Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Popradské letisko zostane medzinárodné. Akcionári chcú, aby bolo maximálne ziskové

POPRAD - Ministerstvo dopravy SR, mesto Poprad a mesto Vysoké Tatry sa zhodujú, že letisko Poprad – Tatry má mať aj naďalej štatút medzinárodného letiska a odmietajú akékoľvek konšpirácie o tom, že by sa malo zrušiť alebo by sa mala jeho prevádzka obmedziť.

Budúcnosť letiska v Poprade sa v posledných dňoch stala predvolebnou témou, ku ktorej sa vyjadrujú politici naprieč celým spektrom. Akcionári letiska, teda Ministerstvo dopravy SR a mestá Poprad a Vysoké Tatry preto spoločne všetkých uisťujú, že žiadne z avizovaných scenárov nie sú reálne.

„Letisko určite nechceme rušiť ani umŕtviť. Ak by sme mali takéto plány, aký zmysel by malo nedávne zvýšenie základného imania spoločnosti? Naším jediným plánom je maximalizovať zisk letiska, na jeho zatváraní, obmedzovaní prevádzky či predaji sa nepracuje,“ povedal minister dopravy Pavol Lančarič.

Minister o postoji rezortu dopravy, ktorý vlastní 97 % letiska informoval oboch minoritných akcionárov na nedávnom stretnutí. Spoločne sa zhodli na tom, že budúcnosť popradského letiska nie je nijakým spôsobom ohrozená.

„Viacero ľudí z nášho mesta aj celého regiónu cestuje za prácou i turistikou na Britské ostrovy a letisko v Poprade je preto pre nich mimoriadne dôležité. Ja verím tomu, že naďalej zostane medzinárodným letiskom a v rámci možností, ktoré máme ako minoritný vlastník, sa budeme usilovať o to, aby sme získali nové spojenia aj do iných častí Európy či sveta,“ vyjadril sa primátor mesta Poprad Anton Danko. „Určite máme záujem zachovať letisko pod Tatrami. Chceme, aby získalo nové medzinárodné linky, vďaka ktorým by sa do nášho regiónu mohlo dostať viac turistov. Z pohľadu cestovného ruchu má rozhodne veľký potenciál,“ dodal primátor mesta Vysoké Tatry Jozef Štefaňák.

(mindop.sk)

Minúta  |  

Motoristom na novom úseku R4 pri Prešove pomáha líniové riadenie dopravy

PREŠOV - Motoristi jazdia na novootvorenej prvej časti severného obchvatu Prešova na rýchlostnej ceste R4 veľmi zodpovedne a disciplinovane. Národná diaľničná spoločnosť (NDS) počas prvých dní prevádzkovania vyše 4-kilometrového úseku od 25. septembra nezaznamenala žiadnu kolíznu ani zmätočnú dopravnú situáciu. Nový úsek R4 je po celej svojej dĺžke vybavený líniovým riadením, čo pomáha znižovať nehodovosť.

„V prípade núdze je tu pre motoristov k dispozícii Diaľničná patrola, na ktorú sa môžu smelo obrátiť 24 hodín denne, 7 dní v týždni. Takisto upozorňujeme, že nový úsek je spoplatnený, čiže na prejazd si treba zakúpiť elektronickú diaľničnú známku,“ uviedla hovorkyňa NDS Eva Žgravčáková. Nová prešovská R4 má okrem dvojrúrového tunela Bikoš s dĺžkou takmer 1,2 kilometra aj nové križovatky, na ktoré si musia motoristi zvyknúť.

Bezpečnosť je pre diaľničiarov na prvom mieste, preto v kritických úsekoch už automaticky počítajú s moderným smart riadením dopravy. Sprevádzkovaný úsek je celý vybavený inteligentnými tabuľami. „Pokiaľ by v tuneli Bikoš prišlo k nejakému incidentu, inteligentné riadenie dopravy upozorní motoristu ešte ďaleko pred tunelom, a to znížením maximálne povolenej rýchlosti alebo inou signalizáciou,“ priblížila Žgravčáková. Na bratislavských diaľniciach takýto spôsob riadenia dopravy znížil nehodovosť zhruba o 14 %.

Tunel Bikoš je prvý s LED svietidlami, je v ňom 400 kusov týchto svetiel, ktoré sú ekologickejšie aj ekonomickejšie. Nových 4,3 kilometra rýchlostnej cesty odbremení Prešov od dopravy, ale pomôže aj obyvateľom okolitých miest. „Výrazne pozitívna zmena nastane najmä pre vodičov v smere do Sabinova, Lipian či Starej Ľubovne. Motoristi z týchto obcí už nebudú musieť zachádzať do Prešova, ale po odbočení z D1 či už z Košíc alebo Popradu sa dostanú na R4 a tretie najľudnatejšie mesto Slovenska obídu za pár minút,“ podotkla Žgravčáková. Motoristom ušetrí nová rýchlostná cesta približne desať minút jazdy. Predpokladaná intenzita dopravy je na úrovni 15-tisíc vozidiel denne.

(sita)

Minúta  |  

Pre budúcnosť regiónov je nevyhnutná digitálna transformácia vzdelávania

KOŠICE - Len 40 percent učiteľov stredných škôl v Banskobystrickom, Prešovskom a Košickom kraji využíva digitálne nástroje na prepojenie teórie s praxou. Na samoštúdium ponúka digitálne nástroje svojim žiakom iba 15 percent učiteľov. Vyplýva to z výsledkov prieskumu Svetovej banky, realizovaného v 60 školách v pôsobnosti týchto troch krajov. Zapojilo sa doňho 1560 učiteľov a manažment škôl, ktoré navštevuje viac ako 22 600 žiakov. Informovala o tom PR konzultantka Svetovej banky Anna Polačková.

Ako vysvetlil konzultant Svetovej banky pre oblasť digitalizácie Martin Džbor, v prieskume kládli dôraz nielen na technologické vybavenie škôl, ale taktiež na digitálnu pripravenosť vzdelávacích procesov, pripravenosť pedagógov či prístup k tvorbe digitálneho obsahu. Prieskum zároveň ukázal rozdiely v technologickom vybavení stredných škôl. Viac ako 80 percent má podľa Džbora infraštruktúru staršiu ako päť rokov, ktorá sotva dokáže podporovať moderné digitálne platformy. „Z prieskumu vyplýva, že školy sú relatívne dobre vybavené na tradičnejší spôsob vyučovania s dostatkom interaktívnych alebo premietacích tabúľ v prípade 71 percent škôl, avšak viac ako trom štvrtinám škôl chýba vybavenie na hybridné a interaktívne vyučovanie a učenie sa,“ uviedol Džbor. Pokiaľ ide o rozvoj digitálnych kompetencií žiakov, menej ako 25 percent učiteľov vzdeláva svojich žiakov v oblasti kritického vyhodnocovania online dát, hoci až 85 percent očakáva, že digitálne technológie budú mať veľmi pozitívny vplyv na schopnosti kritického myslenia.

Analýza dát v oblasti profesionálny rozvoj ukázala, že 74 percent učiteľov vníma seba samých ako aktívnych pri nadobúdaní digitálnych zručností. Menej pozitívne však podľa Džbora je, že len 10 percent opýtaných učiteľov sa pravidelne zúčastňuje na podujatiach a kurzoch zameraných na rozvoj digitálnych zručností. Pokiaľ ide o rozvoj digitálnych kompetencií žiakov, menej ako 25 percent učiteľov vzdeláva svojich žiakov v oblasti kritického vyhodnocovania online dát, hoci až 85 percent očakáva, že digitálne technológie budú mať veľmi pozitívny vplyv na schopnosti kritického myslenia. Zároveň, iba 18 percent učiteľov aktívne zadáva úlohy, v ktorých očakáva, že žiaci niečo vytvoria pomocou digitálnych nástrojov, hoci viac ako 90 percent považuje digitálne nástroje za skvelý spôsob, ako zlepšiť kreativitu žiakov a ich schopnosť riešiť problémy.

Výsledky výskumu, ktorý sa uskutočnil v rámci Iniciatívy dobiehajúcich regiónov, prezentovali na odbornej konferencii na pôde Úradu Prešovského samosprávneho kraja. Odborníci z rôznych oblastí a zástupcovia štátnej správy, krajskej samosprávy, škôl a firiem sa zhodli na tom, že digitálna transformácia vzdelávania je nevyhnutná pre budúcnosť regiónov. "Školský systém musí byť schopný reagovať na dôležité zmeny v spoločnosti tak, aby bolo možné dosiahnuť výrazný posun Slovenska v oblasti využívania digitálnych technológií," uviedol štátny tajomník Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR Slavomír Partila.

Z hlavných odporúčaní možno spomenúť podporu pozície tzv. digitálneho koordinátora na školách a efektívnejšiu spoluprácu v oblasti digitalizácie. V regiónoch by malo dôjsť k užšiemu prepojeniu pedagógov s kolegami z iných škôl a najmä s partnermi z praxe, aby sa podnikové myslenie viac prenieslo do škôl a prípravy absolventov. Ďalším odporúčaním je potreba zmeny účelu triedy, ktorá bude viac flexibilná a bude podporovať hybridné formy výučby. Nemenej dôležitá je aj podpora profesionálneho rastu a prípravy kvalifikovaných pedagógov. "Musíme si uvedomiť, že tradičné vzdelávanie je už minulosťou. Školy sa musia zamerať na rozvoj digitálneho prostredia jednak pre učiteľov, ako aj samotných žiakov. Nesmieme však pritom zabúdať na spoluprácu a sieťovanie medzi školami, odbormi školstva, ale v neposlednom rade zapojiť do vzdelávacieho procesu aj zamestnávateľov," dodal expert Svetovej banky na vzdelávanie Husein Abdul-Hamid.

(sita)

Minúta  |  

Pre budúcnosť regiónov je nevyhnutná digitálna transformácia vzdelávania

PREŠOV – Len 40 percent učiteľov stredných škôl v Banskobystrickom, Prešovskom a Košickom kraji využíva digitálne nástroje na prepojenie teórie s praxou. Na samoštúdium ponúka digitálne nástroje svojim žiakom iba 15 percent učiteľov. Vyplýva to z výsledkov prieskumu Svetovej banky realizovaného v 60 školách v pôsobnosti týchto troch krajov. Zapojilo sa doňho 1 560 učiteľov a manažmenty škôl, ktoré navštevuje viac ako 22 600 žiakov. Informovala o tom PR konzultantka Svetovej banky Anna Polačková.

Ako vysvetlil konzultant Svetovej banky pre oblasť digitalizácie Martin Džbor, v prieskume kládli dôraz nielen na technologické vybavenie škôl, ale taktiež na digitálnu pripravenosť vzdelávacích procesov, pripravenosť pedagógov či prístup k tvorbe digitálneho obsahu. Prieskum zároveň ukázal rozdiely v technologickom vybavení stredných škôl. Viac ako 80 percent má podľa Džbora infraštruktúru staršiu ako päť rokov, ktorá sotva dokáže podporovať moderné digitálne platformy. „Z prieskumu vyplýva, že školy sú relatívne dobre vybavené na tradičnejší spôsob vyučovania s dostatkom interaktívnych alebo premietacích tabúľ v prípade 71 percent škôl, avšak viac ako trom štvrtinám škôl chýba vybavenie na hybridné a interaktívne vyučovanie a učenie sa,“ uviedol Džbor.

Analýza dát v oblasti profesionálny rozvoj ukázala, že 74 percent učiteľov vníma seba samých ako aktívnych pri nadobúdaní digitálnych zručností. Menej pozitívne však podľa Džbora je, že len 10 percent opýtaných učiteľov sa pravidelne zúčastňuje na podujatiach a kurzoch zameraných na rozvoj digitálnych zručností. Čo sa týka rozvoja digitálnych kompetencií žiakov, menej ako 25 percent učiteľov vzdeláva svojich žiakov v oblasti kritického vyhodnocovania online dát, hoci až 85 percent očakáva, že digitálne technológie budú mať veľmi pozitívny vplyv na schopnosti kritického myslenia. Zároveň iba 18 percent učiteľov aktívne zadáva úlohy, v ktorých očakáva, že žiaci niečo vytvoria pomocou digitálnych nástrojov, hoci viac ako 90 percent považuje digitálne nástroje za skvelý spôsob, ako zlepšiť kreativitu žiakov a ich schopnosť riešiť problémy.

Výsledky výskumu, ktorý sa uskutočnil v rámci Iniciatívy dobiehajúcich regiónov, prezentovali na odbornej konferencii na pôde Úradu Prešovského samosprávneho kraja. Odborníci z rôznych oblastí a zástupcovia štátnej správy, krajskej samosprávy, škôl a firiem sa zhodli na tom, že digitálna transformácia vzdelávania je nevyhnutná pre budúcnosť regiónov. „Školský systém musí byť schopný reagovať na dôležité zmeny v spoločnosti tak, aby bolo možné dosiahnuť výrazný posun Slovenska v oblasti využívania digitálnych technológií,“ uviedol štátny tajomník Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR Slavomír Partila.

Z hlavných odporúčaní možno spomenúť podporu pozície tzv. digitálneho koordinátora na školách a efektívnejšiu spoluprácu v oblasti digitalizácie. V regiónoch by malo dôjsť k užšiemu prepojeniu pedagógov s kolegami z iných škôl a najmä s partnermi z praxe, aby sa podnikové myslenie viac prenieslo do škôl a prípravy absolventov. Ďalším odporúčaním je potreba zmeny účelu triedy, ktorá bude viac flexibilná a bude podporovať hybridné formy výučby. Nemenej dôležitá je aj podpora profesionálneho rastu a prípravy kvalifikovaných pedagógov. „Musíme si uvedomiť, že tradičné vzdelávanie je už minulosťou. Školy sa musia zamerať na rozvoj digitálneho prostredia ako pre učiteľov, tak aj samotných žiakov. Nesmieme však pritom zabúdať na spoluprácu a sieťovanie medzi školami, odbormi školstva, ale v neposlednom rade zapojiť do vzdelávacieho procesu aj zamestnávateľov,“ dodal expert Svetovej banky na vzdelávanie Husein Abdul-Hamid.

(sita)

Minúta  |  

Ulice v Križovanoch nad Dudváhom dostali svoje názvy, jednu pomenovali po majstrovi Gejzovi Dusíkovi

TRNAVA – Obec Križovany nad Dudváhom v okrese Trnava má od dnešného dňa oficiálne pomenované svoje ulice aj park. Poslanci im určili názvy už dávnejšie, pre parlamentné voľby však účinnosť všeobecne záväzného nariadenia posunuli až na 1. októbra. Ešte pred prijatím nariadenia prebehla v obci diskusia o navrhnutých názvoch, obyvatelia ich mohli pripomienkovať.

Obecné zastupiteľstvo dalo podľa starostky Svetlany Královičovej prednosť zaužívaným a nekonfliktným názvom, akými sú Veterná ulica, Za humnami alebo Pánske table, samozrejmosťou sú Hlavná, Krátka alebo Športová ulica. Chýbať nemôže ani Ulica Pri rotunde, ktorá odkazuje na výnimočnú pamiatku v obci. Z osobností sa do názvov ulíc dostal len hudobný skladateľ Gejza Dusík.

Aj keď sa narodil v susednom Zavare, Križovany nad Dudváhom sa k tomuto autorovi mnohých známych populárnych piesní a operiet hlásia tiež. „Jeho rodičia bývali v Križovanoch nad Dudváhom, otec tu bol notárom. Mama porodila Gejzu v Zavare u svojich rodičov, krátko po pôrode sa vrátila späť do našej obce,“ vysvetlila starostka Královičová. Detstvo a mladosť prežil Gejza Dusík v Križovanoch nad Dudváhom.

Názov dostalo v Križovanoch nad Dudváhom, obci s 1800 obyvateľmi, 18 ulíc a jedno verejné priestranstvo, ktorým je Park Hliník. Obyvatelia si budú musieť postupne vybaviť nové doklady.

(sita)

Minúta  |  

Taliansko chce v rokoch 2024 - 2026 získať z predaja aktív 21 miliárd eur

Taliansko chce v rokoch 2024 až 2026 získať z predaja aktív približne 21 miliárd eur alebo minimálne 1 % hrubého domáceho produktu (HDP). V sobotu (30. 9.) to uviedlo talianske ministerstvo financií vo svojom hospodárskom a finančnom dokumente (DEF). TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters.

Tento plán je súčasťou snahy premiérky Giorgie Meloniovej udržať pod kontrolou dlh krajiny, ktorý je v pomere k HDP druhým najvyšším v eurozóne. Ak by sa jej to totiž nepodarilo, mohlo by to spôsobiť nárast nákladov na jeho financovanie. Ministerstvo počíta so znížením dlhu v pomere k HDP v roku 2026 na 139,6 % zo 140,2 % v tomto roku.

Nový cieľ zohľadňuje výnosy z predaja aktív, ktoré sa očakávajú v nasledujúcich troch rokoch, uvádza sa v dokumente ministerstva financií. To signalizuje, že bez plánovaného predaja by dlhové zaťaženie pravdepodobne vzrástlo.

Minister hospodárstva a financií Giancarlo Giorgetti v dokumente uviedol, že predaj podielov sa bude týkať spoločností, na ktoré sa vzťahujú privatizačné záväzky už dohodnuté s Európskou komisiou. Myslel tým banku Monte dei Paschi di Siena (MPS), ktorej záchrana v roku 2017 stála Taliansko 5,4 miliardy eur.

Očakáva sa, že ministerstvo financií najme poradcov pre proces opätovnej privatizácie banky. Taliansko tiež predá akcie firiem, v ktorých má ministerstvo financií vyšší podiel, než je "potrebný na zachovanie primeranej súdržnosti a jednoty strategického smerovania", dodal Giorgetti bez uvedenia ďalších podrobností. 

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.