Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Spojené štáty opäť vyzvali vyslať do Karabachu medzinárodnú pozorovateľskú misiu

Spojené štáty v pondelok zopakovali svoju výzvu na vyslanie medzinárodnej pozorovateľskej misie do regiónu Náhorný Karabach, kde po jeho bleskovom ovládnutí Azerbajdžanom dochádza podľa Jerevanu k etnickým čistkám.

Ako pripomenula agentúra AFP, do Karabachu v nedeľu - prvýkrát po približne 30 rokoch - dorazila misia OSN. Jej členovia z enklávy odišli po jednom dni.        

Hovorca OSN Stéphane Dujarric v pondelok novinárom povedal, že misia Spojených národov na posúdenie humanitárnych potrieb "nezaznamenala žiadne správy... o násilí voči civilistom" po poslednom prímerí vyhlásenom po bleskovom ovládnutí Karabachu Azerbajdžanom.        

Dodal, že zástupcovia OSN navštívili vyľudnenú karabašskú metropolu Stepanakert, pričom "boli zasiahnutí náhlosťou, s akou miestni obyvatelia utekali, a utrpením, ktoré im táto skúsenosť spôsobila". Z medializovaných správ vyplýva, že z Karabachu v posledných dňoch ušlo okolo 100 000 ľudí.        

Podľa Dujarrica členovia misie "zdôraznili potrebu znovu vybudovať dôveru" medzi znepriatelenými stranami, čo si bude vyžadovať "čas a úsilie všetkých" zainteresovaných. Avizoval, že tím OSN sa bude do regiónu "pravidelne" vracať.

Hovorca amerického ministerstva zahraničných vecí Matthew Miller v pondelok vo Washingtone uviedol, že v záujme obyvateľov, ktorí sa chcú vrátiť do Karabachu, by tam situáciu mohol monitorovať dlhodobejšie pôsobiaci tím.        

"Opakujeme našu výzvu na nezávislú medzinárodnú monitorovaciu misiu, ktorá by priniesla transparentnosť a uistila obyvateľstvo Náhorného Karabachu, že práva a (bezpečnosť) etnických Arménov budú chránené, najmä (práva) každého z tých, ktorí sa chcú vrátiť," vyhlásil Miller. Pripomenul, že "Azerbajdžan dal tieto záruky".        

Miller súčasne dodal, že nevie posúdiť, či došlo k "etnickým čistkám", ako tvrdia Arméni, ale povedal, že Spojené štáty berú tieto podozrenia "vážne". Pripomenul, že akékoľvek podozrenia o genocíde alebo etnických čistkách musí posúdiť súd v procese založenom na dôkazoch.

(tasr)

Minúta  |  

Plukovník konžskej armády dostal trest smrti za zabitie vyše päťdesiat demonštrantov

Na smrť odsúdil v pondelok vojenský súd v Konžskej demokratickej republike (KDR) plukovníka konžskej armády Mikeho Mikombeho v súvislosti so zabitím viac než 50 demonštrantov, ku ktorému došlo v auguste v meste Goma. Informovala o tom agentúra AFP.

Ďalší traja obžalovaní boli odsúdení na väzenské tresty vo výške desiatich rokov. Ich obhajcovia avizovali, že sa proti verdiktu odvolajú. Dvoch ďalších, ktorí v prípade čelili obžalobe, súd oslobodil.

Trest smrti je síce v KDR vykonávaný pomerne bežne, za uplynulých 20 rokov ho však neudelili a zvyčajne je systematicky nahrádzaný doživotným trestom, píše AFP.        

Počas piatkových záverečných rečí nežiadal prokurátor pre Mikombeho najvyšší trest, ale práve doživotie. Súd ho napriek tomu odsúdil na trest smrti za "vraždy", avšak obvinenia zo zločinov proti ľudskosti zamietol.        

Prokurátor tiež žiadal väzenské tresty v rozpätí od desiatich do 20 okov pre ďalších piatich obžalovaných.        

Šesť vojakov konžskej armády čelilo súdnemu procesu od 5. septembra v súvislosti so zásahom proti náboženskej sekte, ktorá vyzývala na demonštrácie proti prítomnosti Organizácie Spojených národov (OSN) v regióne, spresňuje AFP.        

Na základe najnovšej oficiálnej štatistiky zahynulo počas tohto zásahu najmenej 57 ľudí, čo viedlo k ďalšiemu napätiu v meste Goma, metropole konžskej provincie Severné Kivu, ktoré je sužované vlnou násilia zo strany tamojších ozbrojených skupín.

(tasr)

Minúta  |  

Mexický prezident: Výdavky USA na vojenskú pomoc Ukrajine sú nerozumné a škodlivé

Mexický prezident Andrés Manuel López Obrador v pondelok kritizoval výdavky USA na vojenskú pomoc Ukrajine ako "iracionálne a škodlivé". Washington zároveň vyzval, aby finančné prostriedky radšej venoval na pomoc krajinám Latinskej Ameriky. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters.

Mexický prezident na pravidelnej tlačovej konferencii poukázal na minulotýždňové spory v USA v súvislosti so zákonom o dočasnom financovaní, ktorý neobsahoval nijakú pomoc Ukrajine. Hoci teraz USA neschválili ďalšiu pomoc, na vojnu už podľa neho dali 30 až 50 miliárd amerických dolárov.

Od začiatku vojny na Ukrajine sa Obrador snaží zachovať neutralitu Mexika a kritizuje západnú vojenskú pomoc Kyjevu. Pred dvoma týždňami obhajoval prítomnosť ruskej vojenskej jednotky na prehliadke pri príležitosti mexického Dňa nezávislosti. Jeho vláda však podporila dôležité rezolúcie OSN, ktoré kritizujú úlohu Ruska v konflikte. Navrhol tiež mierové rokovania na ukončenie vojny.

(tasr)

Minúta  |  

Ženy z Grónska žiadajú odškodné za zavedenie vnútromaternicovej antikoncepcie

Skupina 67 žien z Grónska podala v pondelok žiadosť o odškodnenie od dánskej vlády za to, že im pred desiatkami rokov bez ich súhlasu implantovali vnútromaternicové teliesko (IUD).

Ako uviedla agentúra AFP, stalo sa tak v rámci programu, ktorý organizovalo Dánsko s cieľom obmedziť pôrodnosť v Grónsku arktickom území. Mnohé zo žiadateliek o odškodné boli v tom čase tínedžerkami. Rozsah tejto kampane sa dostal na verejnosť vďaka sérii podcastov založených na dokumentoch z archívov a publikovaných na jar 2022 dánskym telerozhlasom DR.

Komisia, ktorá skúma sťažnosti voči dánskemu štátu, začala pracovať minulý rok. Svoje zistenia má zverejniť v roku 2025. Sťažovateľky však chcú kompenzácie skôr.

"Nechceme čakať na výsledky vyšetrovania," povedala pre agentúru AFP psychologička Naja Lyberthová, ktorá iniciovala žiadosť o odškodnenie. Vysvetlila, že najstaršie zo žien, ktorým vnútromaternicové telieska zaviedli v 60. rokoch, sa narodili v 40. rokoch a sú takmer osemdesiatničky. "Chceme konať hneď," zdôraznila Lyberthová.

Podľa zistení DR v 60. a 70. rokoch malo vnútromaternicové teliesko bez súhlasu svojho alebo zákonného zástupcu vložených asi 4500 mladých Inuitiek. Veľa z nich donedávna vôbec nevedelo, že majú v tele tento typ antikoncepcie. U viacerých ho zistili nedávno pri vyšetrení grónski gynekológovia.

Lyberthová tvrdí, že "teraz je na 100 percent jasné, že vláda porušila zákon tým, že porušila naše ľudské práva a spôsobila nám vážnu ujmu".

Vláda podľa psychologičky pravdepodobne odmietne prijať ich žiadosti, kým trvá vyšetrovanie komisie. V takomto prípade sa vec dostane na súd.

Vlani sa Dánsko ospravedlnilo a vyplatilo odškodné šiestim Inuitom, ktorých v 50. rokoch odobrali ich rodinám a následne boli zapojení do experimentu zameraného na vychovanie po dánsky hovoriacej elity v Grónsku.

Dánsko a Grónsko sú momentálne vo fáze, keď prehodnocujú svoje vzťahy v minulosti. Grónsko — najväčší ostrov sveta, ktorý sa nachádza v Arktíde asi 2500 kilometrov od Dánska, v roku 1953 prestalo byť kolóniou, má vlastnú vlajku, jazyk, kultúru, inštitúcie a premiéra, ale čiastočne zostalo pod kontrolou Kodane.

Od prijatia zákona o samospráve v roku 2009 patrí do pôsobnosti Dánska mena, súdny systém a zahraničné a bezpečnostné záležitosti. Grónsko tiež vo veľkej miere závisí od subvencií, ktoré tvoria štvrtinu jeho HDP a viac ako polovicu verejného rozpočtu.

(tasr)

Minúta  |  

Štáty Rady Európy by mali pomáhať Arménom z Náhorného Karabachu, tvrdí komisárka Mijatovičová

Rada Európy (RE) oceňuje snahy arménskych orgánov o okamžitú ochranu a pomoc všetkým utečencom z Náhorného Karabachu. Uviedla to v pondelok večer komisárka RE pre ľudské práva Dunja Mijatovičová, informuje spravodajca TASR.

Mijatovičová vyhlásila, že pozorne sleduje rýchlo sa meniacu situáciu v regióne Náhorný Karabach a jeho okolí. V tejto súvislosti spresnila, že po nedávnej vojenskej akcii Azerbajdžanu a prevzatia kontroly nad regiónom do nedele 1. októbra opustilo svoje domovy dovedna 100.483 karabašských Arménov, vrátane rodín s deťmi, starších ľudí a iných zraniteľných skupín, ktorí hľadajú útočisko v susednom Arménsku.

Podľa jej slov táto najnovšia skúška pre arménske obyvateľstvo z Náhorného Karabachu sa pridáva k predošlým humanitárnym a ľudskoprávnym následkom ozbrojeného konfliktu, ktorý bol obnovený v roku 2020 a ktorý za posledných deväť mesiacov obmedzil pohyb ľudí pozdĺž Lačinského koridoru, čím spôsobil akútny nedostatok základných tovarov, služieb a dodávok energie.

Mijatovičová privítala snahy arménskych orgánov o okamžitú ochranu a pomoc všetkým, ktorí to potrebujú, s podporou Úradu Vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR), iných agentúr OSN a občianskej spoločnosti.

"Je však potrebná dodatočná pomoc, aby sa zabezpečilo, že potreby všetkých osôb sú okamžite identifikované a primerane riešené. Vyzývam preto členské štáty Rady Európy, aby prejavili svoju solidaritu a urýchlene poskytli všetku potrebnú podporu," uviedla komisárka v oficiálnej výzve.

Dodala, že Azerbajdžan inicioval množstvo politických, administratívnych a ekonomických opatrení zameraných na reintegráciu karabašského regiónu a ľudí, ktorí v ňom žijú. V tejto súvislosti vyzvala vládu Azerbajdžanu, aby zaručila bezpečnosť a dodržiavanie ľudských práv etnických Arménov, ktorí zostávajú v regióne Náhorný Karabach, vrátane ich práv na rovnaké zaobchádzanie a ochranu pred násilím, zastrašovaním a nenávisťou. Spresnila, že azerbajdžanské orgány by mali zabezpečiť plné rešpektovanie práv tých, ktorí odišli, vrátane práva na bezpečný a dôstojný návrat do svojich domovov.

"Je tiež nevyhnutné zabezpečiť voľný a neobmedzený prístup poskytovateľov humanitárnej pomoci a medzinárodných misií na ochranu ľudských práv do všetkých oblastí a k ľuďom, ktorých súčasná situácia ovplyvňuje," vyhlásila. Spresnila, že čoskoro pocestuje do Arménska a ako komisárka pre ľudské práva sa bude v súlade so svojím mandátom aj naďalej usilovať o zapojenie všetkých príslušných partnerov z Arménska a Azerbajdžanu do riešenia situácie, aby im pomohla pri prekonávaní existujúcich problémov v oblasti ľudských práv.

(tasr)

Minúta  |  

USA vítajú vyhlásenie Srbska o stiahnutí vojakov z hranice s Kosovom

Spojené štáty americké privítali krok Srbska, ktoré v pondelok vyhlásilo, že znížilo počet svojich vojakov na hranici s Kosovom. USA však dodali, že pohyb vojsk zatiaľ nedokážu overiť. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP.

"Budeme sa informáciu snažiť potvrdiť. Ak je to pravda, tento krok privítame," povedal hovorca ministerstva zahraničných vecí USA Matthew Miller. Dodal, že USA naďalej znepokojuje rastúce napätie a občasné násilie na severe Kosova. Obe strany konfliktu vyzval k dialógu s asistenciou EÚ.

Náčelník srbského generálneho štábu Milan Mojsilovič v pondelok novinárom povedal, že počet vojakov na hraniciach s Kosovom sa znížil z 8 350 na 4 500. Dodal, že ho udivuje znepokojenie niektorých krajín, keďže Srbsko posilnilo svoje jednotky v oblasti aj počas predchádzajúcich "bezpečnostných kríz".

Washington pred troma dňami vyzval Belehrad, aby z oblasti stiahol "veľký počet nasadených srbských jednotiek". Severoatlantická aliancia (NATO) v reakcii na aktuálnu situáciu schválila zvýšenie počtu príslušníkov svojich mierových síl v Kosove známych ako KFOR.

Predminulú nedeľu 24. septembra na severe Kosova ozbrojenci zastrelili policajta a na niekoľko hodín sa zabarikádovali v pravoslávnom kláštore v obci Banjska. Počas obliehania kosovská polícia zastrelila troch z nich.

Ide o najvážnejší incident za niekoľko uplynulých rokov. Kosovo zároveň obviňuje Srbsko z podpory ozbrojencov. Belehrad poprel akúkoľvek účasť na potýčkach. Troch zabitých ozbrojencov označili v Srbsku za hrdinov a v stredu tam úrady vyhlásili štátny smútok.

Medzi Srbskom a Kosovom panujú napäté vzťahy už od konca 90. rokov, keď proti sebe bojovali srbské jednotky a albánski povstalci. Kosovo, kde žijú prevažne etnickí Albánci, vyhlásilo jednostranne nezávislosť od Srbska vo februári 2008, Belehrad ho však stále považuje za svoju provinciu. Z približne 1,8 milióna obyvateľov Kosova je asi 120-tisíc etnických Srbov.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.