Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Uvoľnenie opatrení proti šíreniu COVID-19

V nasledujúcom texte je súhrn nových opatrení ohlásených v piatok 13. novembra.

Zariadenia

Pandemická komisia vlády schválila návrh premiéra Igora Matoviča (OĽaNO), aby sa s obmedzením kapacít otvorili kiná, divadlá i kostoly, ako aj ďalšie prevádzky. Informoval o tom premiér na sociálnej sieti.

Matovič spresnil, že od pondelka (16. 11.) by mohli byť otvorené divadlá, kiná a kostoly s maximálnou kapacitou 50 percent, fitnescentrá a plavárne s maximálne šiestimi osobami na 15 štvorcových metrov. Spustiť by sa mohla podľa neho aj Slovenská hokejová liga a prvá futbalová liga, zatiaľ ale bez divákov.

Úrad verejného zdravotníctva (ÚVZ) SR vydal v neskorých večerných hodinách vyhlášku potvrdzujúcu Matovičove vyhlásenia.

Od pondelka (16. 11.) sa podľa vyhlášky uvoľňujú opatrenia pre divadlá, kiná, filmové predstavenia či bohoslužby. Návštevníci kultúrnych podujatí a bohoslužieb budú sedieť buď v každom druhom rade, alebo šachovnicovo.

"Zakázaná je konzumácia nápojov alebo jedál, organizátor musí pred začiatkom odmerať telesnú teplotu účinkujúcich a nepovoliť im vstup, ak majú teplotu vyššiu ako 37,2 stupňa Celzia," uviedla hovorkyňa ÚVZ SR Daša Račková.

Taktiež budú otvorené fitnescentrá a plavárne, pričom naraz v nich bude môcť byť najviac šesť zákazníkov. „Personál musí nosiť rúška a vo zvýšenej miere upratovať, čistiť a dezinfikovať priestory a vybavenie. Zároveň platí podmienka jedna osoba na 15 štvorcových metrov," poznamenala.

K doteraz povoleným športovým podujatiam pribudli Slovenská hokejová liga, II. futbalová liga. „Povoľujú sa aj podujatia nevyhnutné na fungovanie karanténnych športových centier pod záštitou ministerstva školstva," doplnila s tým, že všetky povolené športové podujatia sa budú naďalej konať bez prítomnosti divákov.

Cestovanie

Pendleri nebudú na hraniciach potrebovať antigénové testy. Vyplýva to z vyhlášky ÚVZ SR, ktorá začne platiť od pondelka 16. novembra. Po rokovaní pandemickej komisie sa najprv avizovalo, že budú potrebovať antigénový test.

"Od pondelka pre nich platia pravidlá ako doteraz, to znamená, že pri prechode cez hranice sa nemusia preukazovať žiadnym testom, no musia mať potvrdenie o výkone práce, ktoré je možné nájsť vo vyhláške ÚVZ SR," uviedla Daša Račková.

Po zmenách na hraniciach, ktoré budú platiť od pondelka, bude možné z Poľska, Česka, Rakúska a Maďarska vstúpiť na územie SR s negatívnym PCR testom nie starším ako 72 hodín, informoval v piatok minister zdravotníctva Marek Krajčí (OĽaNO). Po príchode z takzvaných červených krajín bude možný aj vstup bez absolvovaného testu. Podmienkou má byť vyplnený e-formulár a nástup do karantény.

V zozname menej rizikových krajín sa budú podľa vyhlášky nachádzať už len Austrália, Čína, Fínsko, Grécko, Island, Japonsko, Južná Kórea, Nórsko, Nový Zéland a Taiwan. Vypadnú z neho Bulharsko, Cyprus, Estónsko, Dánsko, Írsko, Kanada, Lichtenštajnsko, Litva, Lotyšsko, Maďarsko, Monako, Nemecko, Poľsko, Rakúsko, San Maríno, Slovinsko, Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska, Švajčiarsko, Švédsko, Taliansko a Vatikán.

"Režim výnimiek platný na hraniciach s Českou republikou sa za rovnakých podmienok bude uplatňovať aj na hraniciach s Poľskom, Maďarskom a Rakúskom – napríklad študenti, tréningy športových klubov, poľnohospodári, umelecká činnosť a podobne," zhrnula Račková. Ruší sa aj antigénové testovanie na hranici s Ukrajinou.

Doprava

Kontroly na hraniciach budú náhodné. „So zameraním najmä na čas, keď bude hranicu prekračovať najviac osôb. Slovenská republika zatiaľ nepristúpila k zatvoreniu hraničných priechodov," informovala o tom TASR hovorkyňa Prezídia Policajného zboru Denisa Bárdyová.

Nákladná doprava bude môcť prekračovať vnútorné hranice SR bez obmedzenia. „Tranzit bude povolený za podmienky prejsť územím do ôsmich hodín bez zastavenia okrem čerpania pohonných látok," doplnila.

Zároveň informovala, že od pondelka sa na vonkajších hraniciach s Ukrajinou nebude vykonávať testovanie osôb vstupujúcich na územie SR antigénovými testami.

Testovanie

Matovič uviedol, že ďalšie kolo testovania v súvislosti s ochorením COVID-19 bude v mestách a obciach, kde bola incidencia pozitívnych prípadov nad jedno percento. Zoznam samospráv dajú podľa Matoviča dokopy počas víkendu. Konať sa má cez víkend 21. až 22. novembra.

Ďalšie uvoľňovanie

Hodnota týždňového kĺzavého mediánu, od ktorej závisí uvoľňovanie opatrení na Slovensku, sa má zvýšiť z 500 na 750 nových prípadov ochorenia COVID-19 za deň. Zároveň by mohol opäť začať platiť semafor, podľa ktorého by sa riadili opatrenia v regiónoch. Podmienkou je, aby v nemocniciach nebolo viac ako 2 000 pacientov s ochorením COVID-19 alebo podozrením naň. Po rokovaní pandemickej komisie o tom informoval minister zdravotníctva Marek Krajčí s tým, že by sa tak mala ľahšie dosiahnuť hranica, keď by sa mohli otvárať zatvorené prevádzky.

(joh, tasr)

Minúta  |  

Maďari chcú zmeniť ústavu: Matka je len žena a otec len muž

Maďarská vláda predložila v utorok návrh novely ústavy, ktorá má zakotviť, že "matka je žena, otec je muž", a definovať ako pohlavie človeka jedine to, s ktorým sa narodil. Oznámila to ministerka spravodlivosti Judit Vargová. Podľa agentúry MTI pritom uviedla, že vláda chce chrániť deti pred tým, čo označuje za gender propagandu. Cieľom novely je podľa vlády dosiahnuť aj silnejšiu ochranu maďarských rodín a bezpečnosť detí.

V maďarskej ústave je už teraz zakotvené právo detí na ochranu a opateru potrebnú k patričnému telesnému, duševnému a morálnemu rozvoju. Novela má však podľa slov Vargovej zabezpečiť všetkým deťom výchovu založenú na maďarskej kresťanskej kultúre a zaručí im tiež nerušený vývin v súlade s pohlavím, s ktorým sa narodili.

K prvým zásadným zmenám v maďarskej ústave došlo krátko po nástupe predsedu vlády Viktora Orbána k moci v roku 2010. Ústava už teraz definuje manželstvo ako zväzok medzi mužom a ženou a ako základ rodiny a prežitia národa.

Posledná navrhovaná novela, deviata od roku 2012, je podľa agentúry AFP prejavom ťaženia Orbánovej pravicovej vlády proti homosexuálom, ktoré sa tento rok vystupňovalo. V otázke týkajúcej sa komunity LGBTI vyvolala v maďarskej spoločnosti nedávno rozruch akcia podpredsedníčky parlamentnej národnej radikálnej strany Hnutie naša vlasť (Mi Hazánk Mozgalom) Dóry Dúróovej.

Skartovala knihu

Tá koncom septembra pred novinármi skartovala maďarskú rozprávkovú knihu, ktorá bola podľa jej slov "homosexuálnou propagandistickou publikáciou a útokom na zdravý vývoj detí i voči maďarskej kultúre".

Krok tejto krajne pravicovej maďarskej političky vyvolal, paradoxne, zvýšený záujem o predmetnú knihu. Viacerí starostovia a primátori ju ale zakázali používať v miestnych materských školách.

Premiér Orbán následne 4. októbra vyhlásil, že Maďarsko je v otázke homosexuality tolerantná a trpezlivá krajina, ale iba dovtedy, kým sa to nedotýka detí. Osem občianskych organizácií sa vzápätí obrátilo na ombudsmana s tým, že v spoločnosti sa diskusiou okolo tejto rozprávkovej knihy vytvára homofóbna štátom podporovaná vlna nenávisti.

Pohlavie si u susedov "nezmeníte"

Agentúra AFP pripomenula, že v Maďarsku od mája platí zákaz legálnej zmeny pohlavia, čo transrodovým ľuďom znemožnilo, aby sa v ich úradných dokumentoch uvádzalo ich pohlavie a meno v súlade s ich rodovou identitou.

Skupiny pre práva komunity LGBTI+ tvrdia, že tento prístup vystavuje ľudí v procese tranzície potenciálnej diskriminácii v zamestnaní, bývaní i v prístupe k službám a úradným postupom. Orbánova antiimigračná a konzervatívna sociálna politika zahŕňa aj dekrét z roku 2018, ktorým sa univerzitám zakazuje zaraďovať do programu výučby rodové štúdiá.

Dvojtretinová väčšina poslancov parlamentu vládneho bloku Fidesz-KDNP novelizuje ústavu už deviaty raz. Jej súčasťou je aj úprava systému mimoriadnych stavov, pričom doterajších šesť zužuje na tri - vojnový stav, stav núdze a stav pohotovosti. Návrh novely sa týka aj definície verejných financií.

(tasr/jor)

Minúta  |  

Bieloruská opozícia chce zmeniť taktiku protestov

Bývalá kandidátka prezidentských volieb v Bielorusku Sviatlana Cichanovská informovala, že v dohľadnom čase by sa mala zmeniť taktika konania protestov proti Alexandrovi Lukašenkovi a jeho režimu.

Cichanovská v rozhovore pre ruskú televíziu TV Dožď uviedla, že "taktika sa zrejme zmení". Očakáva, že na protestoch bude nižšia účasť, pretože polícia ich zatýka už vtedy, keď len prichádzajú na miesto zhromaždenia. Uviedla, že "policajti im nedovolia, aby sa zhromaždili".

Preto je podľa Cichanovskej nutné "zmeniť taktiku, aby sme ľudí nevystavovali riziku". Ubezpečila, že sa na tom intenzívne pracuje. Podrobnosti zmien v taktike Cichanovská odmietla uviesť. Vyhlásila však, že plán sa nemení: je potrebné "pokračovať v boji a naďalej vyvíjať tlak na režim".

Veľké akcie budú aj naďalej

Informovala, že pravidelné veľké nedeľné akcie budú pokračovať, podobne ako aj protestné akcie študentov, lekárov, dôchodcov. Pripustila zníženie počtu ich účastníkov, ale vyhlásila, že protestné hnutie ako také neslabne.

V Bielorusku sa už niekoľko mesiacov konajú masové protesty ľudí, ktorí nesúhlasia s výsledkami prezidentských volieb z 9. augusta. Podľa ústrednej volebnej komisie ich so ziskom viac ako 80 percent vyhral staronový prezident Alexandr Lukašenko a Cichanovská - s niečo vyše 10 percentami - skončila na druhom mieste. Tieto oficiálne výsledky Cichanovská neuznala.

Voľby neuznali

Krátko po voľbách Cichanovská opustila Bielorusko a z obavy o svoju bezpečnosť sa uchýlila do Litvy. Opozičná Koordinačná rada vytvorená v Bielorusku na Cichanovskej podnet požaduje pokračovanie protestov, zatiaľ čo bieloruské vedenie deklaruje nutnosť zastaviť akcie iniciované opozíciou.

Lukašenka ako prezidenta Bieloruska neuznal ani Európsky parlament, ktorý 17. septembra prijal rezolúciu, v ktorej oficiálne neuznal výsledky prezidentských volieb.

V reakcii na brutalitu polície voči pokojne demonštrujúcim občanov a na sfalšovanie výsledkov volieb okrem toho EÚ uvalila na vybraných predstaviteľov bieloruského vedenia cielené sankcie. Podobné kroky podnikli aj ďalšie západné štáty.

(TASR)

Minúta  |  

Situácia je dnes omnoho horšia, vravia ministri

Minister obrany Jaroslav Naď (OĽaNO) nepochybuje o opodstatnení schválenia nového núdzového stavu. Situáciu označil za omnoho horšiu ako predtým, keď sa zavádzal pred 45 dňami. Uviedol to v stredu pred rokovaním vlády. Minister práce Milan Krajniak zas uviedol, že núdzový stav bude vláda predlžovať dovtedy, kým to bude potrebné.

Jaroslav Naď (OľaNO) poukázal na situáciu v susedných krajinách, ako je Česko a Maďarsko, či vo Francúzsku alebo v Španielsku. „Netvárme sa, že sme iní," povedal minister. Ako doplnil, o tejto otázke budú debatovať na vláde a je presvedčený, že nájdu nejakú dohodu.

Testovanie v prevádzkach

Naď si vie predstaviť, že o ďalšie antigénové testovanie ľudí na ochorenie COVID-19 by sa postarali podnikatelia a základné prevádzky. Ako príklad uviedol, že školstvo by sa postaralo o testovanie v školách. „My by sme im pomohli s antigénovými testami aj s logistikou," priblížil šéf rezortu obrany. Zároveň dodal, že pokiaľ sa osvedčí testovanie, tak by to chceli zaviesť sektorovo. Podľa Naďa by skôr mali hľadať systémové riešenie ako nejaké ad hoc jedno riešenie.

Naď zároveň povedal, že na vláde by mali v stredu preberať aj tému ďalšieho kola plošného testovania v niektorých obciach a mestách, ktoré by sa malo konať cez víkend 21. a 22. novembra. „Vieme zoznam až do poslednej obce, ako dopadlo testovanie," povedal Naď s tým, že budúci víkend by malo byť zhruba 500 odberných miest. Testovať sa podľa neho bude v konkrétnych obciach, pretože v niektorých zelených okresoch sa vyskytli obce, kde bol vysoký podiel pozitívne testovaných.

Krajniak by chcel obmedzenie nalievania alkoholu

Minister práce, sociálnych vecí a rodiny Milan Krajniak (Sme rodina) uviedol, že núdzový stav bude vláda predlžovať dovtedy, kým to bude potrebné. Poukázal pri tom na jeho dôležitosť pre nemocnice a zariadenia sociálnych služieb.

Krajniak tvrdí, že v núdzovom stave vie rezort práce lepšie zásobovať ochrannými pomôckami a ďalšími materiálnymi záležitosťami zariadenia sociálnych služieb. Dodal, že v prípade potreby dokážu vďaka núdzovému stavu presunúť ľudí z jedného zariadenia do druhého.

V zákaze nočného vychádzania vidí Krajniak opodstatnenie. Vníma ho ako zníženie času, počas ktorého budú ľudia najmä v nočných hodinách požívať alkohol. Dodal, že osobne na ústrednom krízovom štábe navrhol, aby sa alkoholické nápoje mohli konzumovať alebo nalievať iba od určitej hodiny. Ako dodal, jeho návrh neprešiel.

Sulík je proti

O zavedení zákazu nočného vychádzania informoval v utorok premiér Igor Matovič. Zákaz by mal začať platiť súčasne so znovuzavedením núdzového stavu, ktorý sa končí 14. novembra.

Krátko po Matovičovom vystúpení sa ozval minister hospodárstva Richard Sulík (SaS), ktorý sa od vymenovania vlády dostal do sporu s premiérom opakovane niekoľkokrát. Sulík vyhlásil, že za predĺženie núdzového stavu o ďalších 90 dní na vláde nezahlasuje.

„Budem dôrazne apelovať, aby sa núdzový stav nepredĺžil o ďalších 90 dní. Za takéto rozhodnutie nemôžeme na vláde hlasovať. Viem si predstaviť kompromis – predĺženie o maximálne 30 dní, avšak na viac dní to teraz nemá zmysel,“ uviedol minister hospodárstva.  

Podľa predsedu Finančného výboru Národnej rady SR Mariána Viskupiča (SaS) si ľudia a zamestnávatelia v zelených okresoch, kde aj celoplošné testovanie potvrdilo nízku mieru nákazy novým koronavírusom, zaslúžia viac slobody.

„Opätovné predlžovanie núdzového stavu na celé územie Slovenska stráca zmysel. Najmä sa degraduje aj jeho samotný význam a použitie,“ poznamenal. Pracovať podľa neho treba s poctivými analýzami, zamerať sa na najzasiahnutejšie lokality. „Aj to bude cesta, ako sa postupne naučíme s novým koronavírusom žiť,“ dodal.

(ste, tasr)

Minúta  |  

Testovať by mali podľa premiéra reštaurácie a fitká

Reštaurácie, fitness centrá, plavárne, školy i cirkvi by sa mohli podieľať na celoplošnom testovaní na ochorenie COVID-19. Za to by mohli za určitých dodatočných podmienok otvoriť svoje prevádzky. Uviedol to premiér Igor Matovič (OĽANO) po utorkovom stretnutí so zástupcami najviac postihnutých odvetví. Či pôjde Slovensko týmto smerom, sa má rozhodnúť do piatka (13. 11.).

Testovanie by tak mali zabezpečiť komunity, ktoré majú záujem o otvorenie svojich prevádzok, štát by v takomto prípade poskytol materiálne vybavenie a zástupcov vojska či polície. Zástupcovia škôl, reštaurácií, hotelov či fitness centier by sa mali s premiérom stretnúť znova vo štvrtok (12. 11.) a v piatok premiér oznámi konečné rozhodnutie.

"Takýmto spoločným úsilím by sme mohli dostať viac slobody," povedal Matovič. Aby mohli prevádzky zostať otvorené, malo by sa takéto testovanie opakovať približne po troch týždňoch a prístup do kín, divadiel či plavární by mali iba ľudia s aktuálnym certifikátom. Prvé testovanie by chcel premiér uskutočniť v závere novembra.

Generálny manažér Asociácie hotelov a reštaurácií Slovenska Marek Harbuľák si vie tento spôsob otvorenia prevádzok predstaviť a gastroprevádzky podľa neho urobia všetko, čo je v ich silách. Jasné pravidlá podľa neho tento sektor potrebuje poznať do konca novembra.

Majitelia fitness centier na sociálnej sieti uviedli, že očakávali od utorkového stretnutia aj konkrétnu pomoc štátu. O prípadných ďalších kompenzáciách sa však na stretnutí nerokovalo.

Pokiaľ tento návrh neprejde, alebo sa nepodarí zabezpečiť pomocou týchto komunít dostatočný počet testovacích miest, je podľa premiéra variantom pokračovanie obmedzení a celoplošné testovanie pri výraznejšom náraste počtu infikovaných.

(tasr)

Minúta  |  

Arménsko „kapitulovalo“. Na mier budú dozerať Rusi

Arménsky premiér Nikol Pašinjan vyhlásil, že podpísal „bolestivú" dohodu s Azerbajdžanom a Ruskom o ukončení vojny o sporný región Náhorný Karabach.

Informovala o tom v pondelok tlačová agentúra AFP.

"Podpísal som vyhlásenie s prezidentmi Ruska a Azerbajdžanu o ukončení karabašskej vojny," uviedol Pašinjan na sociálnej sieti Facebook, pričom tento krok označil za „nevýslovne bolestivý pre mňa osobne i pre náš ľud".

Podľa neho dohoda vstúpi do platnosti v noci na utorok, čím sa ukončí šesť týždňov trvajúci konflikt o tento sporný región, ktorý si už vyžiadal stovky mŕtvych.

Kľúčové mesto Šuša

"Dané rozhodnutie som spravil po dôkladnej analýze vojenskej situácie," uviedol Pašinjan po tom, ako azerbajdžanské sily zaznamenali výrazný postup v bojoch s Arménskom podporovaných bojovníkmi v Náhornom Karabachu.

Pašinjan dodal, že predmetná dohoda predstavuje „najlepšie možné riešenie aktuálneho stavu". Jeho vyhlásenie prichádza po tom, ako azerbajdžanský prezident Ilham Alijev v nedeľu uviedol, že jeho sily obsadili kľúčové mesto Šuša.

Arménski činitelia v pondelok vyhlásili, že prudké boje o toto mesto pokračujú, ale podľa vysokopostaveného separatistického predstaviteľa je mesto „úplne mimo našej kontroly" a azerbajdžanské sily ohrozujú karabašskú metropolu Stepanakert.

Muži kontrolujú kráter neďaleko Katedrály Krista Spasiteľa. Foto: TASR/AP.

Rozmiestnenie ruských jednotiek

Aj ruský prezident Vladimir Putin v noci na utorok potvrdil, že Arménsko a Azerbajdžan sa dohodli na úplnom zastavení bojov.

Putin vyhlásil, že on, arménsky premiér Nikol Pašinjan a azerbajdžanský prezident Ilham Alijev podpísali vyhlásenie, ktorým sa „deklaruje úplné zastavenie bojov v zóne konfliktu v Náhornom Karabachu" od polnoci moskovského času (22.00 h SEČ v pondelok). Putin tak potvrdil skoršie vyhlásenie zo strany Pašinjana.

Predmetná dohoda počíta tiež s rozmiestnením ruských mierových jednotiek v Náhornom Karabachu, dopĺňa tlačová agentúra TASS. Ruskí vojaci zotrvajú v Karabachu päť rokov, pričom sa ich misia bude môcť predĺžiť o ďalších päť rokov.

"Veríme, že dosiahnutá dohoda vytvorí podmienky potrebné na dlhodobé a vyčerpávajúce riešenie krízy týkajúcej sa Náhorného Karabachu na spravodlivej báze, ako aj v záujme arménskeho a azerbajdžanského ľudu," uviedol Putin vo vyhlásení.

Šéf Kremľa poznamenal, že obe strany už začali so vzájomnou výmenou vojnových zajatcov a tiel obetí, pričom utečenci sa vrátia do danej oblasti pod dohľadom Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR).

Ozbrojené sily na oboch stranách zostanú vo svojich súčasných pozíciách.

Rusko má s Arménskom podpísanú vojenskú dohodu a v krajine má i svoju základňu. Moskva však vyhlásila, že sa do konfliktu s Azerbajdžanom nebude zapájať, pokiaľ nebude ohrozené územie samotného Arménska, pripomína tlačová agentúra Reuters.

Deklarácia prichádza po šiestich týždňoch ťažkých bojov a výraznom postupe azerbajdžanských síl. Konflikt vyvolal obavy z vypuknutia širšej regionálnej vojny – Azerbajdžan je podporovaný Tureckom, zatiaľ čo Rusko stojí na strane Arménska. Rusko má však robustné vzťahy i s Azerbajdžanom aj Tureckom.

Na snímke etnickí arménski vojaci kráčajú pri ceste neďaleko hranice medzi Náhorným Karabachom a Arménskom. Foto: TASR/AP.

Azerbajdžan hovorí o víťazstve

Azerbajdžanský prezident Ilham Alijev v noci na utorok uviedol, že dohoda o ukončení bojov sa rovná „kapitulácii" nepriateľského Arménska.

"Prinútili sme ho, aby podpísal tento dokument," uviedol Alijev na adresu arménskeho premiéra Nikola Pašinjana. „Ide v podstate o kapituláciu," zdôraznil v televíznom prejave azerbajdžanský líder.

Alijev ďalej povedal, že predmetná dohoda má „historický význam" a dáva Arménsku krátky časový rámec na stiahnutie svojich vojakov z Náhorného Karabachu. Podľa neho sa na implementácii dohody bude podieľať nielen Rusko, ale aj azerbajdžanský spojenec Turecko.

Arméni demonštrujú

Náhorný Karabach vyhlásil nezávislosť pred takmer 30 rokmi, ale medzinárodné spoločenstvo vrátane Arménska ju neuznalo a podľa medzinárodného práva je tento región naďalej súčasťou Azerbajdžanu.

Už pred podpísaním mierovej dohody sa v Arménsku kumulovala nespokojnosť; 17 opozičných strán v pondelok vyzvalo Pašinjana a zvyšok jeho vlády, aby okamžite odstúpili.

Tieto strany – vrátane niekoľkých najväčších politických subjektov v krajine – vo vyhlásení uviedli, že lídri Arménska nesú „celkovú zodpovednosť za situáciu" v Karabachu. „Úrady stratili morálny i politický mandát na to, aby reprezentovali ľud," uviedlo zoskupenie strán. 

Krátko po oznámení podpísania dohody sa pred hlavným sídlom arménskej vlády v metropole Jerevan zišli tisíce nespokojných demonštrantov, z ktorých niektorí vnikli do budovy, rabovali kancelárie a rozbíjali okná, hlási AFP.

Konflikt v Náhornom Karabachu si od prepuknutia najnovších bojov v septembri vyžiadal viac než tisíc mŕtvych a desaťtisíce vysídlených. Ide o najsmrteľnejšiu eskaláciu odvtedy, čo Arménsko a Azerbajdžan začali koncom 80. rokov viesť boje o tento separatistický región. Náhorný Karabach je etnicky arménska oblasť, ktorá sa odtrhla od Azerbajdžanu v 90. rokoch vo vojne s 30-tisíc obeťami na životoch.

Ľudia vykrikujú po tom, čo sa vlámali do budovy parlamentu počas protestu proti podpísaniu dohody o ukončení vojny v Karabachu 10. novembra 2020 v Jerevane. Foto: TASR/AP

(tasr, ste)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.