Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Pri útoku džihádistov v Nigeri prišlo o život najmenej 29 vojakov

Najmenej 29 nigerských vojakov zahynulo v noci na utorok na západe Nigeru pri útoku podozrivých džihádistov, oznámilo tamojšie ministerstvo obrany, ktoré súčasne v súvislosti s incidentom vyhlásilo v krajine trojdňový štátny smútok. TASR informuje podľa správy agentúry AFP.

Džihádisti na vojakov zaútočili s "improvizovanými výbušnými zariadeniam a kamikadze vozidlami", pričom sa ich na atentáte podieľalo najmenej sto, uviedlo ministerstvo vo vyhlásení, ktoré odvysielala televízia.        

Zranenia utrpeli najmenej dvaja nigerskí vojaci, pričom ich stav bol vážny. "Niekoľko desiatok teroristov" zahynulo, uviedol nigerský rezort vnútra.        

K útoku došlo blízko hraníc s krajiny s Mali počas vojenskej operácie zameranej na "neutralizovanie hrozby, ktorú predstavuje (džihádistická organizácia) Islamský štát" v danej oblasti.        

Džihádistické povstalecké hnutie sužuje africký región Sahelu už viac ako desať rokov; v roku 2012 vypuklo v severnom Mali a v roku 2015 sa rozšírilo do susedného Nigeru a Burkiny Faso, píše AFP-        

Oblasť „troch hraníc“ medzi Nigerom, Mali a Burkinou Faso je pravidelne dejiskom útokov militantov pridružených k Islamskému štátu a teroristickej sieti al-Káida.        

Vo všetkých troch krajinách došlo k vojenským prevratom; posledný z nich sa odohral práve v Nigeri, kde 26. júla zvrhli demokraticky zvoleného prezidenta Mohameda Bazouma.

(tasr)

Minúta  |  

Španielsko: Vlna horúčav v prvých októbrových dňoch prelomila rekordy

Teploty v Španielsku stúpli v októbri na rekordné hodnoty, pričom pre toto ročné obdobie nezvyčajne intenzívne horúčavy by v krajine mali pretrvávať ešte vyše týždňa, uviedol v pondelok tamojší meteorologický úrad AEMET. TASR informuje podľa agentúry AFP.

Mimoriadne vysoké teploty v celom Španielsku vyústili do troch "rekordných dní horúčav", ktoré sa začali ešte v piatok. V nedeľu v meste Montoro blízko Cordóby vystúpili na 38,2 stupňa Celzia.        

Predchádzajúci rekord pre október zaznamenali v roku 2014, keď v juhošpanielskom meste Marbella namerali 37,5 stupňa Celzia.        

"Prvý október dosiahol historické maximum pre toto ročné obdobie prakticky na celom Pyrenejskom polostrove," uviedol AEMET na sociálnej sieti X (predtým Twitter) s tým, že takmer 40 percent jej meteorologických staníc zaznamenalo teplotu 32 stupňov Celzia alebo vyššiu.        

Podobná situácia bola aj v priebehu pondelka, keď v meste Sevilla na juhu krajiny namerali 38,1 stupňa Celzia.        

"Najmimoriadnejšie je však to, že ešte stále zostáva pomerne veľa nezvyčajne teplých dní: mohli by sme mať až desať ďalších dní rekordných horúčav," uvádza sa vo vyhlásení meteorologického úradu.        

Španielsko, ktoré zažilo svoj najteplejší rok v histórii meraní v roku 2022, bolo tento rok v zovretí po sebe nasledujúcich vĺn horúčav, ktoré začali nezvyčajne skoro - v apríli - a zhoršili tak pretrvávajúce sucho, píše AFP.        

Experti sa domnievajú, že vlny horúčav, ktoré sú čoraz dlhšie a intenzívnejšie, sú dôsledkami klimatickej zmeny. Práve Pyrenejský polostrov znáša ťarchu klimatických zmien v Európe a suchá i lesné požiare sú v tejto oblasti čoraz bežnejšie.

(tasr)

Minúta  |  

Spojené štáty opäť vyzvali vyslať do Karabachu medzinárodnú pozorovateľskú misiu

Spojené štáty v pondelok zopakovali svoju výzvu na vyslanie medzinárodnej pozorovateľskej misie do regiónu Náhorný Karabach, kde po jeho bleskovom ovládnutí Azerbajdžanom dochádza podľa Jerevanu k etnickým čistkám.

Ako pripomenula agentúra AFP, do Karabachu v nedeľu - prvýkrát po približne 30 rokoch - dorazila misia OSN. Jej členovia z enklávy odišli po jednom dni.        

Hovorca OSN Stéphane Dujarric v pondelok novinárom povedal, že misia Spojených národov na posúdenie humanitárnych potrieb "nezaznamenala žiadne správy... o násilí voči civilistom" po poslednom prímerí vyhlásenom po bleskovom ovládnutí Karabachu Azerbajdžanom.        

Dodal, že zástupcovia OSN navštívili vyľudnenú karabašskú metropolu Stepanakert, pričom "boli zasiahnutí náhlosťou, s akou miestni obyvatelia utekali, a utrpením, ktoré im táto skúsenosť spôsobila". Z medializovaných správ vyplýva, že z Karabachu v posledných dňoch ušlo okolo 100 000 ľudí.        

Podľa Dujarrica členovia misie "zdôraznili potrebu znovu vybudovať dôveru" medzi znepriatelenými stranami, čo si bude vyžadovať "čas a úsilie všetkých" zainteresovaných. Avizoval, že tím OSN sa bude do regiónu "pravidelne" vracať.

Hovorca amerického ministerstva zahraničných vecí Matthew Miller v pondelok vo Washingtone uviedol, že v záujme obyvateľov, ktorí sa chcú vrátiť do Karabachu, by tam situáciu mohol monitorovať dlhodobejšie pôsobiaci tím.        

"Opakujeme našu výzvu na nezávislú medzinárodnú monitorovaciu misiu, ktorá by priniesla transparentnosť a uistila obyvateľstvo Náhorného Karabachu, že práva a (bezpečnosť) etnických Arménov budú chránené, najmä (práva) každého z tých, ktorí sa chcú vrátiť," vyhlásil Miller. Pripomenul, že "Azerbajdžan dal tieto záruky".        

Miller súčasne dodal, že nevie posúdiť, či došlo k "etnickým čistkám", ako tvrdia Arméni, ale povedal, že Spojené štáty berú tieto podozrenia "vážne". Pripomenul, že akékoľvek podozrenia o genocíde alebo etnických čistkách musí posúdiť súd v procese založenom na dôkazoch.

(tasr)

Minúta  |  

Plukovník konžskej armády dostal trest smrti za zabitie vyše päťdesiat demonštrantov

Na smrť odsúdil v pondelok vojenský súd v Konžskej demokratickej republike (KDR) plukovníka konžskej armády Mikeho Mikombeho v súvislosti so zabitím viac než 50 demonštrantov, ku ktorému došlo v auguste v meste Goma. Informovala o tom agentúra AFP.

Ďalší traja obžalovaní boli odsúdení na väzenské tresty vo výške desiatich rokov. Ich obhajcovia avizovali, že sa proti verdiktu odvolajú. Dvoch ďalších, ktorí v prípade čelili obžalobe, súd oslobodil.

Trest smrti je síce v KDR vykonávaný pomerne bežne, za uplynulých 20 rokov ho však neudelili a zvyčajne je systematicky nahrádzaný doživotným trestom, píše AFP.        

Počas piatkových záverečných rečí nežiadal prokurátor pre Mikombeho najvyšší trest, ale práve doživotie. Súd ho napriek tomu odsúdil na trest smrti za "vraždy", avšak obvinenia zo zločinov proti ľudskosti zamietol.        

Prokurátor tiež žiadal väzenské tresty v rozpätí od desiatich do 20 okov pre ďalších piatich obžalovaných.        

Šesť vojakov konžskej armády čelilo súdnemu procesu od 5. septembra v súvislosti so zásahom proti náboženskej sekte, ktorá vyzývala na demonštrácie proti prítomnosti Organizácie Spojených národov (OSN) v regióne, spresňuje AFP.        

Na základe najnovšej oficiálnej štatistiky zahynulo počas tohto zásahu najmenej 57 ľudí, čo viedlo k ďalšiemu napätiu v meste Goma, metropole konžskej provincie Severné Kivu, ktoré je sužované vlnou násilia zo strany tamojších ozbrojených skupín.

(tasr)

Minúta  |  

Mexický prezident: Výdavky USA na vojenskú pomoc Ukrajine sú nerozumné a škodlivé

Mexický prezident Andrés Manuel López Obrador v pondelok kritizoval výdavky USA na vojenskú pomoc Ukrajine ako "iracionálne a škodlivé". Washington zároveň vyzval, aby finančné prostriedky radšej venoval na pomoc krajinám Latinskej Ameriky. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters.

Mexický prezident na pravidelnej tlačovej konferencii poukázal na minulotýždňové spory v USA v súvislosti so zákonom o dočasnom financovaní, ktorý neobsahoval nijakú pomoc Ukrajine. Hoci teraz USA neschválili ďalšiu pomoc, na vojnu už podľa neho dali 30 až 50 miliárd amerických dolárov.

Od začiatku vojny na Ukrajine sa Obrador snaží zachovať neutralitu Mexika a kritizuje západnú vojenskú pomoc Kyjevu. Pred dvoma týždňami obhajoval prítomnosť ruskej vojenskej jednotky na prehliadke pri príležitosti mexického Dňa nezávislosti. Jeho vláda však podporila dôležité rezolúcie OSN, ktoré kritizujú úlohu Ruska v konflikte. Navrhol tiež mierové rokovania na ukončenie vojny.

(tasr)

Minúta  |  

Ženy z Grónska žiadajú odškodné za zavedenie vnútromaternicovej antikoncepcie

Skupina 67 žien z Grónska podala v pondelok žiadosť o odškodnenie od dánskej vlády za to, že im pred desiatkami rokov bez ich súhlasu implantovali vnútromaternicové teliesko (IUD).

Ako uviedla agentúra AFP, stalo sa tak v rámci programu, ktorý organizovalo Dánsko s cieľom obmedziť pôrodnosť v Grónsku arktickom území. Mnohé zo žiadateliek o odškodné boli v tom čase tínedžerkami. Rozsah tejto kampane sa dostal na verejnosť vďaka sérii podcastov založených na dokumentoch z archívov a publikovaných na jar 2022 dánskym telerozhlasom DR.

Komisia, ktorá skúma sťažnosti voči dánskemu štátu, začala pracovať minulý rok. Svoje zistenia má zverejniť v roku 2025. Sťažovateľky však chcú kompenzácie skôr.

"Nechceme čakať na výsledky vyšetrovania," povedala pre agentúru AFP psychologička Naja Lyberthová, ktorá iniciovala žiadosť o odškodnenie. Vysvetlila, že najstaršie zo žien, ktorým vnútromaternicové telieska zaviedli v 60. rokoch, sa narodili v 40. rokoch a sú takmer osemdesiatničky. "Chceme konať hneď," zdôraznila Lyberthová.

Podľa zistení DR v 60. a 70. rokoch malo vnútromaternicové teliesko bez súhlasu svojho alebo zákonného zástupcu vložených asi 4500 mladých Inuitiek. Veľa z nich donedávna vôbec nevedelo, že majú v tele tento typ antikoncepcie. U viacerých ho zistili nedávno pri vyšetrení grónski gynekológovia.

Lyberthová tvrdí, že "teraz je na 100 percent jasné, že vláda porušila zákon tým, že porušila naše ľudské práva a spôsobila nám vážnu ujmu".

Vláda podľa psychologičky pravdepodobne odmietne prijať ich žiadosti, kým trvá vyšetrovanie komisie. V takomto prípade sa vec dostane na súd.

Vlani sa Dánsko ospravedlnilo a vyplatilo odškodné šiestim Inuitom, ktorých v 50. rokoch odobrali ich rodinám a následne boli zapojení do experimentu zameraného na vychovanie po dánsky hovoriacej elity v Grónsku.

Dánsko a Grónsko sú momentálne vo fáze, keď prehodnocujú svoje vzťahy v minulosti. Grónsko — najväčší ostrov sveta, ktorý sa nachádza v Arktíde asi 2500 kilometrov od Dánska, v roku 1953 prestalo byť kolóniou, má vlastnú vlajku, jazyk, kultúru, inštitúcie a premiéra, ale čiastočne zostalo pod kontrolou Kodane.

Od prijatia zákona o samospráve v roku 2009 patrí do pôsobnosti Dánska mena, súdny systém a zahraničné a bezpečnostné záležitosti. Grónsko tiež vo veľkej miere závisí od subvencií, ktoré tvoria štvrtinu jeho HDP a viac ako polovicu verejného rozpočtu.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.