Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Koľko poslancov bude mať v parlamente Bratislavský kraj?

BRATISLAVA - Výsledky predčasných parlamentných volieb sú slovenskému národu po tomto víkende známe. Aká ale bola úspešnosť kandidátov z Bratislavského kraja?

Z celkového počtu 150 poslancov je tých z Bratislavského kraja 63. Kraj si teda drží najvyššie zastúpenie v parlamente. Menný zoznam poslancov z Bratislavského kraja si môžete prečítať v článku Bratislavského Štandardu.

Minúta  |  

Je mi cťou patriť medzi takúto ,,spodinu", odkazuje Podmanický Vášáryovej

Starosta Starej Bystrice a poslanec za Smer Ján Podmanický reagoval na svojej sociálnej sieti na bývalú političku a herečku Magdu Vášáryovú, ktorá označila voličov Smeru za spodinu.

Vášáryová poskytla v nedeľu (1. 10.) pre portál Novinky.cz svoj pohľad na slovenské voľby. Víťazný Smer pritom nešetrila kritikou, pretože sa podľa nej sa zameral na voličov fašistov a nacistov. „Robert Fico a jeho družina to sú takí ľudia už vypáchnutí, ktorí sú tu už dávno, už tridsať rokov. Od nich nemôžeme nič čakať pre moderné Slovensko. Uvidíme, nakoľko sa stotožnili s hľadaním voličov medzi nesystémovými voličmi alebo vyslovene spodinou,“ vyhlásila Vášáryová.

Na jej slová zareagoval v pondelok (2. 10) Ján Podmanický. Obvinil ju z prevracania kabátov a podpísania Anticharty. ,,Je to žena, ktorá sa vždy vedela postaviť na ,správnu‘ stranu dejín. Keď bolo výhodné reprezentovať socialistické umenie, neváhala byť socialistickou zaslúženou umelkyňou. Neváhala dokonca odsúdiť disidentov, ktorí podpisovali Chartu 77," napísal Podmanický.

Konštatoval, že Vášáryová po novembri 1989 Moskvu vymenila za Brusel a Washington a komunistickú angažovanosť za angažovanosť v prospech liberálnej demokracie. "Každého, kto má iný názor, považuje opäť za spodinu," dodal Podmanický s tým, že pre neho je cťou byť takouto "spodinou".

Vášáryovej údajný podpis Anticharty bol predmetom diskusie už pred desiatimi rokmi, keď ho spomínal poslanec Smeru Dušan Jarjabek. Odvolával sa na dobové Rudé právo, ktoré medzi signatármi Anticharty uvádzalo aj Vášáryovej meno. Okrem toho pripomenul, že Vášáryová bola nositeľkou titulu "Zaslúžilý umelec", ktorý schvaľovala KSS a oceneným umelcom prinášal viaceré výhody.

Vášáryová vtedy poprela, že by sa niekedy podpísala na Antichartu. Obhajovala sa, že v čase podpisovania Anticharty bola ,,zasypaná snehom" v Rimavskej Sobote. ,,Nepodpísala som Antichartu, lebo som bola v tom čase na filmovačke v Rimavskej Sobote. Netvrdím, že to bolo nejaké hrdinstvo, ale pravda je, že som ju jednoducho nepodpísala," vyhlásila Vášáryová a na margo Jariabka dodala, že je ňou posadnutý a asi aj zamilovaný.

(novinky.cz, fb)

Minúta  |  

Prezidentka sa stretne vo štvrtok s Matovičom, v pondelok prijme Danka

Prezidentka Zuzana Čaputová sa v rámci série povolebných rokovaní vo štvrtok stretne s predsedom hnutia OĽaNO Igorom Matovičom a v pondelok s lídrom SNS Andrejom Dankom. Informoval o tom prezidentkin hovorca Martin Strižinec.

Hlava štátu už v pondelok poverila zostavením vlády predsedu víťaznej strany Smer Roberta Fica. Rokovala aj s lídrom Progresívneho Slovenska Michalom Šimečkom. V utorok prijala predsedu Hlasu Petra Pellegriniho a šéfa KDH Milana Majerského.

Do parlamentu sa dostalo celkovo šesť politických strán a hnutí a jedna koalícia. S podporou 22,94 percenta hlasov zvíťazil Smer, čo mu prinieslo 42 kresiel v Národnej rade SR.

(tasr)

Minúta  |  

Výstavba priemyselného parku v R. Sobote sa oficiálne začala, mali by v ňom nájsť prácu stovky ľudí

RIMAVSKÁ SOBOTA - Dnes je tam ešte len pole, na ktorom sa preháňajú stavebné mechanizmy, ale o dva roky už v danej lokalite majú pracovať stovky zamestnancov.

Slávnostným výkopom sa v utorok (3. 10.) v Rimavskej Sobote oficiálne začala výstavba štátneho priemyselného parku, v ktorom má o pár rokov získať prácu minimálne 450 ľudí.

Výkop realizoval minister hospodárstva Peter Dovhun s primátorom Jozefom Šimkom a ďalšími predstaviteľmi štátu a samosprávy. Viac v článku Banskobystrického Štandardu.

Minúta  |  

Dopravné zmeny na nábreží v Bratislave sú veľmi nešťastným riešením, tvrdí analytik

BRATISLAVA - Dopravné zmeny na nábreží v Bratislave sú veľmi nešťastným riešením, tvrdí dopravný analytik Ján Bazovský. V rozhovore vysvetlil, prečo je dopravná situácia v hlavnom meste problematická.

Problém číslo jedna je podľa neho ten, že Bratislava nemá podzemnú dráhu. „Nemá takú dopravu, ktorá nie je závislá na počasí, či hustote premávky. To je hlavný dôvod, prečo ľudia nevyužívajú verejnú dopravu, lebo nevedia, koľko im bude trvať cesta," uviedol s tým, že keby bola verejná doprava spoľahlivá, využívalo by ju viac ľudí.

Podľa Bazovského je potrebné preferovať aj cyklistov, ale v primeranej miere. „Nábrežie je už teraz vyťažená trasa a to je ideálne počasie. Na Slovensku sa dá jazdiť na bicykli do polovice novembra, potom budú štyri mesiace tie pruhy využívané minimálne," poznamenal analytik. Elegantným riešením by podľa neho bolo dať na nábrežie svetelné dopravné značenie, aby vo vyhradených pruhoch v určitých časoch mohli jazdiť iba cyklisti a MHD, tak ako to funguje napríklad na diaľniciach alebo bežne v zahraničí.

Doprava po moste od Einsteinovej je podľa Bazovského postačujúca, problém však nastáva na križovatkách. „Napríklad z mosta Apollo prídu vodiči zas len na križovatku a tam vznikajú kolóny," poznamenal s tým, že aktuálnym riešením sa na nábreží znížila priepustnosť automobilovej dopravy, čo potenciálne zhoršuje ovzdušie a agresivitu vodičov. „Tí sa potom snažia dobehnúť stratený čas napríklad prekročením maximálne povolenej rýchlosti," doplnil dopravný analytik.

(sita)

Minúta  |  

Ústavný súd: Časť Trestného zákona o prepadnutí majetku je v rozpore s ústavou

Časť Trestného zákona týkajúca sa povinného trestu prepadnutia majetku je v rozpore s Ústavou SR. Rozhodol o tom v utorok Ústavný súd (ÚS) SR. Dve ustanovenia Trestného zákona napadla v roku 2021 skupina poslancov Národnej rady SR, prevažne za stranu Smer.

"Ústavný súd dospel k záveru, že povinnosť súdu uložiť v taxatívne vymedzených prípadoch trest prepadnutia majetku nie je spôsobilá učiniť zadosť referenčným normám, princípom ústavy a relevantnej judikatúre Európskeho súdu pre ľudské práva a Súdneho dvora," uviedol predseda ÚS Ivan Fiačan.

"Takáto povinnosť totiž odporuje princípu primeranosti trestov, keďže požiadavku uloženia trestu, ktorý je v konkrétnych okolnostiach veci primeraný a spravodlivý, nahrádza nevyvrátiteľnou domnienkou, že v taxatívne určených prípadoch je primeraným a spravodlivým vždy iba trest prepadnutia majetku," skonštatoval.

ÚS pritom vo všeobecnosti nepovažuje za opodstatnené vylučovať trest prepadnutia majetku z katalógu dostupných represívnych nástrojov, pokiaľ spĺňajú základné ústavné parametre. Nesmie však ísť o spôsob, ktorý sa požiadavkám primeranosti celkom zjavne vymyká. Na otázku o účinkoch rozhodnutia ÚS Fiačan uviedol, že "derogačný nález ÚS sa nedotýka právoplatných a vykonaných trestov prepadnutia majetku".

Príslušné ustanovenia Trestného zákona určujú, že súd je povinný uložiť trest prepadnutia majetku v daných prípadoch. Tie sa týkajú drogovej trestnej činnosti, legalizácie výnosu z trestnej činnosti, založenia a podporovania zločineckej a teroristickej skupiny, prijímania úplatku či podplácania. Prepadnutie sa pritom týka aj legálne nadobudnutého majetku.

Poslanci v podaní na ÚS namietali, že napadnuté ustanovenia "odnímajú súdu výlučnú právomoc rozhodovať o treste, keď túto právomoc nahrádzajú obligatórnou povinnosťou uložiť trest prepadnutia majetku bez zohľadnenia zásad ukladania trestov". Takto uložený trest činia potenciálne krutým, resp. neprimeraným a nespravodlivým.        

Zároveň podľa poslancov takýto trest môže v konkrétnych okolnostiach veci predstavovať neprimeraný zásah do vlastníckych práv.

Na prepadnutie majetku v prospech štátu bol v roku 2019 v medializovanej kauze neodvedenia dane a poistného odsúdený podnikateľ Ladislav Bašternák.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.