína Kudjáková.

"Sudca pre prípravné konanie ŠTS nevyhovel návrhu prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) na vzatie dvoch obvinených osôb do väzby a prepustil ich zo zadržania na slobodu," priblížila hovorkyňa. Rozhodnutie súdu nie je právoplatné, pretože prokurátor proti nemu podal sťažnosť, o ktorej rozhodne 9. októbra Najvyšší súd SR.

"Sudca pre prípravné konanie konštatoval, že u obvinených pri dôvodnosti vedenia trestného stíhania nie je daný konkrétny dôvod väzby," doplnila hovorkyňa.

Polícia zadržala dvojicu advokátov A. F. a P. J. a lekára M. L. pre podozrenia z korupcie v rámci stredajšej (27. 9.) policajnej akcie Corrumpere 2.

(tasr)

Minúta  |  

Svedka streľby na rapera Tupaca Shakura z roku 1996 v USA obvinili z vraždy

Svedka streľby na amerického rapera Tupaca Shakura obvinili z vraždy. Predstavuje to prelom vo vyšetrovaní vraždy rapera, ktorého zastrelili v roku 1996 v Las Vegas. Informuje o tom agentúra AP.

Veľká porota v Nevade obvinila Duanea Davisa (60) z vraždy, oznámili v piatok na súde prokurátori. Prokurátor Marc DiGiacomo uviedol, že veľká porota zasadala v prípade už niekoľko mesiacov. Davis podľa jeho slov nariadil smrť rapera. Obvinenia zverejnili niekoľko hodín po tom, ako Davisa v piatok zadržali v blízkosti jeho domu.

Polícia mesta Las Vegas vykonala v polovici júla raziu v dome, ktorý je s Davisom spojený. Zhromaždili vtedy niekoľko počítačov, mobilný telefón, pevný disk, časopis Vibe s článkom o Shakurovi, niekoľko nábojov, fotografie a kópiu Davisových pamätí.

Raper Shakur sa v osudný deň viezol v aute značky BMW, keď vedľa neho na červenej zastavilo biele auto značky Cadillac a ozvala sa streľba. Shakura viackrát postrelili a o týždeň neskôr ako 25-ročný zomrel.

Davis sám vo svojich pamätiach uviedol, že v čase streľby sedel na prednom sedadle spolujazdca Cadillacu. Uviedol, že zbraň použitú počas streľby položil na zadné sedadlo, odkiaľ podľa neho padli výstrely.

(tasr)

Minúta  |  

Bulharskí demonštranti blokujú cesty, hnevajú ich plány na odstavenie elektrární

Bulharskí baníci a zamestnanci elektrární v piatok protestovali proti plánom odstaviť uhoľné elektrárne v rámci prechodu na ekologickejšie zdroje energie. Informuje o tom tlačová agentúra DPA.

Zástupcovia priemyslu uviedli, že protestujúci zablokovali kľúčové diaľnice na protest proti plánom prozápadnej vlády v troch bulharských regiónoch, v ktorých sa ťaží uhlie.

Demonštranti žiadajú "spravodlivú energetickú transformáciu" pre južné a juhozápadné regióny. Protestujúci zablokovali cestu E-79 na juhozápade Bulharska, ktorá vedie do Grécka, a diaľnicu Trakia vedúcu k Čiernemu moru a do tureckého Istanbulu.

To podľa miestnych správ viedlo k dopravným zápcham dlhým viac ako kilometer. Protest zablokoval tiež trasu cez Priesmyk republiky v pásmovom pohorí Stará planina, čím sa zabránilo aj cestovaniu do Grécka a Turecka.

Jeden z demonštrantov vyhlásil hladovku.

Bulharsko chce do roku 2038 zatvoriť svoje uhoľné elektrárne a bane. Demonštranti súhlasia s dátumom, ale nie so spôsobom, akým sa má prechod na čistejšiu energiu realizovať.

Napriek protestom má vláda premiéra Nikolaja Denkova v piatok schváliť plány na zatvorenie troch uhoľných oblastí, aby sa vyhla strate finančných prostriedkov na prechod na čistú energiu vo výške 2,3 miliardy dolárov z plánu obnovy EÚ. Denkov uviedol, že plány Bulharska musia byť predložené do piatka.

Zástupcovia baníkov a zamestnancov uhoľných elektrární žiadajú mesačný odklad, aby sa mohli zúčastniť na procese plánovania energetickej transformácie. V súčasnosti sa približne polovica bulharskej elektrickej energie vyrába z uhlia a ďalšia tretina z jadrovej energie.

(tasr)

Minúta  |  

Migračný balíček EÚ naráža na poľské veto. Maďarsko a Taliansko sú tiež proti

Nový balíček reforiem migračných pravidiel EÚ vyvolal ostrú kritiku. Okrem Poľska sa proti nemu ohradilo aj Taliansko a Maďarsko. Poľský premiér Mateusz Morawiecki v piatok vyhlásil, že budúci týždeň na neformálnom samite EÚ potvrdí poľské veto migračného balíčka.

Poľsko čakajú v polovici októbra parlamentné voľby a nesúhlas s prijímaním migrantov je jedným z kľúčových bodov programu strany Právo a spravodlivosť (PiS). K stanovisku Poľska sa pridali aj zástupcovia Maďarska a Talianska. „Môžu tu vzniknúť migrantské tábory a getá. Maďarsko to považuje za neprijateľné", vyhlásil tajomník maďarského ministerstva vnútra Bence Rétvár.

„Budúci týždeň počas Rady Európy potvrdím veľmi silné poľské veto núteného prerozdeľovania migrantov," povedal Morawiecki. Obvinil zároveň šéfa poľskej opozície Donalda Tuska a predsedu Európskej ľudovej strany Manfreda Webera, ktorej členom je Tuskova Občianska platforma, že „chcú Poľsko prinútiť prijímať nelegálnych migrantov".

Ministri vnútra členských štátov EÚ sa na reforme migračných pravidiel Únie dohodli na začiatku júna. Iba Maďarsko a Poľsko boli proti, tvrdia diplomati. Tento schválený návrh, o ktorom by dvadsaťsedmička mala rozhodnúť budúci týždeň, už nepočíta so záväznými kvótami. Namiesto toho ráta s povinnou solidaritou.

Ak členský štát EÚ nepríjme migrantov, zaviaže sa buď finančne prispieť sumou 20 000 eur na jedného migranta, alebo poskytnúť inú formu pomoci. Tou môže byť napríklad vyslanie expertov alebo materiálna podpora.

Proti je aj Taliansko s Maďarskom

Proti migračnému balíčku EÚ vystúpilo aj Taliansko na čele s premiérkou Giorgiou Meloniovou. Taliansky minister zahraničia Antonio Tajani výhrady svojej vlády sformuloval počas stretnutia s nemeckou ministerkou zahraničia. Taliansko sa ohradilo voči nemeckému financovaniu „záchranných operácií" v Stredozemnom mori prostredníctvom súkromných organizácií. Obvinil tiež mimovládne organizácie z podporovania „obchodu s ľuďmi".

S migračným balíčkom nesúhlasí ani Maďarsko. Tajomník ministerstva vnútra Bence Rétvári vyhlásil, že reforma migračných pravidiel EÚ je „proti vôli" Maďarska. „Postoj Maďarska ostáva jasný a rovnaký: vonkajšie hranice Európskej únie musia byť chránené", povedal Rétvári podľa maďarského servera Magyarhirlap.

Tajomník varoval pred najnovšími a „najradikálnejšími" kapitolami migračného balíčka. Schválenie tzv. krízového dekrétu môže podľa neho viesť k vyhláseniu núdzového migračného stavu a následne k hromadnému presunu nelegálnych migrantov z jedného členského štátu do druhého. „Vyhláška je ďalší magnet na migrantov. Nelegálni migranti tak uvidia, že či už sa do Európy dostanú v priemerným množstvách, alebo v rámci veľkej vlny, existuje spôsob, ako ich prijať a prerozdeliť medzi ďalšie členské štáty. To je pre Maďarsko neprijateľné", dodal.

Podľa Rétváriho existuje v „zákulisí" EÚ obrovský tlak na členské štáty „Brusel vo štvrtok na stretnutí zneužil svoju právomoc. Už skôr predsa padlo jasné rozhodnutie, že všetky záležitosti spojené s migráciou musia byť v Európskej únii jednomyseľné. Navzdory tomu bola krízová vyhláška prijatá rozhodnutím kvalifikovanej väčšiny," povedal tajomník maďarského ministerstva vnútra.

(dv)

Minúta  |  

Stoltenberg: NATO sa bez ohľadu na výsledky volieb so Slovenskom pravdepodobne zhodne na ďalšej pomoci pre Ukrajinu

Podľa slov šéfa NATO Jensa Stoltenberga sa bez ohľadu na to, ako dopadnú sobotňajšie parlamentné voľby, Severoatlantická aliancia so slovenskou vládou pravdepodobne zhodne na ďalšej pomoci pre Ukrajinu. Informuje o tom Česká tlačová agentúra.

Šéf Aliancie je tiež presvedčený o tom, že Ukrajina a Poľsko nájdu spôsob, ako medzi sebou urovnať nezhody súvisiace so zákazom dovozu obilia z Ukrajiny.

„Očakávam a som si istý, že Ukrajina a Poľsko nájdu spôsob, ako tieto záležitosti urovnať bez toho, aby to malo vplyv na vojenskú podporu Ukrajiny,“ uviedol Stoltenberg.

(čtk)

Minúta  |  

Británia uvalila sankcie na ruské subjekty v súvislosti s voľbami na Ukrajine

Britská vláda v piatok oznámila, že uvalí nové sankcie na približne desať popredných predstaviteľov Ruska a tamojšiu ústrednú volebnú komisiu (CIK) v súvislosti s voľbami, ktoré Moskva zorganizovala v Ruskom okupovaných oblastiach Ukrajiny a na anektovanom Krymskom polostrove. Informuje o tom agentúra AFP.

Sankcie sú cielené na 11 fyzických i právnických osôb vrátane volebnej komisie, ktoré podľa Londýna "konali priamo s cieľom rozvrátiť Ukrajinu a ohroziť jej územnú celistvosť".

Medzi sankcionovanými je aj jedna z najvyšších predstaviteľov CIK Natalia Budarinová, Moskvou dosadený šéf samosprávy Chersonskej oblasti Andrej Alexejenko, ako aj šéfka oblastnej volebnej komisie Marina Zacharovová.

Všetkým z dotknutých sa zmrazuje ich majetok v zahraničí a zavádzajú sa cestovné obmedzenia.

Moskva usporiadala vlani v októbri referendá na okupovaných územiach Ukrajiny vrátane Záporožskej, Chersonskej, Doneckej i Luhanskej oblasti. Následne tam a na polostrove Krym, ktorý Rusko anektovalo v roku 2014, vyhlásila voľby. Tie sa konali aj začiatkom tohtoročného septembra a Kyjev aj jeho spojenci vrátane Londýna a Washingtonu ich odsúdili ako falošné.

"Ruské fingované voľby sú transparentným a márnym pokusom o legitimizáciu nezákonnej kontroly nad suverénnym ukrajinským územím. Nemôžete organizovať voľby v cudzej krajine," povedal britský minister zahraničných vecí James Cleverly.

Británia podľa neho nikdy neuzná nároky Moskvy na ukrajinské územie. "Krym, Záporožie, Doneck, Luhansk a Cherson patria Ukrajine," zdôraznil.

Piatkovým rozhodnutím sa celkový počet fyzických a právnických osôb, na ktoré Británia uvalila sankcie v súvislosti s ruskou inváziou na Ukrajinu, zvýši na viac ako 1600.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.