Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Spojené štáty upozornili, že Srbsko na hranici s Kosovom zhromažďuje vojakov

Washington v piatok upozornil, že Srbsko na hraniciach s Kosovom zhromažďuje svoje ozbrojené sily. Zároveň vyzval Belehrad, aby ich stiahol a zabránil tak destabilizácii situácie po potýčkach kosovských policajtov so srbskými ozbrojencami. Informujú o tom agentúry AFP a Reuters.

Hovorca americkej Rady pre národnú bezpečnosť John Kirby v piatok vyhlásil, že USA zaznamenali rozsiahle nasadenie vojakov pozdĺž srbskej hranice s Kosovom. Belehrad tam podľa neho nasadil delostrelectvo, tanky a mechanizované jednotky. "Vyzývame Srbsko, aby stiahlo tieto sily z hraníc," dodal.

Americký minister zahraničných vecí Antony Blinken vyzval srbského prezidenta Aleksandara Vučiča na "okamžitú deeskaláciu a návrat k dialógu". Poradca amerického prezidenta pre národnú bezpečnosť Jake Sullivan zas hovoril s kosovským premiérom Albinom Kurtim.

Vučič priamo nepoprel, že Srbsko nahromadilo svoje jednotky na hranici, no odmietol tvrdenia, že srbské sily sú v pohotovosti.

Severoatlantická aliancia v reakcii na aktuálnu situáciu schválila zvýšenie počtu príslušníkov svojich mierových síl v Kosove známych ako KFOR, povedal Kirby bez ďalších detailov. Neskôr to potvrdil aj generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg.

V nedeľu na severe Kosova ozbrojenci zastrelili policajta a na niekoľko hodín sa zabarikádovali v pravoslávnom kláštore v obci Banjska. Počas obliehania kosovská polícia zastrelila troch z nich.

Ide o najvážnejší incident za niekoľko uplynulých rokov a Kosovo obviňuje Srbsko z podpory ozbrojencov. Srbský prezident odmieta, že by sa Srbsko akokoľvek zapojilo do potýčok. Troch zabitých ozbrojencov označili v Srbsku za hrdinov a v stredu tam úrady vyhlásili štátny smútok.

Medzi Srbskom a Kosovom panujú napäté vzťahy už od konca 90. rokov, keď proti sebe bojovali srbské jednotky a albánski povstalci. Kosovo, kde žijú prevažne Albánci, vyhlásilo jednostranne nezávislosť od Srbska vo februári 2008, Belehrad ho však stále považuje za svoju provinciu. Z približne 1,8 milióna obyvateľov Kosova je asi 120.000 etnických Srbov.

(tasr)

Minúta  |  

Bieloruský prevádzač natlačil do dodávky 33 migrantov, hrozí mu 8 rokov

Občan Bieloruska prevážal namiesto paliet s tovarom v uzavretom nákladovom priestore dodávky cez územie Česka až 33 ľudí. V piatok preto skončil vo väzbe a hrozí mu osem rokov väzenia. Informovala o tom polícia v kraji Vysočina, na pomedzí Čiech a Moravy, kde migrantov našli. TASR prevzala správu z českého portálu Novinky.cz.

Medzi migrantmi boli aj žena a tri deti. Bielorus vo veku 33 rokov natlačil všetkých do prepravného priestoru vozidla VW Crafter.

Auto zastavili policajti z mobilnej jednotky Riaditeľstva služby cudzineckej polície v utorok 26. septembra okolo 15.30 h na 145. kilometri diaľnice D1 v smere jazdy na Prahu, aby urobili cestnú kontrolu.

Policajti všetkých migrantov zaistili a previezli ich na pracovisko odboru cudzineckej polície v Jihlave. Keďže tieto osoby nemali pri sebe žiadne doklady, ktoré by ich oprávňovali na pobyt v Českej republike, po vykonaní nutných identifikačných úkonov si prevzali výjazdné príkazy, ktoré im nariaďujú opustiť územie ČR do siedmich dní, vysvetlila policajná hovorkyňa.

Na slobodu sa nedostal len vodič. Policajti ho zaistili ako podozrivú osobu, dodávku zaistili pre účely trestného konania. Muža za pomoci tlmočníka obvinili z trestného činu organizovania a umožnenia nedovoleného prekročenia štátnej hranice.

"Vzhľadom na počet prepravovaných osôb, ktoré sa v nákladovom priestore tlačili v doslova neľudských podmienkach, je tento skutok posudzovaný prísnejšie a prevádzačovi hrozí trest odňatia slobody až na osem rokov," opísala policajná hovorkyňa.

(tasr)

Minúta  |  

Dvojicu obvinených z akcie Corrumpere 2 prepustili zo zadržania na slobodu

Dvaja advokáti, ktorých zadržali v rámci policajnej akcie Corrumpere 2, budú stíhaní na slobode. O prepustení obvinených zo zadržania na slobodu rozhodol v piatok večer sudca pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu (ŠTS) v Pezinku. Rozhodnutie nie je právoplatné. Potvrdila to hovorkyňa súdu Katarína Kudjáková.

"Sudca pre prípravné konanie ŠTS nevyhovel návrhu prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) na vzatie dvoch obvinených osôb do väzby a prepustil ich zo zadržania na slobodu," priblížila hovorkyňa. Rozhodnutie súdu nie je právoplatné, pretože prokurátor proti nemu podal sťažnosť, o ktorej rozhodne 9. októbra Najvyšší súd SR.

"Sudca pre prípravné konanie konštatoval, že u obvinených pri dôvodnosti vedenia trestného stíhania nie je daný konkrétny dôvod väzby," doplnila hovorkyňa.

Polícia zadržala dvojicu advokátov A. F. a P. J. a lekára M. L. pre podozrenia z korupcie v rámci stredajšej (27. 9.) policajnej akcie Corrumpere 2.

(tasr)

Minúta  |  

Svedka streľby na rapera Tupaca Shakura z roku 1996 v USA obvinili z vraždy

Svedka streľby na amerického rapera Tupaca Shakura obvinili z vraždy. Predstavuje to prelom vo vyšetrovaní vraždy rapera, ktorého zastrelili v roku 1996 v Las Vegas. Informuje o tom agentúra AP.

Veľká porota v Nevade obvinila Duanea Davisa (60) z vraždy, oznámili v piatok na súde prokurátori. Prokurátor Marc DiGiacomo uviedol, že veľká porota zasadala v prípade už niekoľko mesiacov. Davis podľa jeho slov nariadil smrť rapera. Obvinenia zverejnili niekoľko hodín po tom, ako Davisa v piatok zadržali v blízkosti jeho domu.

Polícia mesta Las Vegas vykonala v polovici júla raziu v dome, ktorý je s Davisom spojený. Zhromaždili vtedy niekoľko počítačov, mobilný telefón, pevný disk, časopis Vibe s článkom o Shakurovi, niekoľko nábojov, fotografie a kópiu Davisových pamätí.

Raper Shakur sa v osudný deň viezol v aute značky BMW, keď vedľa neho na červenej zastavilo biele auto značky Cadillac a ozvala sa streľba. Shakura viackrát postrelili a o týždeň neskôr ako 25-ročný zomrel.

Davis sám vo svojich pamätiach uviedol, že v čase streľby sedel na prednom sedadle spolujazdca Cadillacu. Uviedol, že zbraň použitú počas streľby položil na zadné sedadlo, odkiaľ podľa neho padli výstrely.

(tasr)

Minúta  |  

Bulharskí demonštranti blokujú cesty, hnevajú ich plány na odstavenie elektrární

Bulharskí baníci a zamestnanci elektrární v piatok protestovali proti plánom odstaviť uhoľné elektrárne v rámci prechodu na ekologickejšie zdroje energie. Informuje o tom tlačová agentúra DPA.

Zástupcovia priemyslu uviedli, že protestujúci zablokovali kľúčové diaľnice na protest proti plánom prozápadnej vlády v troch bulharských regiónoch, v ktorých sa ťaží uhlie.

Demonštranti žiadajú "spravodlivú energetickú transformáciu" pre južné a juhozápadné regióny. Protestujúci zablokovali cestu E-79 na juhozápade Bulharska, ktorá vedie do Grécka, a diaľnicu Trakia vedúcu k Čiernemu moru a do tureckého Istanbulu.

To podľa miestnych správ viedlo k dopravným zápcham dlhým viac ako kilometer. Protest zablokoval tiež trasu cez Priesmyk republiky v pásmovom pohorí Stará planina, čím sa zabránilo aj cestovaniu do Grécka a Turecka.

Jeden z demonštrantov vyhlásil hladovku.

Bulharsko chce do roku 2038 zatvoriť svoje uhoľné elektrárne a bane. Demonštranti súhlasia s dátumom, ale nie so spôsobom, akým sa má prechod na čistejšiu energiu realizovať.

Napriek protestom má vláda premiéra Nikolaja Denkova v piatok schváliť plány na zatvorenie troch uhoľných oblastí, aby sa vyhla strate finančných prostriedkov na prechod na čistú energiu vo výške 2,3 miliardy dolárov z plánu obnovy EÚ. Denkov uviedol, že plány Bulharska musia byť predložené do piatka.

Zástupcovia baníkov a zamestnancov uhoľných elektrární žiadajú mesačný odklad, aby sa mohli zúčastniť na procese plánovania energetickej transformácie. V súčasnosti sa približne polovica bulharskej elektrickej energie vyrába z uhlia a ďalšia tretina z jadrovej energie.

(tasr)

Minúta  |  

Migračný balíček EÚ naráža na poľské veto. Maďarsko a Taliansko sú tiež proti

Nový balíček reforiem migračných pravidiel EÚ vyvolal ostrú kritiku. Okrem Poľska sa proti nemu ohradilo aj Taliansko a Maďarsko. Poľský premiér Mateusz Morawiecki v piatok vyhlásil, že budúci týždeň na neformálnom samite EÚ potvrdí poľské veto migračného balíčka.

Poľsko čakajú v polovici októbra parlamentné voľby a nesúhlas s prijímaním migrantov je jedným z kľúčových bodov programu strany Právo a spravodlivosť (PiS). K stanovisku Poľska sa pridali aj zástupcovia Maďarska a Talianska. „Môžu tu vzniknúť migrantské tábory a getá. Maďarsko to považuje za neprijateľné", vyhlásil tajomník maďarského ministerstva vnútra Bence Rétvár.

„Budúci týždeň počas Rady Európy potvrdím veľmi silné poľské veto núteného prerozdeľovania migrantov," povedal Morawiecki. Obvinil zároveň šéfa poľskej opozície Donalda Tuska a predsedu Európskej ľudovej strany Manfreda Webera, ktorej členom je Tuskova Občianska platforma, že „chcú Poľsko prinútiť prijímať nelegálnych migrantov".

Ministri vnútra členských štátov EÚ sa na reforme migračných pravidiel Únie dohodli na začiatku júna. Iba Maďarsko a Poľsko boli proti, tvrdia diplomati. Tento schválený návrh, o ktorom by dvadsaťsedmička mala rozhodnúť budúci týždeň, už nepočíta so záväznými kvótami. Namiesto toho ráta s povinnou solidaritou.

Ak členský štát EÚ nepríjme migrantov, zaviaže sa buď finančne prispieť sumou 20 000 eur na jedného migranta, alebo poskytnúť inú formu pomoci. Tou môže byť napríklad vyslanie expertov alebo materiálna podpora.

Proti je aj Taliansko s Maďarskom

Proti migračnému balíčku EÚ vystúpilo aj Taliansko na čele s premiérkou Giorgiou Meloniovou. Taliansky minister zahraničia Antonio Tajani výhrady svojej vlády sformuloval počas stretnutia s nemeckou ministerkou zahraničia. Taliansko sa ohradilo voči nemeckému financovaniu „záchranných operácií" v Stredozemnom mori prostredníctvom súkromných organizácií. Obvinil tiež mimovládne organizácie z podporovania „obchodu s ľuďmi".

S migračným balíčkom nesúhlasí ani Maďarsko. Tajomník ministerstva vnútra Bence Rétvári vyhlásil, že reforma migračných pravidiel EÚ je „proti vôli" Maďarska. „Postoj Maďarska ostáva jasný a rovnaký: vonkajšie hranice Európskej únie musia byť chránené", povedal Rétvári podľa maďarského servera Magyarhirlap.

Tajomník varoval pred najnovšími a „najradikálnejšími" kapitolami migračného balíčka. Schválenie tzv. krízového dekrétu môže podľa neho viesť k vyhláseniu núdzového migračného stavu a následne k hromadnému presunu nelegálnych migrantov z jedného členského štátu do druhého. „Vyhláška je ďalší magnet na migrantov. Nelegálni migranti tak uvidia, že či už sa do Európy dostanú v priemerným množstvách, alebo v rámci veľkej vlny, existuje spôsob, ako ich prijať a prerozdeliť medzi ďalšie členské štáty. To je pre Maďarsko neprijateľné", dodal.

Podľa Rétváriho existuje v „zákulisí" EÚ obrovský tlak na členské štáty „Brusel vo štvrtok na stretnutí zneužil svoju právomoc. Už skôr predsa padlo jasné rozhodnutie, že všetky záležitosti spojené s migráciou musia byť v Európskej únii jednomyseľné. Navzdory tomu bola krízová vyhláška prijatá rozhodnutím kvalifikovanej väčšiny," povedal tajomník maďarského ministerstva vnútra.

(dv)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.